Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_11CoP-10-2021.pdf
PDF · 89.97 KB
Case nature
Subarea
11CoP/10/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: matky R. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. K. XX, v konaní zastúpenej JUDr. Emíliou Jancovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Holubyho 1334/2, a otca C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. K. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Barborou Volárovou, advokátkou so sídlom Piešťany, Kukučínova 11, o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 22. októbra 2020, č.k. 9P/187/2017-304, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. O trovách štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí o odmene a hotových výdavkoch ustanoveného znalca.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie upravil styk otca s mal. B. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. B. každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nasledujúcu párnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že po troch mesiacoch odo dňa právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stýkať sa s mal. B. každú párnu sobotu od 10.00 hod. nepretržite do párnej nedele do 18.00 hod. s tým, že otec je povinný maloletého po realizácii styku matke v určenom čase na tom istom mieste vrátiť, matke súd uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať v mieste bydliska maloletého a v prípade nezrealizovania styku otca s maloletým B. z dôvodov na strane maloletého alebo matky, otcovi umožniť styk s maloletým B. v náhradnom termíne, t.j. v prípade zrušeného stretnutia nepárnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nasledujúcu nepárnu nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., po troch mesiacoch odo dňa právoplatnosti rozsudku každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. nepretržite do nepárnej nedele do 18.00 hod. za rovnakých podmienok, obom rodičom uložil povinnosť v prípade, že sa styk z objektívnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/38/2016-95 z 21.06.2016 v časti úpravy styku otca s mal. B.. Zároveň súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/194/2017-59 z 20.11.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 26CoP/12/2018-111 z 26.03.2018, s účinnosťou po právoplatnosti tohto rozsudku a zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/49/2019-41 z 23.04.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 11CoP/77/2019-161 z 22.10.2019 s účinnosťou po právoplatnosti tohto rozsudku. Napokon súd vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, majúc za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým B. každú nepárnu sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), sa musel prioritne zaoberať právne významnou skutočnosťou a síce, že v priebehu tohto odvolacieho konania manželstvo rodičov maloletého bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/17/2019-283 zo dňa 23. 11.2020, v dôsledku čoho dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné konanie zastaviť podľa 161 ods. 2 CSP.
4. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého B. spolu nežijú a úprava pomerov rodičov k maloletému na čas do rozvodu bola už vykonaná viacerými súdnymi rozhodnutiami. Pokiaľ ide o úpravu stretávania otca s maloletým, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/38/2016-95 zo dňa 21.06.2016 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol maloletý B. zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložená vyživovacia povinnosť na dieťa a zároveň upravený styk otca s maloletým a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu kalendárneho mesiaca v čase od 09:00 hod. do 17:00 hod., v nedeľu párneho týždňa kalendárneho mesiaca v čase od 09:00 hod. do 17:00 hod., v utorok každého párneho týždňa od 15:30 hod. do 18:00 hod. a v nepárnom týždni kalendárneho mesiaca v stredu a piatok od 15:30 hod. do 18:00 hod. s tým, že táto úprava styku bude platiť od 01.07.2016 do 30.09.2016 a od 01.10.2016 do 31.12.2016 súd upravuje styk otca s maloletým Alexom tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým B. každý párny týždeň kalendárneho mesiaca od soboty 9:00 hod. do nedele do 17:00 hod., počas nepárneho týždňa platí tá istá úprava styku a počas párneho týždňa platí tá istá úprava styku týkajúca sa utorku a od 01.01.2017 sa rozširuje styk otca počas nepárneho kalendárneho týždňa v stredu od 15.30 hod. do štvrtku 15:30 hod. s tým, že matka si príde dieťa vyzdvihnúť.
5. Následne bolo uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/194/2017-59 zo dňa 20.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 26CoP/12/2018-111 z 26.03.2018, nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd obmedzil styk otca s maloletým na každý párny týždeň v utorok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho v stanovenom čase pred hlavným vstupom do nákupného centra Aupark na ul. Nitrianska v Piešťanoch a otec je povinný maloletého po realizácii styku matke v stanovenom čase na tom istom mieste vrátiť. Zároveň súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaz styku otca s maloletým a poučil rodičov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. Vyššie uvedené neodkladné opatrenie bolo neskôr doplnené uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/49/2019-41 zo dňa 23.04.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 11CoP/77/2019-161 z 22.10.2019, ktorým súd neodkladným opatrením uložil matke povinnosť v prípade nerealizovania styku otca s maloletým otcovi umožniť styk s dieťaťom v náhradných termínoch.
6. Dňa 07.12.2017 matka podala na Okresnom súde Piešťany návrh vo veci samej na zmenu úpravy styku otca s maloletým B., v ktorom žiadala styk zúžiť a to tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať ho v stanovenom čase pred hlavným vstupom do nákupného Aupark na ul. Nitrianska v Piešťanoch a otec je povinný maloletého po realizácii styku matke v stanovenom čase na tom istom mieste vrátiť. Ako dôvod uviedla, že maloletý B. otca odmieta a bojí sa ho.
7. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 22. októbra 2020, č.k. 9P/187/2017-304, voči ktorému sa matka odvolala, a ktorého preskúmanie tak malo byť predmetom tohto odvolacieho konania.
8. V priebehu odvolacieho konania však odvolací súd zistil, že na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého B. a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, v ktorom konaní rozsudkom č.k. 5P/17/2019-283 zo dňa 23. novembra 2020 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazal platiť na maloletého výživné v sume 270 eur mesačne a prispievať na tvorbu úspor maloletého mesačne vo výške 50 eur popri bežnom výživnom na osobitný účet maloletého a upravil jeho styk s maloletým na čas po rozvode, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/38/2016 zo dňa 21.6.2016 v časti o určenie výživného na maloletého B. a tiež rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/187/2017 zo dňa 22.10.2020 v časti úpravy styku otca s maloletým. Predmetný rozsudok matka napadla odvolaním v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a Krajský súd v Trenčíne svojim rozhodnutím zo dňa 28.04.2021 vec v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ostatných častiach rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2020. Z uvedeného je zrejmé, že manželstvo rodičov maloletého bolo právoplatne rozvedené a v súčasnosti sa v označenom konaní koná iba o úprave styku otca s maloletým na čas po rozvode.
9. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej CMP), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
10. Citované ustanovenie Civilného mimosporového poriadku spája s konaním o rozvod konanie o pomeroch manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, pričom spojené konanie nastupuje automaticky vždy, ak majú manželia, ktorých manželstvo má byť rozvedené, spoločné maloleté deti. Súčasťou úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode je jednak úprava starostlivosti o dieťa, teda zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode, úprava zastupovania dieťaťa na čas po rozvode a správy majetku dieťaťa na čas po rozvode, úprava vyživovacej povinnosti rodičov na čas po rozvode, úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom na čas po rozvode, príp. ďalšie otázky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa. Úprava pomerov maloletých detí rozvádzajúcich sa rodičov, ktorá je predmetom konania, sa vždy týka len obdobia po rozvode manželstva rodičov, čiže nezasahuje do doby pred rozvodom. Ak treba upraviť pomery maloletých detí pre dobu pred rozvodom manželstva rodičov, musí sa tak stať v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa na čas do rozvodu, ktoré je vedené na súde k tomu príslušnému podľa § 112 a nasl. CMP.
11. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že predmetné konanie o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým B. na čas do rozvodu mohlo mať svoje opodstatnenie jedine dovtedy, pokiaľ rodičia nie sú rozvedení. Po právoplatnom rozvode manželstva už nastupuje nová úprava pomerov maloletých detí k rozvádzajúcim sa rodičom, v tomto prípade je ňou úprava, o ktorej sa koná na Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní č.k. 5P/17/2019.
12. Podľa § 161 ods. 1 až 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Nedostatok niektorej z podmienok konania môže byť odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ak ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd urobí pre odstránenie tohto nedostatku vhodné opatrenia a následne vo veci koná ďalej. V konaní sa však môžu vyskytnúť aj také nedostatky podmienok konania, ktoré sú neodstrániteľné a o taký prípad ide aj v prejednávanej veci, v ktorej predmet konania rozvodom manželstva zanikol. Predmetné rozhodnutie v otázke úpravy styku otca s maloletým na čas do rozvodu by už nemohlo vyvolať žiadne účinky ako keby vôbec nebolo vydané a bolo by materiálne nevykonateľné. Niet pritom pochybností, že tento nedostatok nie je možné odstrániť.
14. Vzhľadom k uvedenému, keďže nastal taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, odvolací súd konanie za použitia § 161 ods. 2 CSP zastavil.
15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
17. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. V prejednávanej veci ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré je vedené podľa Civilného mimosporového poriadku a keďže zastavenie konania je rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí, z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva súdu povinnosť rozhodnúť zároveň o nároku na náhradu a aj o výške trov konania. O nároku na náhradu trov konania účastníkov bolo preto rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách štátu je však v súčasnosti predčasné. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní súd prvej inštancie ustanovil znalca z odboru psychológia a uložil rodičom zložiť preddavky na trovy tohto dôkazu. Znalec podal znalecký posudok č. 26/2020 a vyúčtoval si odmenu a náhradu hotových výdavkov, ktorá prevyšuje výšku účastníkmi uhradených preddavkov, ale zatiaľ mu nebola súdom prvej inštancie priznaná. O prípadných trovách štátu, ktoré vzniknú priznaním odmeny znalcovi nie je z uvedeného dôvodu zatiaľ možné rozhodnúť, a keďže CSP takúto procesnú situáciu neupravuje, preto odvolací súd aplikujúc článok 4 základných princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
19. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).