Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoCsp-76-2020.pdf
PDF · 133.38 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/76/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému: H. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o zaplatenie 1.144,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35Csp/47/2020-78 zo dňa 17.6.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.144,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.144,41 Eur od 30.08.2019 do 10.12.2019, 5% ročne zo sumy 1.129,64 Eur od 11.12.2019 do 14.01.2020, 5% ročne zo sumy 1.115,17 Eur od 15.01.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 8.8.2017, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), i), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 8.8.2017, § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods. 1 prvá veta, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v čase omeškania, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca a žalovaný dňa 8.8.2017 uzavreli zmluvu o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere (v časti revolvingového úveru nebola zmluva predmetom konania), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.400 eur a žalovaný sa ich zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 30,50 eur, t. j. celkovo sumu 2.196 eur. Žalovaný si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o bezúčelovom úvere neplnil, splátku splatnú 15.4.2019 a nasledujúce neuhradil, v dôsledku čoho žalobca listom z 14.8.2019 (kedy bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace) vyzval žalovaného na splatenie celého úveru s tým, že ho na uplatnenie práva a nastúpenie účinkov zosplatnenia upozornil v lehote 15 dní. Žalovaný dlh voči veriteľovi neuhradil, vykonal len čiastkové úhrady vo výške 2 x 30 eur v dňoch 9.12.2019 a 13.1.2020.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že po preskúmaní zmluvy zistil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z. z. pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymedzené v bodoch 28. až 41. zmluvy v spojení so splátkovým kalendárom, ktorý tvorí súčasť textu zmluvy na stranách 3 a 4. Námietka žalovaného, že zmluva neobsahuje rozpis splátky na úrok a istinu, je jednoznačne nepodložená, keďže spomínaný splátkový kalendár včlenený do textu zmluvy obsahuje výšku každej splátky s uvedením jej splatnosti a rozdelením na istinu a úrok. Nedôvodné je aj tvrdenie žalovaného, že zmluva neobsahuje riadny údaj o konečnom termíne splatnosti, keďže ten je uvedený v bode 41. zmluvy ako 15.9.2023. V odpore žalovaný tvrdil, že RPMN bola vyčíslená v rozpore so zákonom, nakoľko neboli napočítané všetky poplatky uplatňované v úvere. V súvislosti s uzavretou zmluvou o úvere si však žalobca okrem úrokov žiadne dodatočné poplatky neuplatňoval a pri výpočte RPMN správne vychádzal z výšky úveru, dojednanej doby splatnosti a výšky splátok. Žalovaný uvádzal, že nebol oboznámený so sadzobníkom poplatkov a úrokovými sadzbami, čo však nie je pravdivé tvrdenie, keďže výška úrokovej sadzby je uvedená v bode 34. zmluvy a poplatky pre prípad nesplácania úveru sú vymedzené na strane 2 zmluvy v časti Dôsledky nesplácania úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú súčasťou textu zmluvy, uvedené sú prehľadne a čitateľne. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pred uzavretím zmluvy zisťoval osobné a zárobkové pomery žalovaného a jeho partnera/ky, informáciu o osobnom stave, výške príjmov a označenie zamestnávateľa. Výška úveru ako aj dojednaná výška splátok a doba splácania sú vo vzťahu k týmto údajom primerané, v dôsledku čoho mal súd prvej inštancie za to, že žalobca pri uzatváraní zmluvy postupoval s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti nesplatnej istiny splátok č. 19.-21. vo výške 10,17 eur, vyčísleného úroku do zosplatnenia vo výške 29,45 eur a zvyšku zosplatnenej istiny vo výške 1.105 eur, spolu v sume 1.144,62 Eur. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy 1.144,41 eur od 30.8.2019 (po účinnosti predčasného zosplatnenia) do zaplatenia s prihliadnutím na čiastkové úhrady vykonané žalovaným.
5. Súd prvej inštancie žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že zákonná sudkyňa ignorovala, že spotrebiteľ je slabšou stranou zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu a patrí mu ochrana podľa spotrebiteľského práva. Tieto tvrdenia zakladá na tom, že aj keby sa súdneho procesu nezúčastnil, súd je povinný z úradnej povinnosti preskúmať žalobcom predloženú zmluvu, to znamená podrobiť ju súdnej kontrole a to s poukazom na únijné právo. Súd prvej inštancie odňal spotrebiteľovi zákonné právo na súdnu ochranu a konal v rozpore s únijným právom, pretože ex offo nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole, ktorej sa žalovaný domáha. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd prvej inštancie úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ. V rozhodovaní súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie. Už pri uzatvorení zmluvy bol porušený zákon zo strany dodávateľa, a to ustanovenie § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. Predmetná zmluva neobsahuje aj ďalšie zákonné náležitosti podľa § 9 uvedeného zákona, ktoré spôsobujú, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný v dobrej viere podpísal predtlačenú, formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť a musel ju podpísať tak, ako mu bola predložená. Každá zmluva musí obsahovať štyri povinné náležitosti: 1. presné určenie účastníkov zmluvy, 2. presne určený predmet zmluvy, presne zapísanú a poskytnutú sumu úveru - pôžičky, 3. presne určenú cenu zmluvy ako odplatu, 4. čas zmluvy, dokedy presne trvá a to dátum konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok). Odvolávanie sa na všeobecné podmienky a obchodné podmienky je neúčinné, ak nie sú podpísané a počas uzavretia zmluvy neboli k dispozícii na prečítanie a vysvetlenie aj z nedostatku času. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že názov zmluvy je uvedený korektne, a to „Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový a revolvingový úver“ a následne je presne uvedené označenie ako dodávateľa, tak aj spotrebiteľa, kde sú pod hlavičkou Klient uvedené všetky potrebné údaje o spotrebiteľovi. Žalobca má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko v bode 41. Termín konečnej splatnosti je uvedené 15.9.2023. Spotrebiteľ disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto je cieľ sledovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. dosiahnutý. Odkaz na všeobecné obchodné podmienky je jasne uvedený v zmluve a samotná zmluva vo svojom texte odkazuje na ne aspoň 35- krát, teda tieto podmienky tvoria imanentnú súčasť zmluvného vzťahu, ktorých obsahom sú len vedľajšie dojednania medzi zmluvnými stranami. Žalobca má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úver je platná a účinná a obsahuje všetky náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z.. Odvolanie, ktoré podal žalovaný je zmätočné a nedôvodné a s týmto odvolaním žalobca nesúhlasí. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
8. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že v predošlom vyjadrení na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy sa nachádzajú všetky skutočnosti, ktoré opodstatňujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že predmetné úverové zmluvy neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky, práve naopak, v týchto úverových vzťahoch zlyhala odborná starostlivosť zo strany žalobcu. Samozrejme, že nikto žalovaného nenútil k tomu, aby zmluvu uzatvoril, všetky podmienky však mali byť vysvetlené presne tak, ako to ukladá zákon. V ďalšom žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora C-42/15. Žalovaný nie podmienkami viazaný, ak sú v zmluve odkazy na obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky, ktoré upravujú povinné náležitosti a tieto sú nečitateľné a lebo ich nepodpísal alebo si ich neprečítal, lebo pri podpise zmluvy nebol čas na prečítanie niekoľko strán textu.
9. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za nedôvodné, nesúhlasí s ním a zotrváva na podanej žalobe.
10. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. K vyjadreniu pripojil potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 9.12.2019 a zo dňa 13.1.2020. Vo vyjadrení uviedol, že pohľadávka žalobcu je sporná, nakoľko si žalobca z pohľadávky neodrátal sumu 60 eur, ktorá bola žalovaným uhradená.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
12. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 1.144,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.144,41 eur od 30.8.2019 do 10.12.2019, 5% ročne zo sumy 1.129,64 eur od 11.12.2019 do 14.1.2020, 5% ročne zo sumy 1.115,17 eur od 15.1.2020 do zaplatenia. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, pričom žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy nesplnil, a preto je žaloba žalobcu dôvodná. Žalovaný nesúhlasil s napadnutým rozsudkom a v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu
ako spotrebiteľovi neposkytol dostatočnú ochranu, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, čo spôsobuje, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 1.144,62 eur s príslušenstvom v celom rozsahu vyhovel.
13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
14. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) Civilného sporového poriadku.
15. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
16. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.
17. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe v celom rozsahu vyhovel. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.
19. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
20. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku ktorých dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
21. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového poriadku. Ak žalovaný v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. na neobjektívne zhodnotenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.
22. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
23. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti (ako už bolo uvedené vyššie). V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
24. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
25. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
26. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky v sume 1.144,62 eur s príslušenstvom voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový úver a revolvingový úver č. 47080127855000 zo dňa 8.8.2017.
27. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti, a to názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare, presné určenie účastníkov zmluvy, presne určený predmet zmluvy, presne určenú cenu zmluvy, dátum konečnej splatnosti, čo spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd uvádza, že je nenáležitá. Z obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový úver a revolvingový úver č. 47080127855000 zo dňa 8.8.2017 jasne vyplýva, že v záhlaví je uvedený názov predmetnej zmluvy „Zmluva o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový úver a revolvingový úver“, označenie účastníkov zmluvy, a to Home Credit Slovakia, a. s., IČO 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany ako „Spoločnosť“ a H. A., rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom X. XXX ako „Klient“, v časti s označením ÚVER je mimo iného uvedené v bode 28. označenie druhu úveru ako bezúčelový úver, v bode 30. celková výška úveru 1.400 eur, v bode 36. odplata 16,10 % a v bode 41. termín konečnej splatnosti úveru 15.9.2023. Všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absenciu žalovaný v odvolaní namieta, sú v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne, určite a zrozumiteľne uvedené, pričom odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti obsahuje. Žalovaným namietaná absencia zákonom požadovaných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je opodstatnená.
28. Žalovaný v odvolaní okrem absencie povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere namietal aj existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, pričom ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nepoukázal na jedinú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Námietky žalovaného spočívajú vo všeobecných tvrdeniach o formulárovej, vopred pripravenej zmluve o spotrebiteľskom úvere v neprospech žalovaného, ktorej obsah žalovaný nemohol ovplyvniť, v dôsledku čoho bol nútený podpísať celý obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tieto tvrdenia žalovaného však nemajú oporu v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, keď žalovaný v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere výslovne vyhlásil, že sa dostatočne oboznámil so všetkými ustanovenia týkajúcimi sa poskytnutých finančných služieb a porozumel, že prevzal úverové podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy a oboznámil sa s nimi. Úverové zmluvné podmienky sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej veci zmluva o spotrebiteľskom úvere pozostávala z
viacerých dokumentov, čo žiadnym spôsobom zákonom neodporuje a súd prvej inštancie teda správne skonštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd nevzhliadol dôvody pre ktoré by konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
29. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou argumentáciou žalovaného, že úverové zmluvné podmienky sú neúčinné. Ako už bolo konštatované vyššie, úverové zmluvné podmienky sa stali súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva na ne výslovne odkazuje a žalovaný mal možnosť s nimi oboznámiť pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd dáva žalovanému do pozornosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí tvoriť jediný celistvý dokument, pokiaľ sú všetky predpísané náležitosti vyhotovené písomne alebo na trvalom nosiči. Nebolo zistené, že by úverové zmluvné podmienky žalobcu boli žalovanému ako spotrebiteľovi v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedostupné. Žalobca ako podnikateľský subjekt používa obchodné podmienky v zmluvných vzťahoch ako univerzálne opakujúce sa zmluvné dojednania.
30. Žalovaný tiež v odvolaní namietal, že mu súd prvej inštancie neposkytol právo na súdnu ochranu, pretože nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole, ktorej sa domáhal. Odvolaciemu súdu však nebolo zrejmé, akej konkrétnej ochrany spotrebiteľa sa žalovaný domáhal a nebola mu v konaní pred súdom prvej inštancie poskytnutá, keďže žalovaný v odvolaní len všeobecne formuloval túto odvolaciu námietku a odvolával sa pritom na rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ bez akejkoľvek špecifikácie. Spotrebiteľ je nepochybne slabšou stranou v procesnoprávnych vzťahoch a podstatou jeho ochrany je dorovnanie procesného postavenia na úroveň protistrany. Tento princíp však nie je možné interpretovať tak, že sa má zabezpečiť akési nadradené postavenie slabšej strany vo vzťahu k protistrane. Ochrana spotrebiteľa je síce nevyhnutná, avšak nemôže byť absolútna. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke žalovaného uvádza, že nie je pravdivá. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti podrobil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súdnej kontrole a skonštatoval, že žiadne neprijateľné zmluvné podmienky nezistil.
31. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie náležite podrobil zmluvu o spotrebiteľskom úvere prieskumnej činnosti a v nadväznosti na to skonštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom dospel k záveru, že jednotlivé zmluvné podmienky nie sú v rozpore so zákonom a ani s dobrými mravmi. Vyhlásiť úver za bezúročný a bez poplatkov možno iba za podmienok uvedených v ustanovení § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré podmienky v preskúmavanom prípade splnené neboli. Je nepochybné, že porušenie zmluvných podmienok zavinil a spôsobil žalovaný, ktorý neplatil dohodnuté splátky úveru a poskytnutý úver žalobcovi nevrátil. Porušenie zmluvných podmienok, ktoré by viedli k bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, súd prvej inštancie nezistil a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožnil. Nemožno ani konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola platne uzatvorená.
32. Prioritne je potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplývalo porušenie tejto základnej požiadavky.
33. Dôvodom nesúhlasu žalovaného s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, bol jeho názor o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich zo zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola platne uzatvorená a obsahuje náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že neboli preukázané predpoklady pre aplikáciu zákonnej sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k záveru o opodstatnenosti
požiadavky žalobcu na zaplatenie sumy 1.144,62 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil. Pokiaľ žalovaný zotrváva na právnych názoroch, ktoré sú odlišné (iné) od právneho posúdenia veci konajúcim súdom, polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
34. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s podanou žalobou. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o preukázaní nároku uplatneného žalobcom.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku nie sú dané.
36. Žalovaný použil aj odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), e) Civilného sporového poriadku. Žalovaný však bližšie nezdôvodnil tieto použité odvolacie dôvody a ani odvolací súd nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli toto ustanovenie.
37. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
38. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie i proti tomuto výroku, avšak neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil, nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.
39. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
40. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi0 priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).