Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-260-2018.pdf
PDF · 113.74 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/260/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobkyne: S.. E. D., advokát so sídlom U. XXXX/XXB, K., proti žalovanému: X. o zaplatenie 2.120,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 5C/382/2014-210 zo dňa 15.03.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 5C/382/2014- 210 zo dňa 15.03.2018 v zamietajúcej časti o zaplatenie 377,36 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.
Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1740,51 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 27.1.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v predmetnom spore svojím v poradí druhým rozsudkom č. k. 5C/382/2014
- 210 zo dňa 15.03.2018 zamietol žalobu a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu.
2. Žalobou sa žalobkyňa ako advokátka domáhala voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy vo výške 2.120,31 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že žalovanému na základe plnomocenstva poskytovala právne služby v konaní vedenom pred Okresným súdom v Malackách v sporovej veci pod sp. zn. 4C/151/2010. Predmetom konania, v ktorom žalovaného zastupovala, bol návrh na určenie príspevku na výživné rozvedenému manželovi. V danom konaní žalobkyňa vykonala právne úkony, ktoré boli predmetom špecifikácie trov právneho zastúpenia zo dňa 03.01.2012, v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách trov advokátov a zároveň predmetom faktúry č. 3/2012 vystavenej dňa 16.01.2012 s dátumom splatnosti 26.01.2012. Žalovaný žalobkyni v priebehu konania poskytol finančnú zálohu pri prevzatí právneho zastupovania vo výške 200,- eur. Po odrátaní uvedenej sumy dlh žalovaného voči žalobkyni predstavuje sumu vo výške 2.120,31 eur. Túto sumu žalovaný žalobkyni ani napriek výzvam doteraz nezaplatil. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 05.05.2015 v časti o zaplatenie 2,44 eur zobrala návrh späť a žiadala žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 2.117,87 eur spolu s príslušenstvom a to 9 % úrokom z omeškania od uplynutia lehoty splatnosti faktúry, od 27.01.2012.
3. V spore súd prvej inštancie rozhodol najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/256/2013-18 zo dňa 02.10.2013, proti ktorému podal žalovaný odpor. Súd prvej inštancie následne v spore rozhodol rozsudkom č. k. 5C/382/2014-136 zo dňa 05.05.2015, proti ktorému sa žalovaný odvolal. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co/519/2015 - 161 zo dňa 16.05.2017 napadnutý rozsudok pre jeho nepreskúmateľnosť zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nariadil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie na preverenie celej obrany žalovaného voči žalovanému nároku v zmysle, či úkony žalobkyne boli vo veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C/151/2010 vykonané s odbornou starostlivosťou, na preukázanie vykonania sporných porád medzi stranami sporu, preukázanie existencie dohody medzi sporovými stranami o výške odmeny za právne služby a preukázanie správnosti výšky vyúčtovanej požadovanej odmeny za jeden úkon právnej služby zo strany žalobkyne.
4. Dňa 08.02.2018 súd prvej inštancie nariadil pojednávanie. Dostavil sa žalovaný a právny zástupca žalobkyne, ktorý uviedol, že žalobkyňa trvá na písomne podanej žalobe. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že úkony právnej pomoci, tak ako boli žalobkyňou žalovanému vyúčtované, skutočne a nesporne boli aj poskytnuté. To sa týka aj rokovaní s klientom v mesiacoch máj a jún 2010, ktoré inak žalobkyňa do svojho vyúčtovania spojila a zahrnula pod jeden úkon právnej pomoci. Pri výške výpočtu za právnu službu treba vychádzať z ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o advokácii, podľa ktorého sa buď použije dohodnutá odmena za poskytnuté právne služby, alebo tarifná odmena stanovená právnym predpisom. V konkrétnej veci bola účtovná žalobkyňou tarifná odmena. To že bola vyúčtovaná v správnej výške vyplýva aj z rozsudku OS Malacky sp. zn. 4C/151/2010, ktorý bol potvrdený uznesením KS v Bratislave sp. zn. 6Co 6/11. Žalovaný uviedol, že trvá na tom, že žalobkyňa s ním neuskutočnila poradu v mesiacoch máj a jún 2010. Porada sa uskutočnila iba dňa 29.04.2010, kedy sa strany dohodli na právnom zastúpení a kedy bola aj podpísaná plná moc. Tvrdil, že sa so žalobkyňou dohodol na odmene za právnu pomoc vo výške 55,49 eur za jeden úkon právnej pomoci v roku 2010. Takto boli dohodnutí totiž aj v iných sporoch, v ktorých ho žalobkyňa vtedy zastupovala. Skutočnosť je taká, že žalovaný vždy riadne zaplatil žalobkyni dohodnutú odmenu za právnu pomoc. Na pojednávaní dňa 01.03.2018 právny zástupca žalobkyne nesúhlasil s názorom žalovaného, že v danom prípade mala byť použitá tarifná odmena vo výške 55,49 eur za jeden úkon. Táto suma zodpovedá 1/13 výpočtového základu za rok 2010. Žalovaný spája rôzne konania v rôznych veciach, v ktorých je iný právny základ a iný spôsob vypočítania odmeny advokáta. Žalovaný dospel k nejakej sume, ktorú si on vypočítal ako odmenu za právnu pomoc, ale to je iba jeho ničím nepodložený subjektívny názor. Žalovaný nikdy počas právneho zastúpenia žalobkyni nevytýkal nejaké pochybenia pri právnom zastúpení. To sa stalo až keď mal zaplatiť za právne služby. Žalovaný namieta všetko čo nezodpovedá jeho predstave. Úkony právnej pomoci, tak ako sú vyúčtované, boli žalovanému naozaj poskytnuté. Žalobkyňa postupovala tak, ako jej to ukladá § 18 ods. 2 Zákona o advokácii. Žalovaný opäť tvrdil, že mali so žalobkyňou dohodu o poskytnutí odmeny za právnu pomoc vo výške tarifnej odmeny 55,49 eur. Na pojednávaní bola vypočutá svedkyňa Tatiana Grígelová, nar. 14.07.1969, č. OP: HB941622, bytom Hviezdoslavova 1792/33, Malacky, ktorá odpovedala na otázky právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný neprejavoval žiadnu nespokojnosť s poskytovanými právnymi službami, na odmenu advokáta a na cenu služby sa nikdy nesťažoval. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by sa žalovaný sťažoval na nízku kvalitu poskytovaných služieb, na neodbornosť, alebo zlý alebo nesprávny postup pri právnom zastúpení, pri zastupovaní vždy spolupracoval so žalobkyňou. Žalobkyňa sa snaží ku každému klientovi pristupovať zodpovedne. Svedkyňa si spomína, že niekedy začiatkom leta 2010 sa mali uskutočniť porady s klientom, žalobkyňa mala spis týkajúci sa viacerých konaní, v ktorých zastupovala žalovaného u seba v kancelárii. Svedkyňa vyhotovovala vyúčtovania právneho zastúpenia, ak mala k tomu všetky podklady od žalobkyne. Do vyúčtovania v prípade žalovaného v časti rokovania s klientom sa neuviedol presný dátum rokovania, ale iba mesiac, kedy sa konalo. Stávalo sa celkom bežne, že v prípade klientov, ktorí mali zložitejšiu vec alebo právne zastúpenie trvalo dlhší čas, si žalobkyňa ani neuplatňovala všetky rokovania s klientmi. Dňa 15.03.2018 sa na pojednávanie dostavil žalovaný, ktorý v záverečnej reči uviedol, že žalobkyni sa nepodarilo podľa jeho názoru preukázať dôvodnosť žalovanej sumy. Žalobkyňa vyfakturovala čiastku, ktorú žiada od žalovaného zaplatiť za právne zastúpenie v rozpore s ich dohodou ako aj v rozpore s právnym predpisom - vyhláškou, ktorá určuje odmenu advokátovi. Žalovaný žalobkyni poskytol za právne zastúpenie zálohu vo výške 200,- eur, s ktorou disponuje a túto čiastku považuje žalovaný za dostatočnú ako odmenu za právne služby, ktoré mu poskytla. Žalovaný nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, žiadal priznať náhradu trov konania a žalobu zamietnuť.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že podľa plnomocenstva zo dňa 29.04.2010, žalovaný splnomocnil žalobkyňu na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde v Malackách o návrhu na príspevok na výživu rozvedenému manželovi a to v celom rozsahu. Podľa plnomocenstva klient - žalovaný sa zaviazal za poskytnutie právnej pomoci zaplatiť advokátke odmenu podľa zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, resp. podľa platnej advokátskej tarify (tarifná odmena) za vykonané právne úkony bez ohľadu na výsledok konania, prípadne postup advokátky v konaní. Konkrétne išlo o konanie vedené na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 4C/151/2010 a následne na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp. zn. 6Co/6/2011. Jednalo sa o konanie, ktorým žalovaný žiadal, aby jeho bývalá manželka bola zaviazaná platiť na jeho výživu výživné mesačne v sume 350,- eur. Tento návrh žalovaného bol Okresným súdom v Malackách rozsudkom zo dňa 14.02.2011 v konaní sp. zn. 4C/151/2010 zamietnutý. Krajský súd v Bratislave vo svojom konaní sp. zn. 6Co/6/2011 rozsudok Okresného súdu v Malackách sp. zn. 4C/151/2010 potvrdil a tento sa potom stal právoplatný dňom 14.11.2011. Rozhodol aj o trovách právneho zástupcu žalovanej v konaní. Žalobkyňa si vyúčtovala svoje trovy právneho zastúpenia listom zo dňa 03.01.2011, keď si vyúčtovala 1. prevzatie veci a prípravu zastúpenia zo dňa 29.04.2010, 2. vypracovanie návrhu zo dňa 04.06.2010, 3. rokovanie s klientom v mesiacoch marec a jún 2010, keď si uplatnila jeden úkon, 4. účasť na pojednávaní dňa 14.02.2011, 5. odvolanie proti rozsudku OS Malacky sp. zn. 4C/151/2010, 6. pojednávanie na KS Bratislava dňa 12.09.2011. Ďalej žalobkyňa si vyúčtovala režijný paušál za rok 2010 (3 x 7,21 eur) a režijný paušál za rok 2011 (3 x 7,41 eur) a napokon náklady na dopravu z Bratislavy do Malaciek a späť osobným motorovým vozidlom na pojednávanie na Krajskom súde v Bratislave dňa 12.09.2011 vo výške 30,91 eur. Vyúčtovala si aj náhradu za stratu času vo výške 24,70 eur.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 489 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že podľa plnomocenstva klient - žalovaný sa zaviazal za poskytnutie právnej pomoci zaplatiť advokátke odmenu za vykonané právne úkony bez ohľadu na výsledok konania, prípadne postup advokátky v konaní. Podľa tvrdenia žalovaného, medzi stranami existovala dohoda o odmene za jeden úkon právnej služby vo výške 55,49 eur. Aj v iných sporoch, kde rovnako žalobkyňa zastupovala žalovaného, bola medzi nimi dohodnutá osobitná výška odmeny. Žalobkyňa toto tvrdenie žalovaného o dohodnutej výške odmeny niekoľkokrát odmietla. Vzhľadom k tomu, že tvrdenia strán ohľadom uzavretej dohody o výške odmeny advokáta sa rozchádzajú a žiadnu takúto dohodu súdu nepredložila ani jedna zo strán, súd prvej inštancie nemal preukázané uzavretie takejto dohody o výške advokátskej odmeny. Keďže žalobkyňa žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný na úhradu aj právnych služieb, ktorých poskytnutie žalovanému nepreukázala, zmluva o právnej pomoci, na základe ktorej by mohla žalobkyňa požadovať priznanie žalovaného nároku, medzi stranami uzatvorená nebola, súd prvej inštancie žalobu zamietol.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, keď vo veci plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby a navrhla odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť tak, že nároku žalobkyne v plnom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže aj na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. V podanom odvolaní žalobkyňa uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. c), h) a f) CSP. Tvrdila, že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a preto jeho rozhodnutie je postihnuté vadou. Súd prvej inštancie pochybil, pretože nedostatočne a neúplne posúdil argumenty a tvrdenia žalobkyne, pričom naopak rozsudok oprel len o argumentáciu žalovaného. Súd sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami žalobkyne, v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol ako ich vyhodnotil, neuviedol ako vyhodnotil vykonané dôkazy vrátane výpovede svedkyne, ktorá bola v konaní vypočutá. Žalobkyňa má za to, že skutkové tvrdenia žalovaného prednesené a predložené v písomných vyhotoveniach v priebehu súdneho konania sú účelové, nepravdivé a nedôvodné. Tvrdenia žalovaného v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neboli ničím podložené a neboli potvrdené vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom strán a predložením listinných dôkazov zo strany žalovaného na podporu svojich skutkových tvrdení a preto má žalobkyňa za to, že tieto neobstoja a sú právne irelevantné a vykonštruované. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nezohľadnil nepochybne preukázanú skutočnosť, že žalobkyňa poskytla žalovanému na základe plnej moci ako advokátka právne služby v rozsahu, ktoré uviedla v žalobe a ktoré jednoznačne vyplývajú z dokumentácie súdneho spisu sp. zn. 4C 151/2010 a tieto úkony právnej služby nespochybnil ani samotný žalovaný. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa mu neposkytla právne služby s odbornou
starostlivosťou žalovaný v priebehu súdneho konania ničím nepreukázal. Zároveň však súd prvej inštancie sa k tejto otázke v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevyjadril, neuviedol aký záver ohľadom tejto námietky prijal na základe vykonaného dokazovania a ako ju vyhodnotil. Taktiež tvrdenia žalovaného o uzavretí akejsi ústnej dohody o výške odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby odlišnej od použitia štandardnej tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sú nepravdivé a ničím nepodložené. Súd prvej inštancie sa vôbec neriadil uznesením KS BA, č. k. 14Co/519/2015-161 zo dňa 16.05.2017, pokiaľ ide o výšku odmeny za právne služby za zastupovanie. Žalobkyňa aj žalovaný zhodne uviedli, že medzi nimi nebola uzavretá osobitná zmluva o poskytovaní právnej pomoci a preto žalobkyňa trvá na tom, že platí oboma stranami podpísané plnomocenstvo, v ktorom je výslovne uvedené, že klient je povinný zaplatiť advokátovi za poskytnutie právnej pomoci odmenu podľa advokátskej tarify. To znamená, že boli splnené podmienky podľa ust. § 1 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. ako aj podmienky podľa § 24 ods. 3 zákona o advokácii, v tom zmysle, že ak nedôjde medzi advokátom a klientom k dohode o zmluvnej odmene, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene a preto je potrebné jeho rozhodnutie zmeniť v súlade s vyššie uvedeným.
10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý súhlasil s rozhodnutím súdu, pretože je zákonné a správne a navrhol ho potvrdiť. Podľa žalovaného žalobkyňa v odvolaní zavádza, keď tvrdí, že súd oprel svoje rozhodnutie len o argumentáciu žalovaného. Súd uviedol v rozsudku všetky tvrdenia žalobkyne aj popísal výpoveď svedkyne. Žalovaný všetky skutkové tvrdenia žalobkyne poprel a svoje tvrdenia podporil listinnými dôkazmi a zákonnými ustanoveniami. Je teda aj zo žalobkyňou napadnutého rozsudku zrejmé, že ona neuniesla dôkazné bremeno o oprávnenosti žaloby. Zároveň žalovaný uvádza, že odvolanie neobsahuje žiadnu relevantnú skutočnosť na podporu svojej neoprávnenej žaloby. Žalobkyňa uvádza len tie isté tvrdenia, ktoré uviedla v žalobe a v priebehu konania. Pokiaľ žalobkyňa namieta skutkové tvrdenia žalovaného ako nepravdivé a ničím nepodložené, tak k žiadnemu z nich sa relevantne nevyjadrila a žalovaný predložil listinné dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Ďalej žalovaný uvádza, že nikdy nespochybňoval, že žalobkyňa ho v konaní zastupovala. Žalovaný spochybňoval, že žalobkyňa si účtuje porady, ktoré reálne neboli uskutočnené, ako aj neposkytnutie právnych služieb s odbornou starostlivosťou a nesprávne vyúčtovanie odmeny. K tvrdeniu, že žalobkyňa predložila dôkazy o počte riadne vykonaných úkonov uvádza, že nič také predložené nebolo. Počty uskutočnených úkonov pred súdom sa určili zo súdneho spisu, porady, ktoré sa neuskutočnili, žalobkyňa nepreukázala. Pokiaľ ide o tarifu, na ktorej sa strany dohodli, žalobkyňa uvádza, že žalovaný nepreukázal jej výšku. Žalovaný uvádza, že žalobkyňa nepreukázala výšku tarify, ktorú použila vo vyúčtovaní. Žalovaný súdu preukázal, že aj v iných prípadoch stany používali žalovaným uvedenú tarifu 55,49 eur a tomu zodpovedala aj žalobkyňou vyžiadaná záloha vo výške 200,- eur. Je pravdou, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v odôvodnení so všetkými argumentmi žalovaného, avšak súd popísal priebeh konania, dokazovanie ako aj záver, že žaloba je nedôvodná.
11. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené žalobkyni dňa 15.09.2018, táto svoju možnosť vyjadrenia sa v zmysle § 374 ods. 1 CSP nevyužila.
12. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania.
13. Na základe preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že tento rozsudok má vady, pre ktoré možno toto rozhodnutie považovať za nesprávne, v rozpore so zákonom a nedostatočne odôvodnené, čo by malo za následok jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že ide v poradí o druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci, keďže prvýkrát bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k. 5C/382/2014-136 zo dňa 05.05.2015 zrušené uznesením odvolacieho súdu č. k. 14Co/519/2015-161 zo dňa 16.05.2017a odvolací súd viazaný ustanovením § 390 CSP rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že toto rozhodnutie je potrebné v súlade s § 388 CSP zmeniť.
14. Možnosť zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie je vlastnosťou apelačného opravného systému, vrátane systému neúplnej apelácie, na ktorom je založené odvolacie konanie v sporovom konaní. Pokiaľ nie je možné rozhodnutie potvrdiť, pretože odvolanie je úplne alebo sčasti dôvodné a zároveň tu nie sú dané dôvody pre zrušenie rozhodnutia, je povinnosťou odvolacieho súdu preskúmať skutkovú i právnu stránku veci a meritórne rozhodnúť. Limity odvolacieho prieskumu sú dané v ustanoveniach § 379 až 383 CSP. Účelom opravného prostriedku a v súvislosti s jeho uplatnením aj účelom odvolacieho konania je zákonom predpísaným spôsobom dosiahnuť nápravu právnych alebo skutkových pochybení súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní je odvolací súd limitovaný v možnostiach zasahovať do rozsudku súdu prvej inštancie, pričom tieto limity vyplývajú z podstaty neúplného apelačného systému, ktorý sa v riadnom opravnom konaní uplatňuje v sporových veciach.
15. Odvolací súd nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu so skonštatovaním, že žalobkyňa nepreukázala existenciu zmluvy o právnej pomoci, na základe ktorej by mohla požadovať priznanie žalovaného nároku. Takéto skonštatovanie súdu prvej inštancie je v prvom rade nedostatočne odôvodnené (§ 220 ods. 2 CSP) a spôsobuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces, taktiež súd prvej inštancie na prejednávaný prípad neaplikoval správny právny predpis, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore so zákonom.
16. V zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) sa odmena advokáta určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom; ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky).
17. V prejednávanom prípade nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa zastupovala žalovaného v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 4C/151/2010 a následnom odvolacom konaní pred Krajským súdom Bratislava sp. zn. 6Co/6/2011 na základe plnej moci udelenej žalovaným žalobkyni dňa 29.04.2010, za ktoré žalovanému vyúčtovala trovy právneho zastúpenia v zmysle tarifnej odmeny v súlade s vyhláškou, ktoré žalovaný odmietol zaplatiť, nakoľko podľa jeho názoru exitovala medzi stranami sporu dohoda, v zmysle ktorej boli strany sporu dohodnuté na odmene za jeden právny úkon vo výške 55,49 Eur. Existencia danej dohody, resp. zmluvy medzi stranami sporu o výške odmeny za právne služby nebola žiadnou zo strán sporu v súdnom konaní preukázaná, preto žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu podstupovala správne, keď trovy právneho zastúpenia vyúčtovala v súlade s tarifnou odmenou uvedenou vo vyhláške.
18. Nakoľko § 1 ods. 2 vyhlášky ako aj § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ustanovuje, že ak neexistuje dohoda medzi advokátom a klientom o výške odmeny, patrí advokátovi odmena v zmysle tarifnej odmeny ustanovenej vyhláškou, nepostupoval súd prvej inštancie správne, keď na základe neexistencie dohody žalobu v celom rozsahu zamietol.
19. Medzi stranami sporu bola sporná výška tarifnej odmeny, keď žalovaný uvádzal, že táto mala byť 55,49 Eur za jeden úkon (podľa neexitujúcej dohody), resp. 320,34 Eur (nakoľko v spore 4C/151/2010 sa mohlo výživné rozvedenému manželovi žiadať najdlhšie za 46 mesiacov), resp. 170, 97 Eur (nakoľko v čase odvolacieho konania o výživné bol už žalovaný zamestnaný a výživné mohol teda požadovať len za 14 mesiacov). Podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s nálezom Ústavného súdu SR z 27.09.2018, sp. zn. IV. ÚS 202/2018 za tarifnú hodnotu v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky sa považuje výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Rozhodujúcim momentom pre určenie tarifnej hodnoty je teda hodnota v okamihu začatia poskytovania právnej služby, a nie hodnota predmetu poskytnutia právnej služby v čase (dobe) vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby. Preto v zmysle vyššie uvedeného a v súlade s § 10 ods. 3 vyhlášky, žalobkyňa správne uviedla tarifnú hodnotu vo výške 370,14 Eur, keď pri jej výpočte vychádzala z výšky požadovaného výživného (350 Eur mesačne) za opakujúce sa plnenie a navyše Okresný súd Malacky, ako aj Krajský súd v Bratislave pri rozhodovaní a stanovovaní výšky odmeny za právne zastúpenie v spore za ktorý žalobkyňa žiada priznať trovy právneho zastúpenia, tiež vychádzali z tarify, ktorú žalobkyňa vyúčtovala.
20. Čo sa týka právneho úkonu rokovania s klientom 06/2010 a 05/2010, ktoré žalobkyňa považovala za jeden právny úkon (č.l. 4), tak tieto rokovania žalovaný vo svojich vyjadreniach rozporoval, že sa neuskutočnili. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, ako aj výpovede svedkyne dospel k záveru, že existencia týchto rokovaní nebola v konaní dostatočne preukázaná. Jej existenciu nemožno založiť len na neurčitej výpovedi svedkyne, bez relevantného nepochybného dôkazu preukazujúceho dátum, resp. čas konania sa predmetných rokovaní s klientom. A preto podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyni za tento právny úkon (dve údajné rokovania s klientom 06/2010 a 05/2010) nepatrí odmena, nakoľko ich uskutočnenie nepreukázala.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v súlade s § 388 CSP a s poukazom na § 390 CSP potrebné zmeniť tak, že žalobkyňa má nárok na úhradu trov právneho zastúpenia a to v rozsahu právnych úkonov: 1. prevzatie veci s príprava 29.04.2010, 2. vypracovanie návrhu 04.06.2010, 3. pojednávanie 14.02.2011, 4. odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, 5. pojednávanie na odvolacom súde - každý úkon v zmysle § 10 ods. 1, ods. 2 vyhlášky po 370,14 Eur + režijný paušál za rok 2010 - 2 x 7,21 Eur a za rok 2011 - 3 x 7,41 Eur + náklady na dopravu z Malaciek do Bratislavy a späť vo výške 28,47 Eur (pri amortizácii 0,183 Eur ako namietal žalovaný) + náhradu za stratu času spojenú s dopravou na pojednávanie v sume 24,70 Eur. Po odrátaní zálohy 200 Eur, ktorej zaplatenie nebolo medzi stranami sporné, dospel odvolací súd k záveru, že žalovaná má nárok na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 1.740.51 Eur spolu s požadovaným 9% úrokom z omeškania ročne od 27.01.2012 (t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry za vyúčtovanie právnych služieb) v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
22. Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.
23. V zmysle § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
24. V súlade s § 255 ods. 1 CSP s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o náhrade trov prvoinštančného konania, ako aj odvolacieho konania v súvislosti s výrokom, že žalovaná má nárok na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 1.740.51 Eur spolu s požadovaným 9% úrokom z omeškania ročne od 27.01.2012 tak, že žalobkyni, ktorá bola v súdnom konaní v zmenenej a priznanej sume úspešná, priznal nárok na ich náhradu proti žalovanému.
25. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).