Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/26/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 21 -

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 287,03 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

- 2 -

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 287,03 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 287,03 eura od 06.04.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 287,03 eura s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 10.01.2023 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX D. (ďalej len „poškodený“), pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poukázal na to, že poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 65/2023 zo dňa 20.01.2023, na základe ktorej prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo s tým, že nájom náhradného vozidla trval od 20.01.2023 do 13.02.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Uviedol, že po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Ďalej uviedol, že po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil poškodenému faktúru č. 1622023 splatnú dňa 28.02.2023 na sumu 1.055,10 eura s

DPH za 25 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla, pričom vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Uviedol, že fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Ďalej uviedol, že poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na neho, pričom započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s jeho pohľadávkou voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.055,10 eura s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Uviedol tiež, že žalovaného vyzval na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, pričom žalovaný mu dňa 23.03.2023 poskytol poistné plnenie vo výške 768,07 eura, keď žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný mu neposkytol poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Mal tiež za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré bol povinný poskytnúť najneskôr do 05.04.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP, pričom žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 21.03.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. dňa 31.07.2023 poukázal na to, že oprava škôd vzniknutých na poškodenom vozidle poškodeného bola vykonávaná v zmluvnom autorizovanom autoservise AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o., IČO: 31 706 495, so sídlom: Prešovská cesta 69, 040 22 Košice (ďalej tiež len „autoservis“), pričom poškodené vozidlo bolo umiestnené v autoservise odo dňa 20.01.2023 za účelom opravy. Uviedol, že dňa 13.02.2023 doručil autorizovaný autoservis, prostredníctvom webového portálu žalovaného, faktúru č. 230700122 zo dňa 10.02.2023, splatnú dňa 20.02.2023, pričom faktúra označovala ako dátum dodania deň 10.02.2023. Mal za to, že už dňa 10.02.2023 bola oprava poškodeného vozidla ukončená a poškodené vozidlo si poškodený mohol prevziať a ďalej užívať. Ďalej uviedol, že na podklade predloženej faktúry ukončila likvidáciu poistnej udalosti č.: a dňa 13.02.2023 a pristúpil dňa 13.02.2023 k poukázaniu poistného plnenia vo výške 1.488,71 eura na účet autoservisu. Poukázal na to, že poškodený si počas opravy poškodeného motorového vozidla prenajal u žalobcu náhradné vozidlo, a to od 20.01.2023 do 13.02.2023, t.j. po dobu 25 dni, pričom žalovaný uznal náhradu za nájom náhradného vozidla s ohľadom na deň skončenia opravy a zároveň zohľadnil primeranosť dĺžky opravy vozidla. Uviedol, že poškodené vozidlo bolo opravované od 20.01.2023 do 10.02.2023, t.j. 22 dní a s ohľadom na skutočnosť, že oprava trvala neúmerne dlhú dobu, uznal dobu nájmu len za 18 dni nájmu náhradného vozidla. Ohľadne posúdenia počtu dní prenájmu motorového vozidla poškodeným, nesúhlasil so žalobcom, podľa ktorého nájom náhradného vozidla trvá až do vystavenia krycieho listu a poskytnutia poistného plnenia žalovaným, pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 23.05.2023 a rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 07.01.2021 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 27.10.2021. Mal za to, že postup autoservisu, keď napriek tomu, že je vozidlo opravené a toto naďalej zadržiava, je neprípustný a nie je na zákonnom podklade. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 22.03.2023 a uviedol, že autoservis bez zákonného podkladu obmedzoval vlastnícke právo poškodeného a navyšoval náklady na nájom náhradného vozidla, pričom nič nebránilo tomu, aby po skončení opravy bolo opravené vozidlo prevzaté poškodeným a ten ho ďalej mohol užívať, zatiaľ čo by bola poistná udalosť prešetrená z jeho strany, a následne by poskytol plnenie autoservisu. Mal za to, že pri likvidácii poistnej udalosti č.: postupoval správne, keď priznal rozsah nájmu náhradného vozidla s ohľadom na ukončenie opravy dňa 10.02.2023. Ďalej uviedol, že priznal náhradu nájomného len za 18 dní trvania nájmu, pričom poistné plnenie bolo znížené o neprimeranú dĺžku nájmu v rozsahu 7 dní, keď dĺžku prenájmu v primeranej dobe určil s ohľadom na čas opravy poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany žalovaného pri poskytovaní súčinnosti. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2016, sp. zn. a tiež na stanovisko Národnej banky Slovenska

ako orgánu kontroly nad výkonom poisťovníctva na území Slovenskej republiky, ktorá zastáva právny názor, že poškodený má nárok na prenájom náhradného vozidla odo dňa vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle do dňa doručenia oznámenia o vzniku totálnej škody, resp. oznámenia o ukončení opravy vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom nevyhnutným na objednanie a dodanie potrebných náhradných dielov. Poukázal ďalej na to, že opravné úkony boli fakturované v trvaní 14,6 normohodin prác (146 časových jednotiek (ČJ), pričom 10 ČJ = 1 hodina (Kalkulácia autoservisu zo dňa 10.2.2023, strana č. 4), pričom aj pri zohľadnení dôb obstarania náhradných dielov a vykonania obhliadok vozidla, je 25 dní neprimerane dlhé obdobie, v ktorom bolo vozidlo umiestnené v servise za účelom opravy. Mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by opodstatňovali uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Pritom je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukázal na to, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného, náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Poukázal pritom na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. . Ďalej uviedol, že z predloženej faktúry vystavenej autoservisom AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o. zo dňa 10.02.2023. za opravu vozidla síce vyplýva doba skončenia prác na vozidle dňa 10.02.2023, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Poukázal na to, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Zdôraznil, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. Poukázal tiež na to, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o., ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla, preto v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Ďalej uviedol, že až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poukázal na to, že poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, čo vyplýva z predloženého potvrdenia autoservisu AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o. Uviedol, že predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, autoservis AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o. mal až po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, a preto až po doručení krycieho listu - dňom 13.02.2023 bola oprava poškodeného motorového vozidla ukončená, poškodený bol informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva. Uviedol tiež, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k tomu poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. ). Poukázal tiež na to, že poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise, bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Zdôraznil tiež, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Poukázal ďalej na to, že poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil,

disponoval dostatočnou hotovosťou (finančnými prostriedkami vo výške 1.488,71 eura) na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Mal za to, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania, keďže sa jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uviedol tiež, že žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu, poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Poukázal na to, že postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Dôvodil, že uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. Zdôraznil, že v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy, pričom to bol práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Mal tiež za to, že pokiaľ žalovaný nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave či konečnej dĺžke opravy, malo to byť odzrkadlené a namietané voči autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia za opravu a nie následne vymáhané na úkor poškodeného. Poukázal tiež na závery konštatované v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. a obdobne v rozhodnutí zo dňa 12.12.2018, sp. zn. , v zmysle ktorého „dobu opravy poškodeného motorového vozidla bolo zrejmé, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tomto smere doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti.“ Uviedol, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 20.01.2023 do 13.02.2023, t.j. 25 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Ďalej uviedol, že nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Uviedol tiež, že dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave.

4. Žalovaný zotrval na tom, že autoservisy, ktoré uplatňujú zádržné právo na opravené motorové vozidlá ešte pred nadobudnutím splatnosti pohľadávky, konajú v rozpore so zákonom, pričom nezákonné konanie nemôže požívať právnu ochranu. Mal za to, že nemožno odvodzovať právo žalobcu od protiprávneho konania autoservisu a z tohto dôvodu zaviazať žalovaného na plnenie požadovanej istiny. Mal tiež za to, že protiprávne konanie autoservisu nemôže požívať právnu ochranu, a preto nemožno ani priznať žalobcom požadovanú sumu. Uviedol, že aj pri odplatných záväzkových vzťahoch sa odplata bežne uhrádza až po odovzdaní diela a nadobudnutí splatnosti faktúry za dané služby, nie je preto na mieste argumentovať odplatnosťou záväzkového vzťahu ako dôvodom pre ponechanie vozidla v opravovni a neúmerne predlžovať dobu nájmu náhradného vozidla. Zhrnul, že Autospol VLASATÝ, spol. s r. o., ako zmluvný autoservis, nemal právo zadržiavať vozidlo poškodeného až do vystavenia krycieho listu, resp. vyplatenia poistného plnenia, nakoľko takýto postup nemá oporu v zákone a javí znaky klamlivej obchodnej praktiky.

5. Žalobca zopakoval, že trvanie nájmu je v danom prípade plne dôvodné do momentu ukončenia opravy a doručenia krycieho listu žalovaným dňa 13.02.2023. Vo vzťahu k argumentácii ohľadom dôvodnosti trvania nájmu náhradného vozidla až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozície poškodeného, poukázal na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.10.2023, sp. zn. . Zdôraznil, že okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, i obdobných sporov, ktorými sú jednak existencia povinného zmluvného

poistenia, či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho, poškodený totiž nemôže užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie škody na ňom poistencom žalovaného, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v autoservise, ak táto doba nebola ovplyvnená porušením povinnosti zo strany poškodeného. Poukázal na to, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Uviedol, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Uviedol tiež, že poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas vykonávania jeho opravy, poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany poisťovne. Mal za to, že dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla. Poukázal na to, že neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovaného, keď medzi žalovaným a autoservisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému. Poukázal ďalej na to, že ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému odpadá dôvod užívania náhradného vozidla, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. -34, v ktorom ústavný súd vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla vyslovil stotožňujúci sa názor s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Mal za to, že nepriznaním uplatneného nároku tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaný, by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“

- nikoho nepoškodzovať, Uviedol, že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať, keďže táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď ma aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Zopakoval, že v predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo do 13.02.2023, pričom v rovnaký deň žalovaný vystavil krycí list, ale nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla následne priznal len za 18 dní trvania nájomného vzťahu, t.j. do 06.02.2023, a to napriek tomu, že oprava vozidla trvala až do 10.02.2023. Zdôraznil, že poškodený nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť dĺžku doby, po ktorú je poškodené vozidlo v autoservise, pričom ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy žalovaný v zmysle Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.02.2023 nevykonal žiadne zrážky z poistného plnenia, tzn. že dĺžku vykonávanej opravy rozporoval až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. Poukázal tiež na to, že samotnú dĺžku opravy nebolo možné zo strany poškodeného akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, pričom autoservis ako zmluvný partner žalovaného a autorizovaný servis garantuje kvalitné a rýchle vykonanie opravy, poškodený tak nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že oprava bude vykonaná v čo najkratšom možnom čase vzhľadom na objektívne možnosti na strane autoservisu a jeho zmluvné povinnosti vo vzťahu k žalovanému. Zhrnul, že poškodený bol dopravnou nehodou zapríčinenou konaním poistenca žalovaného donútený zabezpečiť opravu svojho poškodeného vozidla, počas ktorej ho nemohol užívať obvyklým spôsobom, a to po celú dobu jeho zotrvania v autoservise, čoho dôsledkom bol vznik nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré by nepotreboval, ak by k dopravnej nehode nedošlo. Uviedol ďalej, že záväzkový vzťah s poisťovňou je držiteľom motorových vozidiel vnútený zákonom, poškodený je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej

poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu, pričom výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni. Uviedol, že výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy, a to práve doručením krycieho listu. Poukázal na to, že krycí list predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného vozidla poškodenému, pričom vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo opodstatnenie. Uviedol, že zo strany autoservisu tak nejde o uplatnenie zádržného práva, ktoré žalovaný vyhodnocuje vo svetle ním citovaných súdnych rozhodnutí ako neoprávnené, a to dokonca s dopadom na príčinnú súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a konaním poistenca žalovaného. Zdôraznil, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne. Uviedol tiež, že autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového vozidla. Mal za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. Uviedol, že skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Mal tiež za to, že pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Napokon uviedol, že skutočnosť, že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca žalovaného zotrvá v autoservise až do zaplatenia nákladov spojených s jeho opravou je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti.

6. Žalovaný poukázal na rozhodnutia krajských súdov, ktoré priznali nájom náhradného vozidla poškodenému len do doby skončenia opravy, resp. po dobu účelnosti zotrvávania vozidla v autoservise (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 12.09.2023, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 27.04.2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.01.2022, ktorým odmietol dovolanie žalobcu, a to z dôvodu, že sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu - rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 11.04.2019).

7. Žalobca poukázal na najaktuálnejší rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024 sp. zn. a rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 26.03.2024 sp. zn. , pričom zdôraznil, že neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23.05.2023, sp. zn. , na ktorý žalovaný detailne poukazoval, bol zmenený práve rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024 sp. zn. a ktorý priamo vyvracia argumentáciu žalovaného.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

8.1. Dňa 10.01.2023 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX D. (poškodený), pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal motorové vozidlo opraviť v autoservise AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o., Prešovská cesta 88, 040 22 Košice, IČO: 31 706 495 (ďalej len „autoservis AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o.“), pričom vozidlo bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 20.01.2023 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa

13.02.2023 bolo vozidlo v ten istý deň (13.02.2023) odovzdané poškodenému. Autoservis AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o. faktúrou č. 230700122 zo dňa 10.02.2023, splatnou dňa 20.02.2023, s dátumom dodania 10.02.2023, fakturoval poškodenému za opravu vozidla sumu 1.488,71 eura, pričom faktúru zasielal autoservis priamo žalovanému. Listom zo dňa 13.02.2023 žalovaný oznámil poškodenému, že dňa 13.02.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že sumu 1.488,71 eura za opravu na základe faktúry č. 230700122 poukazuje na účet autoservisu AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o.. Dátum zaúčtovania sumy 1.488,71 eura podľa interného systému žalovaného bol 17.02.2023. Dňa 20.01.2023 žalobca uzatvoril s poškodeným Zmluvu o nájme č. 65/2023, na základe ktorej mu prenajal náhradné motorové vozidlo s tým, že nájom trval od 20.01.2023 do 13.02.2023, pričom poškodený po túto dobu nemal k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. Faktúrou č. 1622023 zo dňa 14.02.2023 so splatnosťou dňa 28.02.2023 žalobca fakturoval poškodenému za prenájom náhradného motorového vozidla sumu 1.055,10 eura za 25 dní (25x 41 eur) vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla (30 eur). Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2023 poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry za nájom náhradného motorového vozidla č. 1622023 s tým, že postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému listom zo dňa 14.02.2023. Žalovaný listom zo dňa 22.03.2023 oznámil žalobcovi, že dňa 21.03.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal mu sumu 768,07 eura za 18 dní zapožičania náhradného vozidla s tým, že v tejto dobe je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Uvedená suma bola pripísaná na účet žalobcu dňa 23.02.2023.

8.2. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný, navyše vyplýva aj z predložených listinných dôkazov (zmluva o nájme č. 65/2023 zo dňa 20.01.2023, čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 14.02.2023, potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 13.02.2023, faktúra č. 1622023, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2023, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2023, uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 14.02.2023, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 22.03.2023, výpis z účtu žalobcu, záznam o dopravnej nehode zo dňa 10.01.2023, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.02.2023, faktúra č. 230700122, detail exkasa, dotazník pre poškodeného k škodovej udalosti, posudok-kalkulácia č. 7000783).

8.3. Z potvrdenia o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody (č.l. 67-68 spisu) súd zistil, že spoločnosť ALTERIA MOTOR s.r.o., Predmestská 90, 010 01 Žilina, IČO: 36 805 394, ako autorizovaný servis vozidiel značky Mazda, Mitsubishi, Hyundai, spoločnosť MD-Bavaria Žilina, s.r.o., Bytčická ul. 82, 010 01 Žilina, IČO: 35 400 882, ako autorizovaný servis vozidiel značky BMW, spoločnosť FINANL.CD, spol. s r.o., Prielohy 5, 010 07 Žilina, IČO: 31 432 484, ako autorizovaný servis vozidiel značky Peugeot, potvrdili, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady za opravu, túto faktúru servis v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť s tým, že v prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list, ktorý vystavuje príslušná poisťovňa, a tento doručuje autoservisu, ktorý vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne.

8.4. Z rámcovej zmluvy o spolupráci v oblasti opráv motorových a prípojných vozidiel zo dňa 09.10.2017 uzatvorenej medzi žalovaným ako poisťovňou, autoservisom AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o. a spoločnosťou Slovexperta, s.r.o. súd zistil, že jej predmetom sú práva a povinnosti zmluvných strán pri ich vzájomnej spolupráci v oblasti opráv motorových a prípojných vozidiel, ktoré sú poistené v poisťovni, alebo boli poškodené motorovým vozidlom, ktoré má v poisťovni poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú jeho prevádzkou (ďalej ako „vozidlo“) a úprava niektorých práv a povinností súvisiacich s predajom alebo sprostredkovania predaja poistných produktov v prípade, ak opravovňa má s poisťovňou uzatvorenú Zmluvu o sprostredkovaní poistenia. Účelom zmluvy je zlepšenie a urýchlenie poskytovaných služieb spoločným zákazníkom zmluvných strán a nastavenie vzájomnej spolupráce pri dojednávaní alebo sprostredkovávaní dojednania poistných zmlúv. Spoločným zákazníkom zmluvných strán je tretia osoba, ktorá využíva služby poskytované poisťovňou v oblasti likvidácie poistných udalostí,

a ktorá sa obrátila s objednávkou na opravu poškodeného vozidla na opravovňu (ďalej ako „spoločný zákazník“) (čl. I. bod 1., 3. zmluvy). Podľa čl. II bod B. 1. zmluvy autoservis AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o. (ďalej pre účely tejto zmluvy „opravovňa“) sa zaviazal vykonávať opravy vozidiel v predpísanej kvalite podľa technologických postupov a časových noriem udávaných výrobcom s tým, že v prípade nedodržania tohto článku poisťovňa zaplatí prácu len podľa všeobecne platných cenníkov používaných poisťovňou (najmä SW AudaPad), pričom v takomto prípade sa opravovňa zaväzuje nevymáhať rozdiel medzi fakturovanou sumou a sumou zaplatenou poisťovňou od spoločného zákazníka. Podľa čl. II bod B. 13. zmluvy opravovňa sa zaväzuje vydať spoločnému MV zákazníkovi po skončení opravy a následnom vložení faktúry do elektronického systému poisťovne resp. po doručení písomného dokladu „Oznámenie o poistnom plnení”(ďalej len „krycí list“) o výške poskytnutého plnenia od poisťovne. Podľa čl. II bod C. 2. zmluvy opravovňa sa zaväzuje rešpektovať v plnom rozsahu krycí list, ktorým poisťovňa potvrdzuje výšku poistného plnenia, ktoré poisťovňa poukáže na účet opravovne, uvedený v záhlaví tejto zmluvy. Podľa čl. IV bod 4. zmluvy poisťovňa sa zaväzuje aktívne spolupracovať počas opravy s opravovňou a konzultovať technológiu a rozsah opravy vozidla. Podľa čl. IV bod 6. zmluvy ak spoločný zákazník, požiada poisťovňu o úhradu za opravu vozidla bezhotovostným prevodom, tj. požiada o vystavenie záväzného písomného dokladu o výške poistného plnenia - krycieho listu, tento bude vystavený najneskôr do dvoch pracovných dní od doručenia všetkých dokladov potrebných k likvidácii využitím poistno technického systému Webportál slúžiaceho na prenos dokumentov do poisťovne a ukončenia šetrenia rozsahu práva na poistné plnenie a odovzdaný opravovni. Podľa čl. IV bod 7. zmluvy poisťovňa sa zaväzuje odoslať krycí list opravovni na e-mail uvedený v prílohe č. 3. Podľa čl. IV bod 8. zmluvy poisťovňa sa zaväzuje zabezpečiť najneskôr do 7 dní po vystavení krycieho listu úhradu poistného plnenia bankovým prevodom na účet opravovne uvedený v záhlaví tejto zmluvy.

9. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

9.1. Podľa Občianky zákonník (ďalej len „“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

9.2. Podľa § 427 ods. 2 O.z. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

9.3. Podľa § 429 O.z. prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.

9.4. Podľa § 442 ods. 1 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

9.5. Podľa § 663 O.z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

9.6. Podľa § 671 ods. 1 O.z. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

9.7. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

9.8. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

9.9. Podľa poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

9.10. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

9.11. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

9.12. Podľa § 524 ods. 1 O.z. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

9.13. Podľa § 524 ods. 2 O.z. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9.14. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

9.15. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9.16. Podľa nariadenia č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd za preukázané, že dňa 10.01.2023 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Tým bola s poukazom na , O.z. v spojení s , , , daná zodpovednosť a zároveň pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní. Poškodený nechal motorové vozidlo opraviť v autoservise AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o., pričom vozidlo bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 20.01.2023 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu dňa 13.02.2023 bolo vozidlo odovzdané poškodenému dňa 13.02.2023. Dňa 20.01.2023 žalobca uzatvoril s poškodeným Zmluvu o nájme č. 65/2023, na základe ktorej mu prenajal náhradné motorové vozidlo s tým, že nájom trval od 20.01.2023 do 13.02.2023, pričom poškodený po túto dobu nemal k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. Faktúrou č. 1622023 zo dňa 14.02.2023 so splatnosťou dňa 28.02.2023 žalobca fakturoval poškodenému za prenájom náhradného motorového vozidla sumu 1.055,10 eura za 25 dní (25x 41 eur) vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla (30 eur). Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2023 poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry za nájom náhradného motorového vozidla č. 1622023 s tým, že postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému listom zo dňa 14.02.2023. Tým bola s poukazom na v spojení s , O.z. daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Žalovaný listom zo dňa 22.03.2023 oznámil žalobcovi, že dňa 21.03.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal žalobcovi sumu 768,07 eura za 18 dní zapožičania náhradného vozidla s tým, že v tejto dobe je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.

11. Zodpovednosť žalovaného za škodu spočívajúcu v danom prípade v nákladoch na nájom náhradného motorového vozidla nebola v konaní sporná, keď napokon žalovaný vedomý si tejto svojej zodpovednosti už čiastočne žalobcovi z tohto titulu plnil (vyplatením sumy 768,07 eura). Okrem toho súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúrne závery súdov v tejto oblasti, podľa ktorých skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené

nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.11.1992, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 7, ročník 1992, a ďalej napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.06.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.03.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 16.10.2008). V posudzovanej veci nebola medzi stranami sporná výška denného nájomného (táto nebola zo strany žalovaného nijako rozporovaná, rovnako ako ani účtovaný poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla), a teda že išlo o cenu primeranú, keďže nijako výrazne neprekračovala výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné motorové vozidlo (čo je súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti). Rovnako nebola sporná nutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Medzi stranami bola v podstate sporná iba otázka dôvodnosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným vo vzťahu k nároku na náhradu škody spočívajúcom v nájme náhradného motorového vozidla poškodeným, keď žalovaný namietal, že oprava poškodeného motorového vozidla, počas ktorej si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo, bola ukončená už dňa 10.02.2023, kedy autoservis vystavil faktúru za opravu motorového vozidla a poškodené vozidlo si (podľa žalovaného) mohol poškodený prevziať a ďalej užívať, a nie až dňa 13.02.2023, kedy ukončil likvidáciu poistnej udalosti a poukázal poistné plnenie vo výške 1.488,71 eura na účet autoservisu. Zároveň namietal dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom, ktorú považoval za neprimeranú a uznal dobu nájmu len za 18 dní nájmu náhradného motorového vozidla, za ktorú aj priznal a vyplatil žalobcovi náhradu za nájom náhradného motorového vozidla.

12. Pokiaľ ide o otázku, či nárok na náhradu škody spočívajúci v nájme náhradného motorového vozidla poškodeným v prípade škody hradenej z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je dôvodný iba do okamihu ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom alebo až do okamihu vydania opraveného motorového vozidla poškodenému autoservisom po oprave, resp. do umožnenia užívania opraveného motorového vozidla poškodeným zo strany autoservisu po úhrade ceny opravy zo strany poisťovne škodcu príp. vystavenia tzv. krycieho listu poisťovňou, súd poukazuje na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 26.03.2024, ktorý v skutkovo obdobnej veci rovnakých sporových strán dospel k nasledovným záverom: „... odvolací súd východiskovo považuje za potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“). Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. a , ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“. V kontexte uvedeného bolo v prejednávanom spore

zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla do vykonania opravy poškodení motorového vozidla, ktoré boli spôsobené škodcom (poisteným) alebo až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať.“ ... „V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu, ktorú zavinil jeho poistník na motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach - servisoch, s ktorými môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“ osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý do poskytnutia určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného opravy, na čo slúži práve tzv. krycí list. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetný postup bol uplatnený aj v prejednávanom prípade. Uvedený záver zodpovedá tvrdeniam žalobcu o bežných obchodných praktikách servisov vykonávajúcich opravy motorových vozidiel, pričom žalovaný v konaní relevantným spôsobom nespochybnil vyjadrenie spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o., ktorá vykonávala opravu motorového vozidla poškodeného, a ani vyhlásenia ďalších autorizovaných servisov, t. j. spoločnosti FINAL-CD spol. s r. o., prípadne MD-Bavaria Žilina, s. r. o., z ktorých vyplýva, že bežnou praxou týchto servisov je, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady na opravu, a túto faktúru v deň jej vystavenia automaticky odosiela poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť a v prípade, ak poisťovňa je ich zmluvným partnerom (rozumej partnerom autoservisu) sa ako náhrada úhrady faktúry využíva tzv. krycí list s tým, že servis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu. Je potom nepochybné, že žalovaný mal o tomto zaužívanom postupe autoservisov vedomosť, pričom sám potvrdil, že bol o vydanie krycieho listu listom označeným ako „Splnomocnenie“ požiadaný. Žalovaný (pri svojom skutkovom tvrdení, že motorové vozidlo poškodeného bolo obhliadnuté dňa 14.12.2021 a následne bola vykonaná doobhliadka dňa 21.12.2021) v spore neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by nejakým spôsobom, čo i len sčasti, spochybňovali, že faktúrou autoservisu (č. 1214540 dňa 27.12.2021 znejúca na sumu 3.794,95 eur) vyúčtovanú cenu opravy motorového vozidla poškodeného následne aj v celom rozsahu uhradil (dňa 17.01.2022 bola pripísaná na účet spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o. suma 3.794,95 eur). Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk odvolací súd dospel k záveru, že za daných okolností nedochádza na strane poškodeného k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že argumentácia žalovaného potom prinajmenšom ignoruje existujúci stav založený poškodeným a autoservisom a svojvoľným určením termínu vydania krycieho listu prípadne úhrady objektívne odďaľuje vydanie motorového vozidla poškodenému. 10.2.1 Odvolací súd v spojitosti s vysloveným záverom zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by (v spore posudzovanom období od 29.12.2021 do 17.01.2022) zakladali záver o omeškaní autoservisu s opravou motorového vozidla poškodeného a na to nadväzujúcim vyhotovením a zaslaním faktúry za opravu vozidla žalovanému, príp. o omeškaní poškodeného s prevzatím opraveného motorového vozidla. Zo zistených skutočností, t.j. že poškodený si dal opraviť poškodené motorové vozidlo v servise, ktorého zmluvným partnerom je žalovaný, splnomocnil predmetný autoservis (t.j. subjekt, ktorý ako zmluvný partner rozhodne musel mať skúsenosti s komunikáciou so žalovaným ohľadne poistných plnení pri škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla) na komunikáciu so žalovaným (s tým, že úhrada ceny opravy poškodeného motorového vozidla bude likvidovaná formou „krycieho listu“), pri (žalovaným nepopretom) vyjadrení žalobcu o tom, že poškodený nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu opravy poškodeného motorového vozidla, vyplýva, že poškodený vstupoval do právneho vzťahu s autoservisom založeného zmluvou o dielo s tým, že on nebude uhrádzať cenu diela, a že úhrada ceny diela bude zabezpečená vydaním krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu, t.j. žalovaného. O uvedenom svedčí aj postup samotného autoservisu, ktorý faktúru za opravu motorového vozidla poškodeného nezasielal poškodenému, ale zasielal ju priamo žalovanému. V kontexte uvedeného muselo byť žalovanému zrejmé, že pri bežnom (očakávanom) chode udalostí (s poukazom na vyššie uvedené vyjadrenie spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o., prípadne ďalších autoservisov) bude predmetné motorové vozidlo poškodenému vydané až po vydaní krycieho listu, prípadne úhrade fakturovanej sumy, teda že ukončenie tohto „procesu“ bude podmienené úhradou (prípadne zabezpečením úhrady), ktorú mal vykonať samotný žalovaný. Argumentácia žalovaného potom prinajmenšom ignoruje existujúci faktický stav založený poškodeným a autoservisom, pričom bol to práve žalovaný, ktorý svojvoľným určením

termínu vykonania úhrady (v danom prípade žalovaný iba všeobecne poukazoval na lehoty, ktoré sú mu zákona dané na vykonanie prešetrenia, keď nevzniesol žiadne námietky voči cene vykonanej opravy) objektívne oddialil vydanie motorového vozidla poškodenému. 10.3 Vyššie vyslovené závery podľa názoru odvolacieho súdu nachádzajú v určitej miere oporu aj v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to zádržnom práve, tak ako je prezumované , na ktoré (aj keď nie pri úplne identických východiskách) poukazoval aj súd prvej inštancie. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného právneho úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ má nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva napríklad pri zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje , čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek tomu, že žalovaný sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje ) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený „musel“ dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je potom potrebné o to viac nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom servise poisťovateľa škodcu (tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade). Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je (vo všeobecnosti) oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania

úhrady opravy. Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania krycieho listu. 10.4 Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 12.12.2021) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovaného, daná. V kontexte uvedeného záveru sa potom odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vo výške nájomného za obdobie od opravy motorového vozidla poškodeného do úhrady ceny opravy. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto výklad zodpovedá účelu , ktorým je dosiahnutie čo najväčšieho zmiernenia následkov vzniknutých poškodenému v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla tak v materiálnej, ako aj imateriálnej sfére. Naopak, práve záver súdu prvej inštancie spočívajúci v rozlišovaní jednotlivých zložiek nárokov na náhradu škody poškodeného a s tým súvisiacu potrebu rôznej „kontraktačnej“ aktivity zo strany poškodeného, odvolací súd nepovažuje za súladný s primárnym účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.“ Súd tiež poukazuje na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 26.03.2024, ktorý v skutkovo obdobnej veci rovnakých sporových strán uviedol cit.: „Odvolací súd stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie o účelnosti doby nájmu náhradného vozidla až do momentu doručenia krycieho listu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné. 24. Východiskovo je potrebné akcentovať, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. 25. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle a vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. 26. Je odvolaciemu súdu známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovaného, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke ( ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti ( ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa škoda nenavyšovala). 27. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr. servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa tak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny opravy, resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu) atď. Záverom je potrebné akcentovať, že žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie vykonať žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a uplatňovanou škodou. 28. Napokon pre úplnosť odvolací súd dodáva, že uvedený záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je škoda v konkrétnom prípade

spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon (kvalifikovaná udalosť) je nielen podmienkou vzniku určitej škody, ale má zároveň podľa obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktoré sú z hľadiska škodovej udalosti pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali na vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda zodpovedá iba za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať. 29. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen škoda na vozidle ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to v rozsahu primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná. 30. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 27.10.2021 a závery v ňom uvedené, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odklon od uvedených záverov je zdôvodnený neskorším Nálezom Ústavného súdu SR č.k. -34 zo dňa 16.2.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej veci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“.“ „33. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo poškodeného bolo v servise od 25.2.2022 do 21.3.2022, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalobcovi vrátené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú boli náklady - nájom náhradného vozidla vynaložené účelne.“

13. Súd si dovolil odcitovať prevažnú časť odôvodnenia vyššie uvedených rozsudkov odvolacích súdov, nakoľko tieto sa v nich komplexne vysporiadali so všetkými otázkami relevantnými aj pre posúdenie prejednávanej veci, ako aj s totožnými argumentmi a námietkami žalovaného uplatnenými v posudzovanej veci, vrátane ním citovaných rozhodnutí prvoinštančných a odvolacích súdov ako aj najvyššieho súdu, citované závery považuje tunajší súd za racionálne a logicky podložené, vo svojom súhrne argumentačne presvedčivé, z dôvodu ktorého sa tunajší súd s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a nemá dôvod sa od nich v čomkoľvek odchyľovať, a preto na ne v podrobnostiach odkazuje. Súd nevidí dôvod opakovane detailne sa vysporiadavať s rovnakými argumentmi a námietkami žalovaného prednesenými v konaní v posudzovanej veci, keďže by musel iba opakovať (pri stotožnení sa s nimi) argumenty použité vo vyššie citovaných rozsudkoch odvolacích súdov, ktoré sa s nimi už vysporiadali a poskytli na ne komplexnú odpoveď. Napriek tomu k zásadnej námietke žalovaného, že nájom náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného bol dôvodný iba do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom (vystavenie faktúry za opravu autoservisom), pričom nič nebránilo, aby po skončení opravy bolo opravené vozidlo prevzaté poškodeným a ten ho ďalej mohol užívať, súd uvádza, že táto argumentácia nezodpovedá ani realite bežného života, keď aj súdu je známa bežná obchodná prax, že v prípade poistných udalostí krytých z povinného zmluvného poistenia škodcu autoservis po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla vydá vozidlo poškodenému až po zaplatení ceny opravy resp. vystavení krycieho listu poisťovňou škodcu predstavujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy motorového vozidla v konkrétnej výške zaplatí autoservisu. Uvedené napokon preukazujú aj potvrdenia o bežnej obchodnej praxi vystavených spoločnosťou ALTERIA MOTOR s.r.o., Predmestská 90, 010 01 Žilina, IČO: 36 805 394, ako autorizovaným servisom vozidiel značky Mazda, Mitsubishi, Hyundai, spoločnosťou MD-Bavaria Žilina, s.r.o., Bytčická ul. 82, 010 01 Žilina, IČO: 35 400 882, ako autorizovaným servisom vozidiel značky BMW, spoločnosťou FINANL.CD, spol. s r.o.,

Prielohy 5, 010 07 Žilina, IČO: 31 432 484, ako autorizovaným servisom vozidiel značky Peugeot, ktorí potvrdili, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady za opravu, túto faktúru servis v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť s tým, že v prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list, ktorý vystavuje príslušná poisťovňa, a tento doručuje autoservisu, ktorý vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne. Bolo by pritom iluzórne domnievať sa, že poškodený (ktorý škodovú udalosť nezavinil a ktorému boli všetky negatívne dôsledky tejto udalosti „vnútené“ inou osobou) by si dokázal v tejto situácii individuálne vyjednať s autoservisom celkom odlišné podmienky týkajúce sa platenia a odovzdania motorového vozidla po oprave autoservisom, zvlášť keď v tejto situácii vystupuje autoservis voči poškodenému v silnejšej pozícii a určuje „pravidlá hry“. Účelom povinného zmluvného poistenia je pritom zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie negatívnych dôsledkov na poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a teda inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V tomto kontexte je potom potrebné nazerať aj na podstatu samotného zabezpečenia náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. februára 2023, v ktorom ústavný súd konštatoval cit.: „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo.“ ... „V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti sa ústavný súd s názorom krajského súdu stotožňuje.“ ... „Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.“ ... „Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“ Súd tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25.07.2019, v ktorom krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci rovnakého žalobcu dospel k záveru cit.: „Pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo. Z vykonaných dôkazov plynie, že motorové vozidlo bolo v servise v čase od 19.10.2017 do 24.10.2017, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalovanému vrátené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla.“ Ďalej súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 15.11.2023, v ktorom krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci dospel k záveru cit.: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle a vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia

poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z vlastnej činnosti. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné tiež zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Nie je tiež bez významu, že predmetná oprava poškodeného motorového vozidla stála 5.092,16 EUR, ktorú poškodený nemusí mať v deň vystavenia faktúry k dispozícii. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému t.j. od 13.9.2019 do 20.9.2019 a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou.“ K rovnakému záveru dospel Krajský súd v Bratislave aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 18.10.2023. Vychádzajúc z uvedeného možno v podmienkach posudzovanej veci konštatovať, že na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t.j. keď mu bolo autoservisom vydané po tom, ako bol zo strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) vystavený a autoservisu doručený krycí list resp. keď došlo k úhrade ceny opravy zo strany poisťovateľa škodcu v prospech autoservisu, za predpokladu, že zo strany poškodeného nedošlo k bezdôvodnému omeškaniu s prevzatím opraveného motorového vozidla resp. k bezdôvodnému omeškaniu autoservisu s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému. V posudzovanej veci pritom nebolo v konaní sporné, že faktúru za opravu vozidla (od vystavenia ktorej žalovaný odvodzoval okamih ukončenia opravy) autoservis ani nezasielal poškodenému ale priamo žalovanému, a teda poškodený ani nemal vedomosť o okamihu ukončenia opravy jeho motorového vozidla. Rovnako nebolo v konaní sporné, že žalovaný sa nijako bezdôvodne neomeškal s prevzatím opraveného motorového vozidla resp. autoservis s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému, keď po ukončení opravy (vystavení faktúry č. 230700122 za opravu motorového vozidla dňa 10.02.2023) autoservis vystavenú faktúru bezodkladne zaslal žalovanému, ktorý dňa 13.02.2023 vystavil a doručil autoservisu krycí list (oznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.02.2023) a v ten istý deň (13.02.2023) bolo motorové vozidlo odovzdané poškodenému, ktorý zároveň v ten istý deň (13.02.2023) ukončil nájom náhradného motorového vozidla. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného, náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo (čo nebolo v konaní sporné), nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania (porov. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 12.12.2018). Súd tiež poukazuje na to, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu, vozidlo nechal opraviť v autoservise AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o., ktorý je zmluvným obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla, poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise, bezodkladne po tom, ako bol informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo ihneď vrátil. Opätovne súd poukazuje na to, že škodová udalosť, ktorú poškodený nezavinil, a s ňou spojené negatívne dôsledky, boli poškodenému „vnútené“ inou osobou, preto nie je ani možné od neho spravodlivo požadovať, aby disponoval dostatočnou hotovosťou (finančnými prostriedkami) na tento účel (keďže nemohol predvídať vznik týchto nákladov) a aj v prípade jej existencie túto použil práve na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu nájmu náhradného motorového vozidla. Okrem toho súd poukazuje na to, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel tak, aby tieto neplatili priamo škodcovia (a už vôbec nie poškodení), a to vzhľadom na platenie poistného v prospech poisťovne.

14. Napokon súd nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na to, že si vyžiadal zmluvu o spolupráci (Rámcovú zmluvu o spolupráci v oblasti opráv motorových a prípojných vozidiel zo dňa 09.10.2017) uzatvorenú medzi žalovaným ako poisťovňou, autoservisom AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o. a spoločnosťou Slovexperta, s.r.o., ktorá iba potvrdila záver o dôvodnosti nároku na náhradu škody spočívajúci v nájme náhradného motorového vozidla poškodeným až do okamihu vydania opraveného motorového vozidla poškodenému autoservisom po oprave v nadväznosti na úhradu ceny opravy zo strany žalovaného ako poisťovne škodcu resp. vystavenia krycieho listu poisťovňou. V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. II bod B. 13. zmluvy, v ktorom sa opravovňa (autoservis AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o.) zaviazala vydať motorové vozidlo spoločnému zákazníkovi (poškodenému) po skončení opravy a následnom vložení faktúry do elektronického systému poisťovne (žalovaného) resp. „po doručení písomného dokladu „Oznámenie o poistnom plnení”(ďalej len „krycí list“) o výške poskytnutého plnenia od poisťovne“. V čl. II bod C. 2. zmluvy sa opravovňa zaviazala rešpektovať v plnom rozsahu krycí list, ktorým poisťovňa potvrdzuje výšku poistného plnenia, ktoré poisťovňa poukáže na účet opravovne, uvedený v záhlaví tejto zmluvy. Podľa čl. IV bod 6. zmluvy ak spoločný zákazník požiada poisťovňu o úhradu za opravu vozidla bezhotovostným prevodom, tj. požiada o vystavenie záväzného písomného dokladu o výške poistného plnenia - krycieho listu, tento bude vystavený najneskôr do dvoch pracovných dní od doručenia všetkých dokladov potrebných k likvidácii využitím poistno technického systému Webportál slúžiaceho na prenos dokumentov do poisťovne a ukončenia šetrenia rozsahu práva na poistné plnenie a odovzdaný opravovni. Podľa čl. IV bod 7. zmluvy poisťovňa sa zaväzuje odoslať krycí list opravovni na e-mail uvedený v prílohe č. 3. Podľa čl. IV bod 8. zmluvy poisťovňa sa zaväzuje zabezpečiť najneskôr do 7 dní po vystavení krycieho listu úhradu poistného plnenia bankovým prevodom na účet opravovne uvedený v záhlaví tejto zmluvy. Z uvedených článkov Rámcovej zmluvy o spolupráci v oblasti opráv motorových a prípojných vozidiel zo dňa 09.10.2017 jednoznačne vyplýva, že žalovaný si dohodol s autoservisom vykonávajúcim opravu poškodeného motorového vozidla konkrétny postup úhrady ceny opravy vrátane postupu pri vydávaní opraveného motorového vozidla zákazníkovi (poškodenému) po oprave, ktorý bol viazaný na doručenie faktúry za opravu vystavenej autoservisom poisťovni (vložením faktúry do elektronického systému poisťovne) a následné doručenie krycieho listu poisťovňou autoservisu. Až v tomto okamihu mohol autoservis v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok vydať poškodenému opravené motorové vozidlo. Argumentácia žalovaného protiprávnym konaním autoservisu (nezákonným uplatňovaním zádržného práva na motorové vozidlo poškodeného až do vystavenia krycieho listu a s tým súvisiacim prerušením príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou poškodeného v podobe nákladov na nájom náhradného motorového vozidla) resp. klamlivou obchodnou praktikou autoservisu bola z tohto pohľadu (okrem argumentov použitých v citovaných rozsudkoch Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 26.03.20224 a sp. zn. zo dňa 26.03.2024, na ktoré tunajší súd v podrobnostiach odkazuje) absolútne nedôvodná a v tomto kontexte vyznieva až nepochopiteľne.

15. Žalovaný namietal tiež neprimeranú dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla zo strany autoservisu, pričom uviedol, že dĺžku prenájmu náhradného motorového vozidla v primeranej dobe (18 dní namiesto 25 dní) určil s ohľadom na čas opravy poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany žalovaného pri poskytovaní súčinnosti. Mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by opodstatňovali ním uplatnenú dĺžku opravy poškodeného vozidla (25 dní). K tomu súd uvádza, že pokiaľ mal žalovaný za to, že dĺžka opravy poškodeného motorového vozidla bola neprimeraná, bolo na ňom, aby túto skutočnosť preukázal. Žalovaný však ostal v tomto smere absolútne nečinný. Žalovaný ani len nešpecifikoval a dostatočne presvedčivo neodôvodnil (a už vôbec nepreukázal) ako dospel k záveru o tom, že v tomto konkrétnom prípade bola primeraná dĺžka opravy poškodeného motorového vozidla práve 18 dní, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje jednak na to, že žalovaný pri úhrade faktúry za opravu poškodeného metrového vozidla vystavenú autoservisom túto skutočnosť nijako nenamietal (z dôvodu ktorého jej dodatočne namietanie až pri následnom uplatnení si žalovaného nároku zo strany žalobcu pôsobí značne účelovo a nedôveryhodne), jednak súd opätovne poukazuje na Rámcovú zmluvu o spolupráci v oblasti opráv motorových a prípojných vozidiel zo dňa 09.10.2017, v zmysle ktorej sa poisťovňa (žalovaný) zaviazala aktívne spolupracovať počas opravy s opravovňou a konzultovať technológiu a rozsah opravy vozidla (čl. IV bod 4.) a opravovňa sa zaviazala vykonávať opravy vozidiel v predpísanej kvalite podľa technologických postupov a časových noriem udávaných výrobcom s tým, že v prípade nedodržania tohto článku poisťovňa (žalovaný) zaplatí prácu len podľa všeobecne platných cenníkov používaných poisťovňou (najmä SW AudaPad), pričom v takomto prípade sa opravovňa

zaväzuje nevymáhať rozdiel medzi fakturovanou sumou a sumou zaplatenou poisťovňou od spoločného zákazníka. (čl. II bod B. 1.). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ mal žalovaný výhrady k celkovej dĺžke opravy s ohľadom na technologické postupy a časové normy udávané výrobcom poškodeného motorového vozidla, mal to riešiť s autoservisom v rámci dohodnutého postupu pri uhrádzaní ceny opravy, a nie následne voči poškodenému/žalobcovi, ktorý nemohol dĺžku opravy žiadnym spôsobom ovplyvniť (na rozdiel od žalovaného - viď čl. IV bod 4. zmluvy). Vzhľadom na uvedené bola aj táto námietka žalovaného nedôvodná.

16. Keďže teda v konaní bolo preukázané, že poškodené motorové vozidlo bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 20.01.2023 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu dňa 13.02.2023 bolo vozidlo toho istého dňa (13.02.2023) odovzdané autoservisom poškodenému, pričom poškodený mal počas tohto obdobia (od 20.01.2023 do 13.02.2023) účelne prenajaté náhradné motorové vozidlo, za čo mu bola žalobcom vystavená faktúra na sumu 1.055,10 eura (za 25 dní nájmu po 41 eur, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 eur s tým, že žalovaný uhradil žalobcovi (na ktorého bola pohľadávka na náhradu nákladov na nájom náhradného motorového vozidla postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2023) iba sumu 768,07 eura (za 18 dní zapožičania náhradného motorového vozidla), súd dôvodne podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (ktorého aktívny vecná legitimácia v konaní bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2023) rozdiel medzi uvedenými sumami (1,055,10 eura - 768,07 eura = 287,03 eura), a to vrátane úrokov z omeškania (keďže žalovaný sa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 8,50 % ročne ( prvá veta, O.z. v spojení s nariadenia č. ), a to v súlade so žalobou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovaným ( ).

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

- 21 -

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.