Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoKR-6-2021.pdf
PDF · 134.74 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoKR/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: ESSOX FINANCE, s.r.o., so sídlom Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 35 846 968, právne zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Ing. Janka Dobrocká, MBA, so sídlom J. X., XXX XX E., správca úpadcu: PROFIL RAKOVO, spol. s r.o., so sídlom 038 42 Rakovo 137, IČO: 31 617 883, právne zastúpenému: DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 735 764, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/12/2018-229 zo dňa 26. novembra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/12/2018-229 zo dňa 26. novembra 2020 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky na základe leasingovej zmluvy č. LFZ/13/90719 vo výške 17.259,63 Eur čo do právneho dôvodu, výšky, poradia (iná pohľadávka) a vymáhateľnosti zabezpečenej zabezpečovacím právom vo vzťahu k motorovému vozidlu CITROEN Berlingo 1,6HDi Best Collection, VIN: VF77J9HP0DJ548376, voči dlžníkovi (úpadcovi) PROFIL RAKOVO, spol. s r.o., so sídlom Rakovo 137, 038 42 Rakovo, IČO: 31 617 883. Žalobcovi zároveň okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalobca je veriteľom pohľadávky na základe leasingovej zmluvy č. LZF/13/90719 vo výške 17.259,63 Eur čo do poradia, výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti zabezpečenej zabezpečovacím právom vo vzťahu k motorovému vozidlu voči dlžníkovi. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca podal prihlášku, pričom správca mu oznámil dňa 14.06.2018, že pohľadávka bola popretá vo vzťahu k prihlásenému zabezpečeniu. Veriteľ s dlžníkom uzavreli leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné vozidlo. Dlžník nedodržal platobnú disciplínu a uhradil splátky iba čiastočne. V dôsledku toho si veriteľ pohľadávku uplatnil v reštrukturalizačnom konaní. Dlžník nesplnil veriteľovi ani splátky splatné podľa predpisu splátok po začatí reštrukturalizačného konania, v dôsledku čoho veriteľ vypovedal leasingovú zmluvu. Veriteľ si pohľadávku riadne prihlásil, pričom správca poprel pohľadávku výlučne čo do zabezpečenia - správca poprel zabezpečovacie právo s poukazom na uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi veriteľom a B. G. s poukazom na to, že úpadca neeviduje predmet financovania v účtovníctve. Dňa 21.12.2016 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a B. G., avšak správca opomenul ust. čl. III bod 1 Kúpnej zmluvy, ktorú mal správca k dispozícii, v zmysle ktorého k prevodu vlastníckeho práva k predmetu
financovania dochádza až úplným zaplatením kúpnej ceny. K zaplateniu kúpnej ceny zatiaľ nedošlo. Preto popretie zabezpečovacieho práva správcom je nesprávne a neopodstatnené, keďže nedošlo k prevodu vlastníckeho práva. Na trvanie práva žalobcu nemôže mať negatívny dopad ani prípadná nesprávna evidencia dlžníka v účtovníctve.
3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca opomenul podstatné podmienky, a to, že musí trvať leasingový vzťah medzi veriteľom a úpadcom a vec, ktorá má byť predmetom zabezpečovacieho práva, sa musí nachádzať u úpadcu. Leasingový vzťah však zanikol, zmluva bola vypovedaná dňa 16.09.2014 a predmetné vozidlo sa nenachádza u úpadcu. Zároveň namietal správnosť petitu, keďže žalobca žiada uznanie pohľadávky, avšak žalovaný poprel len existenciu zabezpečovacieho práva k pohľadávke a zároveň absentuje spisová značka konkurzného konania.
4. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 21.02.2019 rozsudkom č. k. 18Cbi/12/2018-109 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči rozsudku sa odvolal žalovaný, pričom Krajský súd v Žiline uznesením vo veci sp. zn. 14CokR/24/2019 rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil, že úlohou okresného súdu bude opätovne sa zaoberať otázkou popretia pohľadávky žalobcu žalovaným v časti jej zabezpečenia vo vzťahu k dotknutému motorovému vozidlu. V súdnej praxi bolo vo vzťahu k popretiu pohľadávky ustálené, že účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody, obsiahnuté v popieracom prejave správcu, zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Vo vzťahu k prieskumu a rozsahu popieracieho prejavu správcu je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30. januára 2017, podľa ktorého: „Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov, ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená“. Z uvedeného plynie, že pre posúdenie danosti dôvodov popretia pohľadávky je rozhodujúce, či sú tieto dôvody vyjadrené v zozname pohľadávok, pretože v zmysle ust. § 32 ods. 6 ZKR sa pri písomnom oznámení popretia veriteľovi zákonnou úpravou nedefinujú náležitosti tohto oznámenia, pričom zákonné náležitosti účinného popretia sú vymedzené výlučne v zmysle ust. § 32 ods. 5 ZKR, čím je aj v zmysle citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR práve obsah popieracieho prejavu obsiahnutý v zozname pohľadávok rozhodujúci. Bude preto namieste zaoberať sa aj odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdí, že v zozname pohľadávok je popretie pohľadávky žalobcu čo do zabezpečenia riadne zapísané.
5. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku č. 40/2018 dňa 27.02.2018. Žalobca si do konkurzu v zákonnej lehote prihlásil pohľadávku vo výške 17.259,63 Eur, pričom ako právny dôvod uviedol, že veriteľ s dlžníkom uzavreli leasingovú zmluvu, predmetom financovania ktorej bolo osobné vozidlo CITROEN Berlingo. Dlžník nedodržal platobnú disciplínu a neplnil ani splátky po začatí reštrukturalizačného konania, a preto veriteľ zmluvu vypovedal a vystavil finančné vyúčtovanie, pričom celkový vyúčtovaný nárok je 17.259,63 Eur vrátane úrokov z omeškania. Keďže predmet financovania nebol vrátený, uplatnil si veriteľ svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím právom k predmetu financovania. Správca konkurznej podstaty žalobcovi listom zo dňa 12.06.2018 oznámil popretie pohľadávky, pričom toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 14.06.2018. Žaloba bola podaná dňa 13.07.2018, a teda bola podaná včas. Z oznámenia o popretí vyplýva popretie čo do zabezpečovacieho práva v celosti
- v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2016 došlo medzi predávajúcim PSA FINANCE SLOVAKIA, s.r.o. a kupujúcim B. G. k predaju predmetu zabezpečovacieho práva (predmetu leasingu), úpadca v zmysle účtovnej evidencie neeviduje uvedený predmet zabezpečovacieho práva k majetku úpadcu, prihláška sa považuje za zistenú v celkovej prihlásenej sume 17.259,63 Eur a bude uspokojovaná z výťažku v rámci všeobecnej podstaty. K námietkam žalovaného, ktorý namietal petit a absenciu čísla konkurzného konania, okresný súd uviedol, že z obsahu vyplýva presná špecifikácia pohľadávky a aj číslo konkurzného konania a zo žaloby je nepochybné, že žalobca sa domáha iba určenia zabezpečenia pohľadávky.
6. Okresný súd zdôraznil, že ako bolo konštatované aj krajským súdom v zrušujúcom uznesení, je pre posúdenie danosti dôvodov popretia pohľadávky rozhodujúce, či sú tieto dôvody vyjadrené v zozname pohľadávok, pretože v zmysle ust. § 32 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej aj len „ZKR“) sa pri písomnom oznámení popretia veriteľovi zákonnou úpravou nedefinujú náležitosti tohto oznámenia a zákonné náležitosti účinného popretia sú vymedzené výlučne v § 32 ods. 5 ZKR. Rozhodujúci je teda obsah popieracieho prejavu obsiahnutý v zozname pohľadávok. V konečnom zozname pohľadávok, ktorý bol predložený právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 26.11.2020, je pod položkou 27/E uvedená prihlásená pohľadávka žalobcu s tým, že je zabezpečená a pod tabuľkou je poznámka k danej pohľadávke - popretie zabezpečenia v celosti (všeobecná agenda). Podľa okresného súdu tak nemožno zistiť, na aký konkrétny dôvod popretia čo do zabezpečenia správca poukazuje, a teda z tohto zoznamu nie je preukázaný dôvod popretia pohľadávky, čo je základným predpokladom účinného popretia pohľadávky.
7. Okresný súd potom po vyhodnotení dôkazov posúdil, že žaloba je opodstatnená. Tvrdenia žalobcu boli riadne preukázané a naopak žalovaný nepreukázal, že vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingovej zmluvy, bolo odovzdané úpadcom veriteľovi. Leasingová zmluva bola ukončená, ale z ničoho nevyplýva, že vozidlo bolo odovzdané späť. Okresný súd zdôraznil, že správca v zozname pohľadávok neuviedol dôvody popretia, pričom nepostačuje popretie iba oznámiť veriteľovi a podstatné je, aby dané popretie riadne vyplývalo aj zo zoznamu pohľadávok. Keďže popretie nie je v zozname uvedené, popretie možno považovať za neúčinné. Okresný súd preto žalobe vyhovel. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v celom rozsahu úspešný, keďže okresný súd žalobe vyhovel.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný namietal, že okresný súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predchádzajúci rozsudok okresného súdu bol krajským súdom zrušený z dôvodu, že prvostupňový súd si zabezpečil dôkaz - rovnopis zoznamu pohľadávok zo súdneho spisu sp.zn. 1K/6/2017. Tento postup bol odvolacím súdom vyhodnotený ako nesprávny, keďže okresný súd si sám bez návrhu niektorej zo strán zabezpečil zoznam pohľadávok. Žalobca pritom v konaní netvrdil, že žalovaný účinne nepoprel zabezpečovacie právo a naopak vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný riadne a včas pohľadávku poprel, avšak nesúhlasil s dôvodmi popretia. Napriek tomu sa prvostupňový súd aj po vrátení veci na ďalšie konanie zaoberal len účinnosťou či neúčinnosťou popretia. Už v pôvodnom odvolaní žalovaný namietal, že nemal možnosť s takto zadováženým zoznamom pohľadávok sa oboznámiť a vyjadriť sa k nemu. V napadnutom rozsudku okresný súd tvrdil, že v zozname pohľadávok nie je vyznačené popretie. Žalovaný preto na pojednávaní dňa 26.11.2016 (poznámka krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené dňa 26.11.2020) predložil súhrnný prehľad pohľadávok prihlásených do konkurzného konania, nakoľko je v ňom vyznačené popretie zabezpečenia pohľadávky žalobcu ako popretie zabezpečenia v celosti. V napadnutom rozsudku sa však ukázalo, že okresný súd bez návrhu ktorejkoľvek procesnej strany požadoval zoznam pohľadávok úpadcu s vyznačením dôvodov popretia, nie s vyznačením popretia, ako sa domnieval žalovaný. Konečný zoznam pohľadávok, ktorý bol zaslaný na súd pred prvou schôdzou veriteľov, vyhotovoval pôvodný správca JUDr. P. V., ktorý aj popieral zabezpečovacie právo žalobcu a ktorý vyhotovil súhrnný prehľad pohľadávok prihlásených do konkurzného konania, ktorého súčasťou boli zoznamy jednotlivých pohľadávok prihlásených do zoznamu pohľadávok úpadcu. Práve takýto zoznam si okresný súd svojvoľne zabezpečil do konania. Vzhľadom na nezákonnosť postupu okresného súdu nemožno na tento dôkaz prihliadať. Keďže žalobca účinnosť popretia nenamietal, nebolo povinnosťou žalovaného túto skutočnosť preukazovať. Dokazovanie v sporovom konaní je upravené v § 185 a nasl. CSP, na základe ktorých môže súd v zásade vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Podľa žalovaného tak okresný súd nedisponoval takým dôkazom, na základe ktorého by mohol dôjsť k záveru, že popretie zabezpečenia pohľadávky bolo neúčinné, keďže samotný žalobca ho nenamietal, a preto bolo nesporné. V oznámení o popretí pohľadávky doručenom žalobcovi sa dôvody popretia uvádzajú. V prehľade pohľadávok úpadcu, ktorý predložil žalovaný, je popretie vyznačené, pričom dôvod popretia sa zrejme nachádza na inej listine, ktorá nie je súčasťou spisu. Uvedeným postupom sa žalovaný cíti byť ukrátený na svojich procesných právach, keď žalobca bol konaním okresného súdu nedôvodne zvýhodnený a žalovaný bol uvedený do omylu, keďže okresný súd svojvoľne skúmal skutočnosti, ktoré neboli v konaní namietané, a žalovaný nevedel, čo má preukazovať. Postupom okresného súdu tak došlo k porušeniu rovnosti zbraní a práva žalovaného na spravodlivý proces. 9. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v konaní tvrdil, že nedisponuje majetkom, ktorý má byť predmetom
zabezpečovacieho práva, a to motorovým vozidlom Citroen Berlingo, pričom tvrdil, že ho odovzdal B. G. v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2016. Okresný súd pritom v odôvodnení opätovne konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že predmetné vozidlo bolo odovzdané úpadcom veriteľovi. K týmto záverom dospel okresný súd napriek skutočnostiam vyjadreným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení. Samotný žalobca pritom konštatoval, že nemá žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že vozidlo má pán G..
10. Podľa žalovaného rozhodnutie okresného súdu tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd sa v konaní nezaoberal otázkou, ktorú v uznesení položil odvolací súd, a síce, či výhrada vlastníckeho práva, ktorá svedčí žalobcovi na základe zmluvného vzťahu uzavretého s osobou odlišnou od úpadcu, môže mať dopad na právne postavenie úpadcu, ktorý výhradu so žalobcom nedohodol, vo vzťahu k veci, ktorá nebola správcom spísaná do súpisu konkurznej podstaty. Na uplatnenie zabezpečovacieho práva žalobcu pritom podľa ust. § 29 ods. 9, 10 ZKR by museli byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to: a) trvanie leasingového vzťahu, b) predmet zabezpečovacieho práva v dispozícii úpadcu. Tieto ustanovenia predpokladajú existujúci leasingový vzťah medzi prenajímateľom a úpadcom. Rovnaké posúdenie obsahujú aj komentáre k ZKR a dôvodová správa k zák. č. 87/2015 Z.z., ktorým boli do ZKR doplnené ust. § 29 ods. 9, 10 a ust. § 45a. Okresný súd v odôvodnení konštatoval, že leasingová zmluva bola ukončená. Zároveň je však nesporné, že žalobcovi nemožno priznať práva zo zmluvného vzťahu, ktorý bol ukončený viac ako tri roky pred vyhlásením konkurzu. Okresný súd nezobral do úvahy skutočnosť, že úpadca predmetným motorovým vozidlom nedisponuje a toto nebolo ani zapísané do majetku konkurznej podstaty. Nebola tak splnená ani jedna z kumulatívnych podmienok nevyhnutných pre platné prihlásenie si zabezpečovacieho práva žalobcu. Žalovaný tak navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolacia argumentácia žalovaného žiadnym spôsobom nevyvracia tvrdenia ohľadom neurčitosti popieracieho prejavu. Lehota ustanovená v § 32 ods. 3 ZKR je lehotou prekluzívnou, a preto pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, sa považuje za zistenú a na ďalšie dôvody popretia sa neprihliada. V súlade s rozhodnutím krajského súdu tak okresný súd správne konštatoval, že pre posúdenie danosti dôvodov popretia je rozhodujúce, či sú tieto dôvody vyjadrené v zozname pohľadávok. Okresný súd ďalej uviedol, že zo zoznamu pohľadávok predloženého žalovaným na pojednávaní dňa 26.11.2020 je zrejmé, že prihlásená pohľadávka je uvedená s tým, že je zabezpečená a pod tabuľkou je uvedená poznámka - popretie zabezpečenia v celosti, z čoho nemožno zistiť, na aký konkrétny dôvod popretia čo do zabezpečenia správca poukazuje.
12. Žalobca v tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Obdo/70/2016, podľa ktorého jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty, pričom účelom incidenčného konania je len rozhodnutie o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie. Podľa žalobcu potom skutočnosť, že konajúci súd na námietky žalovaného neprihliadol ako na oneskorene vznesené, ide výlučne na ťarchu žalovaného, ktorý sa vlastnou pasivitou a oneskoreným namietaním tejto skutočnosti pripravil o možnosť túto námietku vzniesť. Neurčitému prejavu nie je možné priznať právnu relevanciu a tento nie je možné rozširovať po uplynutí prekluzívnej lehoty. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie je možné rozširovať dôvody popretia pohľadávky, s tým, že na vytvorenie právnej istoty je potrebné na určitú právne relevantnú otázku dávať pri opakovaní sa v rovnakých podmienkach rovnakú odpoveď.
13. Žalobca tak s ohľadom na uvedené považoval ďalšiu argumentáciu žalovaného za bezpredmetnú, keďže nebola uplatnená v zákonom vymedzenej lehote. Napriek tomu žalobca uviedol, že na to, aby mohol uplatniť pohľadávku ako zabezpečenú, nemusia byť splnené podmienky, aby leasingový vzťah trval, ani to, aby vec bola v držbe úpadcu. Podľa žalobcu je správca ten, kto má zabezpečiť, aby sa predmet leasingu dostal do skutkovej podstaty (poznámka krajského súdu: správne malo byť zrejmé uvedené do konkurznej podstaty). Podľa žalobcu má vlastnícke právo absolútnu prioritu a okresný súd vecne správne konštatoval, že keďže predmet financovania nebol vrátený, tak si veriteľ uplatnil pohľadávku zabezpečenú osobitným zabezpečovacím právom k predmetu financovania. V prebiehajúcom konaní bolo povinnosťou žalovaného preukázať včasné a kvalifikované popretie pohľadávky, čo sa však nestalo. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.
14. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že argumentáciu žalobcu považuje za zmätočnú. Žalobca sa nevyjadril k argumentácii žalovaného ani k jednotlivým odvolacím bodom. Žalobca v konaní nikdy netvrdil, že žalovaný účinne nepoprel zabezpečovacie právo. To, že popretie pohľadávky
je neurčité či neúčinné, nebolo obsahom incidenčnej žaloby ani následných písomných vyjadrení žalobcu. S ohľadom na argumentáciu žalobcu v podanej žalobe a vymedzené skutkové tvrdenia následne žalovaný na svoju procesnú obranu uvádzal tvrdenia, ktoré preukazovali, že dôvod popretia zabezpečovacieho práva bol daný. Okresný súd si napriek tomu sám zabezpečil dôkaz - rovnopis zoznamu pohľadávok úpadcu, čo odvolací súd vyhodnotil ako nesprávny procesný postup. Súd pritom nie je oprávnený sám dokazovať relevantné skutočnosti z vlastnej iniciatívy. Okresný súd týmto postupom poskytol žalobcovi neprimeranú výhodu. Podľa žalovaného tak okresný súd nedisponuje takým dôkazom, na základe ktorého by mohlo dôjsť k záveru, že popretie zabezpečenia pohľadávky bolo neúčinné. Podstatou sporu pritom nebolo, či žalovaný rozšíril rozsah popretia alebo či bolo popretie urobené včas, nakoľko táto skutočnosť nebola v konaní sporná. K časti argumentácie žalobcu žalovaný uviedol, že sa javí, že táto argumentácia bola žalobcom omylom ponechaná z iného konania. Žalovaný ďalej zopakoval svoje tvrdenia ohľadom možnosti uplatnenia zabezpečovacieho práva žalobcu, uvedené v podanom odvolaní so záverom, že nebola splnená ani jedna z kumulatívnych podmienok nevyhnutná pre platné prihlásenie si zabezpečovacieho práva žalobcu.
15. Žalobca vo vyjadrení ku stanovisku žalovaného uviedol, že žalovaný zotrváva na argumentácii, ktorá žiadnym spôsobom nevyvracia tvrdenia ohľadom neurčitosti popieracieho prejavu. Pre rozsudok je pritom podľa § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Okresný súd vecne správne konštatoval, že z predloženého konečného zoznamu pohľadávok, ktorý predložil právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 26.11.2020, nemožno zistiť konkrétny dôvod popretia pohľadávky čo do jej zabezpečenia. Pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, sa považuje za zistenú a na ďalšie dôvody popretia sa neprihliada. Skutočnosť, že okresný súd na námietky žalovaného neprihliadol ako na oneskorene vznesené, ide výlučne na ťarchu žalovaného. Žalobca preto považuje ostatnú skutkovú argumentáciu žalovaného za bezpredmetnú, nakoľko nebola uplatnená v zákonom vymedzenej lehote. V ďalšom žalobca zopakoval svoje tvrdenia z vyjadrenia k podanému odvolaniu s tým, že zoznam pohľadávok nemôže byť nezákonne získaným dôkazom, keď súd vykonáva počas celého konkurzného konania dohľad nad činnosťou správcu.
16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/6/2021-299 zo dňa 6.7.2021 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Žalovaný v podanom odvolaní primárne namietal porušenie práva na spravodlivý proces. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP možno za porušenie práva na spravodlivý proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Krajský súd uvádza, že žalovaný mal od podania žaloby až do vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie viac ako dostatočný časový priestor na realizáciu svojich procesných práv k označovaniu a predkladaniu dôkazov, t.j. bola mu vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je aj princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach súd rozhoduje (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať
možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno- právnych princípov súdneho konania spočíva v tom, že všetky strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým stranám, tzn. bez ohľadu, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, ktorá podala odvolanie, ale aj vo vzťahu k protistrane, a zároveň postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Okresný súd svojím procesným postupom vytvoril sporovým stranám rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto námietka o porušení práva na spravodlivý proces nemôže obstáť.
20. Žalovaný v konkrétnostiach námietku porušenia jeho práva na spravodlivý proces odvodzoval od pochybenia súdu prvej inštancie, ktorý si sám zabezpečil dôkaz - rovnopis zoznamu pohľadávok úpadcu zo súdneho spisu sp.zn. 1K/6/2017, ktorý postup odvolací súd vyhodnotil ako nesprávny. Vo vzťahu k tejto námietke je namieste poukázať na skutočnosť, že s touto námietkou, ako vyplýva aj z podaného odvolania, sa vyporiadal odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení v tejto veci č.k. 14CoKR/24/2019-202 zo dňa 30.4.2020 (ďalej aj len „zrušujúce uznesenie“), pričom okresný súd v poradí druhom rozsudku z tohto dôkazu nevychádzal a vo vzťahu ku v konaní podstatným otázkam tento dôkaz nehodnotil. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní namietal, že žalobca v konaní netvrdil, že žalovaný zabezpečovacie právo účinne nepoprel. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke považuje krajský súd za potrebné odkázať na vyslovený právny názor v uvedenom zrušujúcom uznesení, v ktorom krajský súd okrem iného poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30. januára 2017, podľa ktorého: „Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov, ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená“. Krajský súd preto uzavrel, že pre posúdenie danosti dôvodov popretia pohľadávky je rozhodujúce, či sú tieto dôvody vyjadrené v zozname pohľadávok, pretože v zmysle ust. § 32 ods. 6 ZKR sa pri písomnom oznámení popretia veriteľovi zákonnou úpravou nedefinujú náležitosti tohto oznámenia, pričom zákonné náležitosti účinného popretia sú vymedzené výlučne v zmysle ust. § 32 ods. 5 ZKR, čím je aj v zmysle citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR práve obsah popieracieho prejavu obsiahnutý v zozname pohľadávok rozhodujúci, a preto bude namieste zaoberať sa aj odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdí, že v zozname pohľadávok je popretie pohľadávky žalobcu čo do zabezpečenia riadne zapísané.
21. Okresný súd tak postupoval vecne správne, ak sa po zrušujúcom uznesení krajského súdu opätovne zaoberal otázkou, či zo strany žalovaného v postavení správcu konkurznej podstaty boli v zozname pohľadávok vyjadrené dôvody popretia pohľadávky. Na pojednávaní uskutočnenom pred okresným súdom dňa 26.11.2020 (zápisnica založená na č.l. 226-228 spisu) žalobca cestou právneho zástupcu trval na vykonaní dokazovania v tom smere, aby sa aj v zmysle rozhodnutia krajského súdu dokázalo, či popretie pohľadávky bolo účinné alebo nie. S ohľadom na uvedené tak nemôže obstáť odvolacia argumentácia žalovaného, že by zo strany žalobcu nebola spochybnená otázka účinnosti popretia zabezpečovacieho práva žalovaným. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že po zrušujúcom uznesení krajského súdu bol aj pre žalovaného vytvorený priestor, aby preukázal svoje tvrdenia, ktoré uplatnil v odvolaní proti predchádzajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie, keď tvrdil, že z jeho strany bolo v zozname pohľadávok popretie pohľadávky žalobcu čo do zabezpečenia riadne zapísané. Práve s prihliadnutím na uvedené potom zrejme žalovaný na predmetnom pojednávaní pred okresným súdom dňa 26.11.2020 predkladal súhrnný zoznam pohľadávok prihlásených do konkurzného konania, pričom argumentoval tým, že sa jedná o zoznam, z ktorého popretie vyplýva. Nemôže obstáť odvolacia argumentácia žalovaného, že až v odvolaním napadnutom rozsudku sa malo ukázať, že okresný súd požadoval zoznam pohľadávok s vyznačením dôvodov popretia a nie s vyznačením popretia samotného ako sa domnieval žalovaný. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty je odborne spôsobilou osobou, a teda je u neho daný predpoklad vedomosti o náležitostiach popretia prihlásenej pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní, vrátane spôsobu, akým je potrebné popretie a jeho dôvody vo vyvolanom incidenčnom konaní o určenie popretej pohľadávky čo do jej
zabezpečenia zabezpečovacím právom preukázať. Opätovne je v tomto smere potrebné poukázať na závery predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline, kde krajský súd výslovne konštatoval, že pre posúdenie danosti dôvodov popretia pohľadávky je rozhodujúce, či sú tieto dôvody vyjadrené v zozname pohľadávok, pretože v zmysle ust. § 32 ods. 6 ZKR sa pri písomnom oznámení popretia veriteľovi zákonnou úpravou nedefinujú náležitosti tohto oznámenia a zákonné náležitosti účinného popretia sú vymedzené výlučne v ust. § 32 ods. 5 ZKR, čím je aj v zmysle citovaného uznesenia NS SR rozhodujúci práve obsah popieracieho prejavu zachytený v zozname pohľadávok. Okresný súd tak postupoval vecne správne, ak v súlade s týmto právne záväzným názorom krajského súdu ako súdu odvolacieho sa zaoberal otázkou, či zo strany správcu boli dôvody popretia pohľadávky žalobcu čo do zabezpečovacieho práva vyjadrené práve v zozname pohľadávok.
22. V zmysle uvedených záverov tak nemôžu obstáť odvolacie námietky žalovaného v tom smere, že by boli vykonávané dôkazy, ktoré by neboli navrhované stranami sporu, keď okresný súd pri svojom závere o neúčinnosti popretia pohľadávky žalovaným ako správcom vychádzal práve z dokladov predložených samotným žalovaným, a to zo zoznamu pohľadávok, ktorý dôvody popretia neobsahoval. Z ods. 19 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že pri posudzovaní týchto v konaní relevantných otázok vychádzal okresný súd práve zo zoznamu prihlásených pohľadávok, ktorý bol predložený právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 26.11.2020, z ktorého, ako uviedol okresný súd, nemožno zistiť, na aký konkrétny dôvod popretia pohľadávky čo do zabezpečenia správca poukazuje, so záverom, že z tohto zoznamu nie je preukázaný dôvod popretia pohľadávky, čo je základným predpokladom jej účinného popretia. Okresný súd tak nevychádzal zo zoznamu pohľadávok, ktorý bol z jeho strany zabezpečený do súdneho spisu bez dôkazných návrhov procesných strán a ktorého zabezpečenie bolo jedným z dôvodov, pre ktoré krajský súd pristúpil k zrušeniu predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie vyššie uvedeným uznesením. V zmysle uvedeného preto nemôžu byť krajským súdom vyhodnotené ako relevantné odvolacie námietky žalovaného, že by postupom súdu prvej inštancie mal byť ukrátený na svojich procesných právach a že by žalobca mal byť naopak konaním okresného súdu zvýhodnený. Práve zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu bol pre žalovaného vytvorený dodatočný priestor, aby preukázal, že z jeho strany boli dôvody popretia uvedené v zozname pohľadávok, ktorý je jediným relevantným dokladom, z ktorého je možné posudzovať, či došlo alebo nedošlo k účinnému popretiu pohľadávky žalobcu čo do jej zabezpečenia zabezpečovacím právom. Ak žalovaný túto možnosť, ktorá sa pretavila do ďalšieho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý žalovanému umožnil predložiť zoznam pohľadávok, nevyužil a nepredložil zoznam pohľadávok, ktorý by obsahoval ním tvrdené dôvody popretia pohľadávky žalobcu, je potrebné konštatovať, že žalovaný priestor na preukázanie svojich tvrdení nevyužil. Nie je preto možné dospieť krajským súdom k záveru, že by procesným postupom súdu prvej inštancie boli porušené procesné práva žalovaného, alebo že by došlo k žalovaným tvrdenému zvýhodňovaniu žalobcu.
23. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že táto námietka bola žalovaným odôvodnená tvrdením, že okresný súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingovej zmluvy, bolo odovzdané úpadcom veriteľovi, a to napriek záverom, ktoré vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil odvolací súd. Krajský súd vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii žalovaného uvádza, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie síce obsahuje vyššie uvedené konštatovanie, avšak bez toho, že by toto konštatovanie malo vplyv na vecne správny záver súdu prvej inštancie o tom, že v zozname pohľadávok správca dôvody popretia neuviedol. Práve tento záver smerujúci ku konštatovaniu okresného súdu, že popretie pohľadávky čo do zabezpečovacieho práva zo strany žalovaného je možné považovať za neúčinné, je záverom, ktorým okresný súd odôvodnil vyhovenie žalobe žalobcu. Samotné konštatovanie okresného súdu ohľadom odovzdania či neodovzdania predmetného vozidla úpadcom veriteľovi nemá dopad na vecne správny záver okresného súdu o absencii dôvodov popretia pohľadávky žalobcu v zozname pohľadávok.
24. Z rovnakých dôvodov nie je možné hodnotiť ako dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Túto námietku žalovaný odôvodnil tým, že okresný súd sa nezaoberal otázkou výhrady vlastníckeho práva, ktorá svedčí žalobcovi na základe zmluvného vzťahu uzavretého s osobou odlišnou od úpadcu. Opätovne je v tomto smere potrebné zvýrazniť skutočnosť, že tieto okolnosti pre rozhodnutie súdu prvej inštancie neboli relevantné, keď okresný súd dospel k záveru, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania, že zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by žalovaný v zozname pohľadávok uviedol konkrétne dôvody
popretia pohľadávky žalobcu čo do zabezpečovacieho práva. Preto nebolo v konaní potrebné okresným súdom zaoberať sa ani otázkami leasingového vzťahu či tvrdeniami, ktoré žalovaný zopakoval aj v podanom odvolaní, že neboli splnené kumulatívne podmienky nevyhnutné pre platné prihlásenie si zabezpečovacieho práva žalobcu. Okresný súd bol v zmysle citovanej judikatúry najvyšších súdnych autorít a rovnako tak v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia krajského súdu povinný zaoberať sa otázkou, či boli zo strany žalovaného v postavení správcu konkurznej podstaty v zozname pohľadávok vyjadrené dôvody popretia pohľadávky žalobcu. Popretú pohľadávku bol totiž okresný súd oprávnený preskúmavať výlučne z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave. Ak zo strany správcu nebolo preukázané uvedenie akýchkoľvek dôvodov popretia pohľadávky žalobcu, tak pre okresný súd nebol vytvorený priestor pre iný záver, než konštatovanie, že popretie zo strany správcu bolo neúčinné. Je pritom dôvodné krajským súdom zvýrazniť, že hoci žalovaný tvrdil, že zoznam obsahujúci dôvody popretia existuje, žalovaný takýto zoznam nepredložil nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale ani v odvolacom konaní.
25. Po vykonaní odvolacieho prieskumu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaných krajský súd uzaviera, že napadnutý rozsudok okresného súdu je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania, než aby rozsudok okresného súdu potvrdil. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).
26. Vychádzajúc z uvedených zhodnotení konštatuje krajský súd, že v konaní nebolo preukázané účinné popretie pohľadávky žalobcu čo do zabezpečovacieho práva žalovaným ako správcom konkurznej podstaty, a preto okresný súd dospel k vecne správnemu záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu. Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, a to tak vo výroku, ktorým okresný súd žalobe vyhovel, ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bola preto krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.