Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/109/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: adidas Slovakia, s.r.o., Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 739 738, zastúpeného: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 360, proti žalovanému: SLOMIK, s r.o., Pečnianska 6, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 361 269, zast.: JUDr. Zuzana Srnáková, advokátka, Podbrezovská 39, 831 01 Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. -234 zo dňa 2.9.2020 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. -234 zo dňa 2.9.2020 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek scudzovania špecifikovaného tovaru. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť podať proti žalovanému žalobu o vydanie veci v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 4.8.2020 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému upustiť od akejkoľvek formy scudzovania tovaru uvedeného v žalobnom návrhu. Návrh žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným dlhodobo prebiehala bezproblémová obchodná spolupráca v zmysle Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 5.5.2011, ktorá spočívala v dodávaní športového tovaru žalobcom žalovanému, ktorý tento tovar ďalej predával či už na úrovni veľkoobchodu alebo maloobchodu. Žalovaný si koncom roku 2019 a začiatkom roku 2020 objednal od žalobcu dodanie veľkého množstva športového oblečenia, ktorý mu žalobca v súlade s objednávkami dodával. Za dodanie vystavil žalobca žalovanému vyše 3.900 faktúr, ktoré sa stávali splatnými postupne od marca do júla 2020 (dohodnutá splatnosť faktúr bola 90 dní). Celková hodnota objednaného tovaru bola približne 5 miliónov eur. Žalovaný dňa 30.3.2020 požiadal žalobcu o predĺženie splatnosti jednotlivých faktúr o 30 dní, z dôvodu dopadov epidémie vírusu COVID -19 na jeho činnosť. Žalovaný emailom zo dňa 14.4.2020 s predĺžením splatnosti faktúr o 30 dní súhlasil s podmienkou, aby žalovaný v mesiaci apríl 2020 uhradil faktúry s novou splatnosťou, čo predstavovalo sumu približne 1 - 1,5 milióna eur. Túto podmienku žalobca zdôraznil ešte v emaily zo dňa 23.4.2020. Žalovaný faktúry splatné v mesiaci apríl neuhradil a žalobca sa dozvedel o zmene vlastníckej štruktúry žalovaného, preto požiadal žalovaného o písomné uznanie záväzku. Žalovaný dňa 19.5.2020 písomne uznal svoje záväzky voči žalobcovi v celkovej výške 4.897.153,80 eur. Medzi žalobcom a žalovaným následne prebehli viaceré rokovania ohľadom mimosúdneho vyriešenia situácie. Avšak napriek prísľubu zo strany žalovaného, žalovaný návrh požadovaného splátkového kalendára žalobcovi nepredložil. Keďže žalovaný neuhradil svoj písomne uznaný splatný záväzok bola mu zaslaná Predžalobná výzva na zaplatenie peňažného záväzku zo dňa 17.6.2020, ktorú prevzal dňa 19.6.2020. Žalovaný aj napriek viacerým ústretovým krokom a výzvam

dlh 4.791.480,87 eur neuhradil. Pre hrubé porušenie platobnej disciplíny zo strany žalovaného pristúpil žalobca k odstúpeniu od Rámcovej kúpnej zmluvy, čím zanikol existujúci zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. V Rámcovej kúpnej zmluve v bode 6.2 si dohodli tzv. výhradu vlastníctva, v zmysle ktorej je žalobca vlastníkom ním dodaného tovaru až do okamihu jeho zaplatenia zo strany žalovaného. Žalovaný od začiatku roku 2020 predával tovar dodaný žalobcom, inkasoval platbu za predaj tohto tovaru, avšak žalobcovi neuhradil kúpnu cenu za ním dodaný tovar, ktorý je stále vo vlastníctve žalobcu. Navyše, žalovaný ďalej predáva tovar, ktorý je vo vlastníctve žalobcu aj po vypovedaní Rámcovej kúpnej zmluvy, a to bez akéhokoľvek právneho titulu a aj napriek výzve na jeho vrátenie zo strany žalobcu. Žalobca vo svojom systéme eviduje detailné informácie týkajúce sa dodaného tovaru, ako napr. číslo a názov tovaru, číslo zodpovedajúceho dodacieho listu, číslo zodpovedajúcej faktúry a počet kusov jednotlivých produktov a ich cene vo vzťahu ku konkrétnej faktúre. Žalobca získal na základe osobitných zmlúv prístup do predajného systému žalovaného vzťahujúcemu sa k 4 maloobchodným predajniam, v ktorých žalobca predáva výlučne tovar dodaný od žalobcu. Podľa týchto údajov v období od 1.1.2020 do 26.7.2020 tržby z predaja tovaru dodaného žalobcom v celkovej výške 943.032 eur. Ako však vyplýva z Prehľadu záväzkov žalovaného voči žalobcovi za rovnaké obdobie vykonal žalovaný iba 1 úhradu faktúr vo výške 30.000 eur (ostatné mínusové položky v prehľade predstavujú dobropisy v dôsledku napr. vrátenia tovaru alebo reklamácie tovaru, ktoré žalobca vystavoval na základe plnenia svojich povinností vyplývajúcich z existujúceho zmluvného vzťahu). Na základe vyššie uvedeného je teda zjavné, že žalovaný od januára 2020 neoprávnene nakladá s majetkom patriacim žalobcovi, nakoľko ho predáva bez toho, aby z obdržanej platby uhradil žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu. Uvedeným pokračujúcim protiprávnym konaním žalovaného tak dochádza k navyšovaniu vzniknutej škody na strane žalobcu. Žalovaný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a žalobca nemá vedomosť o existencii akéhokoľvek majetku žalovaného vyššej hodnoty, existuje riziko, že pohľadávky žalobcu takmer vo výške 5 miliónov eur ostanú neuspokojené z dôvodu protiprávneho konania žalovaného. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa názoru žalobcu nevyhnutné z dôvodu potreby zabrániť vzniku ďalšej škody na strane žalobcu. Vzhľadom na to, že neuhradený tovar dodaný žalobcom žalovanému je stále vo vlastníctve žalobcu, účel, ktorý žalobca sleduje týmto návrhom, nemôže byť dosiahnutý zabezpečovacím opatrením.

3. Súd prvej inštancie mal po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčené, že sporové strany uzavreli dňa 5.5.2011 Rámcovú kúpnu zmluvu ( a nasl. ), na základe ktorej žalobca ako predávajúci dodával žalovanému ako kupujúcemu podľa jeho objednávky tovar a žalovaný uhrádzal za dodanie tovaru faktúry. V uvedenej zmluve v bode 6.2 sa dohodli na výhrade vlastníctva tak, že: „vlastnícke právo k tovaru prechádza na kupujúceho úplným uhradením kúpnej ceny. Kupujúci má však právo nakladať s tovarom v súlade s účelom tejto zmluvy vrátane jeho predaja a odovzdania príslušných kusov tretím osobám (konečným zákazníkom). Predávajúci má právo na vrátenie tovaru, ktorý nebol uhradený v dobe splatnosti, pokiaľ nebol tento tovar predaný konečným zákazníkom.“ Ďalej mal konajúci súd za osvedčené, že v apríli 2020 došlo k prevodu celého obchodného podielu spoločnosti žalovaného a k zmene osôb vo funkcií konateľov. Žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 4.897.153,80 eur k 30.4.2020. Súd mal zároveň osvedčené odstúpenie žalobcu od Rámcovej kúpnej zmluvy z dôvodu omeškaní úhrady splatných faktúr v celkovej hodnote 4.791.480,87 eur žalovaným, pričom odstúpenie bolo doručené žalovanému dňa 21.7.2020. Z osvedčených skutočností vyplýva, že tovarom vo vlastníctve žalobcu v hodnote 4.791.480,87 eur disponuje žalovaný s možnosťou jeho následného predaja, pričom žalovaný svoj splatný dlh žalobcovi nehradí, čo má za následok zväčšovanie ujmy na strane žalobcu. Žalovaný uhradil iba sumu 30.000 eur, ostatný rozdiel predstavuje dobropisovanie faktúr v súvislosti s vrátením tovaru žalobcovi, či jeho reklamáciou. Nakoľko žalobca dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov vrátane osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. V danom prípade sa jedná o neodkladné opatrenie pred začatím konania, preto súd uložil žalobcovi povinnosť podať proti žalovanému žalobu o vydanie veci podľa .

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , a . Uviedol, že žalobca účelovo zatajil konajúcemu súdu niekoľko súvisiacich súdnych konaní medzi stranami sporu, z väčšej časti vedených aj ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré ozrejmujú a dokresľujú vzniknutú situáciu, a spochybňujú žalobcom tvrdený nárok:

- súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , v rámci ktorého sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia kúpnej ceny tovaru, ktorý je predmetom napadnutého

uznesenia, vo výške 4.791.480,87 eur, pričom predmetné konanie bolo začaté ako upomínacie konanie dňa 13.7.2020, t.j. rovnako pred podaním návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia

- súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. v právnej veci žalobcu spol. SLOMIK, s r.o. proti žalovanému spol. adidas Slovakia, s.r.o., v rámci ktorého sa spol. SLOMIK, s r.o. domáha určenia neplatnosti písomnej Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2011, neplatnosti odstúpenia spol. adidas Slovakia, s r.o. zo dňa 8.7.2020 od Rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 5.5.2011 medzi žalobcom a žalovaným a určenia, že spol. SLOMIK, s r.o. nadobudla vlastnícke právo k tovaru, ktorý je predmetom napadnutého uznesenia, len čo jej bol dodaný tovar odovzdaný.

5. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že písomná Rámcová zmluva zo dňa 5.5.2011 tvorila právny základ spolupráce strán sporu. Spolupráca medzi stranami sporu resp. ich predchodcami a (spriaznenými osobami) siaha dávno do minulosti a jej začiatok možno datovať od augusta 1991 spoluprácou medzi spol. SportLand spol. s r.o., neskôr ROVEL spol. s r.o. a následne žalobcom na jednej strane a českou obchodnou spol. adidas ČR s.r.o., IČO: 14 893 436, zapísanej v obeh. registri Mestského súdu Praha, a následne žalovaným na strane druhej. Právny základ spolupráce strán sporu spočíval v zaužívanej obchodnej praxi a obchodných zvyklostiach vytvorených ako systém objednávania a uzatvárania čiastkových zmlúv počas takmer 30 ročnej spolupráce, na základe ktorých aj dochádzalo k uzatváraniu jednotlivých čiastkových kúpnych zmlúv. Len za posledných 10 tokov realizácie obchodnej spolupráce medzi stranami sporu žalobca a jemu spriaznené osoby inkasovali od žalovaného a/ alebo jemu spriaznených osôb cca 100 mil. eur. Problém vo vzájomnej spolupráci medzi žalobcom a žalovaným nastal až v súvislosti s realizáciou objednávky na sezónu Q3 2020 (tretí kvartál 2020) v hodnote vyše 6 miliónov eur, v rámci ktorej žalobca zásadným spôsobom porušil zaužívanú obchodnú prax a zvyklosť medzi stranami sporu, keď žalovanému v mesiaci december 2019 túto predobjednávku a realizáciu dodávky pre sezónu Q3 2020 bezdôvodne nepotvrdil, čím porušil zaužívané pravidlá vzájomných právnych vzťahov tvoriacich obchodnú prax a zvyklosť medzi stranami sporu, na základe ktorých žalovaný založil svoje ďalšie obchodné vzťahy s tretími osobami, dlhodobými odberateľmi. Práve tieto tretie osoby si voči žalovanému uplatňujú svoje nároky v súvislosti s nerealizovaním dodávky tovaru sezóny Q3 2020 riadne a včas resp. vôbec, pričom práve objednávku uvedeného tovaru žalobca bezdôvodne odmietol žalovanému potvrdiť napriek ústnym prísľubom.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že mu v dôsledku protiprávneho konania žalobcu vznikla a neustále narastá škoda, ktorá bola predmetom jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 10.7.2020, ktorým si žalovaný započítal voči žalobcom uplatňovanému nároku svoju pohľadávku vo výške 8.000.000 eur z titulu nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku vo výške 5 miliónov eur v dôsledku porušenia zmluvných záväzkov žalobcu, ktorý bude žalovaný od žalobcu vymáhať po ustálení jeho výšky a z titulu nároku na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 milióny eur v súlade s v účinnom znení, ktorý je predmetom súdneho konania vedenom na OS BA I pod sp. zn. začatého dňa 15.4.2020.

7. Žalovaný ďalej namietal, že nie je možný súčasný úspech obidvoch žalobcom uplatnených nárokov, t.j. nároku na zaplatenie kúpnej ceny žalobou na plnenie z kúpnej zmluvy a nároku na vydanie veci reivindikačnou žalobou, a preto má žalovaný za to, že práve konanie vedené na OS BA V pod sp. zn. je prekážkou súdneho konania, na začatie ktorého bol napadnutým uznesením žalobca zaviazaný, čím je napadnuté uznesenie de facto nevykonateľné, a tým pádom neurčité a zmätočné s poukazom na .

8. Žalovaný považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „mal súd za osvedčené, že medzi stranami sporu bola dohodnutá výhrada vlastníctva“, pretože dňa 5.5.2011 došlo k podpisu Rámcovej kúpnej zmluvy, ktorú za žalovaného na strane kupujúceho uzatvoril jej konateľ X.. W. P., oprávnený za spoločnosť konať samostatne, a za žalobcu na strane predávajúceho došlo k podpisu predmetnej zmluvy iba jedným z konateľov žalobcu, a to X.. U. Q. ako konateľom oprávneným v tom čase konať za spoločnosť žalobcu spoločne s druhým konateľom N.-K. C.. V zmysle zápisu v obchodnom registri od roku 2004 v mene spoločnosti žalobcu konajú konatelia spoločne, pričom podpisujú tak, že k napísanému, vytlačenému alebo pečiatkou predtlačenému menu spoločnosti pripoja svoj podpis. Napriek uvedenej skutočnosti predmetnú Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 5.5.2011 podpísali za žalobcu X.. U. Q. ako jeden z konateľov žalobcu konajúcich za spoločnosť spoločne a Z. Q.Á., ktorá v tom čase nebola štatutárnym orgánom žalobcu. X.. Z. Q.Á. mala podľa dôkazov žalobcu doložených v

konaní vedenom na OS BA II pod sp. zn. konať za žalobcu vtom čase na základe splnomocnenia zo dňa 1.2.2011, pričom predmetná plná moc nebola overená u notára, čo síce nie je podmienkou jej platnosti, avšak z uvedeného dôvodu nie je objektívne verifikovaný reálny dátum jej podpisu. Ak by aj žalovaný pripustil skutočnosť, že predmetná plná moc bola podpísaná vo februári 2011, čo považuje za sporné, má za to, že z obsahu doloženej plnej moci zo dňa 1.2.2011 vyplýva, že bola udelená splnomocniteľmi X.. Q. a N.-K. C. ako konateľmi žalobcu na ich zastupovanie ako konateľov v súvislosti s výkonom funkcie konateľa žalobcu. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na skutočnosť, že v zmysle ustálenej judikatúry konateľ sa pri výkone svojej funkcie nemôže dať zastupovať treťou osobou, výkon konateľského oprávnenia je neprenosný, a teda doložená plná moc je neplatná pre rozpor so zákonom. Ďalej mal žalovaný za to, že skutočnosť, že X.. Z. Q. konala na základe udelenej plnej moci zo dňa 1.2.2011 nevyplýva ani z úvodných ustanovení predmetnej Rámcovej zmluvy, ani z podpisu / podpisovacej doložky, a predmetná plná moc netvorí ani prílohu predmetnej zmluvy, a preto konaním X.. Q. nemohli vzniknúť účinky právneho úkonu vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný považuje aj následné odstúpenie od rámcovej zmluvy zo strany žalobcu za absolútne neplatný právny úkon z dôvodov uvedených v odvolaní.

9. Žalovaný považuje za mylné aj skutkové zistenie, že žalovaný svoj záväzok uznal, nakoľko žalovaným vydané potvrdenie zo dňa 19.5.2020 nemožno považovať za uznanie záväzkov podľa v účinnom znení. Z potvrdenia zo dňa 19.5.2020 nijakým spôsobom nevyplýva požiadavka určitosti uznávacieho prejavu žalovaného, pričom z obsahu uvedenej listiny, ako aj z okolností prípadu s poukazom na e-mail žalovaného zo dňa 22.5.2020 jasne vyplýva, že nemôže ísť o uznanie záväzku z dôvodu absencie vôle žalovaného uznávací prejav uskutočniť. Žalovaný v e- maily zo dňa 22.5.2020 výslovne uviedol, že Uznanie dlhu nie je možné z jeho strany podpísať.

10. Podľa názoru žalovaného žalobca v konaní nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko samotná existencia záväzku (ktorú žalovaný rozporuje) nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že žalovaný svoj splatný dlh nehradí (čo žalovaný rozporuje, nakoľko má za to, že došlo k jeho zániku v dôsledku jednostranného zápočtu žalovaného) nemá za následok zväčšovanie ujmy na strane žalobcu, nakoľko tovar, ktorý je predmetom napadnutého uznesenia nie je vo vlastníctve žalobcu tak ako uvádza súd prvej inštancie, nakoľko výhrada vlastníctva v prospech žalobcu nebola platne dojednaná.

11. Žalovaný má tiež za to, že právne účinky napadnutého uznesenia sú spôsobilé obmedziť žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, čím v danom prípade bol porušený v danom prípade princíp proporcionality. Nariadeným neodkladným opatrením obmedzujúcim dispozičné oprávnenie žalovaného ako vlastníka tovaru dochádza k zásahu do základných práv žalovaného, a to najmä do základného práva podnikať v zmysle SR. Ujma žalovaného je tak zjavne neprimeraná výhode, ktorú žalobca nariadením neodkladného opatrenia získa.

12. Na záver odvolania žalovaný namietal, že napadnuté uznesenie nie je vykonateľné, pretože žalobca nepreukázal reálnu držbu sporných vecí žalovaným.

13. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 12.7.2021 k tvrdeniu žalovaného o zatajení niekoľkých súdnych konaní uviedol, že ide o celkom zavádzajúce tvrdenie, pretože žalobca o predmetných konaniach žalobca buď v čase podávania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia objektívne nemohol mať vedomosť, alebo išlo o konanie, ktoré s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia nemalo súvislosť.

15. K zániku vzájomných pohľadávok žalobca uviedol, že započítanie zo strany žalovaného neuznáva a dôvody, pre ktoré žalobca predmetné jednostranné započítanie v celom rozsahu neuznáva, žalobca uviedol žalovanému vo svojej Odpovedi na výzvu na zaplatenie a jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 15.7.2020.

16. Žalobca v kontexte tvrdení žalovaného uvedených v bode C. odvolania zdôraznil, že po tom, ako žalovaný preukáže, ktorý tovar, ktorý mu žalobca dodal a za ktorý žalovaný žalobcovi nezaplatil, má

vo svojej držbe, žalobca upraví (i) žalovanú čiastku v spore o zaplatenie, tak, že sa bude domáhať iba zaplatenia ceny tovaru, ktorý už žalovaný nemá vo svojej držbe a (ii) zoznam tovaru, ktorého vydania sa žalobca domáha od žalovaného, tak, že sa bude domáhať iba vrátenia tovaru, ktorý žalovaný ešte vo svojej držbe má. Žalobca pripomenul, že o rozsahu žalovaným držaného tovaru objektívne nemôže mať vedomosť (z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalovaného), a preto mu nemôže byť na ujmu, ak sa z dôvodu opatrnosti najprv domáhal zaplatenia kúpnej ceny za všetok dodaný tovar a túto následne modifikuje. Žalobca sa v žiadnom prípade nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že konanie o zaplatenie je prekážkou konania o vydanie veci, nakoľko je zjavné, že v oboch konaniach je celkom rozdielny predmet sporu.

17. K dôvodu údajnej absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy, a to že Rámcová zmluva nebola za žalobcu podpísaná dvoma konateľmi (ako to pre konanie v mene žalobcu vyžaduje jeho zápis v Obchodnom registri), ale jedným konateľom - X.. U. Q. a X.. Z. Q., ktorá v danom čase zastávala u žalobcu pozíciu „Head of Finance“ (Vedúca Finančného oddelenia), a ktorá bola na podpísanie Rámcovej zmluvy splnomocnená plnou mocou zo dňa 1.2.2011, žalobca uviedol, že v posudzovanom prípade sa zjavne nejedná o generálnu plnú moc, ale o druhovo určenú (špecifickú) plnú moc, ktorá obsahuje obmedzenia v časti rozsahu splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa, a to na princípe kontroly splnomocnenca jedným z konateľov žalobcu. Žalobca takisto odmietol argumenty žalovaného ohľadom neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ktorý spochybňuje platnosť odvolania bývalého konateľa žalobcu - X.. Q. z funkcie konateľa a vymenovania p. F. do funkcie konateľa žalobcu.

18. Žalobca ďalej uviedol, že tak zo (i) žalovaným podpísaného potvrdenia o stave neuhradených záväzkov z 19.5.2020, z (ii) predloženej emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným z jari 2020, ako aj zo (iii) samotného pokusu žalovaného o jednostranné započítanie pohľadávok (je totiž zjavné, že ak by žalovaný neuznával pohľadávky žalobcu, nebol by voči nim vykonával zápočet svojich fiktívnych pohľadávok) jednoznačne vyplýva, že žalovaný pohľadávky žalobcu evidoval a uznával.

19. K namietanej neprimeranosti nariadeného neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že dočasné obmedzenie s nakladaním s tovarom, ktorý je v zmysle Rámcovej zmluvy (ktorej platnosť potvrdil sám žalovaný vo svojej žalobe z apríla 2020), naďalej vo vlastníctve žalobcu, v žiadnom prípade nepredstavuje nenávratné a už vôbec nie neprimerané obmedzenie žalovaného.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

21. Odvolací súd prejednal vec podľa - 380 (ďalej len „“) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

22. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s .

23. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, v zmysle platnej právnej úpravy ( a nasl. ) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný, nakoľko boli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda možno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.

25. Žalobca sa žalobou vo veci samej v predmetnom konaní domáha voči žalovanému vydania dotknutých hnuteľných vecí, pričom svoj nárok uplatňuje z titulu rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2011 uzatvorenej so žalovaným. Otázka platnosti/neplatnosti uvedenej rámcovej kúpnej zmluvy, platnosti/ neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ako aj posúdenie zániku pohľadávky v dôsledku jednostranného započítania budú predmetom konania vo veci samej, pričom je však nutné poznamenať, že žalovaný v odvolaní neosvedčil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by nebolo možné neodkladným opatrením upraviť pomery medzi stranami sporu spôsobom, akým boli napadnutým uznesením upravené.

26. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že na jednej strane žalobca pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčil dostatočným spôsobom právne vzťahy medzi ním a žalovaným založené rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 5.5.2011, pričom na druhej strane žalovaný neposkytol súdu osvedčenie o neexistencii/zániku týchto zmluvných vzťahov takej intenzity, aby nebolo možné prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu práv žalobcu do skončenia konania vo veci samej. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný pre účely rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neposkytol súdu takú argumentáciu, ktorá by bez prejudikovania konečného rozhodnutia vo veci a bez realizácie dokazovania v tomto štádiu konania osvedčovala relevantným spôsobom neexistenciu nároku žalobcu.

27. Námietku žalovaného týkajúcu sa nevykonateľnosti napadnutého uznesenia vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, pretože objem hnuteľných vecí, ktorých sa predmetné neodkladné opatrenie týka, je možné bezpochyby identifikovať. Skutočnosť, že žalovaný s dotknutými vecami disponuje, a teda nie všetky označené hnuteľné veci má vo svojej reálnej držbe, nemôže byť na ujmu žalobcovi ako navrhovateľovi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd má za to, že poskytnutie dočasnej ochrany prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia za daných okolností nijakým spôsobom nevytvorí nespravodlivú nerovnováhu medzi sporovými stranami.

28. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. -42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č. k. -44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č. k. -42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

29. Obsah odvolania žalovaného nebol spôsobilý spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by túto vecnú správnosť spochybňovali. Odvolací súd za daného stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správne potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania o návrhu na neodkladného opatrenie odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí ( a contrario).

31. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).