Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoCsp-16-2021.pdf
PDF · 103.49 KB
Case nature
Subarea
13CoCsp/16/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu lime finance, a. s., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 50 377 159, zast. AKMB, s. r. o., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458, proti žalovaným: 1/ A.. E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, XXX XX B., zast. Advokátskou kanceláriou UHAĽ, s. r. o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655 a 2/ A.. C. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, XXX XX B., v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12Csp/42/2020-410 zo dňa 07. 05. 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol v poradí druhý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný žalobcom v tomto konaní.
1.1 V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa v konaní vo veci samej žalobou podanou voči žalovanému 1/ domáha zaplatenia sumy 822.773,19 € s príslušenstvom na základe Dohody o ručení č. 000519E/CORP/2016, uzavretej dňa 19. 07. 2017 medzi žalovaným 1/ ako ručiteľom a spoločnosťou UniCredit Bank, Czech Republic and Slovakia, a. s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 24, organizačná zložka UniCredit Bank, Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, Šancova 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336 ako veriteľom. V poradí druhým návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom žalobca označil na strane žalovaných ako žalovanú 2/ manželku žalovaného 1/, sa žalobca domáha nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadenia záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ v žalovanej výške 822.773,19 € s príslušenstvom. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca odôvodnil v poradí druhý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tým, že žalovaný 1/ v priebehu konania vykonal úkony smerujúce k zmenšeniu jeho nehnuteľného majetku, keď nehnuteľnosť, ktorej bol ešte v čase začatia konania výlučným vlastníkom v podiele 1/1, vedenú na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor pre kat. úz. V. Z., obec Y. V., zapísanú na liste vlastníctva č. XXX predal, pričom k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúcich došlo v čase, keď žalovaný 1/ podal v predmetnom konaní vo veci samej odpor proti platobnému rozkazu. Pokiaľ ide o ďalšiu nehnuteľnosť, vedenú na Okresnom úrade Banská Bystrica, katastrálny odbor pre kat. úz. G., obec G., zapísanú na liste vlastníctva č. XXX ako byt č. XXXX/XXXX,, ktorá je v súčasnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalovaného 1/ a jeho manželky označenej vo v poradí druhom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako žalovaná 2/, žalobca vo v poradí druhom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že na príslušnom liste vlastníctva je okrem iného vyznačená plomba Y.-XXXX/XXXX, informujúca o prevode vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy.
Uvedené katastrálne konanie je však v súčasnosti prerušené a žalobca sa domnieva, že k prerušeniu katastrálneho konania došlo v dôsledku oznámenia o začatí výkonu záložného práva, o ktorom je na príslušnom liste vlastníctva zapísaná obmedzujúca poznámka v nasledovnom znení: „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva veriteľom BUČINA ZVOLEN, a. s., Lučenecká cesta 2266/6, 960 96 Zvolen, zo dňa 02. 09. 2020 k V 5303/2019, a to dobrovoľnou dražbou - čz 440/2020". Navyše, na príslušných listoch vlastníctva je vo vzťahu k bytu č. X a č. X zapísaná poznámka: „Potvrdenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dna 30. 09. 2020 o začatí súdneho konania sp. zn. 14C/57/2020 o určenie, že záložné právo S. XXX/XXXX", neexistuje - čz 481/2020", z čoho je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný 1/ sa prostredníctvom žaloby o určenie neexistencie záložného práva snaží dosiahnuť stav, keď mu predmetné záložné práva, resp. ich výkon nebudú brániť v prevode vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, čím by v konečnom dôsledku opäť došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca vo v poradí druhom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalovaný 1/ a jeho manželka sú ďalej vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Zvolen, katastrálny odbor, pre kat. úz. H., obec B., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pričom sú v katastri nehnuteľností stále zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ a jeho manželka sú tiež bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre kat. úz. F. Z., obec F. Z., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, kde sú žalovaný 1/ a jeho manželka stále zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť vedená na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre kat. úz. F. Z., obec F. Z., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX je taktiež vo vlastníctve žalovaného 1/ a jeho manželky, pričom žalovaný 1/ a jeho manželka sú na liste vlastníctva stále zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Podľa tvrdenia žalobcu uvedeného vo v poradí druhom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, všetky uvedené skutočnosti jednoznačne odôvodňujú obavu, že v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej (o zaplatenie žalovanej sumy 822.773,19 € s prísl.) bude následná možnosť uspokojenia ním uplatneného nároku voči žalovanému 1/ na základe exekúcie značne ohrozená. Existuje totiž dôvodná obava, že žalovaný 1/ sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej úmyselne zbaví všetkého svojho majetku, aby tak zmaril exekúciu, v ktorej sa bude žalobca domáhať vymoženia súdnym rozhodnutím priznanej pohľadávky. Zdôraznil, že z verejne dostupných informácií nevyplýva existencia žiadneho ďalšieho majetku žalovaného1/ a žalobca ani o takomto ďalšom majetku žalovaného 1/ nemá vedomosť.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na ust. § 343 ods. 1, 2 a 3, na ust. § 344, na ust. § 324 ods. 1 a 3, na ust. § 325 ods. 1, na ust. § 326 ods. 1, na ust. § 329 ods. 1, veta prvá, na ust. § 335 ods. 1 CSP, na ust. § 151a a na ust. § 151b ods. 1, veta prvá zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka a uviedol, že zabezpečovacie opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Uviedol, že v poradí druhý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podaný žalobcom v tomto konaní posudzoval zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. Poukázal pritom na ust. § 79 CSP a uviedol, že manželka žalovaného nie je účastníčkou konania, pretože len na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. O pristúpení ďalšieho subjektu do konania rozhoduje súd formou uznesenia, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. V konaní sp. zn. 12Csp/42/2020 súd o pripustení manželky žalovaného 1/ do konania ako žalovanej 2/ súd nerozhodoval, pričom súdu ani nebol doručený návrh žalobcu na pripustenie vstupu ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaných, a to manželky žalovaného ako žalovanej 2/. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že rozhodnutím súdu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov by sa zasiahlo do právnej sféry manželky žalovaného 1/ bez toho, aby manželka žalovaného 1/, ktorá nie je stranou v spore o zaplatenie žalovanej sumy s prísl., mala možnosť obrany voči takémuto rozhodnutiu, napr. podaním odvolania voči uzneseniu, ktorým bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia zdôraznil, že v prípade procesnej samostatnosti konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mohol žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smerovať aj voči manželke žalovaného 1/. Na základe uvedených skutočností okresný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie podáva odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 17. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, kde súd prvej inštancie uviedol, že dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný, pritom podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že žalovaná 2/ ako manželka žalovaného 1/ nie je účastníčkou konania vo veci samej, t. j. konania o zaplatenie sumy 822 773,19 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12Csp/42/2020 a konštatoval, že v konaní vo veci samej nerozhodoval o návrhu na pripustenie žalovanej 2/ do konania. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že nakoľko sa svojim návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalovanej 2/, zámerne manželku žalovaného 1/ označil v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na strane žalovaných, a teda návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeroval voči obom bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, špecifikovaných v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vychádzal pritom z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoCsp/9/2021-364 zo dňa 12. 04. 2021, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici v poradí prvý návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a jeho manželky, zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací pritom vo svojom rozhodnutí žalobcovi vytkol, že predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nesmeroval aj voči manželke žalovaného, pričom v odseku 8 odôvodnenia predmetného uznesenia vyjadril nasledovný názor: „Konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle CSP konaním samostatným, nezávislým na konaní vo veci samej, v ktorom sa rozhoduje o priznaní peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia, a preto okruh subjektov, voči ktorým sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť totožný s okruhom subjektov, ktoré sú sporovými stranami v konaní vo veci samej“. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za použitia analógie vychádzal z dikcie ust. § 391 ods. 2 CSP a z tohto dôvodu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označil na strane žalovaného oboch bezpodielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností. Uviedol, že má za to, že konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je samostatným konaním, ktoré nie je závislé na konaní o zaplatenie žalovanej sumy. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým má dôjsť k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky žalobcu vymáhanej v konaní o zaplatenie žalovanej sumy s prísl., preto možno podľa názoru žalobcu v porovnaní s návrhom vo veci samej smerovať voči širšiemu okruhu osôb na strane žalovaných. V závere odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že rozhodne, že zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam špecifikovaných v petite odvolania v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ vo výške 822.773,19 Eur s príslušenstvom, vyplývajúcej z Dohody o ručení č. 000519E/CORP/2016, uzavretej dňa 19.07.2017 medzi žalovaným 1/ ako ručiteľom a spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, organizačná jednotka UniCredit Bank, Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, Šancova 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336 ako veriteľom.
3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý bol uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 07.05.2021 zamietnutý a odvolaním voči tomuto uzneseniu, domáha zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré uvádza v petite svojich podaní (návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a odvolania). V uvedenej súvislosti žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že so zriadením záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v celom rozsahu nesúhlasí. Ďalej uviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvom manželov vzniknuté medzi ním a jeho manželkou S. C. J. bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 19C/26/2020 rozsudkom sp. zn. 19C/26/2020-48 zo dňa 09. 09. 2020 zrušené. Rozsudok, ktorým sa medzi ním a jeho manželkou zrušilo BSM nadobudol právoplatnosť dňa 14. 10. 2020. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal ďalej na ust. § 343 ods. 1 CSP a uviedol, že podľa komentára k uvedenému ustanoveniu, „pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie má súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolnosti prípadu. Súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie (Števček, M, Ficová, S; Baricová, J, Mesiarkinová, S. Bajánková, J, Tomašovič, M, a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1158)“. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a rovnako tak v odvolaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by mal súd zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré ani nie sú v jeho výlučnom vlastníctve. Žalobca navrhol, aby súd zasiahol do jeho a manželkiných vlastníckych práv zriadením sudcovského záložného práva bez toho, aby riadne odôvodnil takýto návrh. Poukaz žalobcu na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. V. Z. je v tomto prípade podľa žalovaného 1/ bezpredmetný, pretože tento právny úkon bol odplatným právnym úkonom, vykonaným v čase, keď žalobou uplatnená pohľadávka bola v sume v100 000 € s príslušenstvom, t. j. bola viac ako osemnásobne nižšia ako je súčasne, v dôsledku toho, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06. 11. 2020 pripustil zmenu žaloby na návrh žalobcu. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej uviedol, že v poradí druhý návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neobsahuje hodnoverné a osvedčené dôvody, pre ktoré je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie a tento návrh ani neobsahuje predpísané náležitosti, keď žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ ide o postihnutie majetku manželky, žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že podľa ust. § 147 ods. l zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z gramatického výkladu vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že pohľadávka veriteľa jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva sa môže uspokojiť z majetku patriaceho do BSM len pri výkone rozhodnutia, teda pri exekúcii. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný 1/ na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cz 57/1973 a uviedol, že jeho manželka nikdy nebola ručiteľkou ani dlžníkom veriteľa, ktorý si voči nemu uplatnil pohľadávku podaním žaloby na súde. Žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu nie je spoločným záväzkom manželov a rovnako veriteľovi voči jeho manželke nevznikla pohľadávka z titulu solidárneho záväzku. Zabezpečovanie majetku patriaceho do vlastníctva manželky v prospech veriteľa jej manžela, nie je žiadnym hmotnoprávnym ani procesnoprávnym právnym predpisom upravené. Hmotnoprávna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku predstavuje pre veriteľa možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z majetku patriaceho do BSM, ale len v prípade výkonu rozhodnutia, nie pred jeho možným výkonom. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal ďalej na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 185/2012 zo dňa 12. 04. 2012, podľa ktorého: „Účinky právneho úkonu len jedného z manželov sa môžu za určitých okolností prejaviť v prípade jeho exekučného vymáhania aj vo sfére spoločných vecí, resp. vo sfére majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov " a uviedol, že vzhľadom na ust. § 35 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), žalobca nemôže nadobudnúť ani len obavu z toho, že by jeho uplatnená pohľadávka bola vyporiadaním BSM žalovaného 1/ a jeho manželky v možnej exekúcii ohrozená, keďže takéto vyporiadanie by nemalo voči nemu právne účinky. Žalobcov návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postihujúci aj majetok jeho manželky, nie je možný z dôvodu chýbajúceho právneho základu, ktorý by takéto zabezpečenie majetku manželky umožňoval. Na základe uvedených skutočností žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd žalobcov návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 327 CSP v spojení s § 326 CSP odmietol alebo ak odvolací súd tento návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neodmietne, žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd žalobcov v poradí druhý návrh na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol; zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok uplatnených žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
6. Po prejednaní odvolania žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je z nasledovných dôvodov dôvodné.
7. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
9. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie v poradí druhý návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podaný po začatí konania vo veci samej, (v ktorom žalobca na strane žalovaných označil ako žalovanú 2/ aj manželku žalovaného 1/) zamietol, a to podľa odseku 17. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia z toho dôvodu, že „posudzoval návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný“, čo však vôbec nezodpovedá skutočnému dôvodu zamietnutia predmetného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uvedenému súdom prvej inštancie v odseku 18. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, ktorým bola skutočnosť, že „manželka žalovaného 1/ nie je stranou v spore vo veci samej, keďže, tak ako uviedol súd prvej inštancie v odseku 18. odôvodnenia, „žalobca v konaní vo veci samej nepodal v zmysle ust. § 79 CSP návrh na pristúpenie manželky žalovaného (vo v poradí druhom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označeného ako žalovaný 1/) do konania, a teda súd o takomto návrhu ani nerozhodol. Rozhodnutím súdu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov by sa zasiahlo do právnej sféry manželky žalovaného (žalovaného 1/), bez toho, aby manželka žalovaného (žalovaného 1/), ktorá nie je stranou v spore mala možnosť obrany voči takémuto rozhodnutiu “. Súd prvej inštancie pritom dôvody uvedené v odseku 17. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia v ďalšom texte odôvodnenia vôbec nevysvetlil a pokiaľ ide o skutočné - procesné dôvody zamietnutia predmetného návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyjadrený v uznesení sp. zn. 17CoCsp/9/2021-364 zo dňa 12. 04. 2021, ktorým krajský súd ako súd odvolací zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že v poradí prvý návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v časti týkajúcej sa nehnuteľností patriacich do BSM žalovaného (žalovaného 1/) zamietol práve z dôvodu, že žalobca sa domáhal nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadenia záložného práva aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam patriacim do BSM, avšak manželka žalovaného 1/ vo v poradí prvom návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebola uvedená ako žalovaná 2/, pričom jasne a zreteľne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „žalobcovi s poukazom na procesnú samostatnosť konania o zabezpečovacom opatrení nič nebránilo v tom, aby návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeroval aj voči manželke dlžníka, hoci táto nie je stranou v spore o zaplatenie sumy 822 773,19 € s prísl.“.
17. Súd prvej inštancie teda v tomto odvolacom konaní odvolaním napadnutým uznesením, v poradí druhý návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatreniam, podaný v priebehu konania vo veci samej, zamietol, bez toho aby sa skutočne zaoberal dôvodmi jeho podania tak, že výrok odvolaním napadnutého uznesenia v konečnom dôsledku vôbec nevychádza z dôvodov uvedených v odseku 17. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, pričom nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v odôvodnení uznesenia sp. zn. 17CoCsp/9/2021-364 zo dňa 12. 04. 2021 a ani zmysel a účel ust. § 325 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného (v tomto prípade v spojení s ust. § 343 ods. 1 CSP o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) aj vo vzťahu k strane uvedenej v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorá nemusí byť zároveň stranou v spore, ktorý sa týka veci samej, a teda je vo vzťahu k stranám sporu vo veci samej tzv. treťou osobou.
18. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, aby sa rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, týkajúci sa strán zabezpečovacieho opatrenia vysporiadal s dôvodmi uvedenými žalobcom vo v poradí druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré ho viedli k podaniu predmetného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na základe výsledku dokazovania vykonaného osvedčením v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označených a k návrhu pripojených dôkazov rozhodol s tým, že dôvody svojho rozhodnutia v odôvodnení rozhodnutia, riadne a v súlade s ust. § 220 ods. 1 CSP vysvetlí.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože nejde o rozhodnutie (vo veci samej), ktorým sa konanie končí.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).