Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoKR/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: JUDr. Mgr. Zuzana Sláviková, so sídlom Terchovská 30, 080 01 Prešov, IČO: , správca konkurznej podstaty úpadcu REMI plus, spol. s r.o., v konkurze, so sídlom Nižný Hrabovec 200, 094 21 Nižný Hrabovec, IČO: 36 503 177, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, XXX XX A. C., právne zastúpenému JUDr. Janou Čepčekovou, advokátkou, so sídlom Námestie slobody 2, pošta I., 066 01 Humenné, IČO: 42343224, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -140 z 21. júna 2022

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou a postúpenou Okresnému súdu Prešov 18. februára 2021 (Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -49 z 11. mája 2021 určil, že na konanie je príslušný Okresný súd Prešov) domáhala, aby súd určil, že právny úkon

- rozhodnutie jediného spoločníka z 15. októbra 2018, ktoré bolo obchodnému registru doručené 14. novembra 2018 a ktorého predmetom bol prevod celého 100 % obchodného podielu obchodnej spoločnosti REMA STS, spol. s r.o., so sídlom Mierová 94, 066 01 Humenné, IČO: 36 503 045, z jediného spoločníka D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, XXX XX A. C. na jeho spriaznenú osobu brata A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, XXX XX A. C. je voči veriteľke JUDr. Mgr. Zuzane Slávikovej správkyni majetku úpadcu REMA plus, spol. s r.o., v konkurze so sídlom Nižný Hrabovec 200, 094 21 Nižný Hrabovec, IČO: 36 503 177, neúčinný a náhrady trov konania. Po zmene žaloby sa žalobkyňa domáhala určenia, že právny úkon - rozhodnutie jediného spoločníka z 15. októbra 2018, ktoré bolo do Obchodného registra Slovenskej republiky doručené 14. novembra 2018 a ktorého predmetom bolo schválenie prevodu celého 100 % obchodného podielu v obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r.o., so sídlom Mierová 94, 066 01 Humenné, IČO: 36 503 045. z jediného spoločníka D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, XXX XX A. C.. na jeho spriaznenú osobu brata A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, XXX XX A. C. a b) právny úkon - zmluva o prevode obchodného podielu z 15. októbra 2018, ktorej predmetom bol prevod celého 100 % obchodného podielu v obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r.o., so sídlom Mierová 94, 066 01 Humenné, IČO: 36 503 045, z jediného spoločníka D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, XXX XX A. C., na jeho spriaznenú osobu brata A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, XXX XX A. C., sú voči veriteľke JUDr. Mgr. Zuzane Slávikovej správkyni majetku úpadcu REMI plus, spol. s r.o., v konkurze, so sídlom Nižný Hrabovec 200, 094 21 Nižný Hrabovec, IČO: 36 503 177, neúčinné.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Prešov uznesením, sp. zn. z 20. februára 2008 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi REMI plus, spol. s r.o., so sídlom Nižný Hrabovec 200, 094 21 Nižný Hrabovec, IČO: 36 500 377. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 35/2018 z 19. februára 2018. Následne uznesením, sp. zn. z 21. júla 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 139/2018 z 20. júla 2018 vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, pričom uvedené bolo zverejnené v Obchodnom vestníku a do funkcie správcu ustanovil ju (žalobkyňu). Následne bol v rámci konkurzu 31. júla 2018 do súpisu majetku podstát zapísaný majetok, a to peňažná pohľadávka zmluvná pokuta z titulu porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu vo výške 12.500,- eur, dlžník štatutárny orgán úpadcu D. E. B.. Súpis majetku bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 184/2018 z 24. septembra 2018. Listom z 21. augusta 2008 vyzvala dlžníka na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- eur, alebo aby preukázal, že mu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nevznikla alebo aby osvedčil, že sa tejto povinnosti zbavil. Okresný súd Prešov 24. septembra 2019 vydal rozsudok č. k. -60, ktorým dlžníkovi uložil povinnosť v lehote pätnástich dní od nadobudnutia tohto rozsudku zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty na konkurzný účet vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky zmluvnú pokutu vo výške 12.500,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26. novembra 2019. V deň zverejnenia súpisu majetku podstát, v deň prevzatia výzvy 21. augusta 2018 a v deň prevzatia predžalobnej výzvy 2. novembra 2018 bol dlžník jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r. o.. Právnym úkonom, a to rozhodnutím jediného spoločníka z 15. októbra 2018, ktoré bolo do obchodného registra doručené 14. novembra 2018, previedol dlžník svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r. o. na spriaznenú osobu, a to na žalovaného. Podľa riadnej účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie kalendárneho roka 2017, ktoré predchádzalo účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k prevodu obchodného podielu z dlžníka na jeho spriaznenú osobu, mal obchodný podiel dlžníka hodnotu 25.194,- eur, ktorá sa rovnala hodnote čistého obchodného imania. Tento právny úkon deklaruje, že dlžník previedol obchodný podiel odplatne za cenu 6.640,- eur, čo predstavuje len 26 % hodnoty čistého obchodného imania. Deklarovaná odplata nedosiahla ani polovicu hodnoty. Teda, že obchodný podiel bol prevedený za neprimerane nízku cenu. Vyvstáva otázka, či odplatný prevod obchodného podielu je len deklarovaný a v skutočnosti došlo k bezodplatnému prevodu. Veriteľom dlžníka, ktorý bol právnym úkonom ukrátený, bola konkurzná podstata v konkurze vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , keďže podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „”) súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu..., túto žalobu podáva správca ukrátenej konkurznej podstaty. V súpise majetku podstát je zapísaná vymáhateľná peňažná pohľadávka vo výške 12.500,- eur dlžníkovi bez poznámky. Mala by možnosť túto pohľadávku i uspokojiť z majetku, a to zo 100 % obchodného podielu spoločnosti REMI STS, spol. s r. o., ak by neúčinným právnym úkonom dlžník uvedené nezmaril, pričom previedol obchodný podiel na svoju spriaznenú osobu podľa , t. j. na svojho brata. Žalovaný k 3. februáru 2020 previedol celý svoj obchodný podiel v spoločnosti REMI STS, spol. s r. o. na tretiu osobu. Strata vlastníctva k obchodnému podielu je pre posúdenie odporovateľnosti inkriminovaného právneho úkonu právne bezvýznamná s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 30. apríla 2007 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2008. V dôsledku tejto skutočnosti už nie je možné, aby sa v prípade úspešného odporovania mohla domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo právnym úkonom ušlo, preto v zmysle ustanovenia (ďalej len „”) poslednej vety uplatňuje právo na peňažnú náhradu.

3. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

4. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa a ods. 1, ods. 2, ods. 3, , a .

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že v Obchodnom vestníku č. 184/2018 z 24. septembra 2018 bol zverejnený súpis majetku podstát v konkurze na majetok úpadcu REMI plus, spol. s r. o. v súlade s ustanovením , kde bola zapísaná ako jedna zo súpisových zložiek majetku - zmluvná pokuta voči konateľovi úpadcu D. E. B., bytom A. C. XXX, XXX XX A. C. z titulu porušenia povinnosti podľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene

dlžníka v súpisovej hodnote 12.500,- eur. Výzvou v zmysle ustanovenia z 21. augusta 2018, správkyňa konkurznej podstaty vyzvala D. E. B., aby v lehote dvadsiatich dní od doručenia výzvy si splnil povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.500,- eur v prospech všeobecnej podstaty alebo preukázal, že mu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa nevznikla alebo osvedčil, že sa zbavil tejto povinnosti v zmysle ustanovenia . Žalobkyňa odoslala konateľovi úpadcu predžalobnú výzvu z 2. novembra 2018 na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -60 z 24. septembra 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. novembra 2019 a vykonateľnosť 12. decembra 2019, bola D. E. B. uložená povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty na konkurzný účet zmluvnú pokutu vo výške 12.500,- eur. Podľa výpisu z obchodného registra obchodná spoločnosť REMI STS, spol. s r.o. od 4. februára 2020 zmenila obchodné meno na BARNA GROUP, s. r. o. a taktiež od 4. februára 2020 došlo k zmene spoločníka na osobu F. G. s adresou G. G. H. XX/X I. XXXX E.. Rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia z 15. októbra 2018 jediný spoločník spoločnosti D. E. B. pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia v súlade s ustanovením prijal rozhodnutie na rozšírení štatutárneho orgánu o funkciu ďalšieho konateľa spoločnosti a vymenovaní ďalšieho konateľa spoločnosti a do tejto funkcie menoval A. B. a súčasne týmto rozhodnutím bol schválený prevod obchodného podielu spoločnosti, a to na žalovaného ako nadobúdateľa. Nadobúdateľ na základe uzatvorenej zmluvy o prevode obchodného podielu s prevádzajúcim sa stane vlastníkom obchodného podielu vo výške 6.640,- eur, splatené 6.640,- eur, 100 % obchodného podielu v spoločnosti REMI STS, spol. s r.o.. Podľa odpovede obce A. C. z 19. septembra 2018 vo veci poskytnutia súčinnosti správcovi konkurznej podstaty mal súd zistené, že D. E. B. má blízke osoby okrem iného aj žalovaného ako súrodenca. Podľa účtovnej závierky zostavenej k 31. decembru 2017 mala obchodná spoločnosť REMI STS, spol. s r. o. vlastné imanie k tomuto dátumu vo výške 25.194,- eur. V zmluve o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi D. E. B. ako prevádzajúcim a A. B. ako nadobúdateľom z 15. októbra 2018, v zmysle ktorej nadobúdateľ prehlásil, že obchodný podiel nadobúda dobrovoľne, a že po preskúmaní obsahu pristupuje k zakladateľskej zmluve obchodnej spoločnosti. Podľa článku II. bodu 3 zmluvy prevádzajúci touto zmluvou odplatne previedol na nadobúdateľa svoj obchodný podiel, a to vo výške vkladu 6.640,- eur v rozsahu splatenia vkladu 6.640,- eur. V zmysle príjmového pokladničného dokladu z 15. októbra 2018 išlo o finančné prostriedky prijaté od žalovaného za účelom odplaty za obchodný podiel v obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r.o. s D. E. B.. V zázname o nahliadnutí do spisu z 24. septembra 2018 je uvedené, že 24. septembra 2018 účastník - zástupca úpadcu REMI plus. spol. s r. o. A. B. požiadal správcu o nahliadnutie do spisu a správca tejto žiadosti vyhovel. Podľa zápisnice zo stretnutia s konateľom úpadcu z 24. septembra 2018 konateľ úpadcu D. E. B. bol zo strany správcu upovedomený, že 22. októbra 2018 sa môže zúčastniť schôdze veriteľov. Správca vyzval konateľa úpadcu, aby svoje tvrdenia vo vyjadrení k výzve správcu ohľadom zmluvnej pokuty podložil dôkazmi. Konateľ sa so správcom dohodol, že dôkazy predloží do 24. októbra 2018. súčasne udelil plnú moc na zastupovanie spoločnosti REMI plus, spol. s r.o. svojmu zástupcovi A. B., na úkon - nahliadnutie do správcovského spisu sp. zn. dňa 24. septembra 2018. D. E. B. 21. septembra 2018 udelil žalovanému v tomto konaní plnomocenstvo s tým, že je výslovne oprávnený konať v plnom rozsahu za splnomocniteľa pred správcom konkurznej podstaty, a to komunikovať, vystupovať v rámci stretnutia konaného 24. septembra 2018 v kancelárií správcu, prijímať písomnosti, podpisovať predkladané písomnosti, podávať vyjadrenia. Podľa správy o priebehu exekučného konania exekútorského úradu D. E. C. súdnej exekútorky z 21. októbra 2020, exekútorka uviedla, že D. E. B. je vedený ako zamestnanec a zamestnávateľ uviedol, že povinný nemá príjem, z ktorého by bolo možné vykonať zrážku zo mzdy, a bolo uvedené, že D. E. B. nemá žiaden majetok, v evidencii vlastníkov ani držiteľov vozidiel rovnako ani v katastri nehnuteľností nie je evidovaný, ako vlastník nijakej nehnuteľnosti nie je poberateľom dôchodku ani dávky v nezamestnanosti a zistené bolo, že je iba konateľom obchodnej spoločnosti REMI plus, spol. s r.o.. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie prihláškou pohľadávky veriteľa a to JUDr. Mgr. Zuzany Slávikovej správkyne konkurznej podstaty z titulu nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti REMI plus, spol. s r.o. vo výške 12.500,- eur. V upovedomení o zastavení exekúcie z 8. decembra 2021 súdna exekútorka D. E. C. uviedla, že exekúcia sa začala 20. mája 2020 doručením poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu, a to rozhodnutia, č. k. -60 z 24. septembra 2019. Súdny exekútor zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. z 30. novembra 2021 bol na majetok povinného D. E. B. vyhlásený konkurz. Z potvrdenia z 9. decembra 2021 mal súd zistené, že správca konkurznej podstaty vo veci vedenej pod sp. zn. vo veci oddlženia dlžníka D. E. B. potvrdil prijatie prihlášky veriteľa a zaradenie do zoznamu pohľadávok v celkovej výške 12.500,- eur. a to správkyne konkurznej podstaty v tomto konaní žalobkyne JUDr.

Mgr. Zuzany Slávikovej. Žalovaný vo svojej výpovedi zotrval na tom, že za predaj obchodného podielu bratovi D. E. B. zaplatil. S bratom má normálny súrodenecký vzťah, k tomu či sa s nám stretáva raz do týždňa alebo menej často sa nevie vyjadriť. Príjmový pokladničný doklad, ktorý je v spise založený bol vyhotovený a podpísaný v čase, keď je datovaný a finančné prostriedky boli odovzdané tak ako je to uvedené na tomto príjmovom pokladničnom doklade. Pokiaľ ide o prevzatie obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r.o., išlo o jeho osobné rozhodnutie. V priebehu tohto konania bol na majetok dlžníka D. E. B. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bola ustanovená J. D. K., a to uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. -20 z 19. novembra 2021. Z výpisu z obchodného vestníka č. 14/2022 s dátumom vydania 21. január 2022 súd zistil, že v tomto bol realizovaný oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. mal súd zistené, že D. E. B. podal 19. októbra 2021 Centru právnej pomoci kancelária C. žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení konkurzom. Podľa indikatívnej informácie z centrálneho registra exekúcii mal súd zistené, že k 28. októbru 2021 mal D. E. B. päť exekúcii. Podľa životopisu dlžníka, aktuálnej životnej situácie a zoznamu spriaznených osôb D. E. B. podal návrh na oddlženie z dôvodov, že mu vznikli dlhy po tom. čo zdedil firmu po nebohom otcovi. Firma mala bankový úver, ktorý sa podarilo čiastočne splatiť, avšak banka žiadala zvyšnú časť zaplatiť v jednej sume. Preto musel vyhlásiť konkurz. Neskôr si zobral pôžičky, ktoré nedokázal splácať a mal ďalšie dlhy spojené s konkurzom. Aktuálne je zamestnaný na čiastočný úväzok, pričom svoje príjmy potrebuje na bývanie, lieky a bežné pokrytie základných životných potrieb. Podľa zoznamu veriteľov D. E. B. mal k 28. októbru 2021 týchto veriteľov: BEVCONT, a. s., Príma banka Slovensko, a. s. , TAJANA. s. r. o., Tatra banka, a. s., UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky a žalobkyňu. Na pojednávaní konanom 27. mája 2022 bol vypočutý D. E. B., ktorý uviedol, že žalovaný je jeho bratom a žalobkyňa je správkyňa konkurznej podstaty spoločnosti REMI plus, spol. s r.o., v ktorej bol konateľom. Bol jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r.o., ale niekedy v roku 2018 predal obchodný podiel bratovi za sumu približne 6.600,- eur. K tomu došlo z toho dôvodu, že mal osobné dlhy a potreboval finančné prostriedky. Oslovil aj nejakých známych s ponukou na kúpu tejto spoločnosti. Chcel ju predať čo najvýhodnejšie, pretože potreboval finančné prostriedky. Cena bola určená odhadom a bola zaplatená v hotovosti v kancelárii. D. E. B. potvrdil, že pohľadávka titulom pokuty bola vymáhaná aj v exekučnom konaní. Toho času býva a aj v čase prevodu obchodného podielu býval so svojou snúbenicou v A. C. L. XX. V čase kedy došlo k prevodu obchodného podielu obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r.o. nemal iný majetok, mal len obchodný podiel v obchodnej spoločnosti REM1 plus, spol. s r.o. a obchodný podiel v spoločnosti REMI STS, spol. s r.o.. Potvrdil, že do kancelárie správkyne konkurznej podstaty - žalobkyne 21. augusta 2018 prišiel spolu s bratom, a to z dôvodu, že sa mu nepáčil spôsob konania správkyne. Správkyňa zaťahovala do konkurzu celú jeho rodinu, sám má zdravotné problémy a celé konanie považuje za pridlhé. Na otázku žalobkyne, aby sa vyjadril k tomu. že podľa účtovnej závierky za rok 2017 a za rok 2018 bola obchodná spoločnosť REMI STS, spol. s r.o. zisková, nakoľko podľa účtovnej závierky za rok 2017 mala čisté obchodné imanie v sume viac ako 25.000,- eur, uviedol, že to nebol zisk, ale čisté obchodné imanie a v roku 2018 začala firma upadať, nedarilo sa mu získavať zákazky a z toho dôvodu ju aj predal. Peniaze, ktoré získal za predaj obchodného podielu boli použité na vrátenie pôžičiek, ktoré mal v tom čase. Peniaze nepoužil na pokutu, lebo v tom čase rozhodnutie ešte nebolo právoplatné a pokutu ako takú neuznával. Žalovaný v priebehu konania namietal, že vykonaným dokazovaním nebolo ničím preukázané, aká bola hodnota firmy, teda obchodného podielu k 15. októbru 2018. Účtovná závierka bola vypracovaná k 31. decembru 2017, a to ešte nepreukazuje to, v akom stave bola k 15. októbru 2018. Rovnako ani účtovná závierka za rok 2018 nepreukazuje, v akom stave bola spoločnosť spätne k 15. októbru 2018. aká situácia medzi týmito časovými úsekmi mohla nastať.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým. že je nepochybné, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáha určenia neúčinnosti konkrétneho právneho úkonu z dôvodu, že týmto ušiel majetok dlžníka, z ktorého mohla byť uspokojená vymáhateľná pohľadávka, priznaná jej voči dlžníkovi v súdnom konaní. V predmetnom konaní sa neuplatňuje pohľadávka voči dlžníkovi D. E. B., na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz v konaní vedenom pod sp. zn. a ktorý nebol ani stranou daného sporu. Súd však v tomto smere poukazuje na dopad aplikácie ustanovenia aj na dôvodovú správu k , ktorým bol novelizovaný . v ktorej sa uvádza: „upravuje sa existencia odporovacieho práva veriteľa ako následok oddlženia. Ak by pred oddlžením došlo k prevodu majetku dlžníka v úmysle ukrátiť veriteľa, právo odporovať takémuto právnemu úkonu v dôsledku oddlženia nie je dotknuté. Na tento účel je pôvodná pohľadávka nedotknutá oddlžením. Odporovacie právo sa uplatňuje voči osobe, ktorá mala z úkonu dlžníka prospech. Popri odporovateľnosti má veriteľ však k dispozícii aj žalobu o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer,

keďže uskutočnenie odporovateľného právneho úkonu sa skutkovo môže prekrývať práve s nepoctivým zámerom dlžníka. V danej právnej veci je napadnutý právny úkon zmluva o prevode obchodného podielu z 15. októbra 2018. uzavretá medzi žalovaným ako nadobúdateľom a jeho bratom D. E. B., pričom ide o platný právny úkon. V prvom rade bolo potrebné si uvedomiť, že pred pristúpením k skúmaniu splnenia podmienok úspešnej odporovateľnosti, judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je jednotná v tomto názore, že uznesenie valného zhromaždenia (rozhodnutie jediného spoločníka) nie je právnym úkonom (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Je zrejmé, že ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia ( ). Už v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. novembra 2004 sp. zn. bolo konštatované, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právny úkon. je to iná právna skutočnosť, ktorej nemožno úspešne odporovať. Rovnako tak Najvyšší súd Slovenskej republiky toto | konštatoval aj vo svojom rozhodnutí z 23. novembra 2004 sp. zn. . Z toho dôvodu súd bez ďalšieho v tejto časti žalobu zamietol.

7. Súd poukázal na to, že bola zachovaná lehota troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa kedy bol právny úkon uskutočnený, pričom pod urobením takéhoto právneho úkonu v zmysle treba rozumieť okamih, ktorým bol dlžník týmto úkonom viazaný. V danom prípade uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu došlo 15. októbra 2018 a jej konštitutívneho zápisu do obchodného registra došlo 29. novembra 2018. žaloba bola podaná 18. februára 2021, včas. Vymáhateľná pohľadávka žalobkyne zostala neuspokojená a k 29. novembru 2018 urobil žalovaný s dlžníkom žalobkyne právny úkon, t. j. uzavrel zmluvu o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r.o., kde žalovaný ako nadobúdateľ obchodného podielu nadobudol obchodný podiel za sumu 6.640,- eur. V konaní bolo nesporné to, že nadobúdateľ A. B., teda žalovaný je blízkou osobou dlžníka D. E. B.. Žalovaný teda ako blízka osoba dlžníka svojho brata v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nepoznal úmysel svojho brata ukrátiť žalobkyňu. ani to, že tento úmysel nemohol poznať ani pri náležitej starostlivosti. Spornou v konaní zostala otázka či namietaným právnym úkonom (zmluva o prevode obchodného podielu z 15. októbra 2018) bola žalobkyňa ako veriteľ ukrátená a či bola zaplatená kúpna cena 6.640,- eur. Z predloženého pokladničného dokladu mal súd preukázané, že došlo k uhradeniu sumy 6.640,- eur v hotovosti. Uvedené žalobkyňa síce namietala, avšak v tomto smere tak výpoveď žalovaného ako aj D. E. B. bola zhodná. Žalobkyňa v tomto smere neoznačila vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania na vyvrátenie uvedených skutočností.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preukázanie naplnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu je na žalobcovi, ktorý je tak vo veci nositeľom dôkazného bremena. V prípade právnych úkonov medzi blízkymi osobami nemusí žalobca preukazovať ukracujúci úmysel dlžníka, ktorý’ sa predpokladá a dôkazné bremeno vyvrátenia možnosti poznať ukracujúci úmysel tu prechádza na dotknutú blízku osobu, ktorá právny úkon uzatvorila, avšak povinnosť preukázať splnenie ostatných predpokladov odporovateľnosti mu zostáva zachované. V konaní neboli tvrdené a súd nezistil dôvody neplatnosti v konaní odporovaného právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu. Súčasne v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa má voči D. E. B. vymáhateľnú pohľadávku z titulu uloženej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu Okresným súdom Prešov v rozsudku č. k. 2NcKR/l/2019-60. Vo vzťahu k splneniu ostatných predpokladov odporovateľnosti má však súd za to, že tieto neboli preukázané, keď žalobkyňa v priebehu konania nijako nereagovala na tvrdenia a žalovaným predkladané dôkazy ohľadne ekvivalentnosti uskutočneného právneho úkonu, a najmä ohľadne predkladaného príjmového pokladničného dokladu ako aj uvádzaného tvrdenia v 1. vyjadrení žalovaného k žalobe, kde uvádzal, že odplatne nadobudol obchodný podiel obchodnej spoločnosti REMI STS. spol. s r.o., ktorý zodpovedá výške vkladu spoločníka a výška základného imania cit.: ..Okrem iného nerozumiem, prečo by som ja. mal byť v tomto konaní žalovaný o zaplatenie sumy 12.500,- eur. keď som nadobudol obchodný podiel vo výške 6.640,- eur.“ Pre úplnosť súd vo veci poukázal na to. že vyčíslenie hodnoty obchodného podielu musí zodpovedať reálnemu stavu v spoločnosti. Súd v tomto smere poukázal aj na aplikovateľnú definíciu vyjadrenú v rozhodnutí Krajského súdu Bratislava, sp. zn. z 11. októbra 2018, cit.: „Obchodný podiel nie je vec, ale predstavuje inú majetkovú hodnotu v zmysle . Táto majetková hodnota sa oceňuje mierou účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní, ktorá pripadá na jeho podiel. Hodnota obchodného podielu (na rozdiel, napríklad od výšky vkladu spoločníka, ktorá sa nemení) je priamo závislá od hospodárenia spoločnosti, pretože jeho majetková zložka sa viaže na čisté obchodné imanie spoločnosti podľa (treba zdôrazniť, že hodnota obchodného podielu závisí od celkovej ekonomickej situácie spoločnosti a nielen od jej majetku).

Hodnota obchodného podielu sa preto určuje z čistého obchodného imania spoločnosti, akým je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Hodnota obchodného podielu sa spravidla stanovuje podľa vyhlášky č. . O stanovení hodnoty majetku, v zmysle ktorej sa všeobecnou hodnotou majetku rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je stanovená znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase. ktorý by tento mal dosiahnuť v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.“ Súd nemohol vychádzať ani z uvádzaného údaju vlastného imania spoločnosti vo výške 25.194,- eur. nakoľko účtovná závierka bola vyhotovená k 31. decembru 2017 a k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu došlo 15. októbra 2018, t. j. o desať mesiacov neskôr. Žalobkyňa nijako nereagovala na tvrdenia žalovaného realizované prostredníctvom jeho právnej zástupkyne na prvom pojednávaní konanom 15. marca 2022, kde právna zástupkyňa žalovaného uvádzala, že trvá na skutočnosti, že v danom prípade preukázali, že žalovaný uhradil 6.640.- eur za prevod obchodného podielu a má za to. že na druhej strane nepreukázala žalujúca strana, prečo je vymáhaná suma 12.500,- eur, a teda, že hodnota tohto obchodného podielu bola vyššia. Žalobkyni sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, keď nepreukázala splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že predmetná zmluva o prevode obchodného podielu bola bezodplatná, súd žalobu zamietol. Žalobkyňa síce navrhovala vo veci vykonať dokazovanie na poslednom pojednávaní potvrdením o hodnote obchodného podielu, avšak tu súd však poukazuje na zásadu koncentrácie konania. Keďže žalobkyňa nepredložila uvedený návrh včas, došlo by k situácii uvedenej v ustanovení , čo by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu. čo nebolo splnené, pretože žalobkyňa neuviedla, z akého dôvodu oneskorene predkladá svoje skutkové tvrdenia, prečo nemohla predložiť prostriedky procesného útoku skôr. najmä, keď na pojednávaní konanom 15. marca 2022 vo vzťahu k tomuto boli vyjadrenia žalovanej strany také, že smerovali práve k popretiu ekvivalentnosti zaplatenej ceny za prevádzaný obchodný podiel.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s a priznal úspešnému žalovanému voči neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodov uvedených v ust. , , . teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa namietané nesprávne právne posúdenie videla v tom, že súd ňou napadnutý' právny úkon. na základe ktorého došlo k prevodu obchodného podielu, nesprávne posúdil ako ekvivalentný a v tom, že dlžník za prevádzaný obchodný podiel dostal adekvátnu peňažnú hodnotu. Z toho podľa nej vyvodil záver, že v tomto prípade nemohlo dôjsť k môjmu ukráteniu, pretože ekvivalentné právne úkony sa nepovažujú za ukracujúce. Súd takto posúdil ňou napadnutý právny úkon napriek tomu, že v odôvodnení sa odvolával a uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. z 11. októbra 2018 vo veci M. C.. V tejto súvislosti pripomenula, že v prípade M. C. bola spoločnosť AB. s. r. o. spoločníčkou v obchodnej spoločnosti CD, s. r. o.. Manžel konajúci v mene spoločnosti AB, s. r. o. previedol obchodný podiel tejto spoločnosti v spoločnosti CD, s. r. o. na svoju manželku za odplatu, ktorá sa rovnala hodnote vkladu. Krajský súd v tomto uznesení zrozumiteľne oddelil hodnotu vkladu od hodnoty obchodného podielu, upozornil na to7 že hodnota vkladu a hodnota obchodného podielu sú dva odlišné pojmy, že medzi nimi nie je žiadny relevantný súvis, a teda hodnota vkladu nemá vôbec žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k hodnote obchodného podielu. Tým, že súd posúdil ňou napadnutý právny úkon za ekvivalentný, znamená to, že sa stotožnil s takýmto ohodnotením obchodného podielu, aký realizoval dlžník so žalovaným, pričom tak urobil napriek tomu, že citoval vyššie uvedené uznesenie krajského súdu. Jediný relevantný dôkaz predložený súdu, ktorý svedčil o reálnej hodnote prevádzaného obchodného podielu bola účtovná závierka za rok 2017 a poukazovanie na verejne prístupnú účtovnú závierku za rok 2018 a z oboch týchto účtovných závierok vyplýva, že hodnota čistého obchodného imania, a teda aj 100 % obchodného podielu v kalendárnom roku, v ktorom došlo k jeho prevodu. bola vo výške cca 25.000,- eur. Z toho vyplýva, že aj keby došlo k reálnemu zaplateniu 6.640,- eur za prevádzaný obchodný podiel, pri pohľade na výšku neuspokojenej pohľadávky v hodnote 12.500,- eur je zjavné,

že k ukráteniu veriteľa dôjsť muselo. Ohľadom namietaného porušenia práva na spravodlivý proces poukázala na skutočnosť, že súd si všimol, že reálne uskutočnenie úhrady 6.640,- eur namietala, ale v odôvodnení sa jej námietkami bližšie nezaoberal, nevysporiadal sa s nimi a vôbec nespomenul ďalšie skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania a ktoré spochybňujú reálne odovzdanie peňazí. V súvislosti s namietanou inou vadou konania konštatovala, že pripustenie vykonania výsluchu žalovaného zo strany súdu považuje za problematické, lebo najmä ak z zrozumiteľne vyplýva, že výsluch strany ako dôkazný prostriedok má byť v konaní pripustený len výnimočne. Zároveň súd napriek jej námietkam a popieraniu vyhodnotil príjmový pokladničný doklad ako relevantný listinný dôkaz, hoci k platbe v hotovosti malo dôjsť medzi dvoma súkromnými osobami, ktoré nie sú účtovnými jednotkami a ktoré nie sú schopné prepojiť obsah zapísaný v pokladničnom doklade s účtovnými zápismi v účtovných knihách. Okrem toho súd pri hodnotení výpovede svedka D. E. B. si všímal len obsah výpovede a vôbec nebral do úvahy jeho vzťahové nastavenie smerom k žalovanému a k nej a ani skutočnosť, že o mieste svojho pobytu svedok vypovedal v rozpore s tým, čo uviedol vo svojom životopise v konkurznom konaní a ani to, že ak žije so žalovaným a svojou matkou „pod jednou strechou“, tak neúspech žalovaného v tomto spore sa priamo dotkne aj jeho životnej úrovne, a teda je aj v jeho záujme, aby bol žalovaný v tomto spore úspešný. Čo sa týka možnosti určiť hodnotu obchodného podielu ku dňu prevodu, podľa verejne prístupnej účtovnej závierky za rok 2018 bolo čisté obchodné imanie spoločnosti REMI STS, spol. s r.o. (teraz Barna Group, s. r. o.) v hodnote 25.306,- eur, čo znamená, že sa jeho hodnota v priebehu roka 2018 ešte zvýšila. Až na pojednávaní konanom 27. mája 2022 po výsluchu svedka začal byť zo strany žalovaného spochybňovaný listinný dôkaz - účtovná závierka za rok 2017 a súd toto pochybenie akceptoval. Až keď jej súd dal na pojednávaní konanom 27. mája 2022 najavo, že účtovné závierky za roky 2017 a 2018 nie sú dostatočným dôkazom, napadlo jej, že by možno osoba, ktorá viedla účtovníctvo úpadcu mohla svedčiť o čistom obchodnom imaní v deň prevodu. Navyše v trestnom konaní orgán činný v trestnom konaní nechal vyhotoviť znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý by možno mohol zapožičať občianskoprávnemu súdu a možno by sa v ňom dali nájsť informácie užitočné pre toto konanie. Osobitne upozornila na to, že je špecifickým veriteľom - konkurzným správcom, ktorý v konkurznej podstate nemá prostriedky na úhradu preddavkov na odmenu znalca (znalecké dokazovanie by sa dalo použiť iba vtedy, ak by bolo k dispozícii účtovníctvo obchodnej spoločnosti) a že po výsluchu svedka D. E. B. na pojednávaní konanom 27. mája 2022 jej súd dal možnosť vyjadriť sa len k spochybňovaniu relevancie ňou predložených listinných dôkazov - účtovných závierok, nedal jej časový priestor na to, aby sa v pokoji mohla oboznámiť s celou výpoveďou svedka a vyjadriť sa k nej, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, čím jej odobral možnosť poukázať na rozpory vo výpovedi svedka (napr. v otázke jeho bývania), ale aj na skutočnosť, že svedok potvrdil existenciu jedného z predpokladov odporovateľnosti, a to, že prevedený obchodný podiel bol jediným majetkom dlžníka, z ktorého sa ako veriteľ mohla uspokojiť. Na záver položila odvolaciemu súdu otázku, či aj v tomto prípade nie je namieste subsumpcia uznesenia valného zhromaždenia pod ustanovenie , keďže ňou napadnuté rozhodnutie jediného spoločníka z 15. októbra 2018 je nepochybne prejavom vôle jej dlžníka - jediného spoločníka obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r. o. D. E. B.. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu jedného z predpokladov odporovateľnosti, a to, že bola žalobou napadnutým právnym úkonom ako veriteľka ukrátená. Žalobkyňa ani v odvolaní neuviedla, koho by chcela ako svedka vypočuť, uviedla len, že žiada vypočuť osobu, ktorá by sa vedela vyjadriť k stavu obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r.o.. Taktiež do ukončenia dokazovania žalobkyňa neuviedla, že by mohla v odvolaní prvýkrát spomenutý znalecký posudok č. XX/XXXX, aj keď v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: I./X-XXX-XX-XXXX Okresným riaditeľstvom Policajného zboru C., OKP

- 2. Oddelenie vyšetrovania má právo na vyhotovenie fotokópie takéhoto navrhovaného dôkazu a tento mala dostatok času predložiť do konania vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. , keďže tento znalecký posudok bol vyhotovený ešte v roku 2021. Preňho je v tomto konaní veľmi podstatnou tá skutočnosť, že rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia z 15. októbra 2018 nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možné napadnúť odporovateľnosťou právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. l 09/2017, sp. zn. ). Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

12. K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa podala odvolaciu repliku, v ktorej uviedla, že tak ako v priebehu konania aj vo vyjadrení sa žalovaný pokúša odviesť pozornosť od čistého obchodného imania k zisku. Žalovaný je tiež účastníkom trestného konania a ak sa účtovníctvo obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r.o. našlo, potom by žalovanému nič nebránilo v tom, aby navrhol znalecké dokazovanie, prostredníctvom ktorého by mohol vierohodne preukázať svoje tvrdenie o radikálnom kolísaní čistého obchodného imania v priebehu účtovného obdobia 2018. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby súd prvej inštancie napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. K odvolacej replike žalobkyne podal žalovaný odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že vo vyjadrení sa podrobne vyjadrila ku všetkým skutočnostiam, vzhľadom na čo už nebude podávať ďalšie vyjadrenia.

14. K odvolacej duplike žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že z vyjadrenia žalovaného porozumela, že jeho vyjadrenie sa vzťahuje na jej odvolanie, ako aj na jej vyjadrenie. Túto informáciu berie na vedomie.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. , v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

16. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

19. Pokiaľ žalobkyňa trvala na tom, že súd ňou napadnutý právny úkon. na základe ktorého došlo k prevodu obchodného podielu, nesprávne právne posúdil ako ekvivalentný, odvolací súd konštatuje, že túto žalobkyňou tvrdenú skutočnosť nemožno vzhľadom na absenciu dôkazu o jeho hodnote v čase vykonania právneho úkonu verifikovať.

20. Ohľadom argumentácie žalobkyne, že súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že hodnota obchodného podielu sa rovnala hodnote vkladu napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, v zmysle ktorého hodnota vkladu a hodnota obchodného podielu sú rozdielne, odvolací súd uvádza, že hoci je pravdou, že súd sa stotožnil s vyššie prezentovaným tvrdením žalovaného napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval vyššie spomenuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, toto jeho pochybenie vzhľadom na absenciu dôkazu o hodnote obchodného podielu v čase vykonania právneho úkonu nie je spôsobilé žalobkyni privodiť zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.

21. V súvislosti s tým, že žalobkyňa reálne uskutočnenie úhrady 6.640,- eur namietala, avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd s jej námietkami nevysporiadal, ani nespomenul skutočnosti, ktoré spochybňujú reálne odovzdanie peňazí, odvolací súd zdôrazňuje, že reálne uskutočnenie úhrady 6.640,- eur zo strany žalovaného, je vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobkyne vo vzťahu k ekvivalentnosti plnenia nepodstatné.

22. Odvolací súd rovnako ako žalobkyňa považuje za problematické pripustenie vykonania výsluchu strany zo strany súdu, najmä ak z jasne vyplýva, že výsluch strany ako dôkazný prostriedok má byť v konaní pripustený len výnimočne. Zároveň odvolací súd dodáva, že vypočutie žalovaného možno považovať za postup súdu v rozpore s ustanovením , v zmysle ktorého na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie tým nie je dotknuté.

23. Takisto sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalobkyne, že súd prvej inštancie priznal príjmovému pokladničnému dokladu neprimerane vysokú dôkaznú silu a to z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila ani neoznačila také dôkazy, ktoré by vyvracali prijatie predmetnej sumy, alebo realizáciu tohto úkonu výrazne spochybňovali. Z tohto dôvodu žalovaný nepotreboval predkladať ďalšie návrhy na dokazovanie za účelom unesenia dôkazného bremena, keďže ním tvrdenú a listinných dôkazom preukázanú skutočnosť, žalobkyňa nevyvrátila inými dôkaznými prostriedkami a tým nevyvolala opätovný presun dôkazného bremena na žalovaného.

24. Ak žalobkyňa namietala, že súd pri hodnotení výpovede svedka D. E. B. vôbec nebral do úvahy jeho vzťahové nastavenie smerom k žalovanému a k žalobkyni, ani skutočnosť, že o mieste svojho pobytu vypovedal v rozpore s tým, čo uviedol vo svojom životopise v konkurznom konaní, ani to, že ak žije so žalovaným a svojou matkou „pod jednou strechou“, tak neúspech žalovaného v tomto spore sa priamo dotkne aj jeho životnej úrovne, a teda je aj v jeho záujme, aby bol žalovaný v spore úspešný, odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie nemal dôvod hodnotiť výpoveď svedka D. E. B. ako nedôveryhodnú len preto, že žalobkyňa sa domnievala, že o mieste svojho pobytu svedok nehovoril pravdu a že svedok má záujem na úspechu žalovaného v spore z dôvodu, že „bývajú pod jednou strechou“.

25. K argumentu žalobkyne, že až na pojednávaní konanom 27. mája 2022 po výsluchu svedka sa ocitla v pozícii sporovej strany, ktorej súd oznámil, že predložený listinný dôkaz nie je dostatočný na preukázanie reálnej hodnoty obchodného podielu, odvolací súd konštatuje, že tento jej argument nemožno považovať za pravdivý, pretože žalobkyňa veľmi dobre už od začiatku konania vedela, že jej povinnosťou je preukázať hodnotu obchodného podielu ku dňu jeho prevodu. Z tohto dôvodu mohla už skôr navrhnúť ako dôkaz výsluch osoby, ktorá viedla účtovníctvo pre úpadcu v rozhodnom čase. Z pohľadu dôkaznej výpovednej hodnoty mieneným zapožičaním znaleckého posudku od orgánov činných v trestnom konaní si ani sama žalobkyňa nebola istá a nevedela súdu prvej inštancie jasne ozrejmiť účel jeho zabezpečenia, teda ho možno hodnotiť len ako nie včas vykonaný pokus o zvrátenie rozhodnutia súdu prvej inštancie z jej strany.

26. Skutočnosť, že žalobkyni, keď jej súd na pojednávaní konanom 27. mája 2022 dal najavo, že účtovné závierky za roky 2017 a 2018 nie sú dostatočným dôkazom, napadlo, že by možno osoba, ktorá viedla účtovníctvo obchodnej spoločnosti REMI STS, spol. s r.o. mohla svedčiť o čistom obchodnom imaní v deň prevodu a že v trestnom konaní orgán činný v trestnom konaní nechal vyhotoviť znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý by možno snáď mohol zapožičať občianskoprávnemu súdu a možno by sa v ňom dali nájsť informácie užitočné pre toto konanie, len potvrdzuje, že sama žalobkyňa si veľmi dobre uvedomuje, že relevantným dôkazom by bol znalecký posudok, na vypracovanie ktorého však nielenže nemá peniaze, ale ani podklady.

27. Čo sa týka žalobkyňou namietaného postupu súdu prvej inštancie, ktorý jej údajne nedal časový priestor na to, aby sa v pokoji mohla oboznámiť s celou výpoveďou svedka a k tejto výpovedi sa vyjadriť, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, odvolací súd poznamenáva, že domnienka žalobkyne, že svedok D. E. B. nehovorí pravdu o mieste svojho pobytu a ani tvrdenie svedka, že obchodný podiel bol jeho jediným majetkom, nie sú dôvodom, pre ktorý mal byť žalobkyni poskytnutý väčší časový priestor na prípravu stanoviska k týmto skutočnostiam, okrem iného aj pre to, že miesto pobytu svedka je pre správne posúdenie daného sporu irelevantné a skutočnosť, že obchodný podiel je jediným majetok svedka bola žalobkyni známa už dávno predtým.

28. Na otázku žalobkyne, či aj v tomto prípade nie je namieste subsumpcia uznesenia valného zhromaždenia pod ustanovenie , odvolací súd odpovedá, že za vyššie uvedených okolností sa nemá dôvod touto otázkou zaoberať.

29. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a ust. , pričom odvolanie žalobkyne bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto by mal byť priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu, avšak odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v danej veci vzhliadol dôvody osobitného zreteľa, a to v tom, že žalobkyňa je správkyňa konkurznej podstaty úpadcu. konateľ ktorého previedol svoj jediný majetok napriek tomu, že mal neuhradený záväzok voči konkurznej podstate.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).