Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Co-28-2023.pdf
PDF · 77.92 KB
Case nature
Subarea
28Co/28/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu senátu: JUDr. Peter Duman a členiek senátu: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobkýň: 1. A. B., nar. XX.XX. XXXX, C. (bez adresy), D. XX, C. (adresa na doručovanie), 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, A. F. G. X, C., zastúpená žalobkyňou 1, proti žalovaným: 1. E. B., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, C., 2. I. J., nar. XX.XX.XXXX, B. X/X, C., 3. K. L., nar. XX.XX.XXXX, K. A. X, M., o odškodnenie, odvolaní žalobkyne 2 vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 39C/5/2023, takto
rozhodol:
I. Podanie žalobkyne 2 z 29.05.2023 označené ako „odvolanie vo veci 39C/5/2023“ sa odmieta.
II. Žalobkyni 2 sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobkýň doručené súdu dňa 01.02.2023, doplnené podaním doručeným súdu dňa 16.03.2023, odmietol (výrok I).
2. V podaní z 29.05.2023 označenom ako „odvolanie vo veci 39C/5/2023“ žalobkyňa 2 zastúpená žalobkyňou 1 podala odvolanie voči „rozhodnutiu Okresného súdu Trnava“, ktorý nezmyselnými rozhodnutiami ignoruje základné ľudské práva. Uviedla, že žalovaní žalobkyne doteraz neodškodnili za to, že zločiny proti nim, za to, že žalobkyniam ukradli strechu nad hlavou. Ďalej vyjadrila všeobecné rozhorčenie nad správaním žalovaných, ako aj postupom štátnych orgánov a súdov. Žiadala o okamžité riešenie svojho prípadu.
3. Keďže podanie žalobkyne 2 nemalo zákonom predpísané náležitosti odvolania, súd prvej inštancie uznesením z 20.06.2023, č. k. 39C/5/2023-30, vyzval žalobkyňu, v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie z 01.06.2023, označené ako „odvolanie vo veci 39C/5/2023“, zrozumiteľne a čitateľne doplnila, o:
- presné uvedenie rozhodnutia, voči ktorému odvolanie smeruje (ktoré odvolaním napáda; treba ho presne špecifikovať uvedením čísla konania, prípadne aj dátumom vydania);
- dôvody podania odvolania (z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu za nesprávne) podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“);
- odvolací návrh (teda, čoho sa odvolateľ odvolaním domáha, resp. akým spôsobom má súd rozhodnúť
- napr. zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci notárovi, zmena napadnutého rozhodnutia konkrétnym spôsobom).
4. V uznesení žalobkyňu 2 zároveň poučil o tom, že odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363 CSP a ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
5. Na výzvu obsiahnutú v uznesení z 20.06.2023, č. k. 39C/5/2023-30, ktoré bolo žalobkyni 2 riadne doručené 28.06.2023, žalobkyňa 2 reagovala podaním, v ktorom doplnila svoje odvolanie tak, že
žalovaní obrali sestru žalobkýň o jej dedičský podiel a poškodili osobný život žalobkýň s úmyslom ich ekonomickej nájomnej vraždy. Žiadala priznať 20 %-ný dedičský podiel po sestre a odškodné 5 000 000 € v hotovosti s tým, že žalovaní majú na svedomí viac zločinov, o čom sú dôkazy v konaniach na viacerých okresných súdoch.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo síce podané oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo vydané (§ 359 CSP) a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP), však nemohol vykonať odvolací prieskum správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože odvolanie nevyhovuje zákonom predpísaným náležitostiam.
7. Vychádzajúc z § 363 CSP bolo povinnosťou žalobkyne 2 ako odvolateľa svoje odvolanie vybaviť aj náležitosťami vyžadovanými zákonom. Obsahovými náležitosťami odvolania je o. i. uvedenie rozhodnutia, voči ktorému odvolanie smeruje, z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu za nesprávne (tzv. odvolacie dôvody) a odvolací návrh (petit). V ňom odvolateľ vyjadruje, ako by podľa jeho želania mal odvolací súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozhodnutia. Odvolanie, ktoré podala žalobkyňa 2, nespĺňa tieto zákonné náležitosti, keďže neobsahuje označenie rozhodnutia, ktoré sa napáda, odvolacie dôvody a ani odvolací návrh.
8. Správny bol preto postup súdu prvej inštancie spočívajúci vo vydaní uznesenia z 20.06.2023, č. k. 39C/5/2023-30, ktorým žalobkyňu 2 vyzval na doplnenie chýbajúcich náležitostí a poučil ju o následkoch nedoplnenia podania. Žalobkyňa 2 ale možnosť na doplnenie odvolania nevyužila, pretože na výzvu súdu prvej inštancie reagovala len podaním z 31.07.2023, ktoré trpí rovnakými nedostatkami ako odvolanie, teda chýba v ňom predovšetkým označenie rozhodnutia, ktoré sa napáda a odvolacie dôvody. Každý jeden z týchto dvoch nedostatkov znemožňuje odvolaciemu súdu, aby podrobil konkrétne rozhodnutie súdu prvej inštancie vecnému prieskumu, a vykonal prípadnú nápravu.
9. Tieto chýbajúce náležitosti pritom nemožno považovať za kozmetické vady odvolania. Označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, je podstatnou náležitosťou odvolania, pretože odvolací súd musí nevyhnutne vedieť, o čom má rozhodnúť, teda ktorého konkrétneho rozhodnutia sa týkajú výhrady odvolateľa. Označenie len spisovej značky prvoinštančného konania pritom nepostačuje, pretože sa tým nezaručuje nezameniteľnosť napadnutého rozhodnutia. Obvyklé totiž je, keď v jednom konaní súd vydá viac, ako jedno rozhodnutie, a tak to bolo aj v tunajšej veci. Uvedenie odvolacích dôvodov je zase podstatné z hľadiska pravidla, podľa ktorého je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný, teda odvolací prieskum môže uskutočniť len v tomto rozsahu (§ 380 ods. 1 CSP). Výnimku tvoria iba procesné podmienky, o ktoré tu ale nejde.
10. Keďže v danom prípade odvolanie žalobkyne 2 nemá základné náležitosti v zmysle cit. ust. § 363 a tieto nedostatky, ktoré neumožňujú pokračovať v odvolacom konaní, sa nepodarilo odstrániť ani na základe výzvy doručenej žalobkyni 2, odvolací súd postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) odvolanie tejto žalobkyne odmietol [§ 386 písm. d) CSP] ako nemajúce základné zákonné náležitosti (výrok I).
11. Pre úplnosť však odvolací súd z hľadiska § 129 ods. 4 CSP poznamenáva, že nedostatky žaloby žalobkyňa 2 neodstránila ani v lehote na podanie odvolania, pretože nespresnila dostatočne žalobný petit. Petit, t. j. žalobný návrh je pritom najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby (§ 132 ods. 1 CSP). V ňom žalobca vymedzuje, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, teda ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP). Zákon kladie na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 ods. 2 CSP). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nevyhnutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sa navrhujú. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, teda ak je vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie
bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať žalobcom zamýšľané účinky (I. ÚS 233/97). Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/221/2007 a sp. zn. 3Cdo/126/2011). Žalobkyňa 2 v žalobe žiadala priznať „odškodné“ v bližšie neurčenej výške a „dedičský podiel 20 % po neb. A. L.“, ktorý vyčíslila v žalobe raz v sume „66 000 €“, inde v sume „61 538,702 €“. Takto formulovaný žalobný návrh je neurčitý nielen v časti odškodného, ale pre vnútornú rozpornosť aj v časti vydania dedičského podielu. Keďže takto žaloba nevyhovovala zákonom stanoveným náležitostiam, súd prvej inštancie konal správne, ak žiadal, aby sa žaloba doplnila (§ 129 ods. 1 CSP). Zároveň správne poučil žalobkyňu 2 o možnosti podanie odmietnuť (§ 129 ods. 2 CSP). Žalobkyňa 2 podaním z 13.03.2023 v súvislosti s odškodným uviedla, že ho požaduje „v neobmedzenej výške“, teda ho opäť riadne nevyčíslila. K hodnote dedičského podielu, ktorý v žalobe vyčíslila protirečivo, neuviedla nič. Žalobkyňa teda nešpecifikovala dostatočne, čoho sa žalobou domáha, v dôsledku čoho súd prvej inštancie jej podanie napadnutým uznesením správne odmietol. Žalobkyňa 2 potom mala možnosť nedostatky žalobného návrhu odstrániť ešte v lehote na podanie odvolania (§ 129 ods. 4 CSP). Napadnuté uznesenie jej bolo doručené 15.05.2023, takže 15-dňová lehota na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), jej uplynula 30.05.2023. V tejto lehote žalobkyňa 2 uskutočnila len jedno podanie – odvolanie voči napadnutému uzneseniu. Ani v odvolaní však žalobkyňa 2 neuviedla určitý petit žaloby, hoci na odstránenie (aj) tohto nedostatku ju súd prvej inštancie vyzval uznesením z 20.02.2023, č. k. 39C/5/2023-14. V odvolaní totiž opäť nevyčíslila ňou požadované odškodné (konkrétnou sumou) a neodstránila rozpory v hodnote dedičského podielu, ktorý žiadala vydať. Tu sa ešte žiada dodať, že pokiaľ ide o jej podanie z 31.07.2023, ktorým reagovala na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád odvolania, toto žalobkyňa 2 uskutočnila až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, takže jeho obsah nemohol z hľadiska § 129 ods. 4 CSP vyvolať žiadne účinky.
12. Čo sa týka trov konania, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP vychádzal z toho, že v dôsledku odmietnutia odvolania sa v konaní nemohlo pokračovať. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo otázku náhrady trov konania v prípade odmietnutia odvolania. Odvolací súd s odkazom na čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP zastáva názor, že právnou úpravou, ktorá je posudzovanej právnej veci obsahom a účelom najbližšia, je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ktoré sa zaoberá náhradou trov zastaveného konania. Odmietnutie odvolania je totiž takisto procesným rozhodnutím a spôsobuje rovnaké procesné následky, ako zastavenie konania, pretože k meritórnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia a k zvráteniu jeho účinkov v odvolacom konaní už nemôže dôjsť. Odmietnutie odvolania zavinila žalobkyňa 2 svojím neúplným odvolaním, preto by bolo nevyhnutné náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP priznať protistrane, ktorou sú v tomto prípade žalovaní. Tí sa ale konania de facto nezúčastnili, preto odvolací súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) rozhodol tak, že žalobkyni 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).
13. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.