Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/12/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. R., nar. X. S. XXXX, adresa trvalého pobytu U., S. ulica číslo XXX/X, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: U. Y., nar. XX. I. XXXX, adresa trvalého pobytu U., S. ulica číslo XXX/X a otca: H. R., nar. X. Q. XXXX, adresa trvalého pobytu R. G. číslo XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Barbora Volárová, adresa sídla Piešťany, Kukučínova 11, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 20. novembra 2017 č.k. 13P/194/2017-59, takto

rozhodol:

I. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa v časti obmedzenia styku otca s maloletým Z. čo do rozsahu (troch hodín týždenne) miesta odovzdania a prevzatia maloletého, nutnej prítomnosti matky pri styku otca s dieťaťom, v časti zamietnutia návrhu matky na zákaz styku otca s dieťaťom a v časti rozhodnutia o trovách konania p o t v r d z u j e a v časti ohraničenia styku m e n í tak, že otec je oprávnený sa s maloletým Z. stýkať každý párny týždeň v utorok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod. za prítomnosti matky.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. nariadil neodkladné opatrenie ktorým upravil styk otca s maloletým Z., nar. X. S. XXXX tak, že otec maloletého je oprávnený sa s maloletým Z. stýkať každý párny týždeň v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Matka je povinná maloletého na stretnutie riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred hlavným vstupom do nákupného centra Z. na ulici T. v C. a otec je povinný maloletého po realizácii styku matke v stanovenom čase na tom istom mieste vrátiť, II. návrh matky na nariadenie odkladného opatrenia o zákaz styku otca s maloletým Z. zamietol, III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania a IV. poučil matku a otca, že si na Okresnom súde Piešťany môžu podať návrh na začatie konania vo veci samej. Ak návrh na začatie konania podaný bude, účinky neodkladného opatrenia budú trvať až do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak takýto návrh podaný nebude a súd začne konanie vo veci samej z úradnej moci, účinky nariadeného neodkladného opatrenia zaniknú zrušením tohto uznesenia z úradnej moci, ak súd zistí, že sa zmenili pomery alebo, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené; inak budú jeho účinky trvať.

1.2 Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 1, § 2, § 360, § 363 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a ods. 2, § 329, § 333, § 334 a § 337 ods. 1 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016) a vecne potrebou bezodkladnej úpravy styku otca s maloletým spôsobom uvedeným vo výroku jeho rozhodnutia (považujúc takúto úpravu za súladnú so záujmami a právami maloletého dieťaťa ako aj jeho rodičov) a to z dôvodu, že od poslednej úpravy styku otca s maloletým (rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 21. júna 2016 č.k. 9P/38/2016-95) došlo k podstatnej zmene a to najmä na strane maloletého, pre ktorého sú stretnutia s otcom aktuálne veľmi nepríjemným zážitkom, stresujú ho, negatívnym spôsobom narúšajú jeho psychickú stabilitu, neurotizujú ho s následkom evokovania sebapoškodzujúcich tendencií u maloletého, porúch spánku, pomočovania sa, apatie a zmien nálad s tým, že takáto zmena psychického stavu maloletého bola zistená nielen matkou, ale bola osvedčená aj správou Privátnej psychologickej poradne pre deti a dospelých v Piešťanoch, PhDr. S. V. z 20. októbra 2017, správou Materskej školy E.F. G. XX, C., z ktorej mal súd ďalej za osvedčené, že v školskom roku 2017/2018 maloletý Z. chodí zamyslený, smutný, nezapája sa do aktivít, v postieľke sa nemôže uvoľniť a pokojne zaspať, má trápenie, poukazujúc ďalej aj na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany o šetrení pomerov v domácnosti matky maloletého zo 7. novembra 2017, ktorý hodnotí zmenu psychického stavu maloletého ako vážnu, odôvodňujúcu zmenu doterajšej úpravy styku otca s maloletým. Styk otca s maloletým odporúča realizovať za prítomnosti matky na určenom verejne prístupnom mieste, minimálne v rozsahu raz do týždňa.

1.3 Rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým odôvodnil vecne neexistenciou dôvodov pre takéto obmedzenie práv otca maloletého dieťaťa a opodstatneným záujmom dieťaťa na neprerušení budovania jeho vzťahu s otcom ako aj záujmom ochrany práv druhého rodiča podieľať sa na výchove svojho dieťaťa.

1.4 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 52 C.m.p. a vecne neexistenciou návrhu niektorého z účastníkov konania na rozhodnutie o trovách konania.

2.1 Takéto rozhodnutie v časti úpravy styku (výrok I. uznesenia) napadol včasným odvolaním len otec maloletého s návrhom na jeho zrušenie, prípadne zmenu tak, že otec maloletého bude oprávnený sa s maloletým stýkať rovnomerne aspoň 2 krát týždenne, v rozsahu aspoň 6 hodín, bez prítomnosti matky, považujúc úpravu jeho styku s maloletým spôsobom určeným v nariadenom neodkladnom opatrení za výrazne obmedzujúcu a ťažko realizovateľnú, nakoľko maloletému v materskej škole v utorky o 15.00 hod. končieva poobedný spánok a preto nie je možné, aby zároveň bol v túto hodinu každý párny utorok pripravený na mieste stretnutia určenom súdom, ako aj z dôvodu, že prítomnosť matky počas celej doby nariadeného styku považuje za nedôvodnú, pôsobiacu na maloletého rušivo. Zároveň za vhodné pre kontakt otca a syna nepovažuje ani prostredie nákupného centra v ktorom sa má styk realizovať, keďže v dôsledku takejto úpravy sa opätovne ocitá nie v pozícii otca, ale skôr au-pair, počas doby nakupovania matky v obchodoch, čo už raz zažil tesne po rozchode s matkou. Súčasne určený styk podľa jeho názoru nezabezpečuje kontinuitu kontaktu otca so synom, nakoľko nie je rovnomerne rozložený, keď po nepárnej sobote je nariadený za 3 dni, v nepárny utorok a následne syna po dobu 11 dní až do ďalšej párnej soboty nevidí. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že pokiaľ súd mal za preukázanú potrebu obmedziť jeho styk s maloletým, bolo by vhodnejšie, aby prebiehal aspoň 2 krát týždenne po 3 hodiny, respektíve 1 krát týždenne aspoň počas šiestich hodín bez prítomnosti matky. Správu kolízneho opatrovníka maloletého zo 7. novembra 2017 hodnotí ako neobjektívnu, nakoľko pri rozhovore so zástupcami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, maloletý podľa jeho názoru nevypovedal spontánne a bez vonkajších podnetov usmerňujúcich jeho výpoveď. Obdobne za neobjektívne hodnotí aj závery psychologičky PhDr. V. z dôvodu, že jej závery vychádzajú len z tvrdení matky, ktorá je jej dlhodobou klientkou a nie sú založené na vyšetrení oboch rodičov, po zhodnotení interakcií oboch rodičov s dieťaťom. V konečnom dôsledku za neobjektívny považuje aj záver Materskej školy J.. G. v C. a to najmä o údajnej existencii vážneho problému medzi otcom a dieťaťom z dôvodu, že takýto záver neberie do úvahy možnosť, že by spúšťačom tohto problému mohla byť aj matka maloletého a jej rodina.

2.2 Pokiaľ ide o samotný výkon jeho práva s maloletým sa stretávať ďalej dôvodil, že matka mu svojvoľne odopierala styk so synom už od októbra 2017, pod zámienkou jeho choroby. Styk mu neumožnila ani v sobotu, po doručení napadnutého uznesenia súdu (25. novembra 2017), až v utorok 28. novembra 2011, kedy mu syn hneď v úvode povedal, že je blbec, avšak po dvoch až troch minútach sa už s ním jašil, hral a zabával, nevšímajúc si matku a pýtal sa, či príde aj zajtra. Podľa jeho názoru, pre určenie rozsahu styku otca s dieťaťom bude potrebné v prvom rade zistiť skutočný dôvod, pre ktorý dieťa odmieta otca, nakoľko bez takéhoto zistenia bude každé rozhodnutie súdu, či už v konaní o vydanie neodkladného opatrenia alebo vo veci samej, vždy poškodzovať či už práva dieťaťa alebo práva otca.

3. Matka a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa odvolací návrh nepodali a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

4. Matka maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že maloletý sa v súčasnej dobe s otcom nechce stretávať vôbec, nakoľko sa ho bojí. Skutočnosť, že toho času styk s otcom prebieha za jej prítomnosti je v záujme maloletého a súčasne rešpektuje aj právo otca na stretávanie sa so synom. Jej prítomnosť na dieťa nepôsobí rušivo, ale naopak, upokojujúco. Pred každým stretnutím musí maloletého na styk s otcom pripraviť, musí mu sľúbiť, že bude v jeho blízkosti a bude na ňu vidieť. Na začiatku každého stretnutia s otcom sa jej drží za ruku a až keď sa ubezpečí, že nikam neodíde, je ochotný rozprávať sa aj s otcom. Počas stretnutia s otcom viackrát príde za ňou a potom sa opätovne vráti k otcovi. Ona sama počas stretnutia s otcom nenakupuje, je v blízkosti syna, aby sa nebál, aby mohlo prebehnúť stretnutie syna s otcom, ale žiadnym spôsobom nezasahuje do priebehu ich stretnutia. Vo svojom vyjadrení potvrdila, že by bolo vhodnejšie ak by úprava styku prebiehala od 15.30 hod., vzhľadom na poobedný spánok detí v škôlke. Doposiaľ bol spôsob styku otca s dieťaťom vymedzený veľmi široko a umožňoval otcovi nájsť si vzťah k dieťaťu, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko syn sa ho bojí a odmieta ho. Otcom navrhovaná úprava styku v rozsahu 6 hodín každý týždeň bez jej prítomnosti nie je v záujme maloletého Z.. Poprela, že by znemožňovala otcovi stretávať sa s maloletým, keďže na základe dobrovoľnej mediačnej dohody umožnila stretávanie sa otca s dieťaťom aj cez prázdniny. Podľa jej názoru, pôvodná úprava styku otca s maloletým nezohľadňovala jeho vek (mal len dva a pol roka) ako aj skutočnosť, že od malička sa o maloletého stará výlučne sama, otec ho nevedel postrážiť ani keď išla do obchodu, po desiatich minútach jej volal, aby sa už vrátila.

5. Otec maloletého vo svojej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a návrhoch, viniac z celej situácie matku, ktorá podľa jeho názoru prenáša svoje nepriateľské postoje k otcovi na syna. Problém nastal v momente, keď matke na začiatku septembra 2017 oznámil, že nesúhlasí s tým, aby odišla so synom cez vianočné sviatky do Y.. Od toho okamihu syn zrazu k nemu nechcel chodiť. Pripustil, že matka so synom trávila viacej času ako on, čo bolo logické vzhľadom na jeho nízky vek ako aj na to, že on chodil do práce. Poprel tvrdenia matky, že by nevedel postrážiť syna aj viac ako 10 minút. Synovi totiž venoval všetok svoj voľný čas. Nikdy nebral syna od matky násilím, ale snažil sa ho vždy slovne presvedčiť, aby s ním išiel, v čom mu však matka vôbec nepomáhala. Keď nechcel u neho v čase styku prespať, na jeho želanie ho večer zaviezol k matke. Prítomnosť matky počas jeho styku so synom považuje za nevhodnú aj z dôvodu, že matka na takéto stretnutia nechodí sama, ale aj s členmi svojej rodiny, ktorí ich po celý čas z diaľky kontrolujú. Poprel tvrdenia matky že by maloletý Z. počas jeho stretnutí s otcom sústavne kontroloval prítomnosť matky, prípadne za ňou odbiehal.

6. Matka maloletého vo svojej duplike taktiež zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a postojoch. Poprela že by svoje nepriateľské postoje k otcovi prenášala na syna a že by na stretnutia syna s otcom vodila aj svojich rodinných príslušníkov. Pripustila, že ak sa styk uskutočňuje na verejnom priestranstve, v danej lokalite sa čas od času objavia aj jej známi priatelia, prípadne aj rodinní príslušníci, s ktorými sa matka pozdraví, prípadne porozpráva, avšak títo nie sú prítomní na stretnutí otca s maloletým. Nesúhlas otca s vycestovaním syna do Y. považuje za prejav jeho schválnosti. Pokiaľ ide o aktuálnu situáciu ešte uviedla, že v poslednej dobe otec pri stretnutiach na maloletého kričí, opakovane stretnutia končí tak, že bez rozlúčenia odíde a syna nechá na ihrisku, iba zakričí, že ide domov. Stáva sa, že so synom trávi menej času, ako je stanovená doba.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie možno začať i bez návrhu vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v zásade v časti obmedzenia styku otca s maloletým čo do rozsahu (3 hodín týždenne), miesta odovzdania a prevzatia maloletého, nutnej prítomnosti matky pri styku otca s dieťaťom, v časti zamietnutia návrhu matky na zákaz styku otca s dieťaťom a v časti rozhodnutia o trovách konania vecne správne a sú tu dôvody pre jeho potvrdenie (387 ods. 1 a 2 C.s.p.), čo neplatilo na rozhodnutie v časti ohraničenia styku, ktoré bolo potrebné zmeniť, nakoľko tu neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§388 C.s.p.).

8. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou 13P/194/2017 je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a to zákazu styku otca s maloletým Z., z dôvodu výraznej zmeny psychického stavu maloletého - narušením jeho psychickej stability. Súd prvej inštancie styk otca s maloletým obmedzil na 3 hodiny týždenne (každý párny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod.) s tým, že sa bude realizovať za prítomnosti matky a odovzdanie a prevzatie maloletého sa bude vykonávať na verejne prístupnom mieste.

9. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov (§325 ods.1 C.s.p.).

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov pre obmedzenie styku otca s maloletým Z. čo do rozsahu jeho vykonávania (3 hodiny týždenne), spôsobu jeho realizácie (za prítomnosti matky a na verejne prístupnom mieste) a dôvodov pre zamietnutie návrhu matky na zákaz styku otca s dieťaťom by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

12. Podľa § 25 ods. 1 až 3 ZR (zákon číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom rozhodnutím o rozvode (2). Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičmi alebo ho zakáže (3).

13. Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že § 25 ods. 1 ZR uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičmi tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania, posudzovať veľmi starostlivo. Rozhodujúce sú okolnosti na jak na strane maloletého dieťaťa - jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na jeho školské, prípadne predškolské povinnosti, ale aj na strane jeho rodičov a to najmä ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti a podobne. Ak to bude v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, v odôvodnených prípadoch súd styk dieťaťa s rodičmi obmedzí alebo celkom zakáže. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa odseku § 25 ods. 3 ZR teda prichádza do úvahy vtedy, keď súd zistí, že toto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné.

15. Zo skutkového stavu osvedčeného pred súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na osvedčenú výraznú zmenu psychického stavu maloletého Z. (keď jeho stretnutia s otcom sa pre neho stavajú nepríjemným zážitkom, vyvolávajú u neho stres a negatívnym spôsobom narúšajú jeho psychickú stabilitu, vedú k poruchám spánku, pomočovaniu a apatii) boli splnené predpoklady, za ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to bezodkladnou úpravou pomerov účastníkov konania podľa § 325 ods. 1 C.s.p. a to tak, aby táto úprava ich pomerov na jednej strane v maximálne možnej miere minimalizovala dôvody, ktoré takéto zmeny psychického stavu maloletého s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolávali a na druhej strane aby táto úprava v maximálne možnej miere zachovala aj právo maloletého dieťaťa a jeho otca na udržiavanie, resp. prehlbovanie ich vzájomných citových vzťahov. Z tohto uhla pohľadu potom odvolací súd považoval námietku otca voči dočasnému obmedzeniu jeho práva stýkať sa s maloletým na 3 hodiny týždenne za nedôvodnú a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že takýto rozsah styku otca s dieťaťom eliminuje doposiaľ osvedčené dôvody zhoršenia sa zdravotného stavu maloletého Z., ale zároveň zachová citové väzby medzi otcom a synom. Obdobne bolo potrebné považovať aj námietku otca voči prítomnosti matky na jeho stretnutiach sa so synom za nedôvodnú, nakoľko účasť matky na stretnutiach syna s otcom môže prispieť k jeho upokojeniu a psychickému uvoľneniu sa, prípadne takáto súčinnosť matky (pri stretnutiach syna s otcom na verejnom priestranstve, kde je väčší predpoklad aj eliminácie konfliktov medzi matkou a otcom) môže viesť aj k úplnej eliminácii strachu maloletého so stretnutí s otcom. V každom prípade takúto úpravu styku otca s maloletým Z. je potrebné vnímať ako dočasnú, kým nedôjde k navráteniu jeho psychickej stability a k obnoveniu jeho citovej náklonnosti aj k jeho otcovi. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je totiž opatrením, ktoré prenikavo zasahuje do práv a povinností rodiča. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (uverejnený pod č. 104/1991 Zb.) je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Podobne z § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že záujem o zdravý psychický vývoj maloletého by mal byť prvoradým cieľom oboch rodičov aj v prejednávanej veci, ktorí by mali výrazne prehodnotiť a následne aj zmeniť svoju vzájomnú komunikáciu a úplne potlačiť všetky prejavy sebeckosti, vzájomnej neúcty a znevažovania sa.

16. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou otca, že pre trvalejšiu úpravu styku otca s maloletým Z. je potrebné v prvom rade dôsledne zistiť dôvody psychickej lability maloletého a stanoviť spôsob a podmienky, za ktorých môže dôjsť k ich eliminácii avšak na druhej strane dodáva, že pre takéto zistenia a závery je potrebné vykonať dokazovanie (obvykle aj zadovážením posudku znalca lekára, psychológa a pod.) čo je možné až v priebehu konania vo veci samej, nakoľko v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva a súd o návrhu na jeho nariadenie rozhoduje spravidla (v záujme zabezpečenia rýchlosti a efektívnosti zásahu) aj bez vyjadrení účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods.1veta prvá C.s.p.).

17. Odvolací súd považoval za dôvodnú aj námietku otca o nevhodne určenom ohraničení styku otca s dieťaťom (od 15.00 hod. do 18.00 hod.) z dôvodu, že o 15.00 hod. končieva poobedný spánok maloletého (ktorú skutočnosť potvrdila aj samotná matka maloletého), z ktorého dôvodu postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil odvolaním napadnuté uznesenie v časti ohraničenia styku otca s maloletým a to tak, že tento bude začínať či už v párnom týždni v utorok alebo v nepárnom týždni v sobotu nie od 15.00 hod., ale od 15.30 hod. a v záujme zachovania dĺžky stretnutí v rozsahu troch hodín bude končiť nie o 18.00 hod. ale o 18.30 hod.

18. Odvolací súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do obmedzenia styku otca s maloletým v rozsahu 3 hodín týždenne, čo do spôsobu a miesta jeho realizácie (vo verejne prístupných priestoroch a za účasti matky) ako aj v časti rozhodnutia o trovách konania a zamietnutí návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil a v časti ohraničenia styku otca s maloletým podľa § 388 C.s.p. zmenil spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto rozhodnutia.

19. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p. (výrok II).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).