Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4Csp-10-2021.pdf
PDF · 99.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislav,a IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, proti žalovanej: Z. K., R.. X.X.XXXX, T. D. V. S., štátny občan SR o zaplatenie 64,73 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 59,74 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 18.5.2021 do zaplatenia, na bankový účet žalobcu X.: I. XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, C. XXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu vo zvyšku zamieta. Súd priznáva žalobcovi 84 % nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1 . Návrhom na upomínacie konanie podľa osobitného predpisu, podaným na Okresný súd Banská Bystrica, postúpeným dňa 29.1.2021 tun. súdu na konanie z dôvodu nedoručiteľnosti platobného rozkazu žalovanej, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 64,73 eur, úroky z omeškania vo výške 5% ročne: zo sumy 30,71 eur od 7.6.2017 do zaplatenia a zo sumy 34,02 eur od 7.7.2017 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. 2. Návrh/žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že so žalovanou jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. /postupca/ uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb. Slovak Telekom a.s. a žalovaná sa dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Poskytované služby Slovak Telekom a.s. vyúčtoval žalovanej faktúrami: faktúra zo dňa 21.5.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 30,71 eur so splatnosťou 6.6.2017 a faktúra zo dňa 21.6.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 34,02 eur so splatnosťou 6.7.2017. Dňa 6.6.2019 došlo k postúpeniu tejto pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom a .s. na žalobcu. V prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok je pohľadávka voči žalovanej vedená pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Žalovaná si neplnila dohodnuté zmluvné záväzky tým, že neuhradila vystavené faktúry a k ich úhrade napriek upomienkam ani ku dňu podania žaloby nedošlo. V ďalšom texte žaloby citoval ustanovenia Obchodného zákonníka v časti omeškania dlžníka a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a vykonávacie Naradenie vlády č. 21/2013 Z.z., ako aj ak v konaní uplatňuje zmluvnú pokutu, táto sa vypočítava nasledovne: zmluvná pokuta= základ zmluvnej pokuty - počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty s tým, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a preto nie je neprimeranou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s/ Obč. zákonníka.
3. Žalobca v návrhu na upomínacie konanie označil ako prostriedky procesného útoku: zmluva o poskytovaní verejných služieb, dodatok k zmluve, žiadosť o zmenu zmluvy, žiadosť o ukončenie zmluvy, odstúpenie od zmluvy, Všeobecné a Osobitné podmienky, Cenník, faktúry, predžalobná výzva na zaplatenie, oznámenie o postúpení pohľadávky. 4. Reálne k návrhu pripojil: zmluvu o pripojení zo dňa 17.5.2005, viaceré dodatky k zmluve /zo dňa 7.4.2007, 17.5.2005, 12.11.2008, 13.3.2011, 3.10.2012, 10.1.2015/, zmluvu o kúpe zľavneného zariadenia zo dňa 5.2.2015, žiadosť o ukončenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 28.4.2017, pokus o zmier zo dňa 10.7.2017, 2 faktúry, oznámenie o postúpení pohľadávky, predžalobnú výzvu na zaplatenie zo dňa 30.4.2020, podacie hárky. 5. Žalovaná sa k žalobe s prílohami, doručenej postupom podľa § 106 ods. 3 C.s.p. podľa osobitného predpisu /§ 5 zák. NR SR č. 253/1998 Z.z. v plat. znení/ dňa 17.5.2021, nevyjadrila, na pojednávanie, na ktoré bola takto predvolaná sa nedostavila, vo veci bola procesne nečinná, preto súd vec prejednal podľa § 180 C.s.p. a rozhodol v jej neprítomnosti. 6. V súlade s ust. § 295 C.s.p. a čl. 2 ods. 2 C.s.p. súd vyzval, v rámci prípravy veci na jej prejednanie, žalobcu preukázať tvrdené postúpenie pohľadávky a omeškanie žalovanej /doručenie faktúr a oznámenia o postúpení pohľadávok žalovanej/. Podaním, doručeným súdu dňa 6.4.2021 žalobca oznámil súdu že dokumenty boli doručované žalovanej obyčajnou poštovou zásielkou bez doručenky, resp. podacieho hárku+ k podaniu pripojil písomnú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 29.7.2019 a časť prílohy s identifikáciou postupovaných pohľadávok /o. i. aj voči žalovanej/. 7. Na pojednávaní dňa 3.8.2021 súd rozhodol podľa § 180 C.s.p., o konaní v neprítomnosti strán sporu / právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní s tým, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti; riadne predvolaná žalovaná nežiadala pojednávanie odročiť z dôležitých dôvodov/, vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov žalobcu, ako ich pripojil k návrhu a následne zistil nasledovný skutkový stav: 8. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a.s. bol poskytovateľom telekomunikačnej služby podľa Zák. NR SR č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, platného v čase uzavretia zmluvy o pripojení so žalovanou, žalovaná užívateľom. 9. Písomnou zmluvou o pripojení zo dňa 17.5.2005, ktorú právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou, fyzickou osobou - nepodnikateľom /pod priezviskom F./ na formulárovom tlačive poskytovateľa služby, sa právny predchodca žalobcu zaviazal aktivovať SIM kartu dňa 17.5.2005 a prostredníctvom nej poskytovať žalovanej program služby „55Viac“, vrátane v zmluve dohodnutých doplnkových služieb. 10. Písomným dodatkom k zmluve zo dňa 10.1.2015 zmluvné strany dohodli zmenu programu poskytovaných služieb na program Happy L NAJ. Ako spôsob fakturácie bola vyznačená elektronická forma faktúry ale súčasne aj zasielanie odpisu faktúry v papierovej forme poštou. 11. Podľa skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, žalovaná neuhradila právnym predchodcom žalobcu vystavené faktúry:
- VS XXXXXXXXXX, vystavená dňa 21.5.2017, na sumu 30,71 eur /mesačný poplatok Happy L NAJ/, za obdobie 22.4.2017 - 21.5.2017, s uvedením dátumu splatnosti 6.6.2017
- VS XXXXXXXXXX, vystavená dňa 21.6.2017, na sumu 34,02 eur /mesačný poplatok Happy L NAJ a „upomienka oneskorenej platby“/, za obdobie 22.5.2017 - 21.6.2017, s uvedením dátumu splatnosti 6.7.2017. 12. Účinné doručenie označených neuhradených faktúr žalovanej spôsobom, dohodnutým v ostatnom dodatku zo dňa 17.5.2015 k zmluve o pripojení nebolo v konaní žalobcom preukázané. 13. Listom zo dňa 28.4.2017 /na formulárovom tlačive právneho predchodcu žalobcu /Slovak Telekom a.s./, označenom ako „žiadosť o ukončenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb“/, žalovaná zmluvu vypovedala z dôvodu „nepotrebnosti“ s tým, že výpovedná lehota uplynie dňom 21.6.2017. 14. Písomnou výzvou zo dňa 10.7.2017 /pokus o zmier/ právny predchodca žalobcu vyzýval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 64,73 eur /dlh z vyššie uvedených faktúr/ v lehote do 10 dní od vystavenia pokusu o zmier. 15. Dňa 29.7.2019 spoločnosť Slovak Telekom a.s., ako postupca, uzavrel so žalobcom písomnú zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávok postupcu / osobitných: z titulu poplatkov za obmedzenie alebo prerušenie verejnej služby, poplatkov za upomienku oneskorenej platby, a štandardných: peňažných pohľadávok, vyúčtovaných z iného právneho titulu, ako je titul osobitnej pohľadávky/, vyúčtovaných fyzickým osobám - nepodnikateľom na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb/zmlúv o pripojení podľa zoznamu, ktorý je Prílohou č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok.
16. Podľa žalobcom predloženého zoznamu /Prílohy č. 1, str. 1138/ postúpených pohľadávok /čl. 63 spisu/, voči žalovanej v tomto konaní boli postúpené pohľadávky spolu v sume 64,73 eur istiny pod ref. číslom XXXXXXXXXX. 17. Listom zo dňa 19.9.2019 právny predchodca žalobcu /Slovak Telekom a.s./, oznamoval žalovanej postúpenie pohľadávky vo výške 64,73 eur /istina + zmluvná pokuta/ na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok s tým, že pohľadávka voči žalovanej je vedená pod referenčným číslom XXXXXXXXXX s tým, aby dlh plnila novému veriteľovi. 18. Doručenie pokusu o zmier, ani oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej nebolo v konaní žalobcom tvrdené, ani preukázané. 19. Predžalobnou výzvou zo dňa 30.4.2020 žalobca vyzýval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 73,29 eur a trov právneho zastúpenia 63,36 eur do 5 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Ani doručenie tejto písomnosti žalovanej nebolo v konaní žalobcom preukázané; k žalobe bol pripojený len podací hárok zo dňa 6.5.2020. 20. Podľa § 1 ods. 2 Obč. zák. Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občiansko-právne vzťahy neupravujú iné zákony. 21. Podľa § 80 ods. 10 Zák. NR SR č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, /ktorým sa rušil zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý zrušil zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách/, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona. 22. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ cit. osobit. zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 23. Podľa § 43 ods. 12 písm. a/,b/ cit. osobit. zákona, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 24. „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Interpretácia procesných predpisov neprichádza do úvahy. V zmysle týchto, prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ /uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 129/2010 zo dňa z 28. 1. 2011/. 25. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka /ďalej len „Obč. zák.“/, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 26. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Obč. zák., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 27. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 28. Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 29. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v plat. znení, s použ. prech. ustanovení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 31. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 32. „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena /okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané/, ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca /veriteľ/ povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným /dlžníkom/ uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu /odplatu/. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný /dlžník/ nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave /priebehu/ konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu“ /rozsudok NS SR sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22. 9. 2010/. 33. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať /§ 132 ods. 1 C.s.p./. Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. 34. Na základe vykonaného dokazovania v rozsahu, vymedzenom žalobcom v žalobe a jej doplnení, pri procesnej pasivite žalovanej /avšak bezpochyby v postavení spotrebiteľa, v ktorom konaní platia osobitné procesné ustanovenia z hľadiska čl. 6 ods. 1 a §§290 a nasl. C.s.p./, súd považoval žalobcom za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k vzniku platného záväzkovo- právneho vzťahu zo zmluvy o pripojení zo dňa 17.5.2005 uzavretej podľa Zák. NR SR č. 610/2003 Z.z./ a písomných dodatkov k zmluve, naposledy dodatku zo dňa 10.1.2015, ako aj nesplnenie povinnosti žalovanej zaplatiť za poskytnuté služby v období 22.4.2017 - 21.6.2017, vyúčtovanú cenu faktúrami pod VS 3416205773 a VS 3417204398, spolu v sume 59,74 eur, právnemu predchodcovi žalobcu v zmysle uzatvorenej zmluvy a ostatného dodatku, preto žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 59,74 eur ako dôvodnej vyhovel. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nepreukázaním účinného doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi/žalovanej žalobca za konania zhojil predložením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky voči žalovanej, v súlade s judikatúrou /„V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť o postúpení pohľadávky súčasťou žalobných tvrdení a preukázaná priloženými relevantnými dôkazmi /písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky s identifikáciou konkrétnej postúpenej pohľadávky, vymáhanej v danom súdnom konaní/ s tým, že doručením žaloby je oznámené /preukázané/ postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi“ uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo/11/2012/. 32. Z priznanej sumy istiny súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne, avšak až odo dňa, nasledujúceho po doručení žaloby v tomto konaní /18.5.2021/, ako
kvalifikovanej výzvy veriteľa dlžníkovi na splnenie peňažného dlhu v zmysle judikovanej praxe R 27/77, do splnenia dlhu. Žalobcom v konaní nebola preukázaná dohoda o splatnosti dlhu /§ 563 Obč. zák./, ani doručenie predmetných faktúr žalovanej, prípadne dodatočných výziev veriteľa na splnenie dlhu v súlade s ust. § 45 ods. 1 Obč. zák., žalovaná sa tak nemohla dostať skôr do omeškania, s odkazom na ust. § 42 ods. 4 písm. b) os. zákona. Žalobcom nebolo v konaní preukázané, že faktúry sa reálne dostali do dispozičnej sféry žalovanej /hoc aj v elektronickej podobe/ a že sa objektívne mala možnosť s nimi oboznámiť. Podľa právneho názoru NS SR, uvedeného v rozsudku sp. zn. 1MObdoV/2/2009 o dňa 28.4.2011 je faktúra iba platobný účtovný doklad, ktorému nemožno pripisovať účinky dvojstranného právneho úkonu. Jej záväznosť je daná obsahom dohody strán /zmluvy/, preto bez ďalšieho od samotnej skutočnosti, že žalobca cenu za služby fakturoval, na ktorých faktúrach uvádzal jednostranne lehoty splatnosti ceny služieb, nemožno v spojení len s tvrdením žalobcu o „odosielaní faktúr na adresu zákazníka, uvedenú v zmluve“ usudzovať omeškanie žalovaného. Vo zvyšku o zaplatenie príslušenstva z priznanej sumy istiny 59,74 eur do 17.5.2021 preto súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, zamietol. 33. Súd ďalej zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie sumy 4,99 eur istiny s celým uplatneným príslušenstvom. Uvedená sumy istiny bola žalovanej vyúčtovaná právnym predchodcom žalobcu faktúrou pod VS 3417204398, vystavenou dňa 21.6.2017. Vo faktúre je ako predmet plnenia označené iba „upomienka oneskorenej platby“. Vo vzťahu k tomuto nároku žalobca neuniesol ani bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a ani bremeno tieto skutočnosti preukázať. S poukazom na ustanovenie § 132 ods. 1,2 C.s.p. tak žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uplatnený nárok na zaplatenie sumy 4,99 eur s prísl. a dostatočným spôsobom nevysvetlil, na základe akých skutočností si tento nárok uplatňuje. Súd v sporovom konaní nie je oprávnený len z predložených listinných dôkazov sám vyvodzovať a dopĺňať chýbajúce skutkové tvrdenia strany sporu, majúce význam pre posúdenie a rozhodnutie veci. 34. Lehota na plnenie je 3 dni /§ 232 ods. 3 C.s.p./ odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 35. O nároku na náhradu trov konania v konaní čiastočne úspešného žalobcu /čo do požadovanej istiny v percentuálnom vyjadrení 92% oproti úspechu žalovanej 8%/, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Príslušenstvo, v časti ktorého žalobca úspech čiastočne nemal, v žalobe nevyčíslil. „Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo /úrok z omeškania/ navrhovateľ nevyčíslil vo svojej žalobe“ /uznesenie NS SR 6Obo 243/2007 zo dňa 27.11.2008/. 36. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.