Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/96/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. N. XXXX/X, U., zastúpeného spoločnosťou STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 1.496,96 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -70 zo dňa 13. februára 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -70 zo dňa 13. februára 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1 496,96 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% od doručenia žaloby dňa 19.11.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť ich žalobcovi v rozsahu 100% vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom prvostupňového súdu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že medzi sporovými stranami vznikol spotrebiteľský vzťah, na ktorý je nevyhnutné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená dňa 29.01.2010. Zdôraznil, že právne posúdenie veci patrí súdu, avšak rozhodujúce skutkové tvrdenia sú povinné produkovať strany sporu, rovnako ako dôkazy. Keďže rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného sú založené len na výklade nesprávne aplikovaného , potom prvým dôvodom vyhovenia žalobe je skutočnosť, že podľa skutkové tvrdenia žalovaného sú právne irelevantné a v nadväznosti na a dospel súd k záveru, že žalovaný neuviedol právne relevantným spôsobom vlastné rozhodujúce skutkové tvrdenia o skutkových okolnostiach úveru zo dňa 29.01.2010. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.11.2019 doručil žalovaný generálnu plnú moc udelenú JUDr. Andrei Cvikovej zo dňa 15.01.2013. Obsah plnej moci obsahuje aj súhlas zastúpeného žalovaného, že advokát môže za seba ustanoviť zástupcu a súhlas, aby konal aj advokátsky koncipient. Podľa Zákona o advokácii pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient. Žalovaný doručil poverenie advokátky pre advokátskeho koncipienta Mgr. A. D. zo dňa 10.07.2019, ktoré však nie je poverením pre jednotlivý úkon právnej pomoci, ale ide o generálne poverenie, čo je v rozpore s Zákona o advokácii. Keďže v tomto poverení je obsiahnuté aj poverenie pre podanie vyjadrenia k návrhu, potom podľa účinky vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.11.2019 nedopadajú na žalovaného, teda má sa zato, že vyjadrenie je právne irelevantné, ako keby ho žalovaný ani nepodal. Takéto vyjadrenie je uskutočnené advokátskym koncipientom na základe neplatného poverenia, teda neplatného zastúpenia, ktoré má generálny charakter a nie je určené na

jednotlivé úkony právnej pomoci, ktoré v generálnej plnej moci ani nie sú konkretizované dátumami, spisovými značkami. V konaní teda žalovaný nepreukázal existenciu a rozsah zastúpenia a právnu relevanciu - právnu existenciu doručeného vyjadrenia žalovaného k žalobe. Podľa , ak realizoval zástupca bez riadneho splnomocnenia návrh, prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany (v tomto prípade vyjadrenie k žalobe), súd na úkon zástupcu žalovaného neprihliada ako úkon sporovej strany. Keďže žalovaný výšku uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nespochybnil, potom okresný súd vychádzal z nesporných tvrdení strán sporu v zmysle , o ktorých nemal závažné a dôvodné pochybnosti. Konajúci súd poukázal aj na to, že dotknutá spotrebiteľská zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a tiež výšku, počet, termíny splátok, istinu úrokov a iných poplatkov. Rovnako v zmluve uvedené dva údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov sú rozporné a zmätočné. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania vychádzal okresný súd z ustanovenia . O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa .

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 4. Uviedol, že postup okresného súdu predstavuje porušenie princípov spravodlivého súdneho procesného procesu a súčasne nesprávne posúdenie rozhodujúcich skutočností. Podstatným je, že vyjadrenie k žalobe predložil žalovaný prostredníctvom advokáta a tento advokát toto vyjadrenie aj podpísal, čo vyplýva jednak z obsahu vyjadrenia (podpisová doložka) a dokumentu o mandátnom certifikáte, ktorým bola podpísaná elektronická správa a tiež vyjadrenie k žalobe. K tomuto vyjadreniu žalovaného bola predložená aj plná moc, ktorá bola udelená žalovaným pre jeho právneho zástupcu. S vyjadrením k žalobe, na ktoré súd prvej inštancie prihliadal, nemá teda poverenie pre koncipienta nič spoločné (ten poverenie pripojil k ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní, teda nie ako dôkaz oprávnenia na to, že mohol predložiť vyjadrenie k žalobe). Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho vlastne dospel okresný súd k záveru, že vyjadrenie k žalobe, v skutočnosti podané advokátom konajúcim prostredníctvom obchodnej spoločnosti a podpísané advokátom, by malo byť podané koncipientom. Takejto úvahe súdu žalovaný nerozumel a tvrdil, že táto ani nemôže mať oporu v skutkovom stave. Neprihliadnutím na vyjadrenie žalovaného je porušením rovnosti sporových strán, pričom v dôsledku nesprávneho postupu súdu došlo k podstatnej procesnej chybe, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci. Ďalej odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu o odmietnutí vyjadrenia žalovaného z dôvodu vady pripojeného poverenia. Aj keď zo súdneho spisu vyplýva, že vyjadrenie k žalobe podal a podpísal advokát, aj v prípade jeho podania a podpísania koncipientom by išlo o nesprávne závery a nesprávny postup súdu. Ak totiž okresný súd dospel k záveru o neplatnosti poverenia a zamýšľal len na základe toho neprihliadať na vyjadrenie žalovaného k žalobe, potom by mal nedostatok poverenia vyložiť ako odstrániteľný nedostatok a žalovaného, resp. jeho zástupcu vyzvať na jeho odstránenie. Súd prvej inštancie žalovanému, resp. jeho zástupcovi ani neumožnil, aby na základe prejudiciálneho záveru súdu o neplatnosti poverenia vykonal nápravu. Na podporu svojho názoru odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31.10.2011 sp. zn. .

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 6. Uviedol, že súd žalovaného opakovane vyzval na odstránenie vád predloženého plnomocenstva. Tiež tvrdil, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj inými skutočnosťami a nielen dôvodom, pre ktorý tento rozsudok napadol žalovaný. V plnej miere sa stotožnil s argumentáciou okresného súdu, ktorý vec správne právne posúdil.

7. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario toto rozhodnutie v zmysle zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Právo na spravodlivý proces je v garantované v jej siedmom oddiele druhej hlave (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym ústavným východiskom pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie jeho ochrany, a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára , podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je , podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (napr. , , ). Základné právo na súdnu ochranu garantované v zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivý proces (napr. , ).

10. Základné právo na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky procesné poriadky ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať a používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v .

11. Ak prvoinštančný súd postupoval v rozpore s ustanoveniami tým, že sporovej strane odoprel alebo znemožnil uplatnenie procesných práv, odvolací súd musí v každom prípade jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný podal vyjadrenie k žalobe, pričom toto doručil okresnému súdu elektronicky dňa 26.11.2019. Vyjadrenie bolo opatrené zaručeným elektronickým podpisom konateľky zástupcu žalovaného JUDr. Andrey Cvikovej. Úvahy okresného súdu o vadách poverenia udeleného advokátskemu koncipientovi a z toho vyplývajúceho záveru o neprihliadaní na predmetné vyjadrenie nezodpovedajú skutkovému stavu. Ak totiž samotný zástupca preukázateľne oprávnený konať v mene žalovaného doručil ním podpísané podanie, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa ním zoberať z hľadiska merita veci a vyhodnotiť tak opodstatnenosť či neopodstatnenosť v ňom vyslovenej argumentácie.

13. Pokiaľ okresný súd rezignoval na svoju povinnosť rešpektovať elementárne procesné práva strany sporu spôsobom znamenajúcim úplné opomenutie skúmania tvrdení žalovaného v podaní vo veci samej, išlo o vadu, ktorej odstránenie nebolo možné vykonať v štádiu odvolacieho konania. Daným spôsobom by totiž okresný súd nahradil postup súdu prvej inštancie v základných procesných krokoch, čo nemožno považovať za náležité. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu z dôvodu porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Zároveň je vhodné prisvedčiť aj tým argumentom odvolateľa, že aj v prípade vád podania v podobe absencie či nedostatkov plnomocenstva, je uvedené odstrániteľné na základe výzvy súdu, ktorý je povinný poskytnúť strane sporu príležitosť reparovať príslušný nedostatok procesnej podmienky (bližšie viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2011, sp. zn. ).

15. V ďalšom konaní okresný súd vykoná dokazovanie na základe dôkazov označených a predložených obidvomi procesnými stranami a vysporiada sa aj s prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany, ktoré prezentovali v spore a opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou.

16. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania ( ).

17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).