Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-201-2017.pdf
PDF · 117.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/201/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: B. P., narodený X.X.XXXX, trvale bytom: P. XX, E., o zaplatenie 4.945,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Csp/42/2016-52 zo dňa 26.4.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu 365.bank, a.s., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, vstúpila obchodná spoločnosť R Collectors s.r.o., so sídlom: Dvořákovo nábrežia 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297.
II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Csp/42/2016-52 zo dňa 26.4.2017 vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti nároku na zaplatenie poplatkov za výzvy a upomienky spolu vo výške 14,65 eur p o t v r d z u j e .
III. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Csp/42/2016-52 zo dňa 26.4.2017 vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti nároku na zmluvný úrok z úveru za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úverového dlhu z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.
IV. Vo zvyšku zostáva výrok II a výrok I rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Csp/42/2016-52 zo dňa 26.4.2017 n e d o t k n u t ý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 16Csp/42/2016-52 zo dňa 26.4.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 4.945,05 eur, úroky v sume 494,47 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.945,05 eur od 15.2.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,46 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca (pôvodne 365.bank, a.s. predchádzajúce obchodné meno Poštová banka a. s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 6.10.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 4.945,05 eur, spolu s úrokom z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 494,47 eur, zmluvného úroku 21,9 % ročne zo sumy 4.945,05 eur od 26.1.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.945,05 eur od 5.2.2016 do zaplatenia, bankových poplatkov za upomienky 14,65 eur a náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že so žalovaným ako dlžníkom uzavrel zmluvu o úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky 5.000,- eur. Žalovaný úver riadne a včas nesplácal,
preto žalobca vyhlásil dňa 25.1.2016 úver za predčasne splatný. Žalobou si uplatňuje žalobca nárok na zaplatenie istiny vo výške 4.945,05 eur, ktorá vznikla odčítaním všetkých platieb zo strany žalovaného (z celkovej sumy úhrad 1.197,80 eur žalobca započítal na istinu 54,95 eur), vyčísleného úroku 494,47 eur za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 25.1.2016 z dlžnej istiny vo výške 21,9 % ročne, úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bol vo výške 12,40 eur, spolu výška úroku, ako aj úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola 1.551,17 eur, ktorá bola ponížená platbami žalovaného započítanými na úroky v celkovej výške 1.056,70 eur, a teda v konaní si žalobca uplatňuje nezaplatené úroky z úveru vo výške 494,47 eur; ohľadne uplatnených bankových poplatkov uviedol, že sa jedná o poplatky: 10 eur za upomienku z 8.10.2015, 1,15 eur za upozornenie pred výzvou na splatenie úveru z 29.12.2015, 3,50 eur za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom z 25.1.2016.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd prvej inštancie predmetnú vec právne posúdil s poukazom na § 497, § 369 ods. 1, § 502 ods. 1, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Vecne vychádzal zo skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 27.8.2014 úverovú zmluvu XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky 5.000 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v 120 mesačných splátkach (mesačná anuitná splátka 103 eur a 5 eur náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver), vždy k 25. dňu v mesiaci pri úverovej sadzbe 21,9 % ročne. RPMN bola 24,24 %, priemerná RPMN 16,81 %. Súd prvej inštancie zmluvu o úvere vyhodnotil ako platnú, spĺňajúcu všetky náležitosti vyžadované Obchodným zákonníkom, ako aj zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný čerpal úver vo výške 5.000 eur, z ktorého na istinu zaplatil 54,95 eur. Žalobca k 25.1.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou viac ako dvoch splátok, a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace (posledná splátka bola uhradená v mesiaci február jún 2015 v sume 81,69 eur). Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti záväzok žalovaného pozostával z istiny 4.945,05 eur, úroku 494,47 eur a poplatkov 14,65 eur. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.
5. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti istiny 4.945,05 eur a úroku 494,47 eur (nezaplatená istina a úroky z úveru do zosplatnenia úveru). V časti týkajúcej sa poplatkov 14,65 eur žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko v konaní nebola predložená upomienka z 8.10.2015 (poplatok 10 eur), čím vykonanie tohto úkonu nebolo žalobcom preukázané. Súd prvej inštancie taktiež nepriznal žalobcovi poplatok za výzvu na splatenie úveru v sume 3,50 eur, ktorý vyhodnotil ako úkon, ktorým sa spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, pričom zároveň poukázal na to, že výzvu žalobca uplatňoval zo zmluvného dojednania obsiahnutého v obchodných podmienkach (bod 6.2), ktoré súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a považoval ju za neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 OZ. K poplatku za upozornenie pred výzvou v sume 1,15 eur uviedol, že výška tohto poplatku nevyplýva zo žiadneho dôkazného prostriedku, a preto rovnako v tejto časti nárok žalobcu ako nepreukázaný zamietol.
6. Súd prvej inštancie priznal právo na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru žalobcovi len do dňa 25.1.2016, čo predstavuje sumu 494,47 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru vo výške 21,9 % ročne patria žalobcovi (veriteľovi) len do splatnosti dlhu. Bol toho názoru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, a teda žalobcovi patrí úrok do konečnej splatnosti úveru a po konečnej splatnosti úveru mu patrí úrok z omeškania. V prípade, ak je dohodnuté niečo iné v zmluve o úvere, uvedené ustanovenie je neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvnú podmienku, ku ktorej sa žalovaný nemohol vyjadriť, teda nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie vychádzal aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR pripustil názor odvolacieho a prvoinštančného súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov, len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súd žalobcovi priznal v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy istiny 4.945,05 eur
od 15.2.2016 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie poskytnutej žalobcom žalovanému), keďže oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému odoslané dňa 25.1.2016, doručené bolo uplynutím 10 dní (v zmysle bodu 4.3.8 obchodných podmienok), čiže 4.2.2016, a teda 10 dňová lehota na plnenia žalovanému uplynula dňa 14.2.2016. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu v časti úrokov z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 4.945,05 eur od 5.2.2016 do 14.2.2016 zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech v 99,46 % (neúspech mal v časti nepriznaných poplatkov) priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.
7. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca argumentuje, že má nárok na zmluvné úroky a nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v časti zmluvného úroku uplatneného vo výške 21,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.945,05 eur od 26.1.2016 do zaplatenia zamietol a tvrdí, že v tejto časti je rozsudok v rozpore so zákonnou úpravou. Podľa žalobcu z výkladu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka nie je možné dospieť k takému záveru, že veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Je následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorázovo a nie po častiach. Pokiaľ platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenie úveru), povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Takýto výklad podľa názoru žalobcu nie je prípustný, keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru, z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka, by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo, v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Žalobca uviedol, že zmluvný úrok je odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Ak však zosplatnenim úveru dlžník získa nedôvodnú výhodu v tom, že nie je povinný platiť zmluvný úrok, hoci táto skutočnosť je následkom protiprávneho konania dlžníka, súd prvej inštancie konal v rozpore s uvedenou právnou zásadou. Žalobca rovnako nesúhlasí so zamietnutím žaloby v časti nároku na uplatnené poplatky v sume 14,65 eur, rozhodnutie ktoré súd prvej inštancie odôvodnil tým, že výdavky na poplatky neboli preukázané, a zároveň sa dlžníkovi neposkytlo protiplnenie, pretože úkony boli vykonané len v záujme dodávateľa. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v zmysle bodu 3.6 zmluvy svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil jednak so všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami a taktiež Sadzobníkom poplatkov. Sadzobník poplatkov bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmysle bodu 6.2 OP „Dlžník je povinný Banke zaplatiť aj dohodnuté poplatky uvedené v ZoU alebo Sadzobníku poplatkov a zákonné úroky z omeškania spôsobom uvedeným v predchádzajúcom bode. Nárok na úhradu poplatkov vzniká Banke okamihom uzatvorenia ZoU a bez ohľadu na to, či došlo k čerpaniu úveru“. Žalobca má zákonnú povinnosť upozorniť spotrebiteľa (§ 53 ods. 9 OZ) a zaslať mu minimálne dva listy, a teda podľa názoru žalobcu nie je správny záver súdu prvej inštancie, že výdavky na plnenie si zákonnej povinnosti by mal v plnej miere znášať žalobca. V prípade, že by žalovaný plnil svoj dlh podľa zmluvy, k nutnosti uhradiť poplatky by nedošlo. Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie alebo napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
9. V priebehu odvolacieho konania žalobca 365.bank, a.s. (pôvodné obchodné meno Poštová banka, a.s.) podal návrh, aby do konania na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežia 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, pretože jej postúpil v tomto konaní uplatnenú pohľadávku a to zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2018 zo dňa 6.8.2017. Predmetnú zmluvu spolu so súhlasom tejto spoločnosti so vstupom do konania založil žalobca do súdneho spisu. Odvolací súd postupom podľa § 80 odseky 1, 2 CSP návrhu na zmenu žalujúceho subjektu vyhovel
a pripustil, aby na miesto žalobcu v tomto spore vstúpila obchodná spoločnosť R Collectors s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežia 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
11. Predmetom odvolacieho prieskumu sa vzhľadom na obsah odvolania žalobcu stala iba časť výroku II., ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v rozsahu nároku na zaplatenie zmluvného úroku z úveru za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úverového dlhu (uplatnený nárok na zmluvný úrok 21,9 % ročne zo sumy 4.945,05 eur od 26.1.2016 do zaplatenia) a v rozsahu nároku na zaplatenie bankových poplatkov za výzvy a upomienky spolu vo výške 14,65 eur. V prevyšujúcej časti nebol zamietajúci výrok, t. j. v časti, v ktorej bol čiastočne zamietnutý nárok na úrok z omeškania odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť. Rovnako nadobudol právoplatnosť aj výrok I., ktorým súd čiastočne žalobe vyhovel.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 502 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka je od doby poskytnutia peňažných prostriedkov dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
14. Z ustanovenia § 503 ods. 3 veta druhá Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný úroky zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
15. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a to s ohľadom na kogentné ustanovenie § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, čo znamená, že úverové zmluvy sa vždy budú vo svojej podstate spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (keďže sa jedná o absolútny obchod, teda povaha účastníkov zmluvy je právne irelevantná), a pravidlá ustanovené v ustanoveniach Obchodného zákonníka sa v prípade akou je aj prejednávaná súdená vec, kde sa jedná o spotrebiteľského dlžníka, dopĺňajú normami spotrebiteľského práva. Teda aj zmluva o spotrebiteľskom úvere, upravená ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, je primárne zmluvou úverovou, ktorej podstata sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Tento záver nie je v rozpore s ustanovením § 52 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Občiansky zákonník sa v prípade právnych vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použije prednostne vo všetkých ustanoveniach, ktoré Občiansky zákonník upravuje, ako napr. dĺžka premlčacej doby, výška úrokov z omeškania. V prípade vymedzenia náležitostí konkrétneho zmluvného typu, ktorý Občiansky zákonník neupravuje, ale je upravený v Obchodnom zákonníku, bude platiť zákonné vymedzenie zmluvného typu v Obchodnom zákonníku. Definícia zmluvy o úvere, obsiahnutá v ustanovení § 497 Obchodného zákonníka preto platí aj pre zmluvu o úvere, uzavretej spotrebiteľom. Zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, keďže záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jej podstatnou náležitosťou. Uvedené má oporu v ustanovení § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak sa veriteľ a dlžník na výške úrokov z úveru v zmluve nedohodnú, je dlžník povinný platiť úroky vo výške stanovenej Obchodným zákonníkom. Táto nie je fixná, ale je závislá na tom, aké úroky obvykle požadujú banky v mieste sídla dlžníka a v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.
16. V článku VI, bod 6.8 písmeno a) obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvy si zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s platením splátok je banka oprávnená vyhlásiť úver za
predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
17. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s., aktuálne obchodné meno 365.bank, a.s.) ako veriteľ vyhlásil predčasnú mimoriadnu splatnosť dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným dňa 27.8.2014 a to v dôsledku nesplácania poskytnutého úveru dlžníkom - žalovaným riadne a včas dohodnutými mesačnými splátkami, pričom prejednávaný úverový dlh zosplatnil ku dňu 25.1.2016 (č. l. spisu - 9, 10). Pri riadnom plnení mal žalovaný úverovú istinu 5.000 eur spolu s úverovým úrokom 21,9 % ročne a poplatkami vrátiť ku dňu 25.8.2024 v 120 mesačných splátkach po 108 eur, v celkovej výške 12.339,06 eur.
18. V súdenej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nemá proti žalovanému nárok na dohodnuté úroky z nevrátenej úverovej istiny za obdobie po zosplatnení úverového dlhu, keď za toto obdobie, kedy je dlžník v omeškaní, patria veriteľovi iba úroky z omeškania z časti istiny, s vrátením ktorej je v omeškaní.
19. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Zosplatnenie úverového dlhu je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, keď dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorazovo a nie po častiach. Využitím predmetného inštitútu veriteľom povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky nezaniká. Menia sa iba podmienky, za ktorých je dlžník povinný svoje povinnosti splniť. K zosplatneniu úveru nedochádza z dôvodu svojvôle veriteľa, ale pre neplnenie základnej povinnosti dlžníka riadne splácať úver spolu s dohodnutými úrokmi s tým, že nedochádza ani k popretiu účinkov veriteľom vyvolanej zmeny v obsahu záväzku, keďže účinky spočívajúce vo vzniku povinnosti dlžníka uhradiť veriteľovi nesplatenú istinu ihneď spolu s dohodnutými úrokmi zostávajú zachované, a k tejto povinnosti dlžníka sa pridáva už iba povinnosť platiť veriteľovi navyše aj (sankčné) úroky z omeškania. Dlžníkovi (spotrebiteľovi) zostávajú zachované rovnaké práva, ako pred zosplatnením s tým rozdielom, že z dôvodu závažného porušenia platobnej disciplíny stratí výhodu vrátiť veriteľovi nesplatenú časť úveru s príslušenstvom v splátkach. To znamená, že po zosplatnení úveru nárok na zaplatenie úverového úroku z nezaplatenej úverovej istiny nezaniká a v prípade omeškania dlžníka s úhradou plynie aj úrok z omeškania, ako sankcia za omeškanie s úhradou peňažného záväzku. Je potrebné rozlišovať medzi zmluvne dojednanými úrokmi, ktoré predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úrokmi z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie povinnosti, teda za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve. Povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona, ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), majú však iný právny základ, a preto si ich veriteľ môže uplatňovať súčasne.
20. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.6.2020, v ktorom vyslovil, že zosplatnenie úveru je inštitút slúžiaci na ochranu veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá, ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Dlžníkovi aj pri zosplatnení úveru zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená
určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Najvyšší súd SR v označenom rozhodnutí na základe vyššie uvedenej argumentácie vyslovil záver, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi patrí úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať tak, že po zosplatnení úverového dlhu patrí veriteľovi úverový úrok z dlžnej istiny do momentu jej zaplatenia, najviac však do výšky, akú by úverový dlžník zaplatil pri riadnom plnení povinností zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Predmetná odvolacia námietka žalobcu je preto dôvodná.
21. Odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na bankové poplatky za upomienky a výzvy, ktorý bol súdom prvej inštancie zamietnutý, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Vo vyrubovaní poplatkov za výzvu na zaplatenie dlžnej istiny a upomienok takéhoto charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem veriteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 8Cdo/114/2017 zo dňa 6.3.2019, podľa záverov ktorého pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 27). Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu na bankové poplatky v plnom rozsahu stotožnil, keďže vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a preto v časti výroku II, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na bankové poplatky za výzvy a upomienky spolu vo výške 14,65 eur rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
22. Pokiaľ ale súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvného úroku z úveru za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úverového dlhu (zosplatnení úverového dlhu), jeho právny záver vzhľadom na vyššie uvedené správny nie je.
23. Súd prvej inštancie sa otázkou konkrétnej výšky úverového úroku, ktorý mal žalovaný pri riadnom plnení povinností ako úverový dlžník zaplatiť žalobcovi nezaoberal. Predmetná okolnosť je podstatná pre meritórne rozhodnutie vo veci. Z úverovej zmluvy a špecifikácie úhrad a ich započítania predloženej žalobcom súdu prvej inštancie vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na anuitných splátkach, pri ktorých sa počas doby splácania nemení výška splátky, mení sa len pomer medzi výškou istiny a výškou úroku, pričom z podania žalobcu je zrejmé, že na začiatku splácania úveru bol vyšší pomer úroku oproti istine, čo znamená, že ku koncu doby splácania je vyšší pomer istiny oproti úroku. V tomto smere žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázania, akú sumu je ešte žalovaný povinný zaplatiť z dôvodu zaplatenia zmluvného úroku odo dňa predčasnej splatnosti úveru do zmluvne dohodnutej konečnej splatnosti úveru. Preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnom rozsahu nároku na úverový úrok za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úverového dlhu zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie viazaný právnym záverom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP posúdi nárok žalobcu na úverový úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti prejednávaného úveru tak, aby tento úrok z dlžnej úverovej istiny zodpovedal výške do momentu jej zaplatenia, najviac však do konkrétne vyčíslenej výšky, akú by úverový dlžník zaplatil pri riadnom plnení povinností zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy.
24. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade tohto odvolacieho konania.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).