Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2Sa-21-2021.pdf
PDF · 155.73 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu W. S. V., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť P. U. G., bez dokladov totožnosti, trvale bytom V. O., S. I., O. I., P. U. G., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom, Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, Kancelária Košice so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice proti žalovanému Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 23.06.2021, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-63-046/2021- AV zo dňa 11.06.2021 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Mobilná jednotka PZ Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB4-63-046/2021-AV zo dňa 11.06.2021 týkajúce sa žalobcu W. S. V., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť P. U. G., bez dokladov totožnosti a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v pomere 50%.
odôvodnenie:
1. Mobilná jednotka PZ Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica (v tomto konaní v procesnom postavení žalovaného) vydalo dňa 11.06.2021 rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobcu W. S. V., nar. XX.XX.XXXX č.: PPZ-HCP-BB4-63-046/2021-AV, ktorým ako správny orgán príslušný podľa § 125 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj:„zákon o pobyte cudzincov“) v konaní o zaistení účastníka konania na účel výkonu administratívneho vyhostenia zaistenému dňa 12.12.2020 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia predĺžil jeho zaistenie podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov od dňa 12.06.2021 a zároveň stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, najviac však do 13.08.2021. Správny orgán doplnil, že nejde o konkrétny dátum zaistenia, ale o hraničný termín doby zaistenia. Podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov dňom vydania tohto rozhodnutia sa umiestnil žalobca do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.
2. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol rozhodnutím žalovaného č. PPZ- HCP-BB4-88-013/2020-AV zo dňa 11.12.2020 administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na územie Vietnamu, pretože na území Slovenskej republiky sa zdržiava neoprávnene (§ 2 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov), bol mu tiež uložený zákaz vstupu (§ 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov) na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na 3 roky, lehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky mu určená nebola a zároveň bol vylúčený odkladný účinok voči tomuto rozhodnutiu. Bolo tiež konštatované,
že žalobca nemal finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu a cestovných nákladov, a nemal ani platný cestovný doklad a nevedel si ho ani sám zabezpečiť. Z uvedeného dôvodu bol žalobca zaistený rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-83-016/2020-AV zo dňa 12.12.2020 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, a to na obdobie 4 mesiacov, najdlhšie do 12.04.2021, s umiestnením v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej aj ÚPZC Sečovce). Následne rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-63-034/2021-AV zo dňa 12.04.2021 bolo žalobcovi zaistenie predĺžené podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, a to do 12.06.2021. Zároveň mu bola poskytnutá možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť, čo aj urobil do zápisnice o vyjadrení účastníka konania evidovanej pod č.p.: PPZ-HCP-BB4-63-033/2021-AV.
3. Žalovaný ďalej uviedol, že po preverení a posúdení zaistenia žalobcu z pohľadu účelnosti zaistenia, t.j. reálnej možnosti vykonania administratívneho vyhostenia do P. U. G. mal za to, že účel zaistenia naďalej trvá, a preto v súlade s ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov je dôvodné na uvedený účel jeho zaistenie predĺžiť. Konštatoval, že v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov vykonal dňa 02.06.2021 telefonické zisťovanie v ÚPZC Sečovce, za účelom zistenia informácií k tomu, či trvá účel zaistenia žalobcu. Preverovaním bolo zistené, že zo strany ÚPZC Sečovce od decembra 2020 prebiehajú aktívne konania vo veci vybavenia náhradných cestovných dokladov pre žalobcu, pričom komunikácia prebieha jednak s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej aj ÚPZC Medveďov) ako aj s Veľvyslanectvom Vietnamskej socialistickej republiky, avšak k uvedenému dátumu sa zatiaľ nepodarilo vybaviť pre žalobcu náhradný cestovný doklad. Informácie získané týmto preverovaním sú zaznamenané v úradnom zázname evidovanom pod č.p.: PPZ-HCP- BB4-8- 042/2021-AV. Žalovanému bola dňa 09.04.2021 doručená správa z ÚPZC Sečovce číslo PPZ- HCP-SE1-79-034/2021-ZC, v ktorej boli chronologicky zhrnuté všetky vykonané úkony, ktoré vykonalo zariadenie od dňa zaistenia žalobcu, a ktoré mali smerovať k vybaveniu jeho náhradného cestovného dokladu. So žalobcom bol po zaistení vykonaný dňa 15.12.2020 vstupný pohovor, počas ktorého mu boli vysvetlené podmienky zaistenia, následne mu bola predložená žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu a dotazník k žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu, ktorý vypísal. O možnosti požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky neuvažoval a prejavil záujem vrátiť sa do domovskej krajiny. ÚPZC Sečovce ďalej požiadal príslušné policajné orgány o vykonanie lustrácií a dňa 17.12.2021 požiadal ÚPZC Medveďov o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu. Dňa 18.01.2021 bola vo veci zaslaná urgencia a dňa 25.01.2021 bola doručená odpoveď, v ktorej ÚPZC Medveďov uviedol, že k dátumu spracovania odpovede nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu. Dňa 08.04.2021 bola zo strany ÚPZC Sečovce zaslaná do ÚPZC Medveďov ďalšia urgencia za účelom zistenia stavu vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu. ÚPZC Sečovce dňa 08.04.2021 obdržalo informáciu z Oddelenia spolupráce s agentúrou FRONTEX Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ Bratislava o tom, že žalobca bol vzhľadom na neúspešnosť vo vybavovaní náhradného cestovného dokladu vyradený zo spoločnej návratovej operácie, ktorá mala byť aktuálne realizovaná agentúrou FRONTEX. Žalovanému bola následne dňa 07.06.2021 doručená písomnosť ÚPZC Sečovce číslo PPZ-HCP- SE1-77-043/2021-ZC zo dňa 07.06.2021, v ktorej boli chronologicky zhrnuté všetky vykonané úkony, ktoré vykonalo zariadenie od dňa predĺženia zaistenia žalobcu, a ktoré mali smerovať k vybaveniu jeho náhradného cestovného dokladu. Dňa 09.04.2021 ÚPZC Sečovce zaslal žalovanému žiadosť o predĺženie zaistenia č. PPZ-HCP-SE1-79-034/2021-ZC. Dňa 12.04.2021 žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-63-034/2021-AV, na čas nevyhnutne potrebný najviac na dva mesiace, t.j. do 12.06.2021. Dňa 19.04.2021 bola do ÚPZC Sečovce doručená odpoveď z ÚPZC Medveďov, že Zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky nepotvrdil totožnosť menovaného, tým pádom nie je možné vystaviť náhradný cestovný doklad. Dňa 26.04.2021 ÚPZC Sečovce vykonal eskortu žalobcu na Zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky v Bratislave, kde na pohovore vyplnil formulár. Dňa 24.05.2021 žalobca požiadal Centrum právnej pomoci o právnu pomoc vo veci zaistenia. Dňa 25.05.2021 bola vo veci zaslaná urgencia a dňa 25.05.2021 bola doručená odpoveď, v ktorej ÚPZC Medveďov uviedol, že k dátumu spracovania odpovede nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu. Dňa 07.06.2021 žalovaný zabezpečil dĺžku návratovej procedúry VMN č. PPZ-HCP-BB4-63-039/2021-AV, kde ÚPZC Medveďov z praxe informuje, ak cudzinec bez platných cestovných dokladov, už pred vydaním rozhodnutia o zaistení prejaví ochotu spolupracovať v procese náhradného cestovného dokladu, odporúča osobu zaistiť na dobu (3) troch mesiacov. Dĺžka návratovej procedúry z ÚPZC Sečovce č. PPZ-HCP-BB4-63-040/2021-AV z praxe informuje, ak cudzinec bez platných cestovných dokladov, už pred vydaním rozhodnutia o zaistení prejaví ochotu spolupracovať v procese náhradného cestovného
dokladu, odporúča osobu zaistiť na dobu (4) štyroch mesiacov. V súvislosti s vyššie uvedenými zistenými skutočnosťami a vzhľadom na to, že zaistenie žalobcu končilo dňa 12.06.2021, bolo žalovaným dňa 11.06.2021 začaté správne konanie vo veci predĺženia zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia, o čom bol žalobca písomne upovedomený. So žalobcom bola za prítomnosti pribratého tlmočníka dňa 11.06.2021 spísaná v ÚPZS Sečovce zápisnica o vyjadrení žalobcu evidovaná pod č. PPZ-HCP-BB5-63-045/2021-AV (podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku). Žalobca po zákonnom poučení v úvode zápisnice dobrovoľne uviedol, že vie aké sú zistenia správneho orgánu a čo tvorí podklad pre rozhodnutie o predĺžení zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia. S návratom do Vietnamskej socialistickej republiky súhlasil a uviedol, že nemá na území Slovenskej republiky príbuzných alebo známych, ktorí by mu vedeli pomôcť vrátiť sa do Vietnamu, nevie si zabezpečiť na území Slovenskej republiky finančnú hotovosť potrebnú na pokrytie svojich životných nákladov, ani ubytovanie a ani zdravotnú starostlivosť. Na otázku správneho orgánu, ako by sa zachoval v prípade prepustenia na slobodu uviedol, že chce ísť ďalej do západnej Európy konkrétne do Nemecka alebo do Francúzska.
4. Žalovaný ďalej uviedol, že po preverení situácie, zistených informácií a aktuálnych okolností skonštatoval, že žalobca nie je schopný vlastnej starostlivosti o svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke, je stále bez potrebných dokladov totožnosti, finančných prostriedkov a bez možnosti zabezpečiť si ubytovanie. Rovnako je neschopný sa za súčasnej situácie v Európe dostať do Vietnamu vlastnými silami. Na základe uvedených skutočností, ako aj s dôrazom na potrebu vykonania resp. dokončenia potrebných administratívnych úkonov realizovaných v spolupráci s Vietnamskou socialistickou republikou vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu, žalovaný aplikáciu alternatív zaistenia u žalobcu vylúčil, a to z hľadiska efektivity výkonu, ako aj z hľadiska nemožnosti ich praktickej realizácie a využitia. Ďalej žalovaný uviedol, že o reálnej možnosti výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu do Vietnamskej socialistickej republiky svedčí aj skutočnosť, že už počas prvej fázy a opätovnej fázy vybavovania náhradného cestovného dokladu bol žalobca zaradený do spoločnej návratovej operácie, ktorá je súčasťou aktivít organizovaných agentúrou FRONTEX, a z ktorej bol vyradený vzhľadom na aktuálnu neúspešnosť vybavenia náhradného cestovného dokladu. Žalobcovi bola v súlade s § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia daná žalovaným možnosť vyjadriť sa k postupu policajného útvaru pred predĺžením zaistenia, k podkladom pre vydanie rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca bol teda vyzvaný, aby sa vyjadril v zápisnici evidovanej pod číslom PPZ-HCP-BB4-63-045/2021-AV zo dňa 11.06.2021 a bol mu predložený kompletný spisový materiál, ktorý tvorí podklady pre vydanie rozhodnutia o predĺžení zaistenia. Podľa zápisnice svoje právo nevyužil a k veci sa už nevyjadril. 5. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov dospel k záveru, že predmetné predĺženie zaistenia žalobcu je plne v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalovaný preskúmal okolnosti veci a na základe uvedených skutočností zistil, že predĺženie zaistenia žalobcu podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov v lehote do 13.08.2021 na účel výkonu administratívneho vyhostenia do P. U. G. a jeho umiestnenie do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce v súlade s § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov je zákonné.
6. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu - Centra právnej pomoci včas správnu žalobu zo dňa 23.06.2021 (podanú žalovanému dňa 06.07.2021), ktorou žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie o predĺžení zaistenia v celom rozsahu a nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Zároveň si uplatnil právo na úplnú náhradu trov konania.
7. Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, kasačného súdu, ako aj Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva, že uviedol v správnej žalobe, že medzi zaistením a účelom zaistenia, t. j. medzi konaním o zaistení a konaním o odsune je vzájomná súvislosť a v žiadnom prípade sa nejedná o oddelené konania (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 a sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013).
8. Uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že pracovníci ÚPZC Medveďov vykonali od času naposledy vydaného rozhodnutia o predlžení lehoty zaistenia žalobcu, ku ktorému došlo
12.12.2020 jednu návštevu zastupiteľského úradu P. dňa 26.04.2021, kde aj žalobca opätovne vypísal formulár k vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Následne dňa 25.05.2021 informovali ÚPZC Sečovce, že zastupiteľský úrad P. poskytol informáciu týkajúcu sa informovania o stave vybavenia jeho náhradného cestovného, pričom im bolo uvedené, že úrad nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu žalobcovi. Vzhľadom na to má teda žalobca za to, že v jeho veci už nie je ani len predpoklad naplnenia účelu zaistenia a z tohto dôvodu považuje za neúčelné aj predlženie lehoty jeho zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného. Namietal, že v jeho veci nedošlo po dobu niekoľkých mesiacov od 15.12.2020 k žiadnemu posunu smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu pre žalobcu zo strany zastupiteľského úradu P., a to napriek tomu, že sa návratu nebránil, vypísal v zariadení pre cudzincov dotazník žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu a rovnako tak spravil aj na svojom zastupiteľskom úrade. Rovnako odo dňa posledného predlženia lehoty zaistenia dňa 12.04.2021 došlo iba k opätovnému odoslaniu urgencií zo strany ÚPZC Medveďov na zastupiteľský úrad a k odoslaniu vyplneného formuláru žalobcom o vydanie náhradného cestovného dokladu. Aj napriek tomu však pracovníkom ÚPZC Medveďov bola doručená odpoveď, v ktorej zastupiteľský úrad uvádza, že nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, čím teda nedošlo k žiadnemu posunu vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu, hoci žalobca s príslušnými orgánmi riadne spolupracoval. Namietal, že od 25.05.2021 nedošlo k žiadnym úkonom zo strany ÚPZC Medveďov a ani zo strany zastupiteľského úradu vo veci vybavovania náhradného cestovného dokladu žalobcovi. Žalobca poskytol zariadeniu pre cudzincov všetky svoje osobné údaje nevyhnutné k jeho stotožneniu v domovskej krajine a zúčastnil sa aj osobného pohovoru na jeho zastupiteľskom úrade. Ak teda od 15.l2.2020 nedošlo k vystaveniu náhradného cestovného dokladu žalobcovi, pričom po dobu niekoľkých mesiacov nedošlo zo strany zastupiteľského úradu, či jeho domovského štátu k žiadnemu konkrétnemu úkonu smerujúcemu k vystaveniu tohto dokladu tak túto dlhodobú nečinnosť štátnych orgánov P., nemožno dávať na jeho ťarchu a to spôsobom dlhodobého držania žalobcu v zaistení. Uviedol, že má za to, že vo veci žalobcu existujú faktické prekážky jeho vyhostenia, čo spôsobilo zánik účelu zaistenia a má teda za následok aj nemožnosť predĺženia lehoty zaistenia žalobcu.
9. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia nijako nešpecifikuje bližším spôsobom, aké ďalšie úkony ešte plánujú policajné útvary vykonať za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, aby tak zabezpečili výkon administratívneho vyhostenia žalobcu, a ktoré by zároveň odôvodňovali záver žalovaného o účelnosti a efektívnosti predĺženia zaistenia žiadateľa do 13.08.2021, a o tom, že naplnenie účelu zaistenia bude ešte vôbec možné. Poukázal v tejto súvislosti na právny názor kasačného súdu v rozsudku sp. zn. lSZa/9/2016: „Vyššie uvádzané kritérium reálneho predpokladu vyhostenia možno aplikovať v dvoch prípadoch. Sú to jednak prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny de facto nevyhostiteľný, napr. nedisponuje platným cestovným dokladom a štát, ktorého je dotyčný občanom, mu odmieta nový cestovný doklad vydať a jednak prípady, kedy vyhosteniu bránia prekážky právnej povahy.“ Namietal, že považuje predĺženie lehoty zaistenia žalobcu na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného za neúčelné a neefektívne a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, a preto aj za nezákonné, pretože nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať jeho vyhostenie a naplniť účel zaistenia.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.07.2021 k správnej žalobe navrhol správnu žalobcu zamietnuť. Požiadal tiež z dôvodu personálnej zaneprázdnenosti ako aj z ekonomických dôvodov, o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom súdnom pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že prípad žalobcu sa odvíja od prvotne vydaného rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, ktoré bolo vydané dňa 11.12.2020, objasňuje a rekapituluje skutkový stav v časových súvislostiach vykonaných úkonov a opatrení takto: A/ Dňa 11.12.2020 bol žalobca prevzatý hliadkou žalovaného od príslušníkov Polície Českej republiky na bývalom hraničnom priechode Drietoma - Starý Hrozenkov, podľa čl. 2 ods. 5 Dohody uzavretej medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o odovzdávaní a preberaní osôb na spoločnej štátnej hranici, pretože na území Českej republiky mal neoprávnený pobyt. Z dôvodu podozrenia z neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky bol žalobca dňa 11.12.2020 o 16:15 hod. predvedený pred žalovaného podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca v tom čase nedisponoval žiadnym dokladom totožnosti ani cestovným dokladom.
B/ Dňa 11.12.2020 bolo žalobcovi po dôkladnom preverení všetkých skutočností, vrátane spísania zápisnice o vyjadrení účastníka konania č.p.: PPZ-HCP-BB4-88-009/2020-AV za prítomnosti pribratého tlmočníka z jazyka vietnamského, vzhľadom na jeho neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, vydané podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na obdobie troch rokov, evidované pod č.p.: PPZ-HCP-BB4-88-016/2020-AV. Do zápisnice žalobca uviedol, že z Vietnamu pricestoval letecky na Ukrajinu v októbri 2019, pričom pred cestou si v domovskom štáte legálne vybavil cestovný pas a turistické vízum. Cestovný pas stratil niekde na Slovensku. Po neoprávnenom pobyte na území Ukrajiny ďalej nelegálne cestoval cez Slovenskú republiku do Českej republiky a odtiaľ chcel ísť do Nemecka, kde sa chcel stretnúť s bratom. C/ Dňom 12.12.2020 bol žalobca na základe vydaného rozhodnutia o administratívnom vyhostení zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB4-83-016/2020-AV na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia, a to na obdobie 4 mesiacov, a to do 12.04.2021. V súlade s § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bol žalobca dňa 12.12.2020 umiestnený v ÚPZC Sečovce. Pri stanovení dĺžky zaistenia (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), žalovaný dĺžku zaistenia hodnotil aj podľa vyžiadanej písomnej informácie ÚPZC Medveďov č. PPZ- HCP-ME-2020/049185-015 zo dňa 02.09.2020, podľa ktorej, ak štátny príslušník P. nedisponuje platným cestovným dokladom, ale už pred vydaním rozhodnutia o zaistení prejaví ochotu spolupracovať v procese zabezpečovania náhradného cestového dokladu, napr. pri zadovažovaní kópií dokladov, ktoré potvrdia jeho totožnosť, odporúčajú ho zaistiť na dobu (4) štyroch mesiacov. Žalovaný upriamil pozornosť na skúsenosti z aplikačnej praxe, podľa ktorej ÚPZC po preštudovaní spisového materiálu pristupuje k lustráciám a následnému zisťovaniu totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny. Odovzdáva sa žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu (ďalej aj NCD) na Konzulárny odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktorá je postúpená na príslušný zastupiteľský úrad. Potvrdenie totožnosti, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu administratívneho vyhostenia je zdĺhavejší proces, najmä s prihliadnutím na naliehavosť, komplexnosť a dôslednosť realizácie potvrdenia totožnosti žalobcu, ako aj s ohľadom na aktuálnu globálnu pandemickú situáciu a s tým spojené administratívne obmedzenia. Z praktických skúseností vyplýva, že vystavenie náhradného cestovného dokladu môže trvať aj viac ako šesť mesiacov. Žalovaný postupoval pri určovaní lehoty zaistenia v súlade s odporúčaniami zariadenia, pričom uvedená písomnosť je súčasťou spisového materiálu. D/ Dňa 15.12.2020, po umiestnení žalobcu v ÚPZC Sečovce, bol so žalobcom vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého mu boli vysvetlené podmienky jeho zaistenia a následne mu bola predložená žiadosť o vystavenia NCD a dotazník k žiadosti o vystavenie NCD, ktorú vypísal. E/ Dňa 15.12.2020 ÚPZC Sečovce požiadal Kriminalistický a expertízny ústav Prezídia Policajného zboru Bratislava o lustráciu daktyloskopického materiálu žalobcu na základe Prumskej zmluvy, ako aj o zaslanie daktyloskopickej karty. F/ Dňa 15.12.2020 ÚPZC Sečovce požiadal Národnú ústredňu Interpol Bratislava o vykonanie lustrácií k osobe žalobcu v Turecku, Ukrajine a Českej republike na základe jeho daktyloskopickej karty a fotografie. G/ Dňa 17.12.2020 ÚPZC Sečovce požiadal ÚPZC Medveďov o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu. H/ Dňa 18.01.2021 ÚPZC Sečovce zaslal ÚPZC Medveďov urgenciu vo veci vybavovania NCD. CH/ Dňa 25.01.2021 ÚPZC Sečovce obdŕžal odpoveď z ÚPZC Medveďov o tom, že k uvedenému dátumu nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vystaviť NCD pre žalobcu. I/ Dňa 08.04.2021 ÚPZC Sečovce zaslal ÚPZC Medveďov ďalšiu urgenciu vo veci vybavovania NCD. J/ Dňa 08.04.2021 ÚPZC Sečovce obdŕžal informáciu z Oddelenia spolupráce s agentúrou FRONTEX Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava o tom, že účastník konania (teda žalobca) bol vzhľadom na neúspešnosť vo vybavovaní NCD vyradený zo spoločnej návratovej operácie, ktorá mala byť v mesiaci máj realizovaná agentúrou FRONTEX. -Všetky uvedené vykonané kroky zariadenia sú zosumarizované v písomnosti zo dňa 09.04.2021, evidovanej v administratívnom spise pod č.p.: PPZ-HCP-BB4-63-028/2021-AV. Úradný záznam zo dňa 07.04.2021 o preverovaní možností leteckého transferu je uložený pod č.p.: PPZ-HCP-BB4-63/2021-AV. K/ Dňa 12.04.2021 bolo žalobcovi predĺžené zaistenie podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, s poukazom na § 88 ods. 4 citovaného zákona, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-63-034/2021- AV na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia, a to do 12.06.2021. Žalobca zostal umiestnený v ÚPZC Sečovce (§ 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov). Do zápisnice spísanej v rámci konania o predĺžení zaistenia žalobca uviedol, že nemá dostatočné finančné prostriedky, neovláda cudzie jazyky, nie je schopný sa sám vrátiť do Vietnamu a keby ho prepustili tak by chcel ísť do Nemecka.
L/ Dňa 19.04.2021 ÚPZC Sečovce obdŕžal odpoveď z ÚPZC Medveďov o tom, že k uvedenému dátumu nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vystavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, nakoľko Zastupiteľský úrad P. U. G. oznámil, že nie je potvrdená totožnosť osoby z P. U. G.. M/ Dňa 26.04.2021 vykonal ÚPZC Sečovce eskortu žalobcu na Zastupiteľský úrad P. U. G. v Bratislave, kde sa uskutočnil osobný pohovor, na ktorom žalobca vyplnil formulár. N/ Dňa 25.05.2021 ÚPZC Sečovce zaslal ÚPZC Medveďov ďalšiu urgenciu vo veci vybavovania NCD. O/ Dňa 25.05.2021 ÚPZC Sečovce obdŕžal odpoveď z ÚPZC Medveďov o tom, že predmetná žiadosť o vystavenie NCD bola dňa 19.04.2021 osobne odovzdaná na Zastupiteľskom úrade P. U. G. v Bratislave a od tej doby ÚPZC Medveďov nedisponuje žiadnymi ďalšími relevantnými informáciami ohľadom stotožnenia žalobcu. -Všetky hore uvádzané vykonané kroky zariadenia sú zosumarizované v písomnosti zo dňa 07.06.2021, evidovanej v administratívnom spise pod č.p.: PPZ-HCP-BB4-63-038/2021-AV. Úradný záznam o skúmaní účelnosti zaistenia je uložený pod č.p.: PPZ-HCP-BB4-63- 042/2021-AV. P/ Dňa 07.06.2021 si žalovaný pre overenie dĺžky návratovej procedúry znova overoval trvanie procesu vybavovania náhradných cestovných dokladov, pričom písomnosti k uvedenej téme sú založené v administratívnom spise: vyjadrenie ÚPZC Medveďov zo dňa 22.03.2021 uložené pod č.p.: PPZ-HCP- BB4-63-039/2021-AV a vyjadrenie ÚPZC Sečovce zo dňa 22.04.2021 uložené pod č.p.: PPZ-HCP- BB4-63-040/2021-AV. R/ Dňa 11.06.2021 bolo žalobcovi predĺžené zaistenie podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, s poukazom na § 88 ods. 4 citovaného zákona, a to práve napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-63-046/2021-AV na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia, a to do 13.08.2021. Žalobca zostal umiestnený v ÚPZC Sečovce. Do zápisnice spísanej v rámci konania o predĺžení zaistenia žalobca opätovne uviedol, že nemá dostatočné finančné prostriedky, neovláda cudzie jazyky, nie je schopný sa sám vrátiť do P. a chce, aby mu bola poskytnutá pomoc pri návrate do P., alebo aby bol prepustený na slobodu a potom by išiel do Francúzska alebo do Nemecka.
11. Vzhľadom na uvedené žalovaný mal za to, že sú neustále vykonávané kroky smerujúce jednak k vybaveniu náhradného cestovného dokladu a rovnako tiež aj k realizácii administratívneho vyhostenia žalobcu. Skonštatoval, že predĺženie zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov bolo zákonné, a dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 13.08.2021. Dodal, že v danej veci nejde o konkrétny dátum zaistenia, ale ide o hraničný termín doby zaistenia, a to do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia.
12. Žalovaný ďalej uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol podrobne uvedený ďalší postup a opis ustálenej praxe zariadenia (u ktorého je potrebné akceptovať dlhodobé praktické skúsenosti pri výkone vyhostenia aj štátnych príslušníkov P. U. G.). Ako už bolo spomenuté vyššie, potvrdenie totožnosti, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je dlhotrvajúci proces, preto zariadenie odporúča takéto osoby bez platného cestovného dokladu zaistiť. Z praktických skúseností vyplýva, že v niektorých prípadoch pri problematickom stotožňovaní osoby vystavenie náhradného cestovného dokladu môže trvať aj viac ako šesť mesiacov. Žalovaný postupoval pri určovaní lehoty zaistenia v súlade s odporúčaniami zariadenia a so zohľadnením všetkých deklarovaných úkonov už vykonaných v procese vybavovania NCD pre žalobcu. Na základe tejto skutočnosti žalovaný účelne predĺžil lehotu zaistenia žalobcu a tiež ju dostatočne odôvodnil. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná, zariadenie počas tejto vykonáva a vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Predpokladanými úkonmi nutnými na reálne vykonanie administratívneho vyhostenia žalobcu je potvrdenie jeho totožnosti, komunikácia so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a úkony k samotnej realizácii administratívneho vyhostenia. Konštatoval, že doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov, hlavne závisí od spolupráce cudzinca pri vybavovaní cestovného dokladu potrebného na reálny výkon administratívneho vyhostenia. Počas celej doby zaistenia žalovaný postupuje podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, teda skúma, či trvá účel zaistenia.
13. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca v zápisnici o vyjadrení účastníka konania spísanej dňa 11.06.2021 za prítomnosti pribratého tlmočníka, evidovanej pod č.p.: PPZ-HCP-BB4-63-045/2021-AV, uviedol svoje osobné údaje len formou čestného vyhlásenia, nevedel ich podporiť žiadnym hodnoverným
spôsobom. Uviedol tiež, že si nevie zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu a cestovných nákladov. Podľa jeho vyjadrenia si nevie na Slovensku zabezpečiť ubytovanie, zdravotné poistenie ani žiadne iné finančné prostriedky legálnou cestou. Na území Slovenskej republiky nikoho nepozná, nemá tu žiadnych príbuzných, ktorí by mu vedeli zabezpečiť ubytovanie alebo finančnú pomoc. V zápisnici ďalej uviedol, že nežiada o právnu pomoc, dobrovoľný návrat ani kontaktovanie mimovládnej organizácie. Na otázku, čo by urobil, keby ho policajný útvar prepustil na slobodu, odpovedal, že sa chce dostať ďalej do západnej Európy, konkrétne do Nemecka alebo do Francúzska. Uvedené tvrdenie žalobcu poukazuje na jeho vedomú snahu postupovať ďalej v nelegálnej ceste krajinami Schengenského priestoru aj bez vyčkania na svoj náhradný cestovný doklad, a to aj napriek právoplatnému rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a uloženému zákazu vstupu na územie všetkých členských štátov na tri roky.
14. Žalovaný ako ďalej uviedol, je presvedčený o tom, že skutočne môže dôjsť k naplneniu účelu, ktorému má zaistenie slúžiť, teda dôvodu podľa § 88 ods. l písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. V prípade žalobcu, s poukázaním na praktické skúsenosti súvisiace s realizáciou vyhostenia štátnych príslušníkov P. U. G., existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho administratívneho vyhostenia v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia, a to aj z pohľadu možnosti získania náhradného cestovného dokladu. Uviedol, že o reálnosti možnosti výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu do Vietnamskej socialistickej republiky svedčí aj skutočnosť, že už počas prvej fázy vybavovania náhradného cestovného dokladu bol žalobca zaradený do spoločnej návratovej operácie, ktorá je súčasťou aktivít organizovaných agentúrou FRONTEX, a z ktorej bol vyradený vzhľadom na aktuálnu neúspešnosť vybavenia náhradného cestovného dokladu. Poukázal aj na verejne prístupné štatistiky Úradu hraničnej a cudzineckej polície za minulé roky z ktorých je zrejme, že zo Slovenskej republiky bolo zrealizovaných niekoľko návratov do P. U. G., a to dobrovoľných aj nútených, a to aj napriek aktuálnej situácii a dlhšej lehote pre vydanie NCD. Podľa Ročenky Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava za rok 2019 bolo v roku 2019 z územia Slovenskej republiky realizovaných 33 administratívnych vyhostení štátnych príslušníkov P. U. G.. Výkon vyhostenia je preto potencionálne možný, no pre zabezpečenie jeho realizácie je nevyhnutné dôsledné overenie totožnosti a štátnej príslušnosti žalobcu a následné zabezpečenie cestovného dokladu. Žalovaný, ako ďalej uviedol, je toho názoru, že je možné zabezpečiť riadny výkon trestu vyhostenia len zaistením žalobcu. Vzhľadom na predchádzajúce neoprávnené pobyty nielen na území členských štátov ale aj na území Ukrajiny, je potrebné zohľadniť existujúcu dôvodnú obavu z pokračujúceho nelegálneho pobytu na území Slovenskej republiky alebo iných členských štátov, čo žalobca viackrát spomenul aj v spisovaných zápisniciach (cieľové krajiny - Nemecko, Francúzsko).Všetky tieto okolnosti boli pri vydávaní napadnutého rozhodnutia zohľadnené.
15. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd v konaní vo veciach zaistenia (§ 221 až § 230 SSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.06.2021 o predĺžení zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok (žalobné body podľa § 226 ods. 1 písm. d/ SSP), ako aj procesným postupom podľa § 134 ods. 2 písm. e/ a § 206 ods. 3 a 6 SSP a na pojednávaní konanom dňa 23.07.2021 dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného administratívneho rozhodnutia podľa § 230 ods. 1 písm. c/ SSP a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd sa však nestotožnil s obsahom žalobných námietok uvedených v správnej žalobe vo veci predĺženia zaistenia zo dňa 23.06.2021, v časti vzťahujúcej sa na navrhovaný procesný postup podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP, nakoľko sa nestotožnil s právnymi dôvodmi pre nariadenie bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia v súvislosti so zrušením preskúmavaného rozhodnutia o predĺžení zaistenia žalobcu.
16. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 23.07.2021. Pojednávania sa nezúčastnili žalobca, jeho právny zástupca, ako aj žalovaný, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec v súlade s § 114 SSP.
17. Predmetom prieskumu v tomto súdnom preskúmavacom konaní je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-63-046/2021-AV zo dňa 11.06.2021, ktorým žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, najviac však do 13.08.2021. Žalobca bol umiestnený v ÚPZC Sečovce.
18. Podľa § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
19. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, pre účely tohto zákona štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
20. Podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
21. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
22. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
23. Podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou.
24. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
25. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom : zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
26. Podľa čl. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej aj návratová smernica), touto smernicou sa ustanovujú spoločné normy a postupy, ktoré sa majú uplatňovať v členských štátoch na návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade so základnými právami ako všeobecnými zásadami práva Spoločenstva a medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa ochrany utečencov a ľudských práv.
27. Podľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice, pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a/ existuje riziko úteku, alebo b/ dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
28. Podľa čl. 15 ods. 4 návratovej smernice, zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.
29. Podľa čl. 15 ods. 5 návratovej smernice, zaistenie trvá, kým sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 a kým je to potrebné na zabezpečenie úspešného odsunu. Každý členský štát stanoví maximálnu lehotu zaistenia, ktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
30. Podľa čl. 15 ods. 6 návratovej smernice, členské štáty môžu lehotu zaistenia uvedenú v odseku 5 predĺžiť len na obmedzený čas, a to nie dlhšie ako ďalších dvanásť mesiacov v súlade s vnútroštátnym právom, v prípadoch, keď je napriek všetkým ich primeraným snahám pravdepodobné, že proces odsunu bude trvať dlhšie: a/ z dôvodu nedostatočnej spolupráce dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo b/ z dôvodu omeškania pri získavaní nevyhnutných dokladov od tretích krajín.
31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
33. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
34. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
36. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky (podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov) na územie P., teda do krajiny pôvodu rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-88-013/2020-AV zo dňa 12.12.2020, ktorým mu bol zároveň uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na tri roky. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-88-016/2020-AV zo dňa 12.12.2020 bol žalobca zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia (podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov) na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 12.04.2021, pričom bol umiestnený v ÚPZC Sečovce. Žalobcovi bolo zaistenie predĺžené rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-63-034/2021-AV zo dňa 12.04.2021 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 12.06.2021. Následne bolo napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 11.06.2021 žalobcovi podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov opätovne predĺžené zaistenie na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, najviac do 13.08.2021, pričom umiestnenie žalobcu sa nezmenilo.
37. Jedinou podstatnou žalobnou námietkou žalobcu je neúčelnosť a neefektívnosť jeho zaistenia, a to z dôvodu, že vo veci žalobcu nedošlo po dobu niekoľkých mesiacov k žiadnemu posunu smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu pre žalobcu.
38. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na vyššie cit. čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému
vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné.
39. Povinnosťou žalovaného pri rozhodovaní o zaistení je skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv zaistenej osoby, chránených inými právnymi predpismi. V rozhodnutí o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody, spočívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia. Povinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie tiež z hľadiska účelnosti zaistenia, uvedenej v § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov. Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Žalovaný preto musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné. Uvedené sa vzťahuje na celú dobu trvania zaistenia. Naplnenie požiadavky efektívnosti a účelnosti vyhostenia sa teda neviaže len na samotný akt rozhodnutia o zaistení, ale musí byť preukázané po celý čas trvania zaistenia. V prípade podania správnej žaloby o prepustenie zo zaistenia je preto účelom konania pred správnym súdom skúmanie, či v čase rozhodovania správneho súdu sú naplnené všetky atribúty zákonnosti zaistenia (vrátane jeho efektívnosti a účelnosti).
40. Žalovaný má povinnosť ozrejmiť na základe čoho sa domnieva, že stanovený účel zaistenia bude možné dosiahnuť. Túto požiadavku žalovaný naplní preukázaním doposiaľ zistených informácií a vykonaných úkonov vo veci, ako aj pomenovaním úkonov, ktoré ešte len bude potrebné vykonať, vrátane uvedenia aspoň približného časového harmonogramu ich realizácie. Žalovaný, vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia, svoj záver o predĺžení zaistenia zdôvodnil okrem iného existenciou faktických úkonov, vykonaných správnymi orgánmi počas doby trvania zaistenia žalobcu vedúcimi k realizácii vyhostenia žalobcu. Správny súd uvádza, že zoznam úkonov realizovaných Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, tak ako sú stručne uvedené v poslednom odseku na druhej strane a v prvom odseku na tretej strane napadnutého rozhodnutia žalovaného a v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 07.07.2021, posudzujúc ich relevanciu vo vzťahu k posúdeniu naplnenia efektívnosti a účelu zaistenia, sa uvedený zoznam úkonov súdu javí ako vágny a bezobsažný. Správny súd v tomto zozname úkonov nevzhliadol dostatočne jasnú odpoveď na otázku, či vyhostenie žalobcu je potenciálne možné (a teda trvanie zaistenia účelné), a to najmä vzhľadom na nedostatočnú obsažnosť vymenovaných úkonov, keď žalovaný zvolil formu stručných heslovitých skratiek bez ich náležitého rozvinutia a zrozumiteľného popísania jednak obsahu vykonávaných úkonov, ako aj dôvodov ich vykonávania. Uvedený zoznam úkonov vyvoláva dojem, že v značnej časti ide o vzájomnú priebežnú komunikáciu medzi Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach a Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove (vo forme urgencií a odpovedí), ktorá zaiste sleduje a napĺňa účel informovanosti správneho orgánu o stave konania, avšak skutočná účelnosť jednotlivých úkonov (žalovaným bližšie nepopísaných) vo vzťahu k realizácii vyhostenia žalobcu je ťažko postrehnuteľná. Súdu tak uniká odpoveď na základnú otázku v tomto konaní a to, či výkon administratívneho vyhostenia žalobcu je aspoň potenciálne možný.
41. Súd konštatuje, že jedinou skutočnosťou, ktorá vyplýva z vyjadrenia žalovaného je, že ÚPZC Medveďov nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vystavenie náhradného cestovného dokladu žalobcovi. Ďalej už však nie je zrejmé, o absenciu akých konkrétnych informácií ide, či a ako ich je možné získať, aké konkrétne kroky pre ich získanie správne orgány vykonávajú a aký bude následný postup žalovaného. Žalovaný nenačrtol žiaden konkrétnejší plán realizácie administratívneho vyhostenia žalobcu a preto zatiaľ nie je možné tvrdiť potenciálnu realizovateľnosť vyhostenia žalobcu a teda účelnosť trvania zaistenia. V prejednávanej veci síce nie je ustálená totožnosť žalobcu, avšak je zrejmé, že žalovaný pracuje s premisou, že ide o príslušníka P.W. U. G.F.. Od ustálenia štátnej príslušnosti sa automaticky odvíja určenie domovskej krajiny, avšak vo vyjadreniach žalovaného absentujú akékoľvek úvahy na tému krajín, potenciálne prichádzajúcich do úvahy pri realizácii administratívneho vyhostenia.
42. Keďže správny orgán nemohol postupovať v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov, nemohol žalobcu prepustiť zo zaistenia, pretože taktiež trval účel zaistenia, ktorým je vyhostenie žalobcu do krajiny pôvodu, pričom jeho fyzická prítomnosť je pre tento proces nevyhnutná. Správny súd nespochybňuje reálnosť vyhostiteľnosti žalobcu do krajiny pôvodu, no zároveň poukazuje na vyššie
uvedené dôvody, keď účelnosť a efektívnosť trvania zaistenia nemožno v tejto chvíli konštatovať nie preto, že by neúčelnosť zaistenia bola v tejto veci výslovne preukázaná, ale preto, že žalovaný nedostatočne ozrejmil obsah jednotlivých úkonov vykonaných v priebehu trvania zaistenia, a bez poznania skutočného obsahu a dôvodov týchto úkonov nemožno v tejto chvíli vysloviť relevantný záver, či mohli viesť a viedli k potenciálnemu vyhosteniu žalobcu. V ďalšom konaní bude preto úlohou správneho orgánu ustáliť reálny obsah úkonov vykonaných v priebehu zaistenia žalobcu a na ich základe overiť, či ďalšie trvanie zaistenia je účelné a efektívne, resp. či spĺňa aj iné atribúty zákonnosti.
43. Správny súd je toho názoru, že tento nedostatok rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, nemôže mať vzhľadom na obsah správneho konania a z neho vyplývajúce závery správneho orgánu za následok prepustenie žalobcu zo zaistenia, pretože neexistuje dôvod, pre ktorý by bolo možné nariadiť žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. V prípade, ak by bol žalobca prepustený zo zaistenia, je vysoké riziko jeho úteku do Francúzska, či Nemecka a jeho neoprávnený pohyb v štátoch Európskej únie. Preto je zaistenie žalobcu pre tento účel zákonné a nevyhnutné.
44. Súd preto z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 230 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom žalobcu ponechal naďalej v zaistení. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného odstrániť súdom vytýkané nedostatky administratívneho rozhodnutia a vydať vo veci nové rozhodnutie. V jeho odôvodnení bude žalovaný povinný uviesť vyčerpávajúce skutkové a právne dôvody vzťahujúce sa na všetky vytknuté nedostatky rozhodnutia o zaistení žalobcu.
45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, a to z dôvodu čiastočného úspechu v konaní v súvislosti so zrušením žalobou napadnutého administratívneho rozhodnutia, avšak jeho ponechania v zaistení. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.