Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cbi/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Mgr. Zuzana Sláviková, so sídlom Terchovská 4391/30, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu REMI plus, spol. s r. o. v konkurze, IČO: 36 503 177, so sídlom Nižný Hrabovec 200, 094 01 Nižný Hrabovec, proti žalovanému: G. P., G.. XX.XX.XXXX, bytom G. I. XXX, XXX XX G. I., v konaní právne zastúpený JUDr. Janou Čepčekovou, advokátkou so sídlom Námestie Slobody 2, 06 601 Humenné, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.02.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že právny úkon - rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 15.10.2018, ktoré bolo do obchodného registra Slovenskej republiky doručené dňa 14.11.2018, a ktorého predmetom bol prevod celého 100 % obchodného podielu, spoločnosti REMA STS spol. s r. o. so sídlom Mierová 94, 066 01 Humenné, IČO: 36 503 045, z jediného spoločníka B.. M. P., G.. XX.XX.XXXX, K. G. I. XXX, XX XXX G. I. na jeho spriaznenú osobu brata G. P., G.. XX.XX.XXXX, K. G. I. XXX, XXXX G. I. je voči veriteľovi JUDr. Mgr. Zuzany Slávikovej správkyni majetku úpadcu REMA plus spol. s r. o. v konkurze so sídlom Nižný Hrabovec 200, 09421 Nižný Hrabovec, IČO: 36 503 177, neúčinný a náhrady trov konania.

2. Po zmene žaloby sa domáhala určenia, že právny úkon - Rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 15.10.2018, ktoré bolo do Obchodného registra SR doručené dňa 14.11.2018 a ktorého predmetom bolo schválenie prevodu celého 100% obchodného podielu v obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r.o., so sídlom Mierová 94, 066 01 Humenné, IČO: 36 503 045, z jediného spoločníka JUDr. M. P., G.. XX.XX.XXXX, K. G. I. XXX, XXX XX G. I., na jeho spriaznenú osobu brata G. P., G.. XX.XX.XXXX, K. G. I. XXX, XXX XX G. I. a b) právny úkon - Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 15.10.2018, ktorej predmetom bol prevod celého 100% obchodného podielu v obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r.o., so sídlom Mierová 94, 066 01 Humenné, IČO: 36 503 045, z jediného spoločníka B.. M. P., G.. XX.XX.XXXX, K. G. I. XXX, XXX XX G.Ž. I., na jeho spriaznenú osobu brata G. P., G.. XX.XX.XXXX, K. G.Ž. I. XXX, XXX XX G. I., sú voči veriteľovi JUDr. Mgr. Zuzane Slávikovej správkyni majetku úpadcu REMI plus, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Nižný Hrabovec 200, 094 21 Nižný Hrabovec, IČO: 36 503 177, neúčinné.

Dôvody žaloby

3. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Prešov pod sp. zn. dňa 20.02.2008 na začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Rema plus, spol. s r.o., so sídlom Nižný Hrabovec 200, 094 21 Nižný Hrabovec, IČO: 36 500 377 (obchodný vestník č. 35/2018 zo dňa 19.02.2018). Dňa 21.07.2018 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz, pričom uvedené bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 139/2018 zo dňa 20.07.2018 a do funkcie správcu ustanovil žalobkyňu.

4. Následne v rámci konkurzu bol dňa 31.07.2018 do súpisu majetku podstát bol zapísaný majetok a to peňažná pohľadávka zmluvná pokuta z titulu porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu vo výške 12.500 EUR dlžník štatutárny orgán úpadcu JUDr. Marek Rejda.

5. Súpis majetku bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 184/2018 dňa 24.09.2018. Listom zo dňa 21.08.2008 na žalobkyňa vyzvala dlžníka na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.500 EUR, alebo aby preukázal, že mu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nevznikla alebo aby osvedčil, že sa tejto povinnosti zbavil. Dňa 24.09.2019 Okresný súd Prešov vydal rozsudok č.k. - 60, ktorým dlžníkovi uložil povinnosť v lehote pätnástich dní od nadobudnutia tohto rozsudku zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty tak konkurzný účet vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., pobočka zahraničnej banky zmluvnú pokutu vo výške 12.500 EUR. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2019.

6. Žalobkyňa poukázala na to, že v deň zverejnenia súpisu majetku podstát, v deň prevzatia výzvy dňa 21.08.2018 a v deň prevzatia predžalobnej výzvy dňa 02.11.2018 bol dlžník jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r. o.. Poukázala, že právnym úkonom a to rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 15.10.2018, ktoré bolo do obchodného registra doručené dňa 14.11.2018 previedol dlžník svoj obchodný podiel spoločnosti REMI STS, spol. s r. o. na spriaznenú osobu a to na žalovaného. Žalobkyňa ďalej poukázala, že podľa riadnej účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie kalendárneho roka 2017, ktoré predchádzalo účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k prevodu obchodného podielu z dlžníka na jeho spriaznenú osobu mal obchodný podiel dlžníka spoločnosti hodnotu 25.194 EUR, ktorá sa rovnala hodnote čistého obchodného imania.

7. Uviedla, že tento právny úkon deklaruje, že dlžník previedol obchodný podiel odplatne za cenu 6.640 EUR, čo predstavuje len 26 % hodnoty čistého obchodného imania, deklarovaná odplata nedosiahla ani polovicu hodnoty. Teda, že obchodný podiel bol prevedený za neprimerane nízku cenu. Uviedla, že vyvstáva otázka či odplatný prevod obchodného podielu je len deklarovaný a v skutočnosti došlo k bezodplatnému prevodu. Poukázala na ustanovenie a ods. 1 a v zmysle, ktorého odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a, ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou. Poukázala na to, že veriteľom dlžníka, ktorý bol právnym úkonom ukrátený bola konkurzná podstata v konkurze vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , keďže podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov ( ďalej len ) súdne a iné k., ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu..., túto žalobu uviedla, že podáva správca ukrátenej konkurznej podstaty. Poukázala na to, že v súpise majetku podstát je zapísaná vymáhateľná peňažná pohľadávka vo výške 12.500 EUR voči dlžníkovi bez poznámky. Žalobkyňa uviedla, že by mala možnosť túto pohľadávku uspokojiť z majetku a to zo 100 % obchodného podielu spoločnosti REMI STS, spol. s r. o., ak by neúčinným právnym úkonom dlžník uvedené nezmaril, pričom previedol obchodný podiel na svoju spriaznenú osobu podľa t.j. na svojho brata.

8. Žalobkyňa tiež uviedla, že ku dňu 03.02.2020 previedol celý svoj obchodný podiel žalovaný v spoločnosti REMI STS, spol. s r. o. na tretiu osobu. Strata vlastníctva k obchodnému podielu je pre posúdenie odporovateľnosti inkriminovaného právneho úkonu právne bezvýznamná s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.04.2007, sp. zn. zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Sr1/2008. V dôsledku tejto skutočnosti už nie je možné, aby sa žalobca v prípade úspešného odporovania mohol domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho čo právnym úkonom ušlo preto v zmysle ustanovenia poslednej vety uplatňuje právo na peňažnú náhradu.

9. Žalobkyňa predložila spolu so žalobou listinné dôkazy a to uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. -93 zo dňa 16.07.2018, zápisnicu prvej schôdze veriteľov úpadcu REMI plus, spol. r. o. zo dňa

22.10.2018, výpis z obchodného vestníka č. 184/2018 s dátumom vydania 24.09.2018, podanie zo dňa 21.08.2018, ktorým vyzvala JUDr. Mareka Rejdu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.500 EUR, predžalobnou výzvou a opravujem predžalobnú výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 02.11.2018 adresovanú JUDr. Marekovi Rejdovi, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. - 60 zo dňa 24.09.2019, doložku právoplatnosti, výpis z obchodného registra spoločnosti Barna Group s.r.o. pôvodne pod obchodným menom REMI STS, spol. s r. o., rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 15.10.2018, odpoveď na poskytnutie súčinnosti zo strany obce Nižný Hrabovec zo dňa 19.09.2018, účtovnú závierku spoločnosti REMI STS, spol. s r. o. zostavenej k 31.12.2017.

10. Súd vo veci poukazuje na to, keďže žaloba bola podaná na Okresný súd Vranov nad Topľou a tento z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpil vec Okresnému súdu Prešov, ktorý s týmto postúpením nesúhlasil vo veci včak bolo vydané uznesenie Krajským súdom v Prešove č. k. - 49 zo dňa 11.05.2021, ktorý určil, že na konanie je príslušný Okresný súd Prešov.

11. Následne súd vo veci vykonával ďalšie procesné úkony a vyzval žalovaného, aby sa k žalobe vyjadril podľa uznesenia v (ďalej len ), na čo žalovaný reagoval podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.06.2021.

12. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v tomto podaní uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, či žalovaný v konaní vedenom pod sp. zn. pred Okresným súdom Prešov JUDr. Marek Rejda uhradil v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu REMA plus spol. s r. o. zmluvnú pokutu vo výške 12.500 EUR, respektíve časť tejto zmluvnej pokuty a nemá ani vedomosť či žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom zmluvnú pokutu vymáhala.

14. Poukázal na to, že ešte dňa 15.10.2018 na základe rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti REMI STS, spol. s r. o. prijal jediný spoločník spoločnosti JUDr. Marek Rejda v súlade s ustanovením rozhodnutie v bode 1 a to rozšírenie štatutárneho orgánu o funkciu ďalšieho konateľa spoločnosti a vymenovanie ďalšieho konateľa spoločnosti a to G. P.. V bode 2 jediný spoločník JUDr. Marek Rejda schválil prevod obchodného podielu spoločnosti, ktorého bol vlastníkom po výške vkladu 6.640 EUR, rozsah splatenia vkladu 6.640 EUR a to odplatne vo výške podielu 6.640 EUR na základe uzatvorenej zmluvy o prevode obchodného podielu na nadobúdateľa teda žalovaného v tomto konaní.

15. Žalovaný uviedol, že išlo o prevod, ktorý sa nijakým spôsobom nedotýka spoločnosti úpadcu REMI plus spol. s r.o.. Uviedol, že z objektívnych dôvodov nemohol vedieť o tom, že dňa 24.09.2019 t.j. skoro rok po tomto dátume čo bude vydaný rozsudok Okresným súdom v Prešove č. k. - 60, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2019 a vykonateľnosť dňa 12.12.2019 a ktorým rozsudkom bola konateľovi úpadcu REMI plus spol. s r.o. uložená povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej konkurznej podstaty zmluvnú pokutu vo výške 12.500 EUR. Uviedol, že toto sa prvýkrát dozvedel až po doručení žaloby v tomto súdnom konaní.

16. žalovaný ďalej poukázal na to, že rozsudok č.k. -60 je až zo dňa 24.09.2019 t.j. skoro rok po uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti REMI STS, spol. s r. o. Žalovaný poukázal na to, že odplatne

17. nadobudol obchodný podiel spoločnosti REMI STS, spol. s r. o., ktorý zodpovedá výške vkladu spoločníka JUDr. Mareka Rejdu vo výške základného imania, išlo výslovne o vzťah medzi fyzickou osobou JUDr. Marek Rejda fyzickou osobou Nikolas Rejda. Poukázal na to, že popiera, že by mal uhradiť sumu 12 500 EUR, nakoľko nadobudol obchodný podiel vo výške 6640 EUR. V ďalšom poukázal na to, že v spoločnosti REMI STS, spol. s r. o. už nie je spoločníkom ani štatutárnym orgánom, nakoľko toho času obchodné meno bolo zmenené na spoločnosť Barna Group s.r.o. a spoločníkom je a konateľom je Csilla Barna, Béla utca 43/D Orosháza 5900 Maďarsko.

18. Žalovaný uviedol, že ohľadom týchto skutočností sa vyjadril už konaní vedenom na Okresnom súde Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. , teda, že nemal žiadne informácie o ekonomickej

situácii v spoločnosti úpadcu a vôbec nemal a ani nemá vedomosť o tom, že konateľ úpadcu JUDr. Marek Rejda nijakým spôsobom neporušil svoje povinnosti pri podávaní návrhu na konkurz a, že mu bola uložená úhrada zmluvnej pokuty navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

19. Súčasne predložil listinné dôkazy a to kópiu zmluvy o prevode obchodného podielu výpis z obchodného registra spoločnosti Barna Group s.r.o., a príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.10.2018, navrhol výsluch svedka JUDr. Mareka Rejdu, výsluch žalovaného, ako strany sporu a uvádzal zápisnicu z výsluchu žalovaného Nikolasa Rejdu zo dňa 13.05.2021 z k. vedeného pod sp. zn. .

20. Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného

21. Žalobkyňa uviedla, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že inkriminovaný právny úkon a ani zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 15.10.2018 sa nijakým spôsobom nedotýka spoločnosti úpadcu REMI plus, spol. s .r.o. v konkurze. Predmetom podanej odporovacej žaloby je výlučne právny úkon, ktorým dlžník konkurznej podstaty JUDr. Marek Rejda previedol svoj 100% obchodný podiel v spoločnosti REMI STS, spol. s r.o. na žalovaného.

22. Namietala, že žalovaný vo svojom vyjadrení vytvára dojem, akoby záväzok vo výške 12.500 EUR voči všeobecnej konkurznej podstate vznikol JUDr. Marekovi Rejdovi až dňa 24.09.2019. Z takto nastavenej premisy logicky vychádza záver, že žalovaný, v čase uzatvárania zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 15.10.2018, objektívne nemohol mať vedomosť o tom, že JUDr. Marekovi Rejdovi v budúcnosti vznikne záväzok. Žalobkyňa poukázala na to, že rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 24.09.2019, č. k. -60 (ďalej len „rozsudok“) má len deklaratórny charakter, čo znamená, že tento rozsudok len deklaruje, že JUDr. Marekovi Rejdovi v minulosti, konkrétne dňa 29.07.2017, vznikla ex lege voči spoločnosti povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.500 EUR v dôsledku nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti. Deň 29.07.2017 bol deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy márne uplynula 30-dňová lehota počas ktorej mal JUDr. Marek Rejda ako štatutár spoločnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tým, že tento návrh nepodal, dňa 29.07.2017 mu voči spoločnosti vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a na druhej strane v ten istý deň vzniklo spoločnosti voči JUDr. Marekovi Rejdovi právo na zmluvnú pokutu. Záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu teda JUDr. Marekovi Rejdovi nevznikol až právoplatnosťou rozsudku, ale už dňa 29.07.2017. JUDr. Marek Rejda sa o svojej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu dozvedel dňa 21.08.2018, kedy si osobne prevzal od žalobkyne výzvu zo dňa 21.08.2018. Zmluvu o prevode obchodného podielu JUDr. Marek Rejda uzavrel so žalovaným dňa 15.10.2018, teda v čase, kedy už vedel, že má voči konkurznej podstate záväzok 12.500 EUR. Tvrdenie žalovaného, že z objektívnych dôvodov nemohol vedieť o tomto záväzku, tak neobstojí. Poukázala, na to že žalovaný uvádzaním nepravdivej premisy, že záväzok vznikol JUDr. Marekovi Rejdovi až dňa 24.09.2019, sa vyhýba prevzatiu obráteného dôkazného bremena. Ak by totiž žalovaný začal pred súdom preukazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, tak by ju aj preukázal, pretože žalovaný skutočne vo vzťahu k vyššie uvedenému záväzku vynaložil náležitú starostlivosť. Žalovaný sa totiž dňa 24.09.2018 spolu s JUDr. Marekom Rejdom osobne dostavil do kancelárie žalobkyne ako splnomocnený zástupca JUDr. Mareka Rejdu. Žalovaný bol osobne prítomný pri tom, keď žalobkyňa vyzvala JUDr. Mareka Rejdu, aby svoje tvrdenia, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 14.09.2018, ktorým reagoval na výzvu žalobkyne zo dňa 21.08.2018, podložil dôkazmi. Žalovaný v ten deň zároveň nahliadol do správcovského spisu, v ktorom už bola nie len výzva zo dňa 21.08.2018 (ktorej kópiu si zároveň vyžiadal), ale aj vyjadrenie JUDr. Mareka Rejdu zo dňa 14.09.2018 doručené žalobkyni troma spôsobmi, a to emailom, do elektronickej schránky správcu a poštou, žalovaný pri nahliadnutí do spisu tak mohol vidieť toto vyjadrenie JUDr. Mareka Rejdu trikrát. V spise v tom čase už bol aj súpis majetku konkurznej podstaty a žiadosť žalobkyne do Obchodného vestníka o jeho zverejnenie, kde ako prvá súpisová zložka majetku bol záväzok JUDr. Mareka Rejdu vo výške 12.500 EUR.

23. Poukázala na to, že z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný vynaložil náležitú starostlivosť, avšak v dôsledku jej vynaloženia nemohol nemať vedomosť o tom, že JUDr. Marek Rejda má záväzok 12.500 EUR a že súd v budúcnosti môže rozhodnúť o tomto záväzku, pretože žalovaný disponuje výzvou zo dňa 21.08.2018 (vyžiadal si kópiu tejto výzvy), ktorá obsahuje poučenie upozorňujúce adresáta na možnosť, že súd môže vydať takýto rozsudok. Žalovaný tak s plným vedomím, že JUDr. Marek Rejda má záväzok vo výške 12.500 EUR, dňa 15.10.2018 uzavrel s JUDr. Marekom Rejdom zmluvu o prevode obchodného podielu, pričom je vylúčené, aby žalovaný, vzhľadom na pozitívny vzťah, ktorý súrodenci medzi sebou majú, nevedel o tom, že prevádzaný obchodný

podiel je jediným relevantným majetkom JUDr. Mareka Rejdu a že prevodom tohto podielu sa zmarí úhrada záväzku vo výške 12.500 EUR. Poukázala na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že za obchodný podiel zaplatil v hotovosti sumu 6.640 EUR. Toto tvrdenie žalobkyňa spochybnila, pretože vzhľadom na už vyššie uvedený pozitívny vzťah medzi súrodencami, takýto doklad si mohli vyhotoviť kedykoľvek a s akoukoľvek sumou. Ten doklad mohol byť pokojne vyhotovený aj krátko po tom, ako bola žalovanému doručená žaloba a hoci účastníci zmluvy deklarovali odplatný prevod obchodného podielu, ku skutočnému peňažnému plneniu medzi súrodencami vôbec nemuselo dôjsť. Poukázala na to, že vo všetkých súdnych konaniach, ktoré sa začali na základe žalôb žalobkyne a v ktorých sú súrodenci JUDr. Mareka Rejdu žalovanými (Okresný súd Prešov, sp. zn. a ) žalovaní tvrdili len hotovostné platby, a to pri tisícových sumách. Z predloženej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 15.10.2018 vyplýva, že žalovaný a JUDr. Marek Rejda ohodnotili hodnotu prevádzaného obchodného podielu na 6.640 EUR. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že stotožňuje hodnotu obchodného podielu s výškou vkladu. S takýmto ohodnocovaním obchodného podielu žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje. Uviedla, že obchodný podiel obsahuje na jednej strane nemajetkové práva a povinnosti spoločníka a na druhej majetkové práva. Uviedla, že peňažná hodnota obchodného podielu sa neodvíja od hodnoty vkladu, ale od hodnoty čistého obchodného imania. A keďže miera účasti JUDr. Mareka Rejdu na čistom obchodnom imaní spoločnosti bola 100%, žalovaný tak Zmluvou o prevode celého obchodného podielu zo dňa 15.10.2018 nadobudol do vlastníctva obchodný podiel, ktorého maximálna majetková hodnota zodpovedala 100% hodnote čistého obchodného imania, t.j. hodnote 25.194 EUR nie 6.640 EUR.

24. Súd vo veci vykonal dokazovanie uznesením č. k. -93 vydaným Okresným súdom Prešov dňa 16.07.2018, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: REMI plus, spol. s r.o., so sídlom Nižný Hrabovec 200, 094 21 Nižný Hrabovec, IČO: 36 503 177, ktorým ustanovil za správcu JUDr. Mgr. Zuzanou Slávikovú.

25. Podľa výpisu z obchodného vestníka č. 184/2018 s dátumom vydania dňa 24.09.2018 týmto bol zverejnený súpis majetku podstát v konkurze na majetok úpadcu REMI plus spol. s r.o. v súlade s ustanovením , kde bola zapísaná a jej ako jedna zo súpisových zložiek majetku - zmluvná pokuta voči konateľovi úpadcu JUDr. Marekovi Rejdovi, bytom G. I. XXX, XXX XX G. I. z titulu porušenia povinnosti podľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka súpis sa v hodnote 12.500 EUR.

26. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie výzvou v zmysle ustanovenia , ktorým správkyňa konkurznej podstaty vyzvala JUDr. Mareka Rejdu podaním zo dňa 21.08.2018, aby v lehote dvadsiatich dní od doručenia výzvy si splnil povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.500 EUR v prospech všeobecnej podstaty alebo preukázal, že mu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ustanovenia nevznikla alebo osvedčil, že sa zbavil tejto povinnosti v zmysle ustanovenia .

27. Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie predžalobnou výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty doručovanej zo strany žalobkyne JUDr. Marekovi Rejdovi zo dňa 02.11.2018, ako predžalobnú výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty.

28. Podľa rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. - 60 zo dňa 24.09.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2019 a vykonateľnosť dňa 12.12.2019 bola JUDr. Marekovi Rejdovi uložená povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty na konkurzný účet zmluvnú pokutu vo výške 12.500 EUR.

29. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť REMI STS spol. s r.o. od 04.02.2020 zmenila obchodné meno na spoločnosť BARNA GROUP s.r.o. a taktiež od 04.02.2020 došlo k zmene spoločníka na osobu Csilla Barna s adresou Bartók Béla utca 43/D Orosháza 5900 Maďarsko.

30. Súd ďalej vykonal dokazovanie rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 15.10.2018 v zmysle, ktorého jediný spoločník spoločnosti JUDr. Marek Rejda pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia v súlade s ustanovením prijal rozhodnutie na rozšírení štatutárneho orgánu o funkciu ďalšieho konateľa spoločnosti a vymenovaní ďalšieho konateľa spoločnosti a do tejto funkcie menoval G. P. a súčasne bol schválený týmto

rozhodnutím prevod obchodného podielu spoločnosti a to na žalovaného ako nadobúdateľa. Súčasťou rozhodnutia bolo, že nadobúdateľ na základe uzatvorenej zmluvy o prevode obchodného podielu s prevádzajúcim sa stane vlastníkom obchodného podielu vo výške 6.640 EUR, splatené 6.640 EUR, 100 % obchodného podielu v spoločnosti REMI STS spol. s r.o..

31. Podľa odpovede obce Nižný Hrabovec zo dňa 19.09.2018 vo veci poskytnutia súčinnosti správcovi konkurznej podstaty mal súd zistené, že JUDr. Marek Rejda má blízke osoby okrem iného aj žalovaného ako súrodenca.

32. Podľa účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2017 spoločnosti REMI STS spol. s r.o. vlastné imanie mala spoločnosť k tomuto dátumu 25.194 EUR.

33. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o prevode obchodného podielu uzatvorenou medzi JUDr. Marekom Rejdom ako prevádzajúcim a G. P. ako nadobúdateľom zo dňa 15.10.2018 v zmysle, ktorej nadobúdateľ prehlásil, že obchodný podiel nadobúda dobrovoľne, a že po preskúmaní obsahu pristupuje k zakladateľskej zmluve obchodnej spoločnosti.

34. Podľa článku II. bodu 3 zmluvy prevádzajúci touto zmluvou odplatne previedol na nadobúdateľa svoj obchodný podiel a to vo výške vkladu 6.640 EUR v rozsahu splatenia vkladu 6.640 EUR.

35. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 15.10.2018 v zmysle, ktorého bolo uvedené, že ide o finančné prostriedky prijaté od žalovaného za účelom odplaty za obchodný podiel REMI STS spol. s r.o. s JUDr. Marekom Rejdom.

36. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie záznamom o nahliadnutí do spisu zo dňa 24.09.2018, kde bolo uvedené, že dňa 24.09.2018 účastník. zástupca úpadcu REMI plus spol. s r. o. G. P. požiadal správcu o nahliadnutie do spisu a správca tejto žiadosti vyhovel.

37. Podľa zápisnice zo stretnutia s konateľom úpadcu zo dňa 24.09.2018 konateľ úpadcu JUDr. Marek Rejda bol zo strany správcu upovedomený, že dňa 22.10.2018 sa môže zúčastniť schôdze veriteľov. Správca vyzval konateľa úpadcu, aby svoje tvrdenia vo vyjadrení k výzve správcu ohľadom zmluvnej pokuty podložil dôkazmi. Konateľ sa so správcom dohodol, že dôkazy predloží do 24.10.2018, súčasne udelil plnú moc na zastupovanie spoločnosti REMI plus spol. r. o. svojmu zástupcovi Nikolasovi Rejdovi, na úkon - nahliadnutie do správcovského spisu S1816 dňa 24.09.2018.

38. Ďalej súd vykonal dokazovanie plnomocenstvom zo dňa 21.09.2018 udeleným JUDr. Marekom Rejdom žalovanému v tomto konaní s tým, že je výslovne oprávnený konať v plnom rozsahu za splnomocniteľa pred správcom konkurznej podstaty a to komunikovať, vystupovať v rámci stretnutia konaného dňa 24.09.2018 v kancelárií správcu, prijímať písomnosti, podpisovať predkladané písomnosti, podávať vyjadrenia.

39. Podľa správy o priebehu exekučného konania exekútorského úradu JUDr. Márie Hlaváčovej súdnej exekútorky zo dňa 21.10.2020, exekútorka uviedla, že JUDr. Marek Rejda je vedený ako zamestnanec a zamestnávateľ uviedol, že povinný nemá príjem, z ktorého by bolo možné vykonať zrážku zo mzdy, a bolo uvedené, že JUDr. Marek Rejda nemá žiaden majetok je evidovaný v evidencii vlastníkov ani držiteľov vozidiel rovnako ani v katastri nehnuteľností nie je evidovaný, ako vlastník nijakej nehnuteľnosti nie je poberateľom dôchodku ani dávky v nezamestnanosti a zistené bolo, že iba je konateľom spoločnosti REMI plus spol. s r.o.

40. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie prihláškou pohľadávky veriteľa a to JUDr. Mgr. Zuzany Slávikovej správkyne konkurznej podstaty z titulu nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti REMI plus spol. s r.o. vo výške 12.500 EUR.

41. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie upovedomením o zastavení exekúcie vydaným súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Hlaváčovou dňa 08.12.2021, v ktorom, uviedla, že exekúcia sa začala 20.05.2020 doručením poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu a to rozhodnutia č. -60 zo dňa

24.09.2019, a súdny exekútor zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. dňa 30.11.2021 bol na majetok povinného JUDr. M. P. vyhlásený konkurz.

42. Z potvrdenia zo dňa 09.12.2021 (č. listu spisu 122) mal súd zistené, že správca konkurznej podstaty vo veci vedenej pod spisovou značkou vo veci oddlženia dlžníka JUDr. M. P. potvrdil prijatie prihlášky a zaradenie do zoznamu pohľadávok v celkovej výške 12.500 EUR veriteľa a to správkyne konkurznej podstaty v tomto konaní žalobkyne JUDr. Mgr. Zuzany Slávikovej.

43. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ktorý zotrval na tom, že za predaj obchodného podielu bratovi JUDr. M. P. zaplatil. Uviedol, že s bratom má normálny súrodenecký vzťah, uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu či sa s nám stretáva raz do týždňa alebo menej často. Zotrval na tom, že príjmový pokladničný doklad, ktorý je v spise založený bol vyhotovený a podpísaný v čase v akom je datovaný a finančné prostriedky boli odovzdané tak, ako je to uvedené na tomto príjmovom pokladničnom doklade. Pokiaľ ide o prevzatie obchodnej spoločnosti REMI STS spol. s r.o. uviedol, že išlo o jeho osobné rozhodnutie.

44. V priebehu tohto na majetok dlžníka JUDr. M. P. bol vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bola ustanovená Ing. Jarmila Lišivková a to uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -20 zo dňa 19.11.2021.

45. Z výpisu z obchodného vestníka č. 14/2022 s dátumom vydania dňa 21.01.2022 mal súd zistené, že v tomto bol realizovaný oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

46. Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. mal súd zistené, že JUDr. M. P. podal dňa 19.10.2021 Centru právnej pomoci kancelária Humenné žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení konkurzom.

47. Podľa indikatívnej informácie z centrálneho registra exekúcii mal súd zistené, že k 28.10.2021 mal JUDr. M. P. vedených päť exekúcii.

48. Podľa životopisu dlžníka a aktuálnej životnej situácii a zoznamu spriaznených osôb JUDr. M. P. podal návrh na oddlženie z dôvodov, že mu vznikli dlhy po tom, čo zdedil firmu po nebohom otcovi, firma mala bankový úver, ktorý sa podarilo čiastočne splatiť, avšak banka žiadala zvyšnú časť zaplatiť v jednej sume , kvôli tomuto musel vyhlásiť konkurz. Neskôr si zobral pôžičky, ktoré nedokázal splácať a mal ďalšie dlhy spojené s konkurzom. Uviedol, že aktuálne je zamestnaný na čiastočný úväzok, pričom svoje príjmy potrebuje na bývanie, lieky a bežné pokrytie základných životných potrieb. Podľa zoznamu veriteľov B.. M. P. mal k 28.10.2021 týchto veriteľov: BEVCONT a.s., Prina banka Slovensko a. s. , TAJANA s.r.o., Tatra banka a. s. , UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., pobočka zahraničnej banky a žalobkyňu.

49. Na pojednávaní konanom dňa 27.05.2022 bol vypočutý B.. M. P., ktorý uviedol, že žalovaný je jeho bratom a žalobkyňa je správkyňa konkurznej podstaty spoločnosti REMI plus spol. s r.o., v ktorej bol štatutárnym zástupcom a konateľom, ktorej bol štatutárnym zástupcom - konateľom. Uviedol, že bol jediným spoločníkom v spoločnosti REMI STS spol. s r.o., ale niekedy v roku 2018 predal obchodný podiel bratovi za sumu približne 6.600 EUR. Uviedol, že k tomu došlo z toho dôvodu, že mal osobné dlhy a potreboval finančné prostriedky. Oslovil aj nejakých známych s ponukou na kúpu tejto spoločnosti. Uviedol, že ju chcel predať čo najvýhodnejšie, pretože potreboval finančné prostriedky. Uviedol, že cena bola určená odhadom a bola zaplatená v hotovosti v kancelárii.

XX. B.. M. P. potvrdil, že pohľadávka titulom pokuty bola vymáhaná aj v exekučnom konaní. Uviedol, že toho času býva a aj v čase prevodu obchodného podielu býval so svojou snúbenicou v G. I. Č.. XX. Uviedol, že 15.10.2018 t.j. v čase kedy došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti REMI STS spol. s r.o. nemal iný majetok mal len obchodný podiel v spoločnosti REMI plus spol. s r.o. a obchodný podiel v spoločnosti REMI STS spol. s r.o. Potvrdil, že do kancelárie správkyne konkurznej podstaty - žalobkyne, dňa 21.08.2018 prišiel spolu s bratom a to z dôvodu, že sa mu nepáčil spôsob konania správkyne.

51. Poukázal na to, že správkyňa zaťahovala do konkurzu celú jeho rodinu, sám má zdravotné problémy a celé konanie považuje za pridlhé. Na otázku žalobkyne, aby vysvetlila vyjadril sa k tomu, že podľa účtovnej závierky za rok 2017 a za rok 2018 bola spoločnosť REMI STS spol. s r.o. zisková, nakoľko podľa účtovnej závierky za rok 2017 mala čisté obchodné imanie v sume viac ako 25.000 EUR uviedol, že to nebol zisk, ale čisté obchodné imanie a v roku 2018 začala firma upadať nedarilo sa mu získavať zákazky a z toho dôvodu ju aj predal. Uviedol, že z peňazí, ktoré získal za predaj obchodného podielu boli použité na vrátenie pôžičiek, ktoré mal v tom čase. Uviedol, že peniaze nepoužil na pokutu a to z toho dôvodu, že v tom čase rozhodnutie ešte nebolo právoplatné a pokutu ako takú neuznával.

52. Žalovaný v priebehu konania namietal, že vykonaným dokazovaním nebolo ničím preukázané, aká bola hodnota firmy teda obchodného podielu k 15.10.2018 uviedol, že účtovná závierka bola vypracovaná k 31.12.2017 a to ešte nepreukazuje to v akom stave bola k 15.10.2018. Rovnako ani nepreukazuje následne účtovná závierka za rok 2018 v akom stave bola spoločnosť spätne ku 15.10.2018, aká situácia medzi týmito časovými úsekmi mohla nastať.

53. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

54. Podľa , 2 , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

55. Podľa č. 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

56. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

57. Podľa , , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

58. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

59. Podľa veta prvá , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

60. Podľa , , v znená neskorších právnych predpisov (ďalej len ), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

61. Podľa , , , , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

62. Podľa , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

63. Podľa O konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ), oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca. Oddlžením zostáva tiež nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka.

64. V prvom rade súd vo veci poukazuje na to, že je nepochybné, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáha určenia neúčinnosti konkrétneho právneho úkonu z dôvodu, že týmto ušiel majetok dlžníka, z ktorého mohla byť uspokojená vymáhateľná pohľadávka, priznaná jej voči dlžníkovi v súdnom konaní. V predmetnom konaní sa neuplatňuje pohľadávka voči dlžníkovi B.. M. P., na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz v konaní vedenom pod sp. zn. a ktorý nebol ani stranou daného sporu. Súd však v tomto smere poukazuje na dopad aplikácie ustanovenia aj na dôvodovú správu k , ktorým bol novelizovaný zákon o konkurze, v ktorej sa uvádza: „upravuje sa existencia odporovacieho práva veriteľa ako následok oddlženia. Ak by pred oddlžením došlo k prevodu majetku dlžníka v úmysle ukrátiť veriteľa, právo odporovať takémuto právnemu úkonu v dôsledku oddlženia nie je dotknuté. Na tento účel je pôvodná pohľadávka nedotknutá oddlžením. Odporovacie právo sa uplatňuje voči osobe, ktorá mala z úkonu dlžníka prospech. Popri odporovateľnosti má veriteľ však k dispozícii aj žalobu o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, keďže uskutočnenie odporovateľného právneho úkonu sa skutkovo môže prekrývať práve s nepotivým zámerom dlžníka.

65. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov je sankcia za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka, ktoré sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde vtedy, keď sa týmto úkonom zmenší jeho majetok. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť tohto právneho úkonu, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.

66. Podstata občianskoprávnej odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému veriteľ odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť ( a ). Táto neúčinnosť nemá všeobecnú povahu, ale pôsobí iba vo vzťahu k veriteľovi, avšak vo vzťahu k ostatným subjektom zostávajú účinky právneho úkonu zachované. Preto hovoríme v tomto prípade, že právnym dôsledkom odporovania právneho úkonu dlžníka je relatívna neúčinnosť právneho úkonu.

67. Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t. j. keď je pohľadávka splatná, keď má veriteľ podklad pre výkon rozhodnutia (tzv. exekučný titul).

68. Za odporovateľný možno označiť každý právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky veriteľa. V danej právnej veci je napadnutý právny úkon zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa

15.10.2018, uzavretá medzi žalovaným ako nadobúdateľom a jeho bratom B.. M. P., pričom ide o platný právny úkon.

69. V danej právnej veci sa žalobkyňa domáhala okrem iného v zmysle zmeny žaloby aj neúčinnosti rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 15.10.2018 tu súd poukazuje na to, že v prvom rade bolo potrebné si uvedomiť, že pred pristúpením k skúmaniu splnenia podmienok úspešnej odporovateľnosti, judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je jednotná v tomto názore, že uznesenie valného zhromaždenia (rozhodnutie jediného spoločníka) nie je právnym úkonom (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky ). Je zrejmé, že ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia ( ). Už v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.11.2004 sp. zn. bolo konštatované, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právny úkon, je to iná právna skutočnosť, ktorej nemožno úspešne odporovať. Rovnako tak Najvyšší súd Slovenskej republiky toto konštatoval aj vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.11.2004 sp. zn. . Z toho dôvodu súd bez ďalšieho v tejto časti žalobu zamietol.

70. Súd poukazuje na to, že bola zachovaná lehota troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa kedy bol právny úkon uskutočnený, pričom bol pod urobením takéhoto právneho úkonu v zmysle treba rozumieť okamih, ktorým bol dlžník týmto úkonom viazaný. V danom prípade uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu došlo dňa 15.10.2018 a jej konštitutívneho zápisu do obchodného registra došlo dňa 29.11.2018, žaloba bola podaná dňa 18.02.2021, bola podaná včas.

71. Ďalej súd vo veci konštatuje, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu zostala neuspokojená a ku dňu 29.11.2018 urobil žalovaný s dlžníkom žalobkyne právny úkon a t.j. uzavrel zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti REMI STS spol. s r.o., kde žalovaný ako nadobúdateľ obchodného podielu nadobudol obchodný podiel za sumu 6.640 EUR. V konaní bolo nesporné to, že nadobúdateľ G. P. teda žalovaný je blízkou osobou, ak dlžníka B.. M. P..

72. Vzhľadom na charakter blízkej osoby súd poukazuje na ustanovenie týkajúceho sa právneho úkonu urobeného medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, kedy úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa predpokladá (úmysel sa prezumuje), keďže žalovaný spĺňa definičné znaky blízkej osoby podľa súd vychádzal z ustanovenia a ods. 3 . Osoba blízka má možnosť preukázať, že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale aj to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti , uvedené však zo strany žalovaného spochybňované nebolo Žalovaný teda ako blízka osoba dlžníka svojho brata v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nepoznal úmysel svojho brata ukrátiť žalobkyňu, ani to, že tento úmysel nemohol poznať ani pri náležitej starostlivosti.

73. Spornou v konaní zostala otázka či namietaným právnym úkonom (zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 15.10.2018) bola žalobkyňa ako veriteľ k ukrátená a či bola zaplatená kúpna cena 6.640 EUR.

74. Z predloženého pokladničného dokladu mal súd preukázané, že došlo k uhradeniu v hotovosti sumy 6.640 EUR. Uvedené žalobkyňa síce namietala, avšak tomto smere tak výpoveď žalovaného ako aj JUDr. M. P. bola zhodná. Žalobkyňa v tomto smere neoznačila vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania na vyvrátenie uvedených skutočností.

75. Ako už bolo uvedené právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil (Rc 64/2002).

76. Za ukracujúce sa nepovažujú tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. O ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia nejde vtedy, ak dlžník dostal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne (reálne) ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná)náhrada (Rc 30/2009).

77. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preukázanie naplnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu je na žalobcovi, ktorý je tak vo veci nositeľom dôkazného bremena. V prípade právnych úkonov medzi blízkymi osobami nemusí žalobca preukazovať ukracujúci úmysel dlžníka, ktorý sa predpokladá, a dôkazné bremeno vyvrátenia možnosti poznať ukracujúci úmysel tu prechádza na dotknutú blízku osobu, ktorá právny úkon uzatvorila, avšak povinnosť preukázať splnenie ostatných predpokladov odporovateľnosti mu zostáva zachované. V konaní neboli tvrdené a súd nezistil dôvody neplatnosti v konaní odporovaného právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu. Súčasne v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa má voči JUDr. Marekovi Rejdovi vymáhateľnú pohľadávku z titulu uloženej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu Okresným súdom Prešov v rozsudku č.k. - 60. Vo vzťahu k splneniu ostatných predpokladov odporovateľnosti má však súd za to, že tieto neboli preukázané, keď žalobkyňa sa v priebehu konania nijako nereagovala na tvrdenia a žalovaným predkladané dôkazy ohľadne ekvivalentnosti uskutočneného právneho úkonu, a najmä ohľadne predkladaného príjmového pokladničného dokladu ako aj uvádzaného tvrdenia v 1. vyjadrení žalovaného k žalobe, kde uvádzal, že odplatne nadobudol obchodný podiel spoločnosti REMI STS spol. s r.o., ktorý zodpovedá výške vkladu spoločníka a výška základného imania cit.: „ Okrem iného nerozumiem, prečo by som ja, mal byť v tomto konaní žalovaný o zaplatenie sumy 12.500 EUR, keď som nadobudol obchodný podiel vo výške 6.640 EUR. “

78. Obchodný podiel je hodnotou oceniteľnou v peniazoch a teda je hodnotou, ktorá je obchodovateľná a takúto povahu má obchodný podiel už od svojho vzniku. Obchodný podiel je možné previesť buď na iného spoločníka alebo na inú tretiu osobu, ktorá je odlišná od spoločníkov. Výška odplaty za prevod obchodného podielu nemusí zodpovedať hodnote obchodného podielu, nakoľko v zmysle , nakoľko môže byť určená na základe dohody zmluvných strán. Pokiaľ však žalobkyňa tvrdila, že hodnota obchodného podielu bola vyššia, ako bola uvedená v odporovateľnom právnom úkone v tomto smere ju zaťažovalo dôkazné bremeno.

79. Pre úplnosť súd vo veci poukazuje na to, že vyčíslenie hodnoty obchodného podielu musí zodpovedať reálnemu stavu v spoločnosti. Súd v tomto smere poukazuje na aplikovateľnú definíciu vyjadrenú v rozhodnutí Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 11.10.2018, cit.: “Obchodný podiel nie je vec, ale predstavuje inú majetkovú hodnotu zmysle . Táto majetková hodnota sa oceňuje mierou účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní, ktorá pripadá na jeho podiel. Hodnota obchodného podielu ( na rozdiel, napríklad od výšky vkladu spoločníka, ktorá sa nemení) je priamo závislá od hospodárenia spoločnosti, pretože jeho majetková zložka sa viaže na čisté obchodné imanie spoločnosti podľa Obchodného imania ( treba zdôrazniť, že hodnota obchodného podielu závisí od celkovej ekonomickej situácie spoločnosti a nielen od jej majetku). Hodnota obchodného podielu sa preto určuje z čistého obchodného imania spoločnosti, akým je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Hodnota obchodného podielu sa spravidla stanovuje podľa vyhl. č. O stanovení hodnoty majetku v zmysle, ktorej sa všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je stanovená znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorý by tento mal dosiahnuť v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.“

80. V zmysle vyššie uvedeného súd poukazuje na to, že nemohol vychádzať ani z uvádzaného údaju vlastného imania spoločnosti vo výške 25.194 EUR, nakoľko účtovná závierka bola vyhotovená ku dňu 31.12.2017 a k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu došlo dňa 15.10.2018 t.j. o 10 mesiacov neskôr.

81. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa nijako nereagovala na tvrdenia žalovaného, realizované prostredníctvom jeho právnej zástupkyne na prvom pojednávaní konanom dňa 15.03.2022, kde právna zástupkyňa žalovaného uvádzala, že trvá na skutočnosti, že v danom prípade preukázali, že žalovaný uhradil sumu 6.640 EUR za prevod obchodného podielu a má za to, že na druhej strane nepreukázala, žalujúca strana sumu, prečo je vymáhaná suma 12 500 EUR, a teda, že hodnota tohto obchodného podielu bola vyššia.

82. Na základe uvedeného tak súd uzatvára, že žalobkyni sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, keď nepreukázala splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené

žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že predmetná zmluva o prevode obchodného podielu súd žalobu zamietol.

83. Žalobkyňa síce navrhovala vo veci vykonať dokazovanie na poslednom pojednávaní potvrdením, o hodnote obchodného podielu, tu súd však poukazuje na nasledujúce ustanovenia:

84. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

85. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

86. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

87. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 - zákonná koncentrácia konania). Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonávanými procesnými úkonmi. Nie je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k § 153 ods. 1 druhá veta je v označenom zmysle ust. § 167. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ako už bolo uvedené, ust. § 153 ods. 2 a 3 zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.

88. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobkyňa nepredložila uvedený na návrh včas, by došlo k situácii uvedenej v , čo by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu, čo nebolo splnené, pretože žalobkyňa neuviedla, z akého dôvodu oneskorene predkladá svoje skutkové tvrdenia, prečo nemohla predložiť prostriedky procesného útoku skôr, najmä, keď na pojednávaní konanom dňa 15.03.2022 vo vzťahu k tomuto boli vyjadrenia žalovanej strany také, že smerovali práve popretiu ekvivalentnosti zaplatenej za prevádzaný obchodný podiel.

89. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

90. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

91. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

92. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s , keď žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bol v konaní plne úspešný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, pričom v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia , pre ktoré by náhradu trov konania nepriznal.

93. O výške náhrady trov konania žalovanej, bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.