Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52Ek/1480/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: B. D., H.: XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX/XXX, XXX XX K., proti povinnému: E. Z., H.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX C.-E. N., zast.: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 827 25 Bratislava, IČO: 36 868 221, o vymoženie 8.373,09 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Niny Banášovej, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 377EX 265/19-17, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e v časti 4.713,26 EUR .

II. Povinný m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v sume 34,41 EUR, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinného, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 05.06.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy 8.373,09 EUR a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.03.2019 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.03.2019 a vykonateľnosť dňa 22.05.2019.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril súdnu exekútorku Mgr. Ninu Banášovú poverením ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119364381.1 zo dňa 16.09.2019 vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 8.373,09 EUR s príslušenstvom, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 377EX 265/19. Poverený exekútor vydal dňa 24.09.2019 Upovedomenie o začatí exekúcie, bolo doručené povinnému dňa 01.10.2019.

3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 02.10.2019 označený ako: ,,Vec: Návrh na zastavenie exekúcie, žiadosť o odklad exekúcie“. Predmetné podanie bolo exekútorskému úradu doručené dňa 02.10.2019. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v zákonnom stanovenej lehote.

4. Povinný vo svojom návrhu uvádza, že podáva návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodňujem nasledovnými skutočnosťami: Okresný súd Bratislava IV Rozsudkom vo veci účastníkov Kristína Mikulová c/a Andrej Heleši o zrušenie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva okrem iného rozhodol, že: (ii) žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 8 373,09 EUR do 60 dní od právoplatnosti Rozsudku; (iii) žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4 713,26 EUR titulom širšieho vyporiadania do 60 dní od právoplatnosti

Rozsudku; (vii) žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %; (viii) o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti Rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.03.2019 a vykonateľnosť dňa 22.05.2019. Okresný súd Bratislava IV následne uznesením zo dňa 07.05.2019 č.k.: - 264 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 6.335,54 EUR (ďalej len „Uznesenie 1“). Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 19.07.2019 č.k.: - 298 zmenil svoje uznesenie zo dňa 07.05.2019 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 5 673,12 EUR (ďalej len „Uznesenie 2“). Uznesenie 2 nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2019, teda pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný listom zo dňa 14.05.2019 jednostranne započítal vzájomné peňažné pohľadávky vyplývajúce z Rozsudku a Uznesení 1 a 2, v dôsledku čoho zanikla pohľadávka povinného z Rozsudku v rozsahu 4 713,26 EUR a pohľadávka povinného z titulu náhrady trov konania v rozsahu 3 659,83 EUR a zároveň zanikla pohľadávka oprávneného z Rozsudku v rozsahu 8 373,09 EUR. Jednostranný zápočet oprávnený prevzal dňa 17.05.2019. Oprávnený mal po započítaní vzájomných peňažných pohľadávkach zaplatiť povinnému sumu 2 013,29 EUR, ktorú do dnešného dňa neuhradil. Povinný preto podal návrh na vymoženie uvedenej sumy, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. . Podľa ustanovenia , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. V danom prípade povinný urobil voči oprávnenému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik pohľadávok nastal okamihom, kedy sa stretli, t.j. právoplatnosťou Rozsudku a Uznesenia 1 a 2. Rovnako tak aj oprávnený v liste zo dňa 24.05.2019 vykonal urobil prejav smerujúci k započítaniu, keď uviedol, že „odrátajte si poplatky za Vášho advokáta a mne dajte výslednú sumu.“. Pohľadávka povinného však prevyšuje nárok oprávneného. Na základe uvedeného je zrejmé, že oprávnený zrejme úmyselne s cieľom poškodiť povinného v návrhu uviedol nepravdivé vyhlásenia. Rovnako tak je možné predpokladať, že oprávnený v návrhu neoznačil žiadne dôkazy, ktorými mal preukázať splnenie vzájomnej povinnosti. Súd mal preto návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť. Keďže na základe uvedených skutkových tvrdení je zrejmé, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku navrhuje povinný, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a priznal povinnému nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v sume 273,54 EUR (dva úkony právnej služby á 126,97 EUR - 1/2 úkony z tarifnej hodnoty 8 373,09 EUR; dva režijné paušály á 9,80 EUR). Povinný zároveň podľa Exekučného poriadku žiada o odklad exekúcie. Povinný vyhlasuje, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať preňho zvlášť nepriaznivé následky.

5. Súdny exekútor spolu s návrh povinného na zastavenie exekúcie predložil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 02.10.2019 označené ako: ,,Vec: Predloženie Návrhu na zastavenie exekúcie“ v ktorom uvádza, že oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaný exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

11. Podľa , ( ďalej len „OZ“ ), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

12. Podľa , započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

13. Podľa , započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

15. Predpokladom úspešného započítania je vzájomnosť pohľadávok, teda taký právny stav, kedy dlžník právneho vzťahu (v exekučnom konaní povinný) má zároveň pohľadávku voči svojmu veriteľovi (v exekučnom konaní oprávnený). Pokiaľ ide o jednostranné započítanie po začatí exekúcie, toto sa spravuje ustanovením § 61e Exekučného poriadku, ktoré ako podmienku účinného jednostranného započítania vzájomnej pohľadávky stanovuje existenciu judikovanej pohľadávky povinného. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na povinnom, teda povinný má súdu preukázať existenciu takejto judikovanej pohľadávky.

16. Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Exekučný súd vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené, najmä či je jednostranné započítanie proti pohľadávke oprávneného prípustné (napríklad <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngu4dc> ods. 1 ) a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie (napríklad <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngu4dc> ods. 2 ). Ďalej exekučný súd vyhodnotí, či bol kompenzačný prejav (právny úkon povinného) doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu. Ak povinný namieta započítanie judikovanej pohľadávky, avšak kompenzačný prejav ešte oprávnenému nedoručil, platí, že tento právny úkon je voči oprávnenému účinný od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedel ( <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuytena> ods. 2 ). Ak exekučný súd dospeje k záveru, že jednostranným započítaním judikovanej pohľadávky povinného došlo k zániku vymáhaného nároku, exekúciu zastaví (prípadne zastaví sčasti). Rovnako ako pri dohode o započítaní, aj pri jednostrannom započítaní judikovanej pohľadávky sa exekúcia zastaví aj vtedy, ak sa pohľadávky stretli ešte pred vznikom exekučného titulu, teda ak kompenzačný prejav doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu spôsobil zánik vymáhaného nároku ex tunc ( <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngu4da>). (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár P. a kol. . Komentár. 3. Vydanie)

17. Exekučný súd skúmal pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastelie exekúcie, či sú splnené podmienky jednostranného započítania a či je jednostranné započítanie proti pohľadávke oprávneného prípustné. Rozsudokom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.03.2019 sp. zn. bola povinnému v tomto konaní uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 8.373,09 EUR. Zároveň súd vyššie označeným rozhodnutím uložil oprávnenému v tomto konaní povinnosť zaplatiť povinnému sumu vo výške 4.713,26 EUR. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k.: -298 zo dňa 19.07.2019, ktoré sa stalo právoplatným dňa 02.08.2019 a vykonateľným dňa 06.08.2019 uložil súd oprávnenému v tomto konaní povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 5.673,12 EUR. Pohľadávky povinného spolu vo výške 10.386,38 EUR (4.713,26 EUR + 5.673,12 EUR) možno považovať v zmysle § 61e Exekučného poriadku za judikované pohľadávky na podklade ktorých by povinný mohol viesť exekúciu voči oprávnenému. Pohľadávka oprávneného v tomto konaní vo výške 8.373,09 EUR je pohľadávkou, ktorá vznikla oprávnenému v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Rovnako pohľadávka povinného voči oprávnenému vo výške 4.713,26 EUR je pohľadávkou, ktorá vznikla na základe toho istého rozhodnutia v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pohľadávka povinného voči oprávnenému vo výške 5.673,12 EUR je pohľadávkou náhrady trov základného konania. Uvedené pohľadávky teda nie sú pohľadávkami v zmysle . Predpokladom zániku záväzku započítaním pohľadávok je uskutočnenie právne relevantného prejavu vôle smerujúceho k zániku záväzku započítaním. Takýmto právnym úkonom môže byť buď jednostranný právny úkon započítateľa adresovaný inému subjektu v danom právnom vzťahu, alebo dohoda subjektov právneho vzťahu smerujúca rovnako k zániku záväzku započítaním. Súd mal z dôkazu predloženého povinným za preukázané, že došlo zo strany povinného k jednostrannému prejavu vôle smerujúceho k zániku záväzku započítaním. Prejav vôle povinného označený ako: ,,Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok uskutočnený podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej im „")“ zo dňa 14.05.2019 bol oprávnenému doručený dňa 17.05.2019. Z obsahu prejavu vôle súd zistil, že povinný si správne započítal splatnú pohľadávku voči oprávnenému vo výške 4.713,26 EUR, nesprávne si však započítal pohľadávku vo výške 6.335,54, ktorá povinnému voči oprávnenému v uvedenej sumu nevznikla, keďže Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k.: -264 zo dňa 07.05.2019 nikdy nenadobudlo právoplatnosť. Súd na tomto mieste považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že uvedený právny úkon nemusí mať písomnú formu, avšak musí spĺňať zákonom ustanovené náležitosti platnosti právneho úkonu. V tomto prípade pôjde predovšetkým o náležitosť prejavu vôle smerujúceho k započítaniu, ktorý musí byť dostatočne určitý predovšetkým vo vzťahu k tomu, ktorú pohľadávku, z ktorého právneho vzťahu a v akej výške započítava, ako aj vo vzťahu k tomu, proti ktorej pohľadávke dlžníka (zároveň veriteľa) sa jej dlh započíta. Keďže povinnému splatná pohľadávka vo výške 6.335,54 EUR voči oprávnenému nikdy nevznikla, jednostranný úkon povinného smerujúci k započítaniu súd vyhodnotil ako neplatný, a teda v uvedenej časti neboli splnené podmienky započítania sumy 6.335,54 v zmysle . Taktiež súd poukazuje na podľa ktorého proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Pohľadávka povinného vo výške 5.673,12 EUR priznaná Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k.: -298 zo dňa 19.07.2019, ktoré sa stalo právoplatným dňa 02.08.2019 a vykonateľným dňa 06.08.2019 v čase jednostranného prejavu vôle povinného preukázateľne ešte nebola splatná a nebolo ju možné započítať voči pohľadávke oprávneného.

18. Súd vyhodnotil, že sú splnené skutkové a právne predpoklady na započítanie pohľadávky povinného vo výške 4.713,26 EUR voči pohľadávke oprávneného vo výške 8.373,09 EUR. Na základe uvedenej skutočnosti súd zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti 4.713,26 EUR.

19. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

22. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

23. Podľa (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

27. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

31. Súd uvádza, že základným predpokladom pre priznanie náhrady trov účastníkovi konania je úspech vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. V posudzovanom prípade však bol čiastočne úspešný aj povinný a čiastočne aj oprávnený, keďže, ako je vyššie uvedené, súd na základe návrhu povinného exekúciu zastavil iba v časti vo výške 4.713,26 EUR.

32. Súd pripísal zavinenie za zastavenie konania oprávnenému, v dôsledku čoho možno konštatovať, že v tejto časti uplatňovaného nároku oprávnený nemal úspech. Pri rozhodovaní o trovách konania v časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom zastavení exekúcie, súd aplikoval zásadu úspechu. To znamená, že oprávnený bol úspešný v časti o zaplatenie 3.659,83 EUR. Teda úspech oprávneného v tomto konaní predstavuje sumu 3.659,83 EUR (rozdiel sumy 8.373,09 EUR a sumy 4.713,26) a jeho neúspech resp. úspech povinného v tomto konaní predstavuje sumu 4.713,26 EUR. Teda úspech povinného v tomto konaní predstavuje 56,29 % a jeho neúspech resp. úspech oprávneného v tomto konaní predstavuje 43,71 %, v dôsledku čoho čistý úspech povinného predstavuje v tomto konaní 12,58 % (56,29 % - 43,71 %).

33. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.“

34. Súd pri výpočte náhrady trov konania povinného v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie postupoval nasledovne: 1 z dvoch právnych úkonov (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie návrhu na zastavenie exekúcie) 2 x 126,97 EUR + 2 x 9,80 EUR (ako RP) = 273,54. Pri úspechu povinného 12,58 % vznikol povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v sume 34,41 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.