Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Ek-1480-2019.pdf
PDF · 70.88 KB
Case nature
Subarea
52Ek/1480/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: B. práv. zast.: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221, na vymoženie pohľadávky vo výške 8 373,09 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou: Mgr. Nina Banášová, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 377EX 265/19, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1480/2019 zo dňa 15. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1480/2019 zo dňa 15. júla 2020, z a m i e t a .
II. Súd povinnej nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. 52Ek/1480/2019 zo dňa 15. júla 2020 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavuje v časti 4 713,26 eura a výrokovou vetou II. rozhodol, že povinný má nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v sume 34,41 eura, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinného, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, povinná prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť.
3. Oprávnený sa k podanej sťažnosti nevyjadril.
4. Sudca k veci udáva nasledovné:
5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok")na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Po preštudovaní veci sa sudca stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom rozhodnutí a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.
10. Napriek aplikácii § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, nad rámec uvedeného, sudca dáva do pozornosti právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn.: 1 M Cdo 11/2008, cit: ,,V zmysle cit. ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky“.
11. Aj podľa názoru sudcu, povinná voči oprávnenému nikdy nedisponovala splatnou pohľadávkou vo výške 6 335,54 eura, keďže uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.: 22C/52/2017 zo dňa 07. 05. 2019 nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo zmenené. Z uvedeného dôvodu ju nebolo možné započítať voči pohľadávke oprávneného. V uvedenej časti vyšší súdny úradník potom správne vyhodnotil právny úkon povinnej ako neplatný, keďže sa snažila o započítanie nesplatnej a podľa názoru súdu aj neexistujúcej pohľadávky. Pohľadávka povinnej vo výške 5 673,12 eura vznikla povinnej voči oprávnenému až uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.: 22C/52/2017 zo dňa 19. 07. 2019 a uvedená suma sa stala splatnou vykonateľnosťou uvedeného rozhodnutia, teda až po tom, čo povinná urobila jednostranný úkon započítania.
12. Povinná ďalej vo svojej sťažnosti uvádza, že aj oprávnený urobil voči nej právny úkon jednostranného započítania a to listom zo dňa 24. 05. 2019. Oprávnený listom označeným ako.: Vec: II. VÝZVA NA SPLNENIE SI POVINNOSTI Z ROZHODNUTIA SÚDU O ZRUŠENIE A VSYPORIADANIE PODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA POD SPISOVOU ZNAČKOU 22C-52/2017 vyzval povinnú nasledovne: ,,Týmto Vás vyzývam, aby ste mi vyplatili rozdiel sumy, ktorá mi náleží t.j. 8373,09 Eur ( t. j. odrátajte si poplatky za Vášho advokáta a mne dajte výslednú sumu, ktorú dobre poznáte, t.j. 4.713,26 EUR) Výsledná suma ktorú mi máte doplatiť 3.659,83 EUR, do 3 pracovných dní od doručenia tejto výzvy, na č. účtu ..... Je to posledná výzva, predžalobná, verte, že sa nebudem zdráhať vymáhať ju súdnou cestou.“ Tento prejav oprávneného nemožno považovať za jednostranný úkon započítania, keďže nespĺňa náležitosti takéhoto prejavu vôle a možno ho skôr podľa obsahu vyhodnotiť ako predexekučnú výzvu.
13. Povinná tiež v sťažnosti uvádza ,,zvláštny“ výklad ustanovenia § 581 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, (ďalej len „OZ“ ), podľa ktorého voči splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná, no povinná uvádza, že uvedené neplatí opačne, t. z. že voči nesplatnej pohľadávke možno započítať pohľadávku splatnú. Vo vyššie uvedenom judikáte sa uvádza, že: Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Súd má teda za to, že k započítaniu môže dôjsť v prípade, keď sa stretnú splatné pohľadávky, čo potvrdzuje aj početná judikatúra.
14. Povinná taktiež podáva v sťažnosti súdu možnú variantu, že súd má vyhodnotiť ako započítací úkon práve jej návrh na zastavenie exekúcie. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie však nie je možné
vyhodnotiť ako jednostranný úkon započítania, keďže tento úkon nie je adresovaný druhému účastníkovi (oprávnenému), ale exekučnému súdu.
15. Zároveň povinná žiadala, aby súd zaviazal oprávneného nahradiť jej v súvislosti s podanou sťažnosťou trovy konania.
16. Povinnému v exekučnom konaní zákon priznáva len nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie (§ 199a ods. 2 Exekučného poriadku). Predpokladom pre priznanie tejto náhrady je úspech povinného v tomto konaní. Keďže súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zamietol, t.j. povinná v konaní o sťažnosti úspech nemala, rozhodol o nich tak, ako je uvedené vo výrokovej vete II. tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.