Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/143/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: T. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. - T., proti žalovanej: T. V., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XX, F., zastúpená Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.augusta 2020, č. k. -125, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e.

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. -109 zo dňa 03.09.2019 zamietol.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.09.2019 navrhol zrušiť rozsudok pre zmeškanie. V podaní uviedol, že dňa 03.09.2019 o 9:00 hod. sa konalo pojednávanie, ktoré žalobca zmeškal, pojednávania sa nezúčastnil. Žalobca sa do pojednávacej miestnosti dostavil až o 9:24 hod. po skončení pojednávania. Svoju neúčasť na pojednávanie ospravedlnil (odôvodnil) dopravnou zápchou, keď na pojednávanie z miesta pobytu t. j. F. G. XX, F. odchádzal o 8:00 hod. Žalobca cestoval na pojednávanie motorovým vozidlom. Pri príprave na pojednávanie žalobca vychádzal z internetového portálu www.mapa.zoznam.sk (naplanuj cestu), podľa ktorého je vzdialenosť medzi F. E. T. XX V. a túto vzdialenosť by mal prejsť za 16 minút. Predpokladal, že jednohodinová doba bude dostatočná na včasné dostavenie sa na pojednávanie. Je nezamestnaný a auto využíva sporadicky. Dopravná situácia bola kritická, čo žalobca nemohol predvídať. Namiesto 16 minút cestoval 80 minút. Inštitút rozsudku pre zmeškanie je postih pre žalobcu, ktorý je pasívny, nezúčastňuje sa pojednávaní a svoju neúčasť riadne a včas neospravedlní dôležitými dôvodmi. V spore nemôže byť reč o pasivite žalobcu. Žalovaná sa k návrhu žalobcu vyjadrila a uviedla, že uvedený návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je nedôvodný, nakoľko jediným argumentom žalobcu je, že údajne z dôvodu dopravnej zápchy sa nestihol dňa 03.09.2019 o 9:00 hod. zúčastniť pojednávania. Nijakým spôsobom nepreukázal mimoriadnu dopravnú situáciu. Rovnaké dopravené podmienky na dostavenie sa na pojednávanie mala aj advokátska koncipientka právneho zástupcu žalovanej, ktorá na súd cestovala z mestskej časti Bratislava - Rača a na pojednávanie sa bola schopná dostaviť sa včas. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby súd o údajnej nepriaznivej situácii telefonicky informoval s oznámením, že na pojednávanie sa dostaví s omeškaním. Uvedené neurobil a do pojednávacej miestnosti sa dostavil s výrazným časovým omeškaním po skončení pojednávania. Zo zápisnice z pojednávania dňa 03.09.2019 vyplýva, že asistentka senátu zisťovala vo vnútornej podateľni ako aj v podateľni pre verejnosť, aj v elektronickej komunikácii, či sa nenachádza akékoľvek podanie žalobcu s negatívnym výsledkom. Súd aktívne

zisťoval dôvod neprítomnosti žalobcu a tiež poskytol dostatočný časový priestor, počas ktorého prítomní čakali, či sa žalobca nedostaví.

1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , keď uviedol, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol podaný včas. Súd prvej inštancie skúmal, či je daný ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania žalobcom. Zo spisu vyplýva, že žalobca bol dvakrát poučený o predpokladoch na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa Prvý raz, keď mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie na deň 09.04.2019 a druhý raz v záverečnom uznesení zo dňa 09.04.2019, ktorým súd odročil pojednávanie na deň 03.09.2019. Súd skôr ako vyhlásil rozsudok pre zmeškanie zisťoval, či žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil. Žalobca v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neuviedol, žiaden ospravedlňujúci dôvod, ktorý by mu telefonicky, elektronickou komunikáciou resp. akokoľvek bránil oznámiť súdu svoje meškanie na pojednávanie. Ďalej súd prvej inštancie posudzoval vážnosť okolností, pre ktoré sa nedostavil na pojednávanie. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní (choroba, úraz, úmrtie v rodine). O pojednávaní mal žalobca vedomosť od 09.04.2019. Súčasne pojednávanie bolo nariadené na deň 03.09.2019, čo pripadlo na pondelok a prvý školský deň, o 9:00 hod. Žalobca cestoval z Bratislavy

- Podunajských Biskupíc do Bratislavy - Petržalky. Žalobca uvádza, že z miesta pobytu vyšiel o 8:00 hod. ráno a kritickú situáciu nezavinil, nemohol ju predvídať a mal štvornásobnú rezervu. Žalobca sa na adrese F. XX zdržiava minimálne od 29.02.2016 a preto si musí byť minimálne tri roky vedomý dopravnej situácie v mieste jeho pobytu, preto neobstojí jeho tvrdenie o sporadickom využívaní motorového vozidla. Žalobca mohol predvídať dopravnú situáciu v prvý poprázdninový pracovný deň a navyše mohol predvídať, že keď je pojednávanie o 9:00 hod tak, bude cestovať do Petržalky v čase „rannej špičky“. Neobstojí poukázanie na trvanie cesty v rozsahu 16 minút, pričom toto trvanie je iba v ideálnych podmienkach v dňoch pracovného pokoja a nie v pondelok o 8:00 hod. ráno v prvý školský deň. Žalobca ako nezamestnaný nie je limitovaný žiadnymi pracovnými povinnosťami, ktoré by prípadne musel splniť ešte pred pojednávaním a preto mohol ešte skôr vyjsť z miesta svojho pobytu na pojednávanie. Okolnosti na strane žalobcu nenastali neočakávane. Všetky tieto okolnosti sa dali predvídať s poukazom na dobu, počas ktorej žalobca žije v Podunajských Biskupiciach.

1.3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že čo sa týka skúmania aktivity/pasivity sporovej strany, súd poukazuje na to, že v zákonnom ustanovení, ktorým je viazaný, nie je uložená žiadna povinnosť skúmať aktivitu/pasivitu sporovej strany v konaní. Vydanie rozsudku pre zmeškanie je procesnou sankciou, ktorá má presne určené podmienky uvedené v zákone. V zákone neexistuje predpoklad vydania rozsudku pre zmeškanie z dôvodu pasivity t.j. nečinnosti sporovej strany v konaní. Tieto podmienky sú rovnaké pre obe sporové strany. Mohla nastať opačná situácia, keď by sa žalobca riadne a včas dostavil a podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie by boli na strane žalovanej. Avšak bol to práve žalobca, u ktorého boli splnené kumulatívne podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a žalovaná sa riadne a včas dostavila na pojednávanie a využila právo navrhnúť vydanie rozsudku pre zmeškanie. Ak by predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie bolo skúmanie pasivity sporovej strany tak, by bol tento predpoklad v ustanovený v a .

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca podáva odvolanie podľa nakoľko neboli splnené procesné podmienky, podľa pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a podľa psím. h) keďže podľa žalobcu rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1. Súd prvej inštancie pochybil, keď zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko na zamietnutie neboli splnené procesné podmienky. Na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie musia byť splnené dve kumulatívne podmienky, a to ak sa žalobca nedostavil a neospravedlnil svoju neprítomnosť. V prejednávanej veci nebola splnená prvá podmienka, a to že žalobca sa nedostavil na pojednávanie dňa 03.09.2019. Žalobca sa dostavil na pojednávanie, hoci z objektívnych dôvodov neskôr. Na pojednávanie sa dostavil, keď ešte pani sudkyňa a právna zástupkyňa žalovanej sedeli v pojednávacej miestnosti. Ustanovenie ako skutkovú podmienku aplikácie stanovuje nedostavenie sa na pojednávanie a nie skutkovú podmienku nedostavenia sa včas. Nedostavenie sa znamená absolútnu fyzickú neprítomnosť na mieste pojednávania. Zo strany žalobcu musí ísť

teda o prejav vôle, o opomenutie, vedomé ignorovanie práva účasti na pojednávaní v spojení s neospravedlnením neprítomnosti. Dostavenie sa na pojednávanie s meškaním preukazuje prejav vôle žalobcu zúčastniť sa pojednávania. V prípade meškania nie je potrebné ospravedlňovať neúčasť na pojednávaní riadne a včas vážnymi okolnosťami v zmysle , a to preto lebo vôľa smeruje k účasti na pojednávaní, ktorú by bolo potrebné ospravedlňovať. Ak nie je možné ospravedlniť sa z technických dôvodov, nemôže to byť okolnosť, ktorá zmarí základné právo žalobcu na spravodlivé prejednanie veci. U žalobcu je daný ospravedlniteľný dôvod a bola splnená podmienka na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keďže nebola splnená podmienka na vydanie rozsudku pre zmeškania. Súd prvej inštancie návrh nesprávne právne posúdil, zo strany súdu išlo o nesprávny výklad ustanovenia a omyl v aplikácii na zistený skutkový stav. Súd už mal jednu dve minúty po vyhlásení rozsudku pre zmeškanie preukázané, že žalobca v spore nie je pasívny.

2.2. Na podporu svojich tvrdení žalobca v odvolaní poukázal na súdne rozhodnutia k správnej aplikácii ustanovení , a to nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 23.02.2016, sp. zn. a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2018, č. k. -56. Žalobca nemôže s poukazom na vyššie uvedené súdne rozhodnutia súhlasiť, že aktivita či pasivita účastníkov konania nemá vplyv na rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie. Zo súdneho spisu nemožno vyvodiť že žalobca bol v spore pasívny, čo by dalo dôvod na sankcionovanie rozsudkom pre zmeškanie. Lipnutie na formálnych znakoch vydania rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade tým, že žalobcovi by bola odopretá možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej). Prílišný formalizmus zo strany súdu pri posudzovaní splnenia procesných podmienok pre rozhodnutie súdu vo veci samej rozsudkom pre zmeškanie, spôsobil v prejednávanej veci to, že žalobcova vec nebola prejednaná podľa základných zásad občianskoprávneho sporu, ktoré určuje zákon a .

2.3. Ďalej žalobca uvádza, že oneskorený príchod v dôsledku mimoriadnych okolností, nemôže zasiahnuť do základného práva na spravodlivý proces takým extrémnym spôsobom, že zmarí toto základné právo. Žalobca dopravnú zápchu predvídal. Vzhľadom na skúsenosti vyhodnotil, že jednohodinová rezerva na 11 km dlhú cestu postačí. Žiaľ ako sa ukázalo na extrémne kritickú situáciu v doprave nepostačovala. Súd v záujme práva na spravodlivý proces mohol pojednávanie na 15 minút prerušiť. Zo zápisnice vyplýva, že už o 9:15 hod. pojednávanie ukončil. Išlo pri tom fakticky o prvé kontradiktórne pojednávanie po 5 rokoch od podania žaloby. V poradí ďalšie pojednávanie v deň 03.09.2019 bolo vytýčené až o hodinu neskôr. Čiže súd mal dostatočnú časovú rezervu vec prejednať. Súd by mal dať žalobcovi šancu vec prejednať a nepostupovať príliš formalisticky. Zo zápisnice vyplýva, že 9 minút po skončení pojednávania, boli ešte všetci v pojednávacej miestnosti.

2.4. K argumentu súdu prvej inštancie o nekontaktovaní súdu s ospravedlnením prostredníctvom telefónu, elektronicky resp. iným spôsobom, žalobca uvádza, že cestou na pojednávanie nemal so sebou mobilný telefón. Tento argument na zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa názoru žalobcu nepostačuje. Z uvedenej argumentácie súdu možno usúdiť, že ak by sa bol ospravedlnil, tak by neprišlo k rozhodnutiu rozsudkom pre zmeškanie. Potom je tu ale zásadný logický rozpor s tvrdením súdu, že meškanie žalobcu na pojednávanie z dôvodu dopravnej zápchy nie je ospravedlniteľný dôvod pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V napadnutom uznesení tak absentuje myšlienková a právna istota a pôsobí zmätočne.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa ustanovenia , na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20210801.html#paragraf-137.odsek-1.pismeno-a> na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

5.1. Podľa ustanovenia , ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

5.2. Podľa ustanovenia , návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky a dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil ( ), s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje ( ), pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné.

7. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu možno v odôvodnených prípadoch zrušiť. V prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní ( ), na ktorom sa nezúčastnil žalobca, môže žalovaný za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalobca zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalobca povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu. Zákon stanovuje zákonnú prekluzívnu procesnú lehotu na uplatnenie návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, ktorá je viazaná na moment subjektívneho dozvedenia sa o kontumačnom rozsudku. Zachovanie tejto lehoty je žalobca rovnako povinný preukázať priamo v návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, ak to opomenie, súd ho nevyzýva na dodatočné preukázanie zachovania lehoty (žalobca má byť poučený už priamo v kontumačnom rozsudku). (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 1009).

8. Právna úprava v obsahuje dva prostriedky obrany voči vydanému rozsudku pre zmeškanie, a to odvolanie voči vydanému rozsudku pre zmeškanie a návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie žalobcu, nie je v zásade prípustné. Prípustné je len za predpokladu, že žalobca, namieta existenciu zákonom stanovených podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktoré sú stanovené v ustanovení Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu slúži na to, že v prípade, ak žalobca zmeškal pojednávanie na ktorom prišlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie z ospravedlniteľného dôvodu, a túto skutočnosť preukáže, tak v takom prípade súd pristúpi k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa vychádza z toho, že zákonné podmienky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie boli splnené, t. j. vychádza sa zo správnosti rozsudku pre zmeškanie, ale u žalobcu prišlo k zmeškaniu pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu.

9. V danom konaní sa žalobca domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa Účelom zákonnej úpravy je zabezpečiť žalobcovi súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu nedostaví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale skúma či žalobcom uvádzané skutočnosti možno posúdiť ako ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý malo prísť k zmeškaniu pojednávania.

10. Pojem ospravedlniteľný dôvod v zmysle nie je právnou normou definovaný a je len na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní (Nález Ústavného súdu SR č. k. -56 zo dňa 13.12.2018). K pojmu ospravedlniteľný dôvod zaujal vo svojej rozhodovacej praxi stanovisko aj Najvyšší súd SR, ktorý pod ospravedlniteľným dôvodom rozumie také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola známa, ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.01.2020, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2020, sp.

zn. ). Uvedené rozhodnutia sú aplikovateľné aj pri podaní návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo strany žalobcu.

11. Úlohou žalobcu v podanom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je uviesť také skutočnosti, ktoré by mohli byť súdom prvej inštancie vyhodnotené ako ospravedlniteľný dôvod, a zároveň bolo jeho úlohou tieto skutočnosti aj súdu preukázať, t. j. nestačí len uviesť, že na strane žalobcu došlo k zmeškaniu pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu, ale je potrebné aj predložiť súdu dôkazy, ktoré daný ospravedlniteľný dôvod preukážu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobcom podaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a dospel k správnemu záveru, že u žalobcu neexistovali skutočnosti, ktoré by mohli byť ospravedlniteľným dôvodom na zmeškanie pojednávania vytýčeného na deň 03.09.2019.

12. Žalobcom uvádzané skutočnosti, t. j. dopravná zápcha ako ospravedlniteľný dôvod neobstojí, nakoľko nešlo o nepredvídateľnú okolnosť. Ospravedlniteľným dôvodom je taká skutočnosť, ktorá žalobcovi objektívne (nezávisle na jeho vôli) zabránila dostaviť sa včas na súd (napríklad zdravotná indispozícia, omeškanie verejného dopravného prostriedku použitého na prepravu na pojednávanie súdu, technická závada na osobnom motorovom vozidle počas cesty na súd a pod.) Príčina meškania musí s ohľadom na povahu, závažnosť, rozsah alebo iné dôvody mať aspekt nepredvídateľnosti. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je teda opodstatnený tam, kde bude tvrdené a súčasne doložené, že žalobca sa nemohol dostaviť na pojednávanie a zároveň sa nemohol z pojednávania v rámci určitej časovej hranice ani ospravedlniť (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.03.2019, sp. zn. ). Dopravná situácia v hlavnom meste je, ako je všeobecne známe, veľmi zlá a často vznikajú dopravné zápchy a to hlavne v ranných a poobedňajších hodinách, keď sa značné množstvo ľudí presúva do práce a z práce. V danom prípade bolo pojednávanie vytýčené na 9:00 hod ráno, teda žalobcovi muselo byť zrejmé, že bude cestovať na súd v čase, keď je doprava v Bratislave najviac vyťažená. Neobstojí tvrdenie, že žalobca mal mať cestu vypočítanú podľa internetovej stránky na 16 minút, nakoľko v ranných hodinách pri vyťaženosti cestných komunikácii v Bratislave je uvedený časový odhad nereálny a nemohlo byť pre žalobcu prekvapivé, že na ceste z jeho bydliska na súd sa vytvorila dopravná zápcha. Tak ako uvádza súd prvej inštancie a čo žalobca aj potvrdzuje na danej adrese v Podunajských Biskupiciach sa zdržiaval niekoľko rokov (3-4 roky), teda mal dosť času zistiť aká je dopravná situácia pri dochádzaní do iných mestský častí Bratislavy. Nie je možné za ospravedlniteľný dôvod považovať situáciu, ktorá sa opakuje každý pracovný deň. Súd prvej inštancie aj správne poukázal, že dopravná situácia mala byť ešte viac vyťažená z dôvodu, že išlo o začiatok školského roka, keď je zvýšený presun obyvateľov za účelom dopravy detí do školských zariadení. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nešlo o pondelok, prvý pracovný deň po prázdninách, ale až o utorok a druhý pracovný deň. Prvý vyučovací deň v roku 2019 bol v pondelok 02.09.2019, čo však nemení nič na skutočnosti, že dopravná zápcha bola predvídateľná a nebola vyvolaná žiadnou nečakanou udalosťou. Teda žalobca mal s náležitou starostlivosťou pristúpiť k naplánovaniu cesty na pojednávanie, prípadne mal odísť so značným časovým predstihom. Žalobca v ranných hodinách nepreukázal, žeby existovali u žalobcu povinnosti, ktoré by mali za následok nemožnosť odísť skôr (napr. práca, návšteva lekára). Aby bolo možné považovať dopravnú zápchu za ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania, musela by nastať z dôvodu neočakávanej udalosti, t. j. napríklad z dôvodu dopravnej nehody. Bežná ranná zápcha, ktorá sa opakuje každé ráno počas pracovných dní, nespĺňa aspekt nepredvídateľnosti.

13. Žalobca v návrhu na zrušenie rozsudku ani neuviedol, prečo nekontaktoval súd a neospravedlnil svoje meškanie. V prípade ak by skontaktoval súd, upovedomil ho o meškaní, mohol počkať na jeho príchod a nemuselo prísť k naplneniu podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd nepristúpil k vydaniu rozsudku pre zmeškanie hneď ako zistil, že žalobca je neprítomný, ale pristúpil k zisťovaniu, či žalobca doručil súdu ospravedlnenie. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, zisťovania zostali s negatívnym výsledkom. Až následne na základe návrhu právneho zástupcu žalovaného došlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. Pojednávanie bolo skončené o 9:15 a žalobca sa dostavil až o 9:24 hod. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nemohol súd kontaktovať a ospravedlniť svoje meškanie. Žalobcom uvádzané tvrdenie o tom, že nemal so sebou mobil neobstojí, nakoľko túto skutočnosť uviedol až v podanom odvolaní. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvedenú skutočnosť neuviedol a obmedzil sa len na konštatovanie, že existuje ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania, a to dopravná zápcha. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nestačí len konštatovať, že existuje objektívna ospravedlniteľná prekážka zmeškania pojednávania, ale je potrebné aj preukázať, aké objektívne okolnosti bránili žalobcovi v ospravedlnení

neúčasti na pojednávaní v dostatočnom časovom predstihu. Žalobca sa v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vôbec nevenoval pozornosť okolnostiam, prečo nemohol súdu oznámiť, že sa na pojednávanie dostaví s meškaním. Dôvod, že nemal so sebou mobil uviedol až potom, čo súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca neuviedol dôvody, ktoré mu bránili v kontaktovaní súdu telefonicky alebo elektronickou komunikáciou. Odvolací súd je názoru, že žalobca nepreukázal dôvody, ktoré by svedčili o objektívnej nemožnosti kontaktovať súd počas cesty na pojednávanie v čase, keď mu muselo byť zrejmé, že sa nedostaví na pojednávanie včas. V odvolaní uvádzaná skutočnosť, že nemal k dispozícii mobilný telefón pôsobí účelovo, reagujúc na rozhodnutie súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a vecne správne vyhodnotil neexistenciu ospravedlniteľného dôvodu. Žalobcom uvádzané odvolacie dôvody sú nedôvodné. Odvolací súd nevzhliadol, že by pri vydaní rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky. Procesné podmienky súd definované v ustanovení ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Skúmanie procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ani odvolací súd nezistil, žeby počas konania neboli splnené procesné podmienky.

15. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa nedopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým by žalobcovi znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva. Súd prvej inštancie zvolil zákonný procesný postup. Odvolací súd má zato, že žalobca mal v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, neodkladajú svoje rozhodnutia týkajúce sa uplatnenia práv na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v stanovených lehotách (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Žalobca si sám zvolil čas odchodu z adresy trvalého bydliska o 8:00 hod., hoci nič mu nebránilo, aby zvolil skorší čas odchodu z bydliska, a to hlavne preto, že žalobcovi nebol neznámy stav dopravnej situácie na ceste z jeho bydliska v ranných hodinách. Súd prvej inštancie taktiež nechal žalobcovi dostatočný časový priestor, aby sa dostavil na pojednávanie, prípadne sa ospravedlnil s tým, že sa dostaví neskôr, a až následne rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a pojednávanie ukončil až o 9:15 hod. Bolo žalobcovou chybou, že nebol dosť ostražitý a neskontaktoval súd so svojím omeškaním. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie č.k. z 27.5.2009), v zmysle ktorej nemožno súdu pripísať zodpovednosť za okolnosti, ktoré nastali mimo jeho sféry vplyvu, a tiež pripomenul aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby účastník konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Žalobca tým, že neskoro odišiel z domu a svoje meškanie neospravedlnil telefonicky, sám dal protistrane príležitosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, čo tá aj využila.

16. Zo strany súdu prvej inštancie došlo k správnemu právnemu posúdeniu, súd správne aplikoval a vyložil ustanovenie správne a v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR vyložil pojem ospravedlniteľný dôvod. Súd prvej inštancie v danom prípade vecne správne vyhodnotil, že v danej veci neexistuje ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania. Argumenty prečo neexistoval ospravedlniteľný dôvod, odvolací súd uviedol vyššie v tomto uznesení.

17. Odvolací súd ďalej uvádza, že žalobca v odvolaní poukazuje nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. V danom prípade súd prvej inštancie a ani odvolací súd nemôže skúmať či boli alebo neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. V danom prípade žalobca podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V takom prípade sa vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku pre zmeškanie a súd je oprávnený skúmať, len to či skutočnosti, ktoré žalobca uvádza ako dôvody zmeškania pojednávania, sú ospravedlniteľnými dôvodmi zmeškania pojednávania. Žalobca v odvolaní voči uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zbytočne uvádza, že súd prvej inštancie nemal splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Ak sa žalobca domnieval, že neboli naplnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškania podľa mal možnosť podať v lehote 15 dní od doručenia rozsudku pre zmeškanie odvolanie, čo však žalobca nespravil. Súd bol preto povinný vychádzať z prezumpcie správnosti vydaného rozsudku pre zmeškanie. Vzhľadom na to, že žalobca podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, tak súd prvej inštancie bol povinný skúmať len či žalobca preukázal, že na jeho strane prišlo k vzniku

ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania, na ktorom prišlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie. Vzhľadom na to, že odvolací súd nie je oprávnený v danom prípade skúmať či boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, preto sa námietkami, ktoré sa týkajú nesplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie nebude venovať.

18. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nadbytočne venoval skúmaniu vecnej legitimácii sporovej strany (bod 9 napadnutého uznesenia), a to vzhľadom nato, že táto by mala byť skúmaná v konaní o odvolaní voči rozsudku pre zmeškanie. Návrh na vydanie rozsudku pre zmeškania je potrebné posudzovať vždy podľa okolností prejednávanej veci (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04.09.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019).V danom prípade predchádzajúce okolnosti správania strán sporu nebolo potrebné skúmať, nakoľko žalobca sa domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie, pretože mal pojednávanie zmeškať z ospravedlniteľného dôvodu. Stačilo, aby súd prvej inštancie skúmal iba existenciu dôvodov na vyhovenie zrušenia rozsudku pre zmeškanie.

19. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu č. k. -109 zo dňa 03.09.2019 zamietol ako vecne správne v zmysle , potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná a preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).