Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cbi-15-2019.pdf
PDF · 136.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobkyne: JUDr. Mgr. Zuzana Sláviková, so sídlom kancelárie Terchovská 4391/30, 080 01 Prešov, správca úpadcu REMI plus, spol. s r. o. v konkurze, so sídlom Nižný Hrabovec 200, 094 21 Nižný Hrabovec, IČO: 36 503 177, proti žalovanej: K.. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX V. - A., v konaní právne zastúpená JUDr. Janou Čepčekovou, advokátkou, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a uplatnenia peňažnej náhrady za vec, ktorá je predmetom odporovaného právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Určuje, že darovacia zmluva, uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi darcom - obchodnou spoločnosťou REMI plus, spol. s r. o., so sídlom Nižný Hrabovec 200, 094 21 Nižný Hrabovec, IČO: 36 503 177, aktuálne v konkurze a obdarovanou - žalovanou K.. C. Q.Á., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX V. XX, ktorou úpadca previedol na žalovanú vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu zn. F. XXXd, VIN: O., žltej metalízy, s evidenčným číslom U. XXXBK, je v konkurze na majetok úpadcu, vyhlásenom Okresným súdom Prešov dňa XX.XX.XXXX, pod sp. zn. XK/X/XXXX, voči veriteľom úpadcu neúčinná.
II. Žalovaná je povinná poskytnúť do všeobecnej podstaty v konkurze na majetok úpadcu REMI plus, spol. s r. o., so sídlom Nižný Hrabovec 200, 094 21 Nižný Hrabovec, IČO: 36 503 177, vyhlásenom Okresným súdom Prešov dňa XX.XX.XXXX, pod sp. zn. XK/X/XXXX, peňažnú náhradu za osobné motorové vozidlo zn. F. XXXd, VIN: O., žltej metalízy, s evidenčným číslom U. XXXBK, vo výške 16.800 €, do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, na konkurzný účet vedený v G. F., IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa v konkurznej veci dlžníka - REMI plus, spol. s r. o. v konkurze, proti žalovanej domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka voči veriteľom.
2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že ako správca podstaty úpadcu pri svojej činnosti zistila, že úpadca v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol najskôr držiteľom a nakoniec vlastníkom osobného motorového vozidla zn. F. XXXd, VIN: O., Ž. Y., s evidenčným číslom U. XXXBK, čo bol majetok dlžníka podľa § 57 ods. 1 ZKR.
3. V období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX úpadca previedol vlastnícke právo k vozidlu na žalovanú na základe darovacej zmluvy, pravdepodobne uzatvorenej ústnou formou, t. j. na základe bezodplatného právneho úkonu.
4. Obvyklá cena plnenia za auto rovnakej značky, modelu a roku výroby sa v tom období pohybovala v rozmedzí od 5.000 € do 10.000 €.
5. Žalobkyňa uviedla, že ako správca má za to, že k prevodu vlastníckeho práva k autu došlo na základe právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, t. j. k naplneniu skutkovej podstaty podľa § 58 ods. 1 ZKR.
6. Napriek opakovaným žiadostiam o súčinnosť konateľ úpadcu R.. Y. C. nedokázal predbežnému správcovi predložiť relevantné doklady o úhrade kúpnej ceny za prevod vlastníctva k autu (napr. výňatky z účtovných kníh, ktoré by bez pochybností potvrdili uhradenie kúpnej ceny) a obdobne ani žalovaná (napr. výpis z bankového účtu alebo pokladničný doklad o úhrade kúpnej ceny).
7. Z účtovnej závierky úpadcu zostavenej za účtovný rok XXXX pritom vyplýva, že v priebehu daného účtovného obdobia nedošlo k predaju žiadneho dlhodobého hmotného majetku.
8. Na bankovom účte úpadcu vedenom v M. F., E.. L.. nie je zaznamenaná žiadna prijatá platba od žalovanej alebo vklad z pokladne na účet z titulu predaja - kúpy auta.
9. Úpadca ako platiteľ DPH bol povinný pri predaji ojazdeného auta, ktoré bolo zaradené do obchodného majetku, uplatniť pri predaji k cene daň z pridanej hodnoty. Z histórie komunikácie medzi úpadcom a finančnou správou je zrejmé, že úpadca v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty riadne podal daňové priznanie k DPH za mesiace S. XXXX a Y. XXXX a k nim i kontrolné výkazy. Z kontrolných výkazov vyplýva, že úpadca v mesiaci S. XXXX uskutočnil len jeden zdaniteľný obchod, a to dňa XX.XX.XXXX v predajnej cene 14,67 € (faktúra č. S.) a v mesiaci Y. XXXX uskutočnil tiež len jeden zdaniteľný obchod, a to dňa XX.XX.XXXX v predajnej cene 4.327,18 € (faktúra č. S.).
10. Konateľ úpadcu predložil správcovi kúpno-predajnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej, podľa jeho vyjadrenia, malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu na žalovanú a listinu s názvom príjmový pokladničný doklad č. XXHPXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý má dokazovať, že kúpnu cenu za vozidlo uhradila žalovaná úpadcovi do pokladne v hotovosti vo výške 16.800 €. Podľa § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti pritom platil zákaz platby v hotovosti. Právnu relevanciu týchto konateľom predložených listín však nepotvrdili žiadne dôveryhodné zdroje (bankový účet úpadcu, kontrolný výkaz DPH, výpisy z účtovných kníh), čo svedčí skôr o snahe konateľa „skryť“ pravý právny úkon pred správcom, ako mu predložiť ozajstné dôkazy, čo nepriamo svedčí v prospech existencie darovacej zmluvy.
11. Žalobkyňa tiež uviedla, že ako správca preto tvrdí, že darovaciu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, dohodol úpadca so svojou spriaznenou osobou, ktorá zároveň z tohto právneho úkonu nadobudla aj prospech, a to tým, že zadarmo získala luxusné auto. Týmto prevodom sa zároveň zabezpečilo, aby rodina C. z dôvodu úpadku úpadcu (ich rodinnej firmy), neprišla o auto, ktoré síce bolo v obchodnom majetku úpadcu, avšak rodinou C. bolo, podľa vyjadrení zamestnancov úpadcu, používané aj na súkromné účely. Žalovaná je pritom sestrou konateľa úpadcu a je teda spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. d) ZKR.
12. Uvedená darovacia zmluva bola súčasne uzatvorená počas úpadku dlžníka s poukazom na znenie ustanovenia § 58 ods. 3 ZKR, a to počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
13. Uzatvorením a realizovaním darovacej zmluvy úpadca ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľa úpadcu (§ 57 ods. 4 ZKR). V období uzatvorenia darovacej zmluvy bol úpadca viac ako 30 dní po lehote splatnosti v omeškaní so splnením svojich peňažných záväzkov vo výške 943,06 € a 1.000,80 € voči svojmu veriteľovi obchodnej spoločnosti AUREUS, reklamno-obchodná agentúra, C. o., spol. s r. o., u ktorej si úpadca objednával reklamné služby. Tieto záväzky úpadca dodnes neuhradil, pričom u tohto veriteľa si úpadca v ďalšom priebehu roka XXXX a v roku XXXX naďalej objednával služby, za ktoré rovnako doteraz nezaplatil (záväzky v celkovom objeme 2.088,26 €). Všetky tieto neuhradené pohľadávky v celkovej súhrnnej sume 4.032,12 € si tento veriteľ úpadcu prihlásil do konkurzu a tieto neboli popreté a ani úpadca voči nim nevzniesol námietky.
14. V čase uzatvorenia a realizovania darovacej zmluvy úpadca nebol vlastníkom a ani spoluvlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, prevádzka úpadcu bola financovaná len z cudzích zdrojov (prostredníctvom úveru, ktorý mu poskytla M. F., E.. L..), úpadca vlastnil niekoľko pohľadávok, ktoré sa mu však nedarilo vymôcť a hnuteľné veci (tovar v predajni, jeden vysokozdvižný vozík a tri autá zn. F.).
15. Z toho majetku úpadca v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nebol schopný včas si plniť svoje záväzky aj voči ďalším svojim veriteľom, konkrétne nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti svoje peňažné záväzky voči veriteľovi CWS - boco Slovensko, s. r. o. (jedna pohľadávka vo výške 35,33 €), voči prihlásenému veriteľovi KNAPECSTEEL s. r. o. (dve pohľadávky vo výške 99,06 € a 561,10 €) a voči prihlásenému veriteľovi RAVEN, a. s. (deväť pohľadávok v celkovom objeme 13.114,94 €). Tieto svoje záväzky napokon úpadca vyrovnal, avšak v danom období voči prihlásenému veriteľovi AUREUS, reklamno-obchodná agentúra, C. o., spol. s r. o. už nebol úpadca vôbec schopný plniť si svoje peňažné záväzky. V priebehu roku XXXX k veriteľovi AUREUS postupne pribúdali ďalší veritelia úpadcu (medzi nimi už uvedení prihlásení veritelia), voči ktorým úpadca už nebol schopný vôbec si plniť svoje peňažné záväzky.
16. Zmenšenie majetku úpadcu, ku ktorému došlo dohodnutím a realizovaním darovacej zmluvy, tak viedlo nielen k omeškaniu úpadcu s plnením si svojich peňažných záväzkov, ale aj k ukráteniu prihláseného veriteľa AUREUS, reklamno-obchodná agentúra, C. o., spol. s r. o.
17. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť, poukazujúc na ničím nepodložené a nepreukázané domnienky žalobkyne.
18. Žalovaná zdôraznila, že k akejkoľvek darovacej zmluve, uvedenej v žalobe, sa nevedela vyjadriť, žiadnu takúto darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX nikdy neuzatvorila a žalobkyňa len vyfabulovala svoje tvrdenia. Nesúhlasila ani s tvrdením, že mala nadobudnúť luxusné auto, naopak ide o bežné, jazdené rodinné vozidlo.
19. Vo vzťahu k dôkazu, ktorý predložila žalobkyňa na stanovenie ceny vozidla od rôznych bazárov, bez bližšieho popisu stavu tohto vozidla, žalovaná uviedla, že za toto vozidlo zaplatila 16.800 €, teda ako mohla niekoho poškodiť.
20. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, konateľa úpadcu, oboznámením žaloby, správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnice z úvodného stretnutia s dlžníkom zo dňa XX.XX.XXXX, súčinnostných informácií poskytnutých autobazármi, účtovnej závierky úpadcu za účtovný rok XXXX, výkazu ziskov a strát, riadok č. XX, kontrolného výkazu DPH za zdaňovacie obdobie S. XXXX a Y. XXXX, zoznamu záväzkov úpadcu ku dňu XX.XX.XXXX, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav :
21. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. XK/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v právnej veci navrhovateľa
- veriteľa PULMOMED, spol. s r. o. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka REMI plus, spol. s r. o., so sídlom Nižný Hrabovec 200, 094 21 Nižný Hrabovec, IČO : 36 503 177 a za správcu ustanovil JUDr. Mgr. Zuzanu Slávikovú, so sídlom Terchovská 30, 080 01 Prešov (žalobca). Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 20.XX.XXXX pod V..
22. Žalobkyňa sa v podanej žalobe domáhala určenia neúčinnosti napadnutého právneho úkonu dlžníka voči veriteľovi (prevodu vlastníckeho práva k vozidlu na žalovanú), ako to vyplýva z jej prednesu. V rámci odstránenia rozporov v prednesoch strán vykonal súd dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán a štatutárneho zástupcu úpadcu.
23. Žalobkyňa vo svojich prednesoch v priebehu konania spochybnila obranu žalovanej, najmä tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny, nakoľko žalovaná nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorým by túto skutočnosť preukázala. Úpadca previedol auto v hodnote 16.800 € na svoju spriaznenú osobu v čase, keď už bol viac ako 30 dní po lehote splatnosti v omeškaní s platením svojich záväzkov vo vzťahu k svojim veriteľom. Nakoľko podľa zistení správcu nebola reálne zaplatená kúpna cena, takýmto bezodplatným prevodom boli veritelia úpadcu ukrátený práve o sumu 16.800 €, ktorá mohla byť v prípade riadneho predaja auta použitá úpadcom na splatenie neuhradených záväzkov. Ani žalovaná a ani konateľ úpadcu pritom ani správcovi a ani súdu nepredložili originál kúpnej zmluvy, iba scan, ktorý konateľ úpadcu poslal
predbežnej správkyni e-mailom dňa XX.XX.XXXX, teda žalobkyňa pravosť zmluvy spochybňuje. Taktiež spochybnila hodnovernosť príjmového pokladničného dokladu č. XXHPXXX zo dňa XX.XX.XXXX o prevzatí sumy 16.800 € od žalovanej, ktorý jej predložil konateľ úpadcu e-mailom dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyni však okrem iného nedoložil účtovnú knihu s účtami, na ktorých je zaúčtovaný prevod auta ako priamy dôkaz svedčiaci o tom, či došlo k odplatnému alebo bezodplatnému prevodu a čo by sa prejavilo vo vygenerovanej účtovnej závierke. Pri porovnaní účtovných závierok za účtovné roky XXXX a XXXX bolo pritom zistené, že k XX.XX.XXXX mal úpadcov dlhodobý hmotný majetok (kde patrilo aj vozidlo) brutto hodnotu vo výške 170.604 € a k XX.XX.XXXX brutto hodnotu 144.538 €. V priebehu roku XXXX tak z majetku úpadcu ubudol majetok, ktorého obstarávacia cena bola 26.066 €. Po „očistení" tejto sumy o korekcie (o účtovné odpisy) tak účtovná hodnota dlhodobého majetku úpadcu mala k 31.XX.XXXX výšku 10.910 € a k XX.XX.XXXX 10.026 €, čo predstavuje rozdiel 884 €. Znamená to, že vo vzťahu k tomuto majetku už boli v účtovníctve zrealizované všetky účtovné a daňové odpisy, a teda že účtovná závierka tak potvrdzuje, že sa prevod uskutočnil po účtovnom odpise, o čom svedčí aj výkaz ziskov a strát v účtovnej závierke za účtovný rok XXXX, konkrétne riadky s číslami XX a XX. Z toho vyplýva, že z majetku spoločnosti úpadcu bol definitívne účtovne odpísaný majetok v účtovnej hodnote 884 €. Ak by bol tento odpísaný majetok predaný za sumu 16.800 €, ako to tvrdí žalovaná a konateľ úpadcu, tak v riadku č. XX výkazu ziskov a strát by bola uvedená suma 16.800 €. V riadku č. XX je uvedená 0. Zároveň by tento prevod bol priznaný aj v kontrolnom výkaze pre DPH za Y. XXXX, keďže úpadca by bol povinný takýto prevod zdaniť. Teda je zrejmé, že v roku XXXX úpadca zaúčtoval odstránenie dlhodobého hmotného majetku v účtovnej hodnote 884 € prostredníctvom bezodplatného právneho úkonu. Žalovaná ani konateľ úpadcu zároveň nepreukázali, akým spôsobom bola použitá suma 16.800 €, najmä či bola použitá na úhradu záväzkov, čo by sa následne odzrkadlilo v minimálnom znížení záväzkov, a to v riadku č. XXX s názvom Záväzky v účtovnej závierke za účtovný rok XXXX. Z tohto riadku však vyplýva, že hodnota záväzkov z roku XXXX vo výške 219.314 € sa v priebehu účtovného roka XXXX zvýšila na hodnotu 227.872 €. Je teda ťažko uveriteľné, že by žalovaná v tomto kontexte kúpila predmetné auto od svojho brata za 16.800 €, a to navyše v období, kedy bola na materskej dovolenke. O tom, že úpadca mal už v roku XXXX ekonomické ťažkosti, svedčí aj riadok č. XXX v účtovnej závierke za tento účtovný rok, kde je uvedená strata vo výške 750 €, ktorá sa v priebehu roka XXXX navýšila. Spoločnosť úpadcu už teda v roku XXXX nebola schopná generovať zisk. V tej súvislosti poukázala aj na ďalšieho veriteľa úpadcu, a to M. F., E.. L.., ktorej prihlásená a zistená pohľadávka v celkovej sume 92.948,04 € existovala v čase prevodu auta. Z účtovnej závierky za účtovný rok XXXX, z riadku č. XXX vyplýva, že k XX.XX.XXXX pohľadávka M. F., E.. L.. mala hodnotu 121.159 €. Z účtovnej závierky za účtovný rok XXXX vyplýva, že k XX.XX.XXXX pohľadávky úpadcu voči jeho dlžníkom mali hodnotu 195.242 € a k XX.XX.XXXX hodnotu 185.543 €. V priebehu účtovného roka XXXX sa tak úpadcovi podarilo inkasovať pohľadávky len vo výške 9.699 € zo sumy 195.242 €, čo predstavuje len X %-nú úspešnosť. Skutočná hodnota pohľadávok tak bola veľmi nízka a úpadcove pohľadávky neboli majetkom, ktorým by úpadca mohol spoľahlivo ručiť za svoje záväzky. Jediný relevantný majetok, ktorým úpadca „ručil“ za splnenie vyššie uvedených prihlásených pohľadávok, bol len jeho hnuteľný majetok, vrátane auta, ktorého prevod bol predmetom odporovaného právneho úkonu. Tento hnuteľný majetok tvoril tovar, tri autá, obraz E. O. a vysokozdvižný vozík zn. H., spolu v účtovnej hodnote k XX.XX.XXXX 191.712 €. Keďže záväzky úpadcu k XX.XX.XXXX dosahovali hodnotu 219.314 €, speňaženie uvedeného majetku by tieto záväzky (vrátane záväzkov voči vyššie uvedeným prihláseným veriteľom) mohlo teoreticky pokryť len vtedy, ak by každá z uvedených hnuteľných vecí bola predaná za čo najvyššiu možnú trhovú cenu. Vyňatie čo i len jednej z týchto hnuteľných vecí z majetku úpadcu prostredníctvom právneho úkonu bez primeraného protiplnenia by nevyhnutne viedlo k ukráteniu veriteľov vrátane vyššie uvedených prihlásených veriteľov. U úpadcu došlo k zničeniu účtovníctva, v súvislosti s čím prebieha trestné stíhanie. Konateľ úpadcu pritom žalobkyni doručil iba zoznam majetku a záväzkov a až na základe výzvy doniesol v taške pracovno-právne zmluvy a ďalšie doklady týkajúce sa pracovno-právnych vzťahov. Doteraz jej nepredložil ani pokladničnú knihu, ani účtovníctvo, iba niekoľko faktúr, ktoré potom doplňoval. Protokolárny záznam o tom nevyhotovila.
24. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila kúpu predmetného vozidla od konateľa úpadcu (brata) za peniaze, ktoré si sporila, nakoľko bola dlhodobo, od roku XXXX, na materskej dovolenke, a to z peňazí, ktoré jej, ako aj súrodencom poskytoval nebohý otec. Stačilo to na kúpu auta aj na živobytie. Cenu vozidla určil brat a ona to akceptovala. Peniaze odovzdala bratovi v sídle úpadcu, doklady o kúpe však k dispozícii nemá, nakoľko nebola povinná viesť účtovníctvo. Vozidlo doposiaľ užíva. O záväzkoch úpadcu nemala žiadnu vedomosť, nakoľko témou vzájomných rozhovorov boli bežné témy týkajúce sa rodiny.
25. Štatutárny zástupca úpadcu R.. Y. C. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď ich otec žil, kupoval do firmy viacero áut, ktoré používali zamestnanci, ako aj oni. Predmetné vozidlo F. X bolo kúpené s tým, že keď sa odpíše, bude odpredané sestre (žalovanej). Nakoľko otec v roku XXXX zomrel, nepodarilo sa to zrealizovať. Neskôr sa so sestrou dohodli, že je potrebné urobiť tento prevod ako odplatný, nakoľko potreboval peniaze do firmy, preto pripravil zmluvu. Stanovená cena v tom čase zodpovedala cenám podľa internetových údajov, pričom auto malo aj nejaký problém s prevodovkou. Peniaze za kúpu boli riadne zaúčtované a použité na chod spoločnosti firmy, na splácanie záväzkov a podobne. V roku XXXX spoločnosť úpadcu naďalej vykonávala svoju činnosť, mali ešte zákazky a sľúbené ďalšie. Zároveň zamestnávali ešte všetkých zamestnancov, teda neboli v úpadku. V tom čase mali úver od M. F. E..L.., ktorý sa podarilo znížiť. On sám pritom zháňal finančné prostriedky aj iným spôsobom, a to aj pôžičkou od matky z predaja pozemku, ktoré doteraz nevrátil. Originál kúpnej zmluvy už nemá k dispozícii, iba jeho scan, preto ho žalobkyni nepredložil. Keďže došlo k tzv. vytopeniu priestorov, kde boli účtovné doklady úpadcu, ktoré začali plesnivieť, bolo nutné ich vyhodiť. Došlo aj k poškodeniu účtovníctva v elektronickej forme, nakoľko v dôsledku havarijnej udalosti počítače skratovali. Doklady, ktoré mali fyzicky k dispozícii, odovzdali žalobkyni ako správcovi, avšak nebol o tom vyhotovený žiadny záznam.
26. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
27. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
28. Podľa § 57 ods. 4 prvá veta ZKR, odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
29. Podľa § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
30. Podľa § 58 ods. 2 ZKR, právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
31. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
32. Podľa § 62 ods. 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
33. Podľa § 63 ods. 1 prvá veta ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu.
34. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
35. Podľa § 9 ods. 2 ZKR, spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
36. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoju tvrdenia dôkazmi
37. Podľa § 149 ods. 1 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
38. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
39. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
40. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
41. Podľa § 186 ods. 2 prvá veta CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
42. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
43. Podľa § 192 CSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
44. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
45. Odporovateľnosť právnych úkonov je upravená v ustanoveniach § 57 až § 66 ZKR a je osobitným právnym inštitútom slúžiacim na ochranu konkurzných veriteľov. Odporovateľnosť, ktorej právnym dôsledkom je neúčinnosť právneho úkonu, je v zásade sankciou za právne dôsledky úkonu dlžníka, ktorým sa zmenšil majetok tak, že spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa (veriteľov). Ide o prísne kontradiktórne konanie s koncentračnou zásadou, kde základnými právnymi predpokladmi úspešnej odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktoré musí preukázať žalobca, je existencia platného a účinného právneho úkonu dlžníka bez primeraného protiplnenia, príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo vykonanie takéhoto právneho úkonu počas už existujúceho úpadku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku.
46. Právo správcu odporovať právnemu úkonu žalobou na súde sa musí uplatniť v lehote uvedenej v ustanovení § 57 ods. 2 ZKR, pričom sporové strany sú povinné opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
47. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. ZKR pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v § 58 ZKR - právny úkon bez primeraného protiplnenia a v § 59 ZKR - zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení § 60 sa vymedzuje skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, nezáleží pritom akým spôsobom. Ustanovenie § 60 stanovuje ako podmienku aj úmysel veriteľov ukrátiť, pričom ak ukracujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Rozdiel medzi jednotlivými skutkovými podstatami je teda v úmysle.
Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný“ dlhšou dobou, počas ktorej je právny úkon napadnuteľný. Veriteľské právo z odporovateľnosti, bez ohľadu na to, či návrh podá veriteľ alebo správca úpadcu, je možné uplatniť na súde jedným návrhom alebo dvojstupňovo. Aktívne legitimovaný subjekt môže podať len odporovaciu žalobu na súde a domáhať sa určenia právnej neúčinnosti konkrétneho úkonu dlžníka. V prípade úspešnosti návrhu bude výsledkom určovací výrok o tom, že určitý právny úkon je právne neúčinný, ktorý je materiálne nevykonateľný. Určovacie rozhodnutie súdu však v konkurznom konaní oprávňuje správcu zapísať do súpisu majetok, ktorý bol nadobudnutý na základe odporovateľného právneho úkonu. Zapísaný majetok je správca potom oprávnený speňažovať, pretože súpis majetku podstaty je listinou oprávňujúcou správcu speňažiť majetok.
48. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov. Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je aj správca konkurznej podstaty. ZKR ukladá správcovi povinnosť preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 ZKR). Týmto postupom správcu sa má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali, keby odporovateľný právny úkon nebol urobený.
49. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných, ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok na uspokojenie prihlásenej pohľadávky nezostal. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je aj správca konkurznej podstaty. ZKR ukladá správcovi povinnosť preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 ZKR). Týmto postupom správcu sa má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali, keby odporovateľný právny úkon nebol urobený.
50. Žalobkyňa si v podanej žalobe uplatnila vydanie rozhodnutia o určení neúčinnosti vyššie uvedeného právneho úkonu dlžníka voči konkurzným veriteľom. Žaloba bola žalobkyňou uplatnená v zmysle § 57 ods. 2 ZKR v zákonnom stanovenej lehote. Žalobkyňa podala žalobu na odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1 ZKR, ako bezodplatného právneho úkonu dlžníka, ktorý bol urobený počas úpadku dlžníka, v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, v zmysle čoho sa úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
51. Odporovacia žaloba slúži k tomu, aby sa obnovili majetkové pomery dlžníka a aby sa dosiahlo také uspokojenie pohľadávok (miera uspokojenia) ako pred vykonaním (účinnosťou) odporovaného právneho úkonu. Ustanovenie § 58 a nasl. ZKR odkazuje na plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe žalovaný podľa názoru žalobcu získal. Žalobkyňa výšku uplatneného nároku na peňažnú náhradu podľa § 63 ods. 1 ZKR, ako dôsledok úspešného odporovania, odôvodnila ako obvyklú cenu plnenia za auto rovnakej značky, modelu a roku výroby, zistenú na základe informácii od autobazárov, vrátane ceny kúpy uvedenej žalovanou a štatutárnym zástupcom úpadcu v označenej kúpnej zmluve.
52. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje úpadcu ako dlžníka neschopného alebo predlženého splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch. Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne úkony (§ 59 ZKR) alebo ukracovať veriteľov (§ 60 ZKR) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje
podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.
53. V prípade odporovania právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR) sa za takéto právne úkony považujú predovšetkým bezodplatné právne úkony (napr. darovacia zmluva, zmluva o výpožičke atď.), ako aj odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Pre úspešne odporovanie takémuto právnemu úkonu sa súčasne vyžaduje preukázanie, že tento úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, pričom ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných, ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom v čase jeho uskutočnenia zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.
54. V predmetnej veci bolo pre úspešné odporovanie právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR) nevyhnutné preukázať, či sa uskutočnil žalobkyňou označený právny úkon (darovacia zmluva, resp. či došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy), či tento úkon spôsobil úpadok dlžníka, alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a keďže ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom a úpadok dlžníka sa v čase urobenia právneho úkonu predpokladá, či sa v konaní nepreukázal opak.
55. Z dôkazov produkovaných žalobkyňou, najmä účtovných závierok úpadcu za účtovné roky XXXX a XXXX, ktorých dôvodnosť žalovaná relevantne nespochybnila, a preto sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), vyplýva, že v čase uskutočnenia tohto úkonu mal úpadca viacerých veriteľov, ktorých nároky zostali neuspokojené, keďže dlžníkovi nezostal majetok, ktorého speňažením by bolo možné zistené pohľadávky uspokojiť. Nepochybne teda zrealizovaním napadnutého právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, pretože reálne neexistovala možnosť uspokojiť z existujúceho majetku záväzky skôr splatné. Pojem úpadku vymedzujú právne predpisy, najmä § 3 ZKR. Záver o tom, či spoločnosť je alebo nie je v úpadku teda nie je záverom skutkovým, ale záverom právnym, ktorý sa vyvodzuje zo skutkových zistení, či spoločnosť napĺňa znaky vymedzenia úpadku. Existencia úpadku spoločnosti úpadcu už v roku XXXX vo forme predĺženia teda vyplýva aj z uvedenej účtovnej závierke za rok XXXX.
56. Žalobkyňa ako správca síce nemala k dispozícii celé účtovníctvo úpadcu (v dôsledku jeho zničenia), čo nebolo sporné, pri posudzovaní napadnutého úkonu však vychádzala z dostupných údajov, najmä účtovných závierok úpadcu, ktorých pravosť a dôvodnosť nebola v konaní sporná. Účtovná závierka pritom predstavuje súbor účtovných výkazov, ktoré zostavuje každá účtovná jednotka - väčšinou k poslednému dňu účtovného obdobia, ktorá zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky. Cieľom účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej pozícii, finančnej výkonnosti a peňažných tokoch účtovnej jednotky, a teda aj informácie, či je subjekt platobne neschopný alebo predlžený. Pri predkladaní účtovných závierok do zbierky listín je štatutárny orgán zapísanej právnickej osoby podľa § 9 ods. 6 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinný predložiť písomné vyhlásenie, či predložená účtovná závierka bola alebo nebola schválená príslušným orgánom. Zároveň podľa § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka sa do zbierky listín ukladá aj neschválená účtovná závierka. Obsah úpadcom uloženej účtovnej závierky v registri účtovných závierok za rok XXXX bol teda účinný aj voči tretím osobám podľa § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka.
57. Z účtovnej závierky úpadcu zostavenej za účtovný rok XXXX vyplýva, že v priebehu daného účtovného obdobia nedošlo k predaju žiadneho dlhodobého hmotného majetku a súčasne na jeho bankovom účte v M. F., E.. L.. nie je zaznamenaná žiadna prijatá platba od žalovanej alebo vklad z pokladne na účet z titulu predaja - kúpy auta. Údaj o predaji vozidla nie je zaznamenaný ani v daňovom priznaní a kontrolných výkazoch k DPH za mesiace S. XXXX a Y. XXXX. Tvrdená úhrada kúpnej ceny do pokladne úpadcu by pritom bola v rozpore s ustanovením § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.
58. Žalovaná napriek svojmu tvrdeniu a označeným dôkazom nepreukázala opak skutočností zistených správcom z dostupných údajov účtovníctva úpadcu, a to že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na vozidlo a súčasne aj k zaplateniu kúpnej ceny v hotovosti do pokladne, nakoľko úpadca ako účtovná jednotka bol v zmysle príslušných predpisov povinný všetky účtovné operácie riadne zaznamenať vo svojom účtovníctve, a to aj v rozhodnom období, vrátane prevodu majetku a keďže výstup z účtovníctva, vyplývajúci z uložených účtovných závierok, takýto prevod ani úhradu nezaznamenal, súd obranu žalovanej nemohol posúdiť inak ako nedôvodnú a účelovú. Skutočností vyplývajúce z vykonaného dokazovania preto potvrdzujú zistenia žalobkyne ako správcu, a to že došlo k bezplatnému prevodu majetku z úpadcu na žalovanú dňom označeným samotnou žalovanou (XX.XX.XXXX), čo zodpovedá pojmovým znakom darovacej zmluvy podľa ustanovenia § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na žalovanú ako spriaznenú osobu úpadcu podľa § 9 ods. 1 písm. d ) ZKR sa pritom vzťahujú prísnejšie kritéria z hľadiska posudzovania možnosti úmyslu ukrátenia veriteľov, resp. vedomosti o ňom, s dôkaznou povinnosťou preukázania opaku úpadku dlžníka v čase urobenia právneho úkonu.
59. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, hodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne preto dospel súd k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok v tomto konaní je dôvodný, a to jednak v časti nároku na určenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (súdom modifikované na základe nesporného prednesu strán), ako aj v časti nároku na peňažnú náhradu vo výške označenej žalovanou, ako aj jej bratom (štatutárnym zástupcom úpadcu) ako hodnoty vozidla pri jeho prevode. Po vyhodnotení dokazovania preto súd na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj z prednesov sporových strán, ktoré mali povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, za použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 CSP). Žalobkyňa bola v konaní úspešná, náhradu trov konania si však neuplatnila a žiadne preukázateľné trovy konania jej nevznikli, a preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.