Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/61/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, so sídlom 1 blvd Haussmann, 75009 Paríž, Francúzsko, SIREN: 542 097 902, vo veci BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. XX/XX, XXX XX Z., zastúpenému: JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, IČO: 35 666 421, o zaplatenie sumy vo výške 2.183,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -112 zo dňa 11.08.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -112 zo dňa 11. 08. 2020 p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Zároveň priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 11.09.2019, sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2.183,69 Eur s príslušenstvom. 3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mu nevrátil úver, ktorý mu poskytol jeho právny predchodca. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel, že by s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu o úvere a zdôraznil, že predmetný úver mu nebol poskytnutý. 5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie zmluvou o úvere, potvrdením o čerpaní úveru, sprievodným listom k zásielke s kreditnou kartou, výzvou na zaplatenie dlžných splátok úveru a oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a na jeho základe dospel k záveru, že žalobca v tomto spore nepreukázal, že by žalovaný s jeho právnym predchodcom uzavrel zmluvu o predmetnom úvere a ani to, že mu bol tento úver poskytnutý, v dôsledku čoho žalobu zamietol. 6. Žalobca predložil zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb s identifikačným č. 264241154568257 zo dňa 02.12.2015, ktorú mal uzavrieť jeho právny predchodca so žalovaným a na základe ktorej mal jeho právny predchodca poskytnúť žalovanému predmetný úver. Žalovaný spochybnil pravosť jeho podpisu na tejto zmluve. 7. Na preukázanie skutočnosti, že predloženú zmluvu o úvere podpísal žalovaný a že mu bol predmetný úver poskytnutý, žalobca predložil do spisu sprievodný list k zásielke s kreditnou kartou, prostredníctvom ktorej mal byť žalovanému poskytnutý tento úver, zo dňa 16.12.2015, a výzvu na zaplatenie dlžnej

čiastky úveru, ktoré mali byť odoslané na adresu trvalého pobytu žalovaného a nemali byť vrátené ako nedoručené alebo neprevzaté. Zároveň žalobca uviedol, že úver bol čerpaný výberom hotovosti z bankomatu, ktorý je možný len s kreditnou kartou a PIN kódom k nej, platbami cez POS terminál, prevodom na účet označeného predajcu a platbou doplnkového zdravotného poistenia. Ďalej žalobca tvrdil, že PIN kód k uvedenej kreditnej karte bol žalovanému doručený SMS správou na označené telefónne číslo, že oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bolo za žalovaného prevzaté oprávnenou osobou a tiež, že podpis žalovaného na predloženej zmluve považuje za platný, kým sa nepreukáže opak. 8. Žalovaný k predloženým dôkazom a tvrdeniam žalobcu uviedol, že žalobca nepreukázal doručenie uvedenej kreditnej karty a PIN kódu k nej jeho osobe a tiež, že uvedené telefónne číslo nie je jeho a nepoužíva a ani ho nepoužíval. Poukázal tiež na to, že podľa uvedeného sprievodného listu mal byť PIN kód k tejto kreditnej karte žalovanému doručený doporučene a do vlastných rúk, k čomu však nedošlo. Žalovaný zotrval aj na tvrdení, že mu nebola doručená ani uvedená výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru, a tiež zdôraznil, že s uvedeným predajcom neuzavrel žiadnu zmluvu o doplnkovom zdravotnom poistení . 9. Ďalej konajúci súd uviedol, že predložená zmluva o úvere je tzv. súkromnou listinou, preto ak žalovaný poprel pravosť jeho podpisu na nej, je potrebné pravosť tohto podpisu dokázať. Dôkazné bremeno je pritom na žalobcovi ako osobe, ktorá z tejto listiny vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca však dostatočným spôsobom pravosť podpisu žalovaného na nej nepreukázal. Žalobca len tvrdil, že žalovanému bola doručená uvedená kreditná karta, PIN kód k nej, výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru a oznámenie o vyhlásení jeho predčasnej splatnosti a že žalovaný tento úver čerpal. Žalobca však neoznačil a nepredložil dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Žalobca neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz o odoslaní a doručení kreditnej karty, žiaden dôkaz o doručení výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky úveru, žiaden dôkaz o tom, že uvedené telefónne číslo patrí alebo patrilo žalovanému, a žiaden dôkaz o tom, že úver prevodom na účet uvedeného predajcu a platbou doplnkového zdravotného poistenia čerpal žalovaný. Žalobca preukázal iba skutočnosť, že žalovanému riadne doručil oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Z tejto skutočnosti však samo osebe ani v spojení s nespornými tvrdeniami, že sprievodný list k zásielke s kreditnou kartou bol adresovaný žalovanému, že výzva na zaplatenie dlžnej splátky bola odoslaná na adresu žalovaného, že PIN kód ku kreditnej karte bol odoslaný na uvedené telefónne číslo a že úver bol čerpaný uvedeným spôsobom, nevyplýva, že zmluvu o úvere podpísal žalovaný a ani to, že by žalovaný tento úver čerpal. Na preukázanie skutočnosti, že predloženú zmluvu o úvere žalovaný podpísal a že mu bol poskytnutý predmetný úver, žalobca žiadne ďalšie skutočnosti netvrdil a neoznačil a nepredložil žiadne ďalšie dôkazy napriek tomu, že žalovaný jeho tvrdenia poprel a preukázanie tejto skutočnosti predloženými dôkazmi poprel. 10. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa a priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na ich náhradu voči žalobcovi neúspešnému v spore v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím ( ).

11. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby ho odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Odvolateľ uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a ). 13. Zdôraznil, že žalobca sa žalobou zo dňa 10.09.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.183,69 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 30,00% ročne zo sumy 1.816,85 Eur od 16.09.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.168,69 Eur od 16.09.2016 do zaplatenia. Súčasne si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Uplatnený nárok predstavuje neuhradené záväzky žalovaného u uzavretej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „úverová zmluva“) zo dňa 02.12.2015. Na základe tejto zmluvy CETELEM SLOVENSKO, a. s. poskytla žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,00 Eur. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.816,85 Eur. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru žalovaný uhradil v prospech spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s. do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy vo výške 0,22 Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca dňa 15.09.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa jeho dlh

stal splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania sumu v celkovej výške 2.183,69 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 1.816,85 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 304,15 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru, zo sumy 47,69 Eur z titulu dlžného poistného z úveru a zo sumy 15,00 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobcom uvádzaná výška dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovaného podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného. Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 30,00% ročne zo sumy 1.816,85 Eur od 16.09.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.168,69 Eur od 16.09.2016 do zaplatenia. 14. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný uzavrel s jeho právnym predchodcom úverovú zmluvu a že by bol tento úver poskytnutý žalovanému. Vychádzal z toho, že žalovaný spochybnil pravosť svojho podpisu na úverovej zmluve. Na základe tvrdenia žalovaného konajúci súd dospel k záveru, že ak žalovaný poprel pravosť jeho podpisu na úverovej zmluve, je potrebné pravosť tohto podpisu dokázať a dôkazné bremeno má byť na žalobcovi. Z dôvodu, že žalobca taký dôkaz v spore nepredložil, súd jeho žalobu zamietol. S takýmto posúdením veci však odvolateľ vyslovil nesúhlas. Poukázal pritom na znenie ust. a a , z ktorých vyplýva, že na to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné, je potrebné, aby popierajúca protistrana splnila dve kumulatívne podmienky, t. j. výslovne poprela skutkové tvrdenia a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Až po naplnení oboch podmienok bude možné považovať popretie skutkových tvrdení za účinné. Podľa právneho názoru žalobcu nemôže postačovať len všeobecné konštatovanie strany sporu, že popiera skutkové tvrdenia uvedené protistranou bez uvedenia vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach. Bez uvedenia vlastných tvrdení nemožno považovať popretie skutkových tvrdení za účinné, čo má podľa názoru žalobcu za následok, že takéto skutkové tvrdenia je potrebné v spore považovať za nesporné skutkové tvrdenia. V priebehu súdneho konania žalobca v žalobnom návrhu zo dňa 11.09.2019 uviedol, že dňa 02.12.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a zároveň, že žalovanému na základe úverovej zmluvy bol poskytnutý úver v celkovej výške 1.816,85 Eur. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu fotokópiu úverovej zmluvy, výpis z úverového účtu žalovaného a potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že by s jeho právnym predchodcom uzavrel úverovú zmluvu a že by na jej základe čerpal úver. Tieto svoje tvrdenia však žalovaný nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Z uvedeného dôvodu preto podľa názoru žalobcu takéto tvrdenie žalovaného nenapĺňa znaky účinného popretia tvrdených skutočností protistrany, a preto je potrebné takéto popretie považovať za neúčinné. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa žalobca nemôže stotožniť s rozhodnutím okresného súdu, ktorý jeho žalobe nevyhovel a prezentoval názor, že správne mal okresný súd postupovať tak, že prizná žalobcovi nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré presne vyčíslil a vyšpecifikoval.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne žiadal, aby mu odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. 16. Podľa jeho názoru okresný súd rozhodol správne, keď vyslovil právny názor v bode 5. odôvodnenia svojho rozhodnutia, že to bol práve žalobca, ktorý nepreukázal, že by s ním mal žalovaný uzatvoriť zmluvu o úvere a že tento mu mal byť poskytnutý a žalovaný mal predmetný úver skutočne aj čerpať. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že by žalovaný ako žalovaná strana sporu mal preukazovať svoje tvrdenia. Žalovaný žiadnu zmluvu neuzavrel, a preto ju ani nemá k dispozícii. Nedisponuje originálom zmluvy s jeho vlastnoručným podpisom, a preto nie je možné od neho požadovať, aby si dal prípadne vyhotoviť znalecký posudok na posúdenie pravosti svojho podpisu. Bez originálu podpisu na listine nie je možné vyhotoviť znalecký posudok. Obdobne nie je v možnostiach žalovaného preukázať, že žiadne finančné prostriedky nikdy nečerpal, žiadnu kreditnú kartu ani PIN kód od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, neobdržal. Nie je možné, aby žalovaný preukazoval inak ako svojou výpoveďou, že PIN kód mu nebol doručený SMS správou na telefónne číslo. Žalovaný v rámci svojej obrany v spore uviedol, že na jeho telefón mu žiaden PIN kód ani SMS správa od žalobcu nebola doručená, a preto ani nemohol predmetné finančné prostriedky čerpať. Všetky tieto skutočnosti uviedol žalovaný na základe výzvy súdu prvej inštancie aj vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 11.03.2020 a 09.06.2020. Bol to práve žalobca, ktorý na podporu svojich tvrdení nepripojil do spisu žiadne hodnoverné listinné dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukazovali jeho tvrdenia.

17. Žalobca nepodal vo veci odvolaciu repliku.

18. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

19. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v spojení s toto rozhodnutie v zmysle ako vecne správne potvrdil.

20. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

21. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v jeho opravnom prostriedku sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Zároveň krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ).

22. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobcu k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov žalobu žalobcu zamietol, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov, s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s "právom" strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s "právom" na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého "....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania".

23. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, z nasledovných dôvodov:

24. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli

v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

25. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 569.). Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Z ust. totiž jednoznačne vyplýva povinnosť sporových strán pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Sporové konanie je podľa aktuálne účinnej právnej úprav ovládané tzv. princípom kontradiktórnosti, čo znamená, že sporová strana vyvodzujúca z určitej skutočnosti právne následky, je povinná jednak tieto skutočnosti tvrdiť, a zároveň predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky na ich relevantné preukázanie.

26. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (, ), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom ( a nasl. ). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní nie je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným ( a nasl., a nasl. ), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu ( ).

27. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia, existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako „probatio diabolica“). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín „negatívna dôkazná teória“. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná.

28. Možno teda zhrnúť, že pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba teda rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V prejednávanej veci to potom znamená, že žalovaný nemal povinnosť preukázať neexistenciu zmluvy, ktorú podľa jeho vlastných tvrdení s právnym predchodcom žalobcu nepodpísal a nedisponuje ňou, ale naopak, jej preukázanie, t. j. preukázanie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu bolo povinnosťou žalobcu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.05.2010). V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie prezentovanú v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku. 29. Žalobca na preukázanie existencie právneho vzťahu predložil do spisu Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb s

identifikačným číslom 264241154568257 zo dňa 02.12.2015, ktorú mal uzavrieť jeho právny predchodca (CETELEM SLOVENSKO, a. s.) so žalovaným. Na základe tejto zmluvy mala spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s. poskytnúť žalovanému predmetný úver. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach prezentovaných v prvoinštančnom konaní (zo dňa 11.03.2020 a 09.06.2020) poprel, že by niekedy uzatvoril zmluvu s právnym predchodcom žalobcu s tým, že uviedol, že zmluvu, ktorú žalobca predložil do spisu, on nepodpísal, t. j. nejedná sa o jeho vlastnoručný podpis. Rovnako žalovaný uviedol, že nepodpísal listinu „Spracovanie osobných údajov“ zo dňa 02.12.2015 a podpis na tejto listine tiež nie je jeho podpisom. Žalovaný taktiež poprel, že by údajne po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.816,85 Eur výbermi v hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach, financovaním na svoj účet a platbami doplnkového zdravotného poistenia a sumu 1,50 Eur predstavujúcu údajne poplatky, ktoré mu mala spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s. vyúčtovať. Rovnako žalovaný poprel, že by mu niekedy žalobca, resp. jeho právny predchodca, bol doručil PIN kód formou SMS správy na jeho telefónne číslo. Uviedol, že na jeho telefón mu žiaden PIN, ani SMS správa od žalobcu nebola doručená, a preto nemohol predmetné finančné prostriedky ani čerpať. V danom prípade došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu. Žalobca však v štádiu prvoinštančného konania nepredložil, ani neoznačil dôkazy o tom, že by predloženú zmluvu o úvere žalovaný s právnym predchodcom žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a. s. podpísal žalovaný a že práve žalovanému bol poskytnutý predmetný úver. Žalobca neuviedol ďalšie skutočnosti, netvrdil a neoznačil, ani nepredložil v spore ďalšie dôkazy napriek tomu, že žalovaný jeho tvrdenia prezentované v žalobe i vyjadreniach účinné poprel. Neunesenie dôkazného bremena žalobcu v spore sa následne premietlo do meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý postupoval správne, keď jeho žalobu zamietol.

30. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu prezentovaným v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca v rámci svojho opravného prostriedku len zopakoval svoju subjektívnu argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Existencia Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvu o poskytovaní platobných služieb s identifikačným číslom 264241154568257 zo dňa 02.12.2015, ktorú mal uzavrieť jeho právny predchodca (CETELEM SLOVENSKO, a. s.) so žalovaným však v prejednávanom spore nebola objektívne preukázaná. Je zrejmé, že žalobca sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a odvolaciemu súdu opakovane predložil svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť. Naopak, súd prvej inštancie sa v prejednávanom spore vysporiadal s vecnou argumentáciou oboch sporových strán, pričom v odseku 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku v konkrétnostiach uviedol, k akému právnemu záveru v spore dospel. 31. Nakoľko žalobca nepredložil do spisu listinné dôkazy, ktorými by bol vyvrátil tvrdenia žalovaného prezentované v rámci jeho obrany v spore a nepreukázal existenciu právneho vzťahu, ktorý mal podľa jeho tvrdení vzniknúť medzi jeho právnym predchodcom (obchodnou spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a. s. a žalovaným dňa 02.12.2015, a ani to, že by predmetný úver čerpal na základe údajov poskytnutých žalovanému pôvodným veriteľom práve žalovaný.

32. Okresný súd teda vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. , súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. až , aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ). V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej, t. j. vo výroku I. ako vecne správny podľa potvrdil.

33. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II. o trovách prvoinštančného konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v zmysle zákonných ustanovení v ňom uvedených.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v spojení s a tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v tomto štádiu konania úspech nemal. O výške náhrady týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník ( ).

35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).