Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 135/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Tatra Real Trade, a.s., Dunajská 25, Bratislava, zastúpenej Mgr. Rastislavom Sopócim, advokátom, Kpt. M. Uhra 2621/3, Malacky, proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo 7. októbra 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. decembra 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa (ďalej len „“), Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn. zo 7. októbra 2025. Napadnuté uznesenie navrhuje zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Domáha sa tiež náhrady trov konania pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v spore proti žalovanému domáhala zaplatenia 1 914 813,17 eur s prísl. z titulu vrátenia finančných prostriedkov, náhrady škody, ako aj vydania bezdôvodného obohatenia. Čiastočným rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 10. novembra 2016 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke 64 411,48 eur s prísl. Zároveň bola žalobcovi priznaná náhrada 100 % trov konania o zaplatenie 289 904,40 eur s prísl. Proti čiastočnému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -1303 z 13. júna 2018 potvrdil čiastočný rozsudok okresného súdu a zároveň priznal sťažovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. V konaní o náhradu škody 1 624 908,77 eur s prísl. okresný súd vydal medzitýmny rozsudok č. k. -1154 z 10. novembra 2016, ktorým rozhodol, že sťažovateľkou uplatnený nárok od 1. októbra 2009 do 31. decembra 2011 z titulu náhrady skutočnej škody a ušlého zisku je, čo sa týka

právneho základu, celkom opodstatnený. O výške nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania o náhradu škody malo byť rozhodnuté v konečnom rozsudku. Proti medzitýmnemu rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd rozsudkom č. k. -1318 z 13. júna 2018 potvrdil medzitýmny rozsudok a priznal sťažovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Proti obom rozsudkom krajského súdu podal žalovaný 24. septembra 2018 dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. , z 8. novembra 2023 zamietol dovolanie žalovaného proti obom rozsudkom krajského súdu a sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Uznesením okresného súdu č. k. -2151 z 22. júla 2025 (ďalej len „uznesenie VSÚ“) bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní 13 475,43 eur k rukám jej právneho zástupcu.

6. Proti uzneseniu VSÚ žalovaný podal sťažnosť, keďže priznanie náhrady trov konania žalobcovi za úkony právnej služby uvedené v bode 12 pod písm. a) a d) odôvodnenia napadnutého uznesenia (prevzatie, príprava zastúpenia vrátane porady s klientom 4. decembra 2018 a 11. júla 2022) považoval za nezákonné, nakoľko súd nerešpektoval zásadu hospodárnosti a účelnosti konania. Úkon právnej služby zo 4. decembra 2018 vykonal právny zástupca, ktorý dovtedy žalobcu v konaní zastupoval a k veci mal dostatok informácií. Právny úkon prevzatia veci v dovolacom konaní bol teda vyslovene formálnym aktom bez potreby osobitne sa so spisom oboznamovať. Z tohto dôvodu súd nemal žalovanému náhradu trov konania za tento úkon priznať. Z rovnakého dôvodu namietal tiež priznanie náhrady trov konania za právny úkon z 11. júla 2022, keďže advokát, ktorý prevzal právne zastúpenie sťažovateľky v dovolacom konaní, je osobou, ktorá bola s obsahom spisu od počiatku konania dostatočne oboznámená a v konaní aktívne vystupovala ako advokátsky koncipient predchádzajúceho právneho zástupcu.

7. Okresný súd posúdil sťažnosť žalovaného v časti týkajúcej sa odmeny advokáta za úkon právnej služby – prevzatie, príprava zastúpenia vrátane porady s klientom zo 4. decembra 2018 (AK Malich) a z 11. júla 2022 (Mgr. Sopóci) – ako dôvodnú, a preto napadnuté uznesenie VSÚ v tejto časti zmenil.

II.

Argumentácia sťažovateľky

8. Sťažovateľka namieta, že okresný súd nesprávne posúdil skutkové a právne okolnosti týkajúce sa určenia výšky trov právneho zastúpenia, najmä otázku účelnosti vykonaných úkonov právnej služby zo strany jej konajúceho právneho zástupcu v príslušnom konaní, keďže nepostupoval riadne podľa kritérií pre posudzovanie výšky trov právneho zastúpenia a jednotlivých úkonov právnej služby, v dôsledku čoho vydal rozhodnutie v rozpore s a nasl. (ďalej aj „“). Podľa názoru sťažovateľky je napadnuté uznesenie tiež v rozpore s „ustálenou rozhodovacou praxou súdov“.

9. Sťažovateľka v súvislosti s argumentáciou okresného súdu, že jej právny zástupca „nepreukázal žiadne konkrétne úkony jeho právneho zástupcu súvisiace s prevzatím a prípravou zastúpenia v predmetnom dovolacom konaní, ktoré by súviseli napr. so zadovažovaním informácií, listín

a podkladov potrebných na zastupovanie“, poukazuje na to, že v rámci dovolacieho konania vznikla nová podstatná skutočnosť (nález ústavného súdu sp. zn. z 1. februára 2022), s ktorou sa musela sťažovateľka i jej právny zástupca oboznámiť pred vydaním konečného rozhodnutia v dovolacom konaní, čo súd vôbec nezohľadnil v napadnutom uznesení.

10. Napadnuté uznesenie okresného súdu sťažovateľka považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže všeobecný súd v ňom neskúmal a nedal ústavne konformné odpovede na jej právne a skutkovo relevantné argumenty vznesené v príslušnom konaní a tiež jasne a zrozumiteľne neodôvodnil svoje rozhodnutie.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

11. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie základných práv sťažovateľky zaručených , listiny, ako aj práva podľa dohovoru v spojení s napadnutým uznesením okresného súdu.

12. Ústavný súd opakovane judikuje, že považuje rozhodovanie všeobecných súdov o trovách konania za integrálnu súčasť civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdnictva. Rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle.

13. Ďalej ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ak vylučuje uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania (, a ), bolo by proti logike pripustiť, aby bol jeho prieskum automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho konania (, ).

14. Sťažovateľka namietané porušenie označených práv odôvodňuje predovšetkým nezákonnosťou, arbitrárnosťou a nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia.

15. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie, ktorým okresný súd zmenil uznesenie VSÚ o výške náhrady trov konania v zmysle argumentácie sťažovateľky uplatnenej v ústavnej sťažnosti.

16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd nepriznal náhradu tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu sťažovateľky za zastupovanie v dovolacom konaní za 1 úkon právnej služby (prevzatie, príprava zastúpenia vrátane porady s klientom 4. decembra 2018, AK Malich) s odôvodnením, že zo samotného spisu je zrejmé, že sťažovateľku v konaní pred okresným súdom a odvolacím súdom v období pred podaním dovolaní zastupoval JUDr. Pavol Malich, advokát, a to na základe splnomocnenia z 9. júla 2009. Zo splnomocnenia vyplýva, že

sťažovateľka už v ňom splnomocnila svojho právneho zástupcu i na zastupovanie v dovolacom konaní. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za preukázané, že by tarifná odmena advokáta za predmetný úkon právnej služby predstavovala účelne vynaložený výdavok sťažovateľky ( ). Účelnosť vynaloženia uvedeného výdavku v tomto spore neodôvodňuje ani to, že v prípade dovolacieho konania ide o samostatné konanie vedené najvyšším súdom na základe mimoriadneho opravného prostriedku na rozdiel od odvolacieho konania. Okresný súd poukázal na priliehavú judikatúru najvyššieho súdu (, ).

17. V súvislosti s nepriznaním náhrady tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu sťažovateľky za zastupovanie v dovolacom konaní za 1 úkon právnej služby – prevzatie, príprava zastúpenia vrátane porady s klientom 11. júla 2022 (Mgr. Sopóci) – okresný súd v podstatnom argumentuje, že sťažovateľka splnomocnením z 11. júla 2022 splnomocnila advokáta Mgr. Rastislava Sopóciho na zastupovanie a zároveň v ten istý deň odvolala plnú moc AK Malich, neuviedla a nepreukázala však dôvod takejto zmeny ani jej opodstatnenosť a nevyhnutnosť. Z uvedeného dôvodu nebolo podľa okresného súdu preukázané, že by tarifná odmena advokáta za tento úkon právnej služby predstavovala účelne vynaložený výdavok v zmysle (s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 26. januára 2005).

18. Okresný súd navyše poukázal na to, že Mgr. Rastislav Sopóci ako advokátsky koncipient advokáta JUDr. Pavla Malicha a neskôr už aj ako advokát zastupoval sťažovateľku v tomto spore aj v konaniach pred okresným a odvolacím súdom, a teda pri prevzatí zastúpenia v dovolacom konaní bol náležite oboznámený s predmetným sporom.

19. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal s tým, že v rámci dovolacieho konania vznikla nová podstatná skutočnosť (nález ústavného súdu sp. zn. z 1. februára 2022), s ktorou sa musela sťažovateľka i jej právny zástupca oboznámiť pred vydaním konečného rozhodnutia v dovolacom konaní, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka túto námietku vo vyjadrení k sťažnosti žalovaného proti uzneseniu VSÚ neuviedla.

20. Ústavný súd pripomína, že ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti ( ) nie je mimoriadnou opravnou inštanciou a nemôže nahrádzať právomoc všeobecných súdov a jeho úlohou nie je nanovo vyhodnocovať skutkové a právne okolnosti prípadu a nahradiť závery všeobecných súdov svojím vlastným názorom, ale presvedčiť sa, že závery všeobecných súdov nie sú prejavom svojvôle, ktorá by mohla mať za následok porušenie práv sťažovateľov. V okolnostiach tohto prípadu nemožno závery okresného súdu vyhodnotiť ako svojvoľné, resp. také, ktoré by popierali zmysel a účel príslušných ustanovení aplikovanej právnej normy. Nahrádzanie právnych názorov všeobecných súdov, ktoré by v rovine interpretácie podústavného práva odobrilo alternatívu preferovanú sťažovateľkou, nie je úlohou ústavného súdu.

21. Ústavný súd dospel po preskúmaní napadnutého uznesenia ako celku k záveru, že okresný súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysvetlil dôvody, ktorého ho viedli k zmene uznesenia VSÚ, pričom argumentáciu okresného súdu ústavný súd považuje v okolnostiach posudzovanej veci za dostatočnú a založenú na právnych záveroch, ktoré nepopierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vo vzťahu k rozhodovaniu o výške trov konania. Preto ústavný súd odmietol

ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia , listiny a dohovoru podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

22. K záveru o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti dospel ústavný súd, aj pokiaľ ide o namietané porušenie . Tento článok neupravuje základné právo a slobodu, ktorých ochrany by bolo možné domáhať sa samostatne v konaní podľa .

23. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2026

Peter Molnár

predseda senátu