Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-33-2019.pdf
PDF · 110.08 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobkyne: T.. N. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, K. - A. M., občan SR, právne zastúpená: AK Marko, s.r.o., so sídlom Gróbska 19, Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovanému: M. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K., E. XXX/XX, občan SR, právne zastúpený: AK Olšovský, spol. s r.o., so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, IČO: 50 595 652, o zaplatenie 10.000,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, podanou na Okresný súd Prievidza dňa 22.11.2019 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 10.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania o výške 5% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 21.11.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že v čase od 24.11.2017 do 17.05.2018 žalovanému požičala v jednotlivých splátkach celkovo sumu 10.000,- EUR, ktorú jej žalovaný, napriek jej opakovaným urgenciám doposiaľ nevrátil.
2. Po vydaní platobného rozkazu dňa 20.12.2019, č.k. 18C/33/2019-15 na Okresnom súde Prievidza žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobkyňa žalovanému v skutočnosti nepožičala žiadnu čiastku. Peniaze síce išli na účet žalovaného, spoludisponentom tohto účtu je však otec žalovaného, ktorému žalobkyňa pomohla preto, že s ním žila v spoločnej domácnosti. Otec žalovaného sumu 10.000,- EUR žalobkyni už vrátil, pri vrátení týchto peňazí bol prítomný aj žalovaný. Na základe uvedeného žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil a po vykonanom dokazovaní žalobu ako nedôvodnú zamietol.
3.Súd vo veci nariadil viaceré súdne pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov oboch sporových strán, výsluchom žalovaného, svedka, oboznámením s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu a to najmä: žalobou, pokladničnou potvrdenkou OTP Banky Slovensko, a.s. z 24.11.2017, z 09.03.2018, z 30.01.2018, 23.03.2018, 17.05.2018, platobným rozkazom z 20.12.2019, odporom proti platobnému rozkazu z 19.05.2020, potvrdením o účte žalovaného, príjmovým pokladničným dokladom z 12.02.2019, výpisom z účtu žalovaného za mesiace 11/2017, 01/2018, 03/2018, 05/2018, výpismi z verejne dostupných registrov ohľadom podnikania svedka, fotografiami a ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. 18C/33/2019.
4. Vykonaným dokazovaním, s prihliadnutím k obsahu vyjadrení strán sporu v ich písomných vyjadreniach a na pojednávaní, súd zistil tento skutkový stav:
5. Z pokladničnej doručenky OTP Banky Slovensko, a.s. zo dňa 24.11.2017 bolo súdu preukázané, že v tento deň žalobkyňa poukázala na účet č. XXXXXXXX/XXXX sumu 2.000,- EUR, z pokladničnej doručenky OTP Banky Slovensko, a.s. zo dňa 30.01.2018 bolo preukázané, že v tento deň žalobkyňa poukázala na účet č. XXXXXXXX/XXXX sumu 1.000,- EUR, z pokladničnej doručenky OTP Banky Slovensko, a.s. zo dňa 09.03.2018 bolo preukázané, že v tento deň žalobkyňa poukázala na účet č. XXXXXXXX/XXXX sumu 1.000,- EUR, z pokladničnej doručenky OTP Banky Slovensko, a.s. zo dňa 23.03.2018 bolo preukázané, že v tento deň žalobkyňa poukázala na účet č. XXXXXXXX/XXXX sumu 1.000,- EUR a z pokladničnej doručenky OTP Banky Slovensko, a.s. zo dňa 17.05.2018 bolo preukázané, že v tento deň žalobkyňa poukázala na účet č. XXXXXXXX/XXXX sumu 5.000,- EUR.
6. Z potvrdenia o účte z 06.05.2020 OTP Banky Slovensko a.s., pobočka Kláštorná 4, Prievidza bolo súdu preukázané, že spoludisponentom na účte ( IBAN): A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názor účtu: M. G. je O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. O. XXX/XX, O..
7. Z príjmového pokladničného dokladu vyhotoveného O. G. dňa XX.XX.XXXX vyplýva údaj, že O. G., O., O. XX/XX vrátil sumu 10.000,- EUR titulom vrátenia vkladu, ďalej údaj: schválila žalobkyňa, doklad je opatrený podpisom.
8. Z výpisu z účtu, vedeného v OTP Banky Slovensko a.s., pobočka Kláštorná 4, Prievidza č. XXXXXXXX/XXXX, názov G., M. za obdobie 11/2017 vyplýva operácia dňa 24.11.2017 vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 2.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 2.000,- EUR v hotovosti O. G., za obdobie 01/2018 vyplýva operácia dňa 30.01.2018 vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 1.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 1.000,- EUR v hotovosti O. G., za obdobie 03/2018 vyplýva operácia dňa 09.03.2018 vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 1.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 1.000,- EUR v hotovosti O. G. a operácia dňa 23.03.2018 vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 1.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 1.000,- EUR v hotovosti O. G., za obdobie 05/2018 vyplýva operácia dňa 17.05.2018 vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 5.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 5.000,- EUR v hotovosti O. G..
9. Právny zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že navrhuje vykonať dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva za účelom grafickej diagnostiky originálu príjmového dokladu z 12.02.2019 a to po tom, čo ho žalovaný do sporu v origináli predloží. Zástupca žalobkyne rozporoval jednak podpis žalobkyne na predmetnom príjmovom doklade ako aj tvrdenie žalovaného, že malo ísť o pôžičku otcovi žalovaného ( p... Na pojednávaní dňa 25.11.2020 tvrdil, že žalobkyňa poukázala na účet žalovaného žalovanú sumu, čo zo strany žalovaného nebolo ani rozporované. Žalovaný rozporuje len to, že pôžička nebola poskytnutá jemu, ale jeho otcovi, ktorý má k účtu žalovaného dispozičné právo. Toto dispozičné právo však nie je vlastníckym právom. To znamená, že v tomto konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky z majetku žalobkyne prešli do majetku žalovaného a to akým spôsobom s nimi žalovaný naložil je na ňom. Pôžička nemusí mať účel, v tomto prípade zrejme ani nebol dojednaný. Žalobkyňa urgovala žalovaného na vrátenie pôžičky osobne. Na pojednávaní dňa 23.07.2021 uviedol, že žalobkyňa na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. V rámci procesného útoku uviedol, že v žiadnom prípade sa nejednalo iba o sumu 10.000,- EUR, táto suma bola len za posledné dva roky pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, v skutočnosti však bola podstatne vyššia. Poukázal na to, že žalovaný ako aj svedok rozporujú, že bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke medzi žalovaným a žalobkyňou, alternatívne preto uviedol ako právny dôvod návrhu žalobkyne na zaplatenie sumy 10.000,- EUR bezdôvodné obohatenie, nakoľko je zrejmé, čo aj sám žalovaný priznal, že sa jedná o jeho účet, čiže finančné prostriedky mu boli poskytnuté na jeho účet, s ktorým mohol disponovať a je na ňom, keďže bol vlastníkom tohto účtu, kto s týmto účtom reálne disponoval. Žalovaný pritom v spore žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tieto finančné prostriedky žalobkyni vrátil. Okamihom pripísania finančných prostriedkov na účet žalovaného resp. vkladom na tento účet sa tieto stali jeho vlastníctvom. Vlastníkom účtu bol žalovaný, preto žalobkyňa na podanej žalobe zotrvala a pre prípad úspechu v spore si uplatnila náhradu trov konania.
10. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že v skutočnosti bol použitý len účet žalovaného, pričom finančné prostriedky slúžili pre potreby jeho otca. Navrhol vypočuť žalobkyňu, žalovaného a otca žalovaného ako svedka v spore. Žalovaný poprel, že má akýkoľvek záväzok voči žalobkyni. Čiastku, ktorú poukázala žalobkyňa na predmetný účet po častiach vybral otec žalovaného a nie žalovaný. Otec žalovaného je disponentom účtu, na ktorý žalobkyňa poukázala žalovanú sumu. Od počiatku touto sumou disponoval otec žalovaného, hoci prišla na účet žalovaného. Z príjmového dokladu
vyplýva, že otec žalovaného riadne splatil záväzok voči žalobkyni. Namietol pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore, čo zopakoval aj na pojednávaní dňa 23.07.2021. Tvrdil, že finančné prostriedky si od žalobkyne žalovaný nepožičal. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, naopak vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že žalovaný nemal žiadnu vedomosť o poskytnutí finančných prostriedkov , čím je vylúčené, že mohlo dôjsť platne k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným. V spore sa preukázalo, že žalobkyňa poskytla finančné prostriedky otcovi žalovaného, čím došlo k zámene pasívnej vecnej legitimácie a návrh je potrebné z tohto dôvodu zamietnuť. Otec žalovaného v spore dokonca preukázal, že tieto finančné prostriedky žalobkyni už vrátil, čo označil ako vrátenie daru. Nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu u žalovaného, pretože ten právny dôvod tam bol, ako to uviedol svedok O. G.. Nerozporoval tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, že pripísaním čiastky na účet žalovaného sa táto čiastka dostala do majetkovej dispozície žalovaného, to samo o sebe však ešte podľa neho neznamená, že má byť zaviazaný tieto finančné prostriedky vrátiť. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil náhradu trov konania.
11. Žalovaný pred súdom vo svojej výpovedi k účtu, vedenému v OTP banke č. IBAN SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uviedol, že to bol jeho študentský účet, s ktorým on nikdy nemanipuloval a to žiadnym spôsobom t.j. nikdy na tento účet on finančné prostriedky nevkladal ani z tohto účtu finančné prostriedky nevyberal. Od žalobkyne si finančné prostriedky nepožičal, poprel toto tvrdenie žalobkyne. Na žiadnej pôžičke sa so žalobkyňou nedohodol. Žalobkyňa ho nikdy neurgovala, aby jej tieto finančné prostriedky vrátil. So žalobkyňou a svojim otcom O. G. v roku 2018 žil v spoločnej domácnosti v byte v Bratislave. Od roku 2017 má založené účty v Tatra banke a v 365banke, bežne používa účet vedený v Tatra banke. V roku 2019 videl, ako sa jeho otec so žalobkyňou vyrovnáva, bolo to v byte v Bratislave, kde bývali, otec jej dával peniaze v stoeurových bankovkách, aká suma to presne bola uviesť nevie. Nemal vedomosť o tom, že by si otec od žalobkyne požičal nejaké peniaze, žalobkyňa ani jeho otec mu to nikdy nespomínali. S týmto celým nemá nič spoločné, okrem toho, že je majiteľom predmetného účtu, ale nemá vedomosť, že by mu ohľadom tohto účtu chodili nejaké výpisy. Mal vedomosť o tom, že tento účet na svoje finančné operácie používa jeho otec.
12. Svedok O. G. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že so žalobkyňou spolu žili asi dva roky v spoločnej domácnosti. Jeho syn si od žalobkyne sumu 10.000,- EUR nepožičal, ale žalobkyňa tieto finančné prostriedky dala jemu ako svojmu vtedajšiemu partnerovi. V čase keď bral hypotekárny úver, mu OTP banka navrhla v rámci akcie, že keď má maloleté deti môže im zriadiť účty bez poplatku, preto účet v OTP, o ktorý sa v spore jedná, synovi zriadil a svoj účet v banke zrušil. Na všetky platby potom on používal synov účet a tento účet používa dodnes, má k nemu aj platobnú kartu s aktuálnou platnosťou do 09/21. Myslí si, že syn ( žalovaný) ani nevedel, resp. nevie, či si to z detstva pamätá, že mu tento účet zakladal. Žalobkyňa jemu tieto finančné prostriedky dala resp. darovala na synov účet, lebo on v podstate ani iný účet nemá, má vedený ešte ako podnikateľský účet na s.r.o., ale tie peniaze od nej nemohli ísť na tento podnikateľský účet. V nejakých intervaloch mu žalobkyňa sumu poslala, peniaze vtedy potreboval a aj ich použil. Nebola medzi nimi vôbec žiadna debata o tom, že by mu tieto finančné prostriedky ona požičiavala. Ale po tom, čo začala mať žalobkyňa psychické problémy sa rozhodol jej tieto finančné prostriedky vráti a vzťah s ňou ukončí. Pri vrátení sumy 10.000,- eur v hotovosti žalobkyni mu ona zároveň k tomu podpísala aj príjmový doklad. Sumu 10.000,- EUR vrátil z tržieb a z nájmu svojej lekárne. Tvrdil, že na príjmovom doklade je podpis žalobkyne. Má vedomosť, že syn má svoje dva účty, pričom predmetný účet v OTP banke syn nepoužíval. Ten účet výslovne používal a stále používa iba on.
13. Čo sa týka dispozičného práva k účtu v banke, znamená to, že okrem majiteľa účtu aj disponent má právo nakladať s účtom (napríklad vyberať, vkladať peniaze). Majiteľ účtu môže udeliť inej osobe dispozičné právo k svojmu účtu a je na ňom, do akej miery umožní disponentovi s účtom nakladať.
14.V prvom rade sa súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, pričom v tejto súvislosti poznamenáva, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu meritórnym rozhodnutím (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 53/2001 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 49/2001, resp. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 99/2012, 2 Cdo 283/2013, 3 Cdo 201/2007). Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesného
práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu. V aktívnej vecnej legitimácii ide o nositeľa oprávnení, v pasívnej vecnej legitimácii ide o nositeľa povinností. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. V konaní sa musí dokázať, že žalovaná osoba je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Vecná legitimácia musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku. Otázku, kto je aktívne a pasívne vecne legitimovaný musí súd riešiť vždy medzi prvými. Ak návrh podá osoba, ktorá tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Ak je návrh podaný proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie.
15. Podľa § 60 CSP stranami sporu sú žalobca a žalovaný.
16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
17. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa v bode 16 odcitovaného zákonného ustanovenia je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní vecí, t.j. jej reálnom odovzdaní, ďalej druhové určenie veci, dohoda o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a dohoda o určení času vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dátumom, ale stačí, ak jej dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť, dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, to znamená, že pre jej platnosť sa vyžaduje v čase jej uzavretia aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Zákon nevyžaduje, aby táto zmluva bola uzatvorená písomné a stačí aj jej ústna forma, prípadne môže byť uzavretá konkludentne, avšak pre jej platnosť, teda aby bola platne uzatvorená sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je potom vrátiť vec rovnakého druhu, rovnakého množstva a rovnakej kvality.
19. V spore o vrátenie pôžičky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Na základe uvedeného žalobkyňu teda zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať súdu, že došlo medzi ňou a osobou žalovaného k dohode o prenechaní veci (v danom prípade sumy 10.000,- eur) bezhotovostným prevodom na účet žalovaného s tým, že sa predtým vzájomne dohodli na povinnosti žalovaného ako dlžníka túto sumu žalobkyni titulom poskytnutej pôžičky vrátiť. Bolo sporné, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke. Nebolo sporné, že žalobkyňa na účet žalovaného zaslala dňa 24.11.2017 sumu 2.000,- EUR, dňa 09.03.2018 sumu 1.000,- EUR, dňa 30.01.2018 sumu 1.000,- eur dňa 23.03.2018 sumu 1.000,- EUR a dňa 17.05.2018 sumu 5.000,- eur. Bolo preukázané, že žalobkyňa v období rokov 2017 a 2018 zaslala na účet, ktorý patril žalovanému celkom sumu 10.000,- EUR.
20. Ústne dojednaná zmluva o pôžičke je neformálny právny vzťah, ktorý je však potrebné nielen tvrdiť, ale aj preukázať, a to v pravdepodobnosti hraničiacej s istotou, nepripúšťajúcou rozumné pochybnosti. V danom prípade bolo pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobkyne rozhodujúcim zistenie, či došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným a či následne došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky osobe žalovaného v súlade s § 657 Občianskeho zákonníka. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov, navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
21.Vyhodnotením každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo tak súd dospel k záveru, že žalobkyňa v spore nepreukázala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného ako jej dlžníka. Nebol naplnený základný predpoklad vzniku zmluvy o pôžičke a to dojednanie strán o pôžičke, pričom samotné odovzdanie sumy peňazí na vznik takejto zmluvy nepostačuje. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a nebolo to žalobkyňou urobené sporným ( s poukazom na § 151 ods.1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné), že v čase, kedy žalobkyňa čiastkové platby v mesiaci 11/2017 v sume 2.000,- EUR, v mesiaci 01/2018 v sume 1.000,- EUR, v mesiaci 03/2018 v sume 2 x 1.000,- EUR a v mesiaci 05/2018 v sume 5.000,- EUR poukazovala na účet žalovaného, žila v spoločnej domácnosti so žalovaným a jeho otcom, pričom bola životnou partnerkou otca žalovaného. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že účet, na ktorý žalobkyňa poukázala sumu 10.000,- EUR síce patril žalovanému, ale otec žalovaného k nemu mal dispozičné právo. Z listinných dôkazov predložených žalovaným a to z výpisov z účtu, vedeného v OTP Banky Slovensko a.s., pobočka Kláštorná 4, Prievidza č. XXXXXXXX/XXXX, názov G., M. za obdobie 11/2017 boli preukázané konkrétne bankové operácie dňa 24.11.2017 ako vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 2.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 2.000,- EUR v hotovosti O. G., za obdobie 01/2018 vyplýva operácia dňa 30.01.2018 vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 1.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 1.000,- EUR v hotovosti O. G., za obdobie 03/2018 vyplýva operácia dňa 09.03.2018 vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 1.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 1.000,- EUR v hotovosti O. G. a operácia dňa 23.03.2018 vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 1.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 1.000,- EUR v hotovosti O. G., za obdobie 05/2018 vyplýva operácia dňa 17.05.2018 vklad v hotovosti od žalobkyne v sume 5.000,- EUR a v ten istý deň výber sumy 5.000,- EUR v hotovosti O. G.. Ďalej nebolo rozporované tvrdenie žalovaného, že tento účet reálne využíval iba otec žalovaného, ktorému boli v skutočnosti žalobkyňou finančné prostriedky takto zasielané titulom finančnej výpomoci. Žalovaný ako aj svedok ( otec žalovaného) v spore tvrdili, že sumu 10.000,- EUR otec žalovaného od žalobkyne titulom daru či finančnej výpomoci v rokoch 2017 a 2018 skutočne prijal, avšak dňa 12.02.2019 došlo osobou otca žalovaného k vráteniu sumy 10.000,- EUR v hotovosti k rukám žalobkyne, k čomu mu mala v daný deň podpísať aj príjmový pokladničný doklad. Súd v tejto súvislosti uvádza, že považoval vykonávanie ďalších navrhnutých dôkazov za účelom preverenia pravosti podpisu žalobkyne na origináli príjmového pokladničného dokladu resp. dokazovania grafickou diagnostikou, kedy bol tento doklad vyhotovený resp. či bol nejakým spôsobom menený za nadbytočný za stavu, kedy žalobkyňa tvrdenie o darovaní sumy 10.000,- EUR resp. poskytnutí finančnej výpomoci otcovi žalovaného ako svojmu vtedajšiemu partnerovi s ktorým žila v spoločnej domácnosti nijako nerozporovala. Dokazovanie v civilnom spore vykonáva súd a posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala na tvrdení, že bez ohľadu na preukázanie resp. nepreukázanie tvrdenej zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným, z titulu bezdôvodného obohatenia je každý povinný vrátiť to, o čo sa zväčšil jeho majetok. Tvrdila, že je nepochybné, že finančné prostriedky na účte, ktorého vlastníkom je žalovaný, sú jeho vlastníctvom a to znamená okamihom ich pripísania resp. vkladom na tento účet sa stali jeho vlastníctvom a preto je žalovaný povinný ich žalobkyni vrátiť.
22. Vzhľadom k tomu, že v posudzovanej veci išlo o ústnu zmluvu o pôžičke, skutočnosti týkajúce sa jej vzniku, subjektov zmluvného vzťahu, predmetu a obsahu zmluvy bolo potrebné posudzovať predovšetkým s prihliadnutím na správanie a konanie dotknutých subjektov strán sporu ako aj svedka v relevantnom období a tiež s prihliadnutím na špecifické skutkové okolnosti daného prípadu. Súd má za to, že v spore nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným. Predpoklady vzniku ústnej zmluvy o pôžičke ( dohoda strán a pôžičke a odovzdanie premetu pôžičky) nevyplynuli z výsledkov vykonaného dokazovania. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že medzi ňou a žalovaným došlo k dohode o dočasnom prenechaní druhovo určenej veci t.j. peňazí, k dohode o určení času, na aký sa tieto požičiavajú a že zároveň došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky pre potreby žalovaného. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepredložila súdu žiadny svojou povahou nezávislý dôkaz, ktorým by bolo možné jej tvrdenia verifikovať v miere dostatočnej pre vytvorenie skutkového záveru, že ňou tvrdenú pôžičku skutočne poskytla žalovanému, ktorý tieto jej tvrdenia rozporoval. Žalobkyňa síce tvrdila, že právnym titulom pre poskytnutie sumy 10.000,- EUR žalovanému bola ústne uzavretá zmluva o pôžičke, avšak na toto svoje tvrdenie o dôvode, teda právnom titule zaslania peňazí na účet žalovaného žalobkyňa súdu neposkytla žiaden relevantný dôkaz. Tvrdenie žalovaného, že zo strany žalobkyne išlo o platby v prospech jeho otca, s ktorým žila žalobkyňa v partnerskom vzťahu a tvrdenie žalovaného, že svoj účet, vedený v OTP banke, žalovaný
poskytol na tento účel len ako platobné miesto bolo preukázané jednak výsluchom žalovaného ako aj výsluchom svedka, ktorý tvrdenia žalovaného vo svojej výpovedi pred súdom podľa názoru súdu dostatočne potvrdil. Žalobkyňa v spore ničím nevyvrátila tvrdenia žalovaného ani tvrdenia svedka, že ňou poskytnuté finančné prostriedky bezhotovostným prevodom boli na účet žalovaného ako určeného platobného miesta zaslané žalobkyňou v skutočnosti svedkovi t.j. pánovi O. G. z titulu jej dobrovoľnej finančnej výpomoci svojmu vtedajšiemu priateľovi resp. z titulu jej daru svojmu životnému partnerovi, s ktorým v rozhodnom čase zdieľala spoločnú domácnosť. Žalobkyňa tak nepreukázala vecnú legitimácia žalovaného ako osoby, s ktorou sa v postavení veriteľa dohodla na požičaní sumy 10.000,- EUR a na vrátení tejto sumy osobou žalovaného ako dlžníkom. Ak sa následne žalobkyňa domáhala vrátenia sumy 10.000,- EUR titulom bezdôvodného obohatenia, právne posúdenie je vecou súdu, nemožno však žalobkyni vyhovieť ani po zmene právnej kvalifikácie právnym zástupcom v priebehu posledného súdneho pojednávania, pretože žalobkyňa ani len neoznačila resp. nenavrhla dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojho nároku titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému ako osobe, ktorá sa mala na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že žalovaný v celom spore zohráva len takú úlohu, že poskytol účet, ktorého je majiteľom, založený mu jeho otcom v čase, keď bol žalovaný ešte maloletý, len ako platobné miesto, na ktoré bola suma 10.000,- EUR žalobkyňou skutočne poukázaná, avšak nie pre potreby žalovaného ako to tvrdí žalobkyňa, ale pre potreby tretej osoby, ktorá na strane pasívne vecne legitimovaných v spore označená nebola. Súd záverom zdôrazňuje, že tvrdenie žalovaného, že sa tak malo udiať v rokoch 2017 a 2018 bez jeho vedomia, keďže predmetný účet v OTP banke on osobne nikdy nevyužíval a užíval ho výlučne otec žalovaného nebolo žalobkyňou rozporované. V spore bolo preukázané, že predmetný účet v OTP banke svedok O. G. na základe platnej platobnej karty využíva dodnes.
23. Z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že ak sa zamieta žaloba pre nedostatok vecnej legitimácie je vylúčené, aby sa súd súčasne zaoberal žalobou vo veci samej. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania ( rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 197/2010). Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v spore, preto sa s poukazom na tento nedostatok nezaoberal meritom veci, nevykonal s poukazom na zásahu hospodárnosti civilného sporového konania navrhnuté dokazovanie znalecké ani výsluchom žalobkyne ani ďalšími listinnými dôkazmi, pretože žiadny z navrhnutých dôkazov by nebol spôsobilý preukázať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore. Z uvedených dôvodov súd ďalšie dokazovanie zamietol a žalobný návrh z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol.
24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. O nároku súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, o konkrétnej výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
25.Rozsudok bol vyhotovený v predĺženej lehote podľa § 223 ods.3 CSP po udelenom súhlase v Spr 863/2021.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.