Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoCsp-8-2021.pdf
PDF · 137.79 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO 35 815 256, so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: I. M., narodený XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, F., zastúpený: Mgr. Peter Magdálik, advokát, so sídlom Vajanského 1520, Galanta, o zaplatenie 691,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10Csp/112/2016-460 zo dňa 24.9.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti o zaplatenie sumy 166,46 eur s príslušenstvom a sumy 427,48 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e a v časti o zaplatenie sumy 3 eur s príslušenstvom, sumy 15 eur s príslušenstvom, sumy 78,53 eur s príslušenstvom a sumy 1 eur s príslušenstvom m e n í tak, že žalobu v tejto časti zamieta.
II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 72 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 691,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne: zo sumy 166,46 Eur od 1.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 3,00 Eur od 27.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 15,00 Eur od 1.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 78,53 Eur od 28.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 427,48 Eur od 16.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 1,00 Eur od 4.8.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobcovi priznal náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 53 ods. 4 písm. a), i), j), § 52 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, § 17 ods. 4, § 64 ods. 2 písm. e), g), i) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že strany uzavreli Zmluvu o združenej dodávke plynu 28. októbra 2013. Žalovaný svojim podpisom potvrdil, že bol oboznámený s obsahom obchodných podmienok a s cenníkom a že podmienky ukončenia zmluvného vzťahu sú obsahom obchodných podmienok. Žalobca žalovanému vystavil faktúry za odber plynu, a to na sumu 166,64 eur, doklad č. 7449188316 z 23. marca 2015, splatná 30. apríla 2015, sumu 3,00 eur, doklad č. 3190131517 z 12. mája 2015, splatná 26. mája 2015, sumu 15,00 eur, doklad č. 3301044788 z 3. júna 2015, splatná 31. júla 2015, sumu 78,53 eur, doklad č. 4900104110 z 13. augusta 2015, splatná 27. augusta 2015, sumu 427,48 eur, doklad č. 7415871355 z 1. októbra 2015, splatná 15. októbra 2015, sumu 1,00 eur,
doklad č. 3620001649 z 20. júla 2015, splatná 3. augusta 2015. Z faktúry č. 7415871355 vypylnulo, že žalovaný neplatil riadne preddavkové platby, kedy nezaplatil ani jednu preddavkovú platbu. Doklad č. 3190131517 na sumu 3,00 eur je vyčíslená suma za upomienku, doklad č. 3190131517 na sumu 15 eur podľa cenníka má odberateľ dodávateľovi zaplatiť za úkon dohody na splátky, doklad č. 3301044788 z 3. júna na sumu 78,53 eur predstavuje odplatu za prerušenie dodávky zemného plynu podľa cenníka, doklad č. 4900104110 na sumu 427,48 eur predstavuje faktúru za spotrebu zemného plynu, doklad č. 7415871355 na sumu 1,00 eur predstavuje sumu v zmysle cenníka ako odplatu za zrušenie dohody na splátky. Žalovaný podal žalobcovi žiadosť o splátkový kalendár na sumu 166,46 eur, pričom žalobca návrhu žalovaného vyhovel a umožnil žalovanú sumu žalovanému splácať v splátkach, ktorú žalovaný nevyužil. Z dôvodu neplatenia za službu žalobca 12. augusta 2015 prerušil dodávku zemného plynu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal 28. novembra 2013 Rozhodnutie a určil od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 maximálne ceny za dodávku plynu odberateľom plynu v domácnosti a 26. januára 2014 za obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany uzavreli zmluvu o združenej dodávke plynu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému dodávať zemný plyn a žalovaný sa zaviazal platiť mu riadne a včas, a to podľa cenníka žalobcu, určeného na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky. Žalovaný riadne za dodávku plynu nezaplatil, dokonca si neplnil ani svoju povinnosť preddavkovo platiť za dodávku plynu. Žalobca nakoniec pristúpil k prerušeniu dodávky zemného plynu. Žalovaný nepoprel, že by mu v danom období zo strany žalobcu nebol dodávaný zemný plyn alebo že faktúry žalobcovi zaplatil. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca predložil cenník platný v rozhodnom období a nie je dôležitý cenník platný v čase uzavretia zmluvy, pretože podľa tohto cenníka by nedošlo k účtovaniu ceny. Žalobca pri stanovení výšky sadzby za odobratý plyn vychádzal z maximálnej ceny v zmysle rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Žalovaný nerozporoval výšku týchto jednotlivých faktúr, že by boli nesprávne účtované. Žalobca predložil obchodné podmienky. Faktúra na sumu 3 eur pozostáva z vystavenia nákladov za upomienku, faktúra na sumu 15 eur pozostáva z uzatvorenia dohody na splátky. Podľa predloženého cenníka externých služieb a výkonov má odberateľ dodávateľovi zaplatiť náhradu nákladov za upomienku vo výške 3 eur a za úkon uzatvorenia dohody na splátky 15 eur a za oznámenie o zrušení dohody na splátky odplatu vo výške 1 eur, ktoré sumy boli účtované v súlade s cenníkom. Faktúra na sumu 78 eur spočíva v prerušení distribúcie plynu z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok. Vzhľadom na námietku žalovaného ohľadne prieskumu zmluvy o združenej dodávke zemného plynu súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na osobitnú charakteristiku regulovaného trhu s energiou, regulované ustanovenia nepodliehajú preskúmaniu, pričom ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je možné vykladať iba v spojení so Smernicou č. 93/13/EHS a v spojení so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES z 11. mája 2005. Súd prvej inštancie pri preskúmaní obchodných podmienok žalobcu ako aj zmluvných podmienok nenašiel výluku s obsahom regulačných ustanovení. Žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie obchodných podmienok a cenníka, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Pri zmene ceny za dodávku plynu podliehajúcu cenovej regulácii je dodávateľ povinný postupovať v zmysle pravidiel cenovej regulácie. V danom prípade v zmysle obchodných podmienok mal žalovaný možnosť odstúpiť od zmluvy, ktorú možnosť nevyužil. Vzhľadom na zistený skutkový stav vo veci žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania správnosti uplatneného nároku, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
5. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi ako úspešnej strane v konaní náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že žalobca v konaní ani do skončenia dokazovania a konania na súde prvej inštancie nepredložil všetky relevantné doklady, ktorými sa má spravovať zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným, a to cenník a obchodné podmienky platné a účinné v čase uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 28.10.2013. Zároveň žalobca v konaní predložil rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z rokov 2013, 2014 a 2015, avšak tieto určujú pre žalobcu len maximálne ceny za dodávku plynu, ale nie konkrétne ceny, ktoré sa mali záväzne vzťahovať na právny vzťah žalobcu a žalovaného. Žalovaný opätovne uvádza, že nemá vedomosť o tom, že by mu cenník bol kedykoľvek v minulosti zo strany žalobcu predložený, jeho obsah nepozná a nikdy s ním nebol oboznámený. Žalobca potom v konaní neuniesol dôkazné bremeno o ním prezentovaných tvrdeniach v konaní, a to najmä v
tom smere, že v konaní nepredložil všetky relevantné podklady, ktoré majú upravovať zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným, žalobca teda v konaní nepreukázal dôvodnosť, ako ani výšku ním uplatneného nároku v konaní, keďže samotná zmluva otázky možnosti účtovania jednotlivých výkonov žalobcu a ich ceny neupravuje. Žalovaný poukazuje aj na to, že uvádzaný cenník, ktorý nebol žalobcom v konaní predložený, je rozhodujúci nielen v smere preukázania možnosti účtovania a výšky samotných cien za dodávku plynu, ale aj v smere možnosti účtovania a výšky žalobcom uplatnených a súdom priznaných poplatkov. Ďalej s relevantnými obchodnými podmienkami sa žalovaný mal možnosť prvýkrát oboznámiť až na základe ich predloženia žalobcom v rámci tohto konania, pričom v minulosti ich k dispozícii nemal a ani nepoznal ich obsah, (pred uzavretím zmluvy). Pri Zmluve o združenej dodávke plynu zo dňa 28.10.2013 sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom jej ustanovenia neboli so žalobcom individuálne dojednané, t. j. jedná sa o neprijateľné zmluvné podmienky podľa ust. § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke podľa ust. § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka tu ide predovšetkým o otázku možnosti zvýšenia cien za služby zo strany žalobcu v súvislosti s relevantným cenníkom, platným a účinným ku dňu uzavretia zmluvy, ktorý má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Za týchto okolností je procesný postup súdu aj v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci a tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávny a týmto postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočňovať v konaní jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď súd na neho nesprávne preniesol dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu v tomto konaní. Žalovaný poukazuje na fakt, že napádaný rozsudok nie je dostatočne a riadne odôvodnený v súlade s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže žalobca relevantný cenník platný a účinný v čase uzavretia zmluvy v konaní nepredložil, teda v konaní nepredložil kompletný právny titul, od ktorého odvodzuje svoje nároky. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil ohľadne naplnenia dôvodov neplatnosti Zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 28.10.2013. Nesprávnosť právneho posúdenia konajúceho súdu prvej inštancie smeruje aj k tomu, že žalobca v konaní ani len nepredložil kompletný právny titul, od ktorého si v tomto konaní odvodzuje svoje nároky. Na základe vyššie uvedeného je v danom prípade daná aj nesprávnosť výroku o náhrade trov konania. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne alebo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalovaného nedáva odpoveď na základnú otázku - prečo žalovaný žalobcovi odplatu za dodaný zemný plyn nezaplatil. Žalovaný počas celého konania netvrdil a nepreukázal, že by mu žalobca dodal iné - menšie množstvo zemného plynu a preto je nárok žalobcu nedôvodný. Žalovaný počas celého konania netvrdil a nepreukázal, že by mu žalobca fakturoval odplatu v rozpore, či už so svojim cenníkom, alebo s cenovou regulácie, ktorá v energetike platí. Žalovaný netvrdil a nepreukázal, že by žalobca mal účtovať nejakú konkrétnu inú cenu. Žalovaný ďalej svojim podpisom zmluvy so žalobcom potvrdil i prevzatie obchodných podmienok a cenníka, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, platných a účinných v čase uzavretia zmluvy. Všetkými relevantnými podkladmi - teda podkladmi aktuálnymi v období, za ktoré sa žalobca domáha zaplatenia za dodávanie zemného plynu, ako i v čase, kedy došlo k uskutočneniu ďalších výkonov, žalovaný i súd prvej inštancie riadne disponovali. Pokiaľ sa žalovaný vyjadruje k charakteru spotrebiteľského vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, v už podanej žalobe žalobca poukázal i na vecnú reguláciu v energetike podľa zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, ktorú vykonáva národný regulátor, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Tento regulátor schvaľuje a tým určuje obchodné podmienky žalobcu, ako i ceny, za ktoré môže dodávať zemný plyn. Pokiaľ dôjde k prerušeniu distribúcie a dodávaniu plynu, toto postihne odberateľa i tým, že mu plyn nebude dodávaný, čo je pre neho určite nepriaznivý jav, či následok, osobitne v zimných mesiacoch. Žalobca teda odberateľov upomína preto, lebo mu to zákon ukladá, zároveň pokiaľ dôjde k neoprávnenému odberu (čo je odber, kedy odberateľ nedodržuje zmluvne dohodnuté platobné podmienky) distribúcia plynu sa preruší. Žalovaný porušovaním svojich platobných povinností vyvolal povinnosť žalobcu tomuto zaslať a vystaviť upomienku. Zákonná úprava neprijateľných zmluvných podmienok sa môže vykladať iba v spojení a v súlade s uvedenými smernicami, čo potvrdzuje i rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ, kedy jedno z rozhodnutí (ktoré toto potvrdzuje) je uvedené medzi relevantnými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, čo následne potvrdzuje rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 34/13. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
8. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení zopakoval svoje tvrdenia v odvolaní. Ďalej uviedol, že ak by mal byť žalobca v konaní úspešný, tak by žalobca musel súdu prvej inštancie predložiť všetky súčasti zmluvy, od ktorej si v konaní odvodzuje nároky, aby sa súd prvej inštancie mohol oboznámiť s kompletným obsahom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a nemal k dispozícii len časť zmluvy, v ktorej časti nemusia byť obsiahnuté všetky relevantné skutočnosti a ustanovenia upravujúce daný právny vzťah. V danom prípade sa jedná o typickú formulárovú zmluvu uzavretú v rámci spotrebiteľského vzťahu, kde práve žalovaný vystupuje v pozícii spotrebiteľa (slabšej strany), ktorý v konaní požíva osobitnú ochranu. Súd prvej inštancie mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zotrval na návrhu, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne alebo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení zopakoval svoje tvrdenia vo vyjadrení k odvolaniu. Zotrval na návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre čiastočné potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a pre čiastočnú zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 388 Civilného sporového poriadku).
11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o požiadavke žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 691,47 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý súdny proces, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil nároky žalobcu.
12. Predovšetkým sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie, avšak vec čiastočne nesprávne právne posúdil, keď z obsahu spisu sú zrejmé všetky skutočnosti, ktoré je možné použiť pri zmene súdneho rozhodnutia.
13. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo namietanie, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez toho, aby mal predložený Cenník za dodávku plynu platný ku dňu uzavretia Zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 28.10.2013, teda nemal k dispozícii relevantné podklady, ktoré mali upravovať zmluvný vzťah medzi stranami, že Zmluva o združenej dodávke plynu zo dňa 28.10.2013 je neplatná, keďže sa jedná o formulárovú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky a žalovanému nebo predložený cenník žalobcu a relevantné obchodné podmienky.
14. Je nesporné, že právny vzťah založený medzi stranami Zmluvou o združenej dodávke plynu zo dňa 28.10.2013 (ďalej aj „zmluva o združenej dodávke plynu“), je vzťahom spotrebiteľským, a preto je nevyhnutné náležite skúmať dojednané zmluvné podmienky. Uvedené je dôvodom k tomu, ako je uvedené aj vyššie, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
15. Jedným z nárokov uplatnených žalobcom bola požiadavka na zaplatenie ceny za dodávku plynu vyúčtovaná za obdobie od 19.3.2014 do 18.3.2015 na sumu 166,46 eur faktúrou č. 7449188316 splatnou dňa 30.4.2015 a za obdobie od 19.3.2015 do 22.9.2015 na sumu 427,48 eur faktúrou č. 7415871355 splatnou dňa 15.10.2015.
16. V zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o združenej dodávke plynu zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
17. V zmysle § 69 ods. 2 písm. c) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o združenej dodávke plynu dodávateľ plynu je povinný poskytovať odberateľom plynu informácie týkajúce sa cien a technických podmienok dodávky plynu a koncovým odberateľom plynu aj informácie týkajúce sa skladby ceny za dodávku plynu.
18. V zmysle § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o združenej dodávke plynu odberateľ plynu v domácnosti má právo na ochranu podľa § 17 vrátane práva na univerzálnu službu.
19. V zmysle § 17 ods. 15 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o združenej dodávke plynu dodávateľ poskytujúci univerzálnu službu zverejní cenník elektriny alebo plynu dodávaných v rámci poskytovania univerzálnej služby na svojom webovom sídle pred jeho účinnosťou; zároveň ho doručí úradu. Úrad zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam dodávateľov poskytujúcich univerzálnu službu spolu s odkazom na ich webové sídla.
20. Súd prvej inštancie sa správne koncentroval v napadnutom rozsudku na skutočnosť, že v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca na základe zmluvy o združenej dodávke plynu dodával na dohodnuté odberné miesto v rozhodnom období plyn žalovanému, žalovaný si neplnil svoju povinnosť platiť preddavky za dodávku plynu a povinnosť zaplatiť cenu za dodávku plynu si žalovaný nesplnil ani po márnej výzve žalobcu na dodatočné plnenie. Súd prvej inštancie pri správnom závere, že posudzovaná zmluva o dodávke plynu je spotrebiteľská zmluva, náležite prihliadol i na osobitnú právnu úpravu, ktorá má základ v zákone o energetike. Právny vzťah, ktorým sa riadia zmluvné strany, má tak základ popri predpisoch na ochranu spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, aj v právnej úprave uvedenej v zákone o energetike. Hoci žalovaný v konaní namietal, že nemal k dispozícii Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov pre odberateľov plynu v domácnosti a Cenník plynu pre odberateľov kategórie domácnosť tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy o združenej dodávke plynu, pričom pri tejto námietke neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia o procese uzatvárania zmluvy o združenej dodávke plynu, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o tejto skutočnosti, keď obsahom samotnej zmluvy o združenej dodávke plynu je aj výslovné vyhlásenie žalovaného, že sa s nimi oboznámil. Napokon vo vzťahu k cenníku plynu nie je ani podstatný cenník platný ku dňu uzavretia zmluvy o združenej dodávke plynu, ale cenník platný v rozhodnom období, v ktorom bol žalobcom žalovanému dodávaný zemný plyn.
21. Ani ďalšia námietka žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o výške nároku na zaplatenie ceny za plyn, keďže táto úprava by sa mala nachádzať v cenníku žalobcu, ktorý bol platný a účinný ku dňu uzavretia zmluvy (t. j. k 28.10.2013), nie je opodstatnená. Tu sa žiada zdôrazniť, že zmluvná cena a obchodné podmienky dodávateľa, prípadne cena služieb, ktoré boli žalobou uplatnené, sa v sieťových odvetviach, kde patrí aj zmluva o dodávke plynu, nedojednávajú individuálne. Cena, ktorú dodávateľ voči spotrebiteľovi uplatňuje, podlieha schváleniu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (§ 11, § 12 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v spojení s vyhláškou č. 193/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v plynárenstve), iné zmluvné podmienky dodávateľa tiež podliehajú evidenčnej povinnosti (§ 13 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach). Preto je potrebné prihliadnuť na to, či uplatnený nárok na zaplatenie ceny za plyn bol v súlade s obsahom
zmluvy o združenej dodávke plynu a s cenníkom žalobcu. Odberateľ plynu v domácnosti má totiž v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona o energetike okrem práva na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov, právo na poskytnutie informácie o každej zmene ceny za dodávku plynu, pričom porušenie uvedeného práva preukazuje žalovaný. V preskúmavanom prípade si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny plynu za obdobie od 19.3.2014 do 18.3.2015 na sumu 166,46 eur vyúčtovanou faktúrou č. 7449188316 splatnou dňa 30.4.2015, pričom sadzba za odobratý plyn predstavovala od 19.3.2014 do 31.12.2014 sumu 0,0401 eur/kWh, od 1.1.2015 do 18.3.2015 sumu 0,0396 eur/kWh a za obdobie od 19.3.2015 do 22.9.2015 na sumu 427,48 eur vyúčtovanou faktúrou č. 7415871355 splatnou dňa 15.10.2015, pričom sadzba za odobratý plyn predstavovala od 19.3.2015 do 12.8.2015 sumu 0,0396 eur/kWh, od 13.8.2015 do 31.8.2015 sumu 0,0396 eur/kWh a od 1.9.2015 do 22.9.2015 sumu 0,0379 eur/kWh. Okrem uvedených faktúr žalobca predložil v konaní pred súdom prvej inštancie Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 0069/2014/P zo dňa 28.11.2013 o určení maximálnej ceny za dodávku plynu na obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 vo výške 0,0401 eur/kWh, Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 0001/2015/P zo dňa 26.11.2014 o zmene určenia maximálnej ceny za dodávku plynu na obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 vo výške 0,0396 eur/kWh a Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 0010/2015/P zo dňa 28.7.2015 o zmene určenia maximálnej ceny za dodávku plynu na obdobie od 1.9.2015 do 31.12.2016 vo výške 0,0379 eur/kWh, Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 29.11.2014 s platnosťou od 1.1.2014 s cenou za dodávku plynu so sadzbou 0,0401 eur/kWh, Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 2.12.2014 s platnosťou od 1.1.2015 s cenou za dodávku plynu so sadzbou 0,0396 eur/kWh a Dodatok č. 1 zo dňa 29.7.2015 k Cenníku za dodávku plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 2.12.2014 s platnosťou od 1.9.2015 s cenou za dodávku plynu so sadzbou 0,0379 eur/kWh. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca predložil cenníky platné v rozhodnom období, ktoré boli verejne dostupné na internetovej stránke žalobcu, keď zároveň predložil aj rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v zmysle ktorých boli určené maximálne ceny za dodávky plynu. Niet tak žiadnych pochybností, že žalobcom účtovaná cena plynu bola schválená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, keď množstvo dodaného plynu nebolo medzi stranami sporné, rovnako si žalobca si splnil svoju informačnú povinnosť zverejniť zmeny cenníka plynu na svojom webovom sídle. Správne súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu plynu v sume 166,46 eur s príslušenstvom a v sume 427,48 eur s príslušenstvom.
22. Žalovaný v odvolaní namietal aj neplatnosť zmluvy o združenej dodávke plynu, pričom námietky žalovaného spočívajú vo všeobecných tvrdeniach o formulárovej, vopred pripravenej zmluve o spotrebiteľskom úvere v neprospech žalovaného, ktorej obsah žalovaný nemohol ovplyvniť, v dôsledku čoho bol nútený podpísať celý obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tieto tvrdenia žalovaného však nemajú oporu v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, keď žalovaný v predmetnej zmluve o združenej dodávke plynu výslovne vyhlásil, že si túto zmluvu pred podpisom prečítal a bola uzatvorená po vzájomnom podrobnom oboznámení sa s jej obsahom. V danej veci zmluva o zduženej dodávke plynu pozostávala z viacerých dokumentov, čo žiadnym spôsobom zákonom neodporuje. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd nevzhliadol dôvody pre ktoré by konštatoval, že predmetná zmluva o združenej dodávke bola neplatná. K tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i v prípade, ak by aj bola zmluva o združenej dodávke plynu neplatná, nezbavuje to povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn v rozhodnom období, i keď iným právnym titulom, a preto i jeho požiadavka na zamietnutie žaloby v celom rozsahu, ako v odvolaní navrhuje žalovaný, by nebola dôvodná.
23. Tiež si žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie nákladov za upomienku v sume 3 eur, odplatu za uzatvorenie dohody na splátky v sume 15 eur, odplatu za prerušenie dodávky zemného plynu v sume 78,53 eur, odplatu za zrušenie dohody na splátky v sume 1 eur vyúčtované podľa Cenníka externých služieb a výkonov ev. č. ESaV 1/2015 a ev. č. ESaV 2/2015. Súd prvej inštancie považoval tieto nároky za opodstatnené, keď žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ich dôvodnosť a výšku nepreukázal.
24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o združenej dodávke plynu spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o združenej dodávke plynu neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Vo vzťahu k poplatkom za upomienku, za uzatvorenie dohody na splátky, za prerušenie dodávky zemného plynu, za zrušenie dohody na splátky, dospel však odvolací súd k odlišnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Niet žiadnych pochybností, že tieto štyri poplatky nespadajú pod hlavný predmet plnenia a ani cenu poskytnutej služby. Občiansky zákonník síce explicitne v tzv. čiernom zozname (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) výlučne takéto poplatky nereguluje, no niet žiadnej zákonnej prekážky podrobiť súdnej kontrole sporné poplatky podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd má za to, že poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi (dodávateľovi) získať objektívne vyššiu čiastku, ako sú skutočné náklady (poplatok za upomienku, za uzatvorenie dohody na splátky, za prerušenie dodávky zemného plynu, za zrušenie dohody na splátky) narušujú rovnováhu zmluvných strán. Zároveň však dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Pre spotrebiteľa je totiž vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Za neprijateľnú sa vždy považuje zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia). Predmetné poplatky predstavujú iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Preto takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, ako ich predpokladá ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poplatkami za takéto plnenia sa tak spája záver o ich neprijateľnosti a neplatnosti. Požiadavke žalobcu na zaplatenie poplatkov za upomienku, za uzatvorenie dohody na splátky, za prerušenie dodávky zemného plynu, za zrušenie dohody na splátky, tak nie je možné vyhovieť a odvolacia argumentácia žalovaného v tomto smere je opodstatnená.
27. Napokon neobstojí argument žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je podľa odvolacieho súdu preskúmateľný, pretože obsahuje dôvody, resp. argumentáciu, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k svojim záverom o opodstatnenosti žaloby, obsahuje ustanovenia právnych prepisov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav veci. Súd prvej inštancie venoval primeranú pozornosť zisťovaniu rozhodujúcich skutkových okolností, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, je teda preskúmateľné, hoci odvolací súd dospel k záveru o čiastočnom nesprávnom právnom posúdení veci zo strany súdu prvej inštancie.
28. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil z časti k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a z časti k zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej (§ 388 Civilného sporového poriadku).
30. Podľa § 396 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (ods. 1). Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (ods. 2).
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).
33. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie vo výroku vo veci samej z časti zmenil, je v zmysle citovaného ustanovenia § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
34. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana právo, aby jej druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
35. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu pomeru jeho úspechu, ktorý je 72 %. Žalobca žiadal o priznanie sumy 691,47 eur s príslušenstvom a úspešný bol v časti jeho požiadavky o zaplatenie sumy 593,94 eur s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 86 % (593,94 eur : 691,47 eur x 100) a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 14 % (97,53 eur : 691,47 eur x 100) a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 72 % (86 % - 14 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení veci.
36. Žalovaný v odvolaní poukazoval na dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktoré podľa jeho názoru spočívali v nepriaznivých sociálnych a zdravotných pomeroch, ktoré si sám nespôsobil a z ktorého dôvodu mu bol priznaný aj nárok na poskytovanie právnej pomoci.
37. Aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku pre nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania strane, ktorej na ňu vznikol nárok, možno len za predpokladu,
že v konkrétnej veci možno od takejto strany spravodlivo požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sama hradila jej vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.
38. V danom prípade má odvolací súd za to, že zo strany žalovaného neboli produkované žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, žiadne výnimočné okolnosti veci, ktoré by odôvodňovali použitie citovaného ustanovenia. Právnym dôvodom nároku na náhradu trov konania je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Žalovaný síce dôvodil svojimi nepriaznivými sociálnymi a zdravotnými pomermi, avšak ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie i rozhodovania odvolacieho súdu ich ničím nepreukázal, a preto ani priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci pred viac ako tromi rokmi (rozhodnutie zo dňa 17.8.2017) nemôže byť dôvodom na uplatnenie moderačného práva súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Pre absenciu výnimočných okolností odvolací súd žiadosť žalovaného na aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku považoval za nedôvodnú.
39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).