Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/25/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Kataríny Kochan Morovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174 právne zastúpený JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom, Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 52 701 450, proti žalovanému: Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, M. Chrásteka 586/27, 965 01 Žiar nad Hronom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZH-OCDPK-2020/011290-002 zo dňa 23. októbra 2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

III. Žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytových domoch č. XXX a XXX na ul. J. a v bytových domoch č. XXX a XXX na I. v M. požiadali o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Odstavná plocha pre bytový dom 456 ul. M. R. Štefánika - Žiar nad Hronom“, na pozemku parc. č. O. XXX/X, k. ú. M., ku ktorému stavebníci preukázali právo nájmu na základe nájomnej zmluvy č. 2083/2019 zo dňa 06.07.2020, uzavretej s vlastníkom pozemku Mesto Žiar nad Hronom.

2. Oznámením č. 2328/2020, zo dňa 27.07.2020 Mesto Žiar nad Hronom ako špeciálny stavebný úrad (orgán verejnej správy I. stupňa) oznámil začatie stavebného konania a upustenie od ústneho pojednávania z dôvodu, že sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie stavby. Oznámenie bolo zverejnené formou verejnej vyhlášky dňa 27.07.2020.

3. Dňa 03.08.2020 bolo doručené podanie žalobcu označené ako „Vyjadrenie účastníka stavebného konania podľa § 62 ods. 3 Stavebného zákona“.

4. Rozhodnutím č. 2328/2020, zo dňa 05.08.2020 Mesto Žiar nad Hronom ako orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodlo, že žalobcu vylučuje z administratívneho konania. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že to, či bude stavba podliehať zisťovaciemu konaniu alebo vydaniu záverečného stanoviska podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o EIA“), skúma stavebný úrad už pri podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia.

Zisťovaciemu konaniu podlieha stavba, ktorá spĺňa prahové hodnoty podľa prílohy č. 8 zákona o EIA, kapitola 9 Infraštruktúra - položka 16 Projekty rozvoja obcí - písm. b) statická doprava, časť B, a to stavba od 100 do 500 stojísk. Na základe toho nebolo potrebné, aby stavba podliehala zisťovaciemu konaniu.

5. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že žalobca neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali splnenie zákonného predpokladu účasti v konaní podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“), resp. podľa iných ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), preto sa stavebný úrad nezaoberal pripomienkami a požiadavkami uvedenými v doručenom vyjadrení.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal:

- žalobca je nositeľom práva kontrolovať verejné záujmy životného prostredia v zmysle Správneho poriadku v súbehu s (ďalej aj len „SSP“), navyše podľa o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o životnom prostredí“) má povinnosť ohlásiť podozrenia z porušenia verejných záujmov životného prostredia,

- žalobca je oprávnený podať správnu žalobu pre nedodržanie verejných záujmov životného prostredia, z čoho konkludentne vyplýva, že musí overenie verejných záujmov skúmať už v administratívnom konaní,

- žalobca poukázal na s tým, že ide o konanie, voči ktorému je žalobca zákonom poverený vykonávať kontrolu z pozície účastníka konania a upozorňovať na možné porušenia verejných záujmov životného prostredia,

- žalobca žiadal preukázať stavebným úradom, že nedochádza k porušeniu verejných záujmov životného prostredia, lebo iba v takom prípade by žalobca nemal voči čomu namietať a nemal by postavenie účastníka konania,

- stavebný úrad neoznámil žalobcovi začatie konania o procesnom postavení, a preto mu v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku neumožnil hájiť a presadzovať jeho práva,

- žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vrátiť vec na ďalšie konanie, žiadal oboznámiť s podkladmi rozhodnutia a umožniť vyjadriť sa k ním, zároveň žiadal o doručovanie do elektronickej schránky.

7. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZH-OCDPK-2020/011290-002 zo dňa 23.10.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.

8. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavebný úrad správne uviedol, že parkovisko je „navrhovanou činnosťou“ podliehajúcou zisťovaciemu konaniu v prípade, že má viac ako 100 parkovacích státí. Navrhovaná činnosť takouto činnosťou nie je, preto povoľovaciemu konaniu nepredchádzal proces EIA, ktorý za dodržania zákona o EIA je podmienkou pre účasť žalobcu v povoľovacom konaní podľa . Zákon o EIA priznáva účastníctvo v povoľovacích konaniach len pri „vymedzených činnostiach“ , „projektoch“ a „navrhovaných činnostiach“ a posudzovaná stavba takými nie je, preto žalobcovi nemohlo byť priznané postavenie účastníka konania. Keďže má vlastnú osobitnú úpravu účastníctva v konaní, ust. Správneho poriadku pred bodkočiarkou je vylúčené.

9. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

10. Žalobca namietal, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( ) a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci ( ).

11. Žalobca poukázal na články 44 ods. 1 a 2, , , , a SR, ďalej na článok 37, 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv EÚ. Uviedol, že mu vždy išlo a ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, o príčinách stavu a následkoch, ktoré

konkrétny projekt na životné prostredie bude mať, pričom vychádza z čl. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Žalobcovou snahou bolo ovplyvniť výsledok povoľovania najmä určením zásad, ktoré by bol stavebník povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Žalobca rešpektoval vôľu zákonodarcu, ktorý priznal verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov EIA a aj následných ostatných povoľovacích konaní.

12. Žalobca uviedol, že v danom prípade je zjavne jediným hlavným záujmom konajúceho úradu legitimovať v rozpore s viacerými právnymi predpismi realizáciu stavby v prospech navrhovateľa s tým, že neboli overené vplyvy na životné prostredie. Úrad konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, čím došlo k porušeniu hmotných práv žalobcu.

13. Žalobca ďalej poukázal na a až 4 zákona o EIA. Podľa názoru žalobcu stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Žalobca upozornil na (podľa neho) v praxi uplatňovanú zásadu širšieho chápania pojmu „účastník správneho konania“, vychádzajúc z výkladu Správneho poriadku, ktorý za účastníkov správneho konania označuje toho, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať; toho, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; toho, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý a to až do času, kým sa preukáže opak; a aj toho, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

14. Pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Okruh účastníkov konania vymedzený v osobitnom zákone predstavuje subjekty, o ktorých zákonodarca predpokladá reálnu možnosť zásahu do práv a povinností, a považuje za potrebné menovite ich do správneho konania zahrnúť. Pri výklade § 14 ods. 2 Správneho poriadku nemožno opomenúť časticu „aj“, ktorá z hľadiska gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 Správneho poriadku.

15. Žalobca ďalej poukázal na časť z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13.01.2011 a sp. zn. zo dňa 27.05.2010 a vo vzťahu k pojmu „účastník konania“ odkázal na článok II. písm. a) Odporúčania Výboru ministrov rady Európy (2004) a na Odporúčanie výboru ministrov rady Európy (87) 16.

16. Žalobca vyjadril presvedčenie, že je potrebné ho považovať za účastníka správneho konania a ďalej s ním ako s účastníkom konania konať, pretože takéto právo mu vyplýva na základe ním vyššie uvedených zákonných ustanovení. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.04.2011 a sp. zn. zo dňa 27.01.2011.

17. Žalobca ďalej poukázal na § 19 zákona o životnom prostredí, v zmysle ktorého je jeho povinnosťou upovedomiť kompetentné štátne inštitúcie o možnom poškodzovaní životného prostredia, čo je podľa neho nutné interpretovať aj ako vzťahujúce sa na povinnosť podať námietky či správnu súdnu žalobu. Poukázal na závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a ďalej uviedol, že je zrejmé, že jeden z hlavných cieľov jeho existencie je ochrana životného prostredia, jeho právna ochrana, a kontrola verejných záujmov životného prostredia tam, kde mu to právny poriadok umožňuje.

18. Žalobca citoval článok 3 Aarhuského dohovoru a poukázal na SR s tým, že práva na priaznivé životné prostredie a práva na spravodlivý proces sa možno domáhať len spôsobom, ktorý ustanoví príslušný vykonávací predpis. Z toho vyplýva, že dochádza k pomerne veľkému prekrytiu súkromno-právnej povahy činnosti občianskych združení a ich osvetovej činnosti s verejnoprávnou povahou domáhania sa právnej ochrany záujmov a práva na životné prostredie v správnych konaniach podľa vykonávacích predpisov.

19. Ďalej žalobca poukazoval na to, že činnosť združenia reflektovalo spoločenskú objednávku a združenie sa začalo systematicky venovať posilňovaniu účasti verejnosti v konaniach, v ktorých sa riešia záujmy životného prostredia. Správne orgány nesprávne a nedôsledne aplikujú právne predpisy na úseku účasti verejnosti a záujmov životného prostredia s tým, že tieto práva sú aj reálne odopreté.

Občianske združenia majú legitímne právo vykonávať svoju činnosť smerujúcu k zabezpečeniu a odstráneniu spoločensky nežiadúcich javov.

20. Hlavným zmyslom spravujúcich orgánov verejnej správy je spravovať im zverenú oblasť verejných záujmov, ale v tejto oblasti poskytovať aj verejnú službu. Protipólom poskytovania verejnej správy je aj jej vonkajšia kontrola, pričom z funkčného vymedzenia kontroly verejnej správy vyplýva, že sa vykonáva vnútorná alebo vonkajšia kontrola, medzi vonkajšiu kontrolu patrí aj správne súdnictvo alebo pôsobnosť prokuratúry. Neštátnymi subjektami kontroly zákonnosti sú aj občianske združenia, ktoré sa zúčastňujú správnych konaní s cieľom zabezpečiť ochranu verejných záujmov životného prostredia.

21. Žalovaný prvostupňový aj druhostupňový úrad je subjektom kontrolovaným a žalobca je subjektom kontrolujúcim. Žalobca zdôraznil, že v zmysle zákona o životnom prostredí má právnu povinnosť upozorňovať príslušné štátne inštitúcie na poškodzovanie životného prostredia, avšak v zmysle článku 51 ods. 1 SR tak môže robiť len v zmysle príslušných vykonávacích predpisov.

22. Ustanovenie zákona o životnom prostredí v spojení s dávajú ekologickým občianskym združeniam kompetencie kontroly zákonnosti verejných záujmov ochrany životného prostredia. Ďalej žalobca odkázal na čas nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.12.2010.

23. Žalovaný bol povinný skontrolovať plnenie verejných záujmov a ak žalobca tvrdí, že boli porušené, nevie to dokázať z toho dôvodu, že mu bolo odopreté postavenie účastníka konania a úlohou úradu bolo zrejme zahladiť porušovanie životného prostredia. Slovenská republika zaostáva v plnení záväzkov ochrany ovzdušia, vôd, prírody a ostatných zložiek životného prostredia a je práve úlohou príslušných správnych orgánov, aby si dôsledne plnili svoju prácu na úseku ochrany životného prostredia tak ako majú.

24. Žalobca poukázal na § 3 ods. 5 a 4, § 4 ods. 2 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Postup správnych orgánov bol podľa žalobcu v priamom rozpore s článkom 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníka konania.

25. Postupom správneho orgánu bolo žalobcovi upreté procesné právo ako účastníkovi konania s ním úzko súvisiacim právom na životné prostredie podľa SR a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z SR.

26. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že prvostupňový orgán správne dôvodil, že parkovisko je „navrhovanou činnosťou“ podliehajúcou zisťovaciemu konaniu v prípade, ak má viac ako 100 parkovacích státí. Posudzovaná stavba takouto činnosťou nie je, a preto povoľovaciemu konaniu nepredchádzal proces EIA, ktorý za dodržania zákona o EIA je podmienkou pre vznik účasti v konaní. Tým, že sa nevyžaduje, aby navrhovaná stavba podliehala v stavebnom konaní zisťovaciemu konaniu podľa osobitného predpisu, toto zisťovacie konanie neprebehlo, a teda nebolo priznané ani právo účastníka žalobcovi.

27. Podľa článku 6 ods. 1 písm. a) a b) Aarhuského dohovoru každá strana dohovoru uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povolí navrhované činnosti uvedené v prílohe I.; v súlade so svojim vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v prílohe I., ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam.

28. V ďalšom obsahu článku 6 Dohovoru sa stanovujú podmienky pre účasť verejnosti na rozhodovaní o vymedzených činnostiach. Podľa článku 6 ods. 1 písm. a) Dohovoru sa však podmienky účasti verejnosti uplatnia pri rozhodovaní o „vymedzených činnostiach“, ktoré môžu ovplyvniť životné prostredie. Tieto sú taxatívne uvedené v prílohe I. Dohovoru. Po oboznámení sa s obsahom prílohy žalovaný konštatoval, že stavba parkoviska nie je „vymedzenou činnosťou“, pre ktorú by Dohovor priznával verejnosti účasť na rozhodovacom procese. Pokiaľ Dohovor priznáva účasť verejnosti na rozhodovacom procese iba

pri „vyhradených činnostiach“ a pokiaľ uskutočnenie stavby parkoviska takouto činnosťou nie je, tak združeniu nebolo možné v povoľovacom konaní priznať postavenie účastníka konania.

29. Dohovor, Smernica EIA, ako aj zákon o EIA priznáva účastníctvo na rozhodovaní v povoľovacích konaniach len pri „vymedzených činnostiach“, „projektoch“ a „navrhovaných činnostiach“. Predmetná stavba takouto nie je, preto žalobcovi nemohlo byť priznané postavenie účastníka povoľovacieho konania.

30. Požiadavky týkajúce sa ochrany verejných záujmov, ochrany životného prostredia, zdravia a života osôb, boli posúdené dotknutými orgánmi štátnej správy, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov a ktoré chránia záujmy chránené týmito predpismi. Boli zabezpečené potrebné stanoviská dotknutých orgánov, a to v rozsahu potrebnom pre ochranu verejných záujmov chránených osobitnými predpismi. Zároveň boli všetky dotknuté orgány štátnej správy zákonným spôsobom upovedomené o začatí stavebného konania s tým, že svoje stanoviská môžu uplatniť v určenej lehote.

31. V zmysle majú ustanovenia prednosť pred ustanoveniami Správneho poriadku. Ustanovenia Správneho poriadku sa uplatnia len vtedy, ak priamo neustanovuje osobitnú úpravu. Vzhľadom k tomu, že obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov v povoľovacom konaní podľa , je použitie veta pred bodkočiarkou Správneho poriadku vylúčené. Správny orgán postupoval aj podľa všeobecných zásad správneho konania týkajúcich sa účastníka v Správneho poriadku, nakoľko tvrdenia žalobcu o práve účastníka konania považoval za relevantné až do času, kým po preskúmaní sa nepreukázal opak a bolo pristúpené k rozhodnutiu o vylúčení žalobcu z konania. Postupy žalobcu smerujú len k oddialeniu meritórneho rozhodnutia.

32. Žalovaný považoval preskúmavané rozhodnutia za súladné so zákonom s tým, že žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali splnenie zákonného predpokladu účasti v konaní. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby správny súd žalobe nevyhovel, teda správnu žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 %.

33. Žalobca označil ako ďalšieho účastníka konania Mesto Žiar nad Hronom. Mesto Žiar nad Hornom bolo orgánom verejnej správy 1. stupňa a z tohto titulu by mu procesná pozícia ďalšieho účastníka konania nesvedčila. Mesto Žiar nad Hronom bolo zároveň vlastníkom pozemkov, na ktorých malo dôjsť k vybudovaniu parkovacích miest. Z tohto titulu by mu mohla svedčiť procesná pozícia účastníka administratívneho konania - stavebného konania, a tým aj ďalšieho účastníka konania v súdnom konaní, avšak v prejednávanej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka administratívneho konania žalobcovi, kde bol účastníkom konania len žalobca.

34. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa pím. a) na deň 11.08.2021. Žalobca v podaní zo dňa 06.08.2021 oznámil, že netrvá na prejednaní veci a oznamuje súdu, že na pojednávanie sa nedostaví. Poukázal na to, že v priebehu mesiaca jún 2021 na správnom súde prebehli pojednávania v štyroch konaniach, a to sp. zn. , , a . Podľa žalobcu z pohľadu jeho úspechu v predmetných konaniach nie je dôvod na vykonávanie pojednávania, nakoľko podľa neho pojednávania nemajú žiaden vplyv na výsledok konania a bude sa domáhať spravodlivosti v rámci kasačného konania podaním kasačnej sťažnosti. Ďalej uviedol, že sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v správnej žalobe a v písomných vyjadreniach, a všetkých prednesov, ktoré boli vykonané na pojednávaniach dňa 16.06. a 17.06.2021 v konaniach, ktoré boli uvedené. Žalobca zotrval na petite správnej žaloby.

35. Žalobca oznámil správnemu súdu, že sa pojednávania nezúčastní a nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, preto správny súd prejednal vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti. Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadrila v zhode s obsahom vyjadrenia k správnej žalobe.

36. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa zamietol.

37. Podľa SR; (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. (4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. (5) Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. (6) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.

38. Podľa SR; Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

39. Podľa SR; Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

40. Podľa SR; Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

41. Podľa ; Účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.,

42. Podľa ; Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

43. Podľa § 2 zákona o EIA; Účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

44. Podľa § 3 písm. a), c), f), g), h), r), s), t) zákona o EIA; Na účely tohto zákona: a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi, c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená

účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou, f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny, g) navrhovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu vyžadujúcu si povolenie, h) povoľovacie konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov, r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní, t) mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia je občianske združenie, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil štát, alebo nadácia,7a) založená na účel tvorby alebo ochrany životného prostredia alebo zachovania prírodných hodnôt.

45. Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona o EIA; (1)Predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené v písmene b), b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti, c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená, e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d) a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov, f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania, g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území, h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok. (2) Predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

46. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 zákona o EIA; (2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. (4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

47. Podľa §19 zákona o životnom prostredí; Každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo že k nemu už došlo, je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej správy; povinnosť zasiahnuť nemá ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.

48. Podľa čl. 1 Aarhuského dohovoru; Každá Strana zaručí práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu.,

49. Podľa čl. článok 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru; „zainteresovaná verejnosť" znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.

50. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 a 4 Aarhuského dohovoru; (1.) Každá Strana prijme nevyhnutné legislatívne, administratívne a iné opatrenia vrátane opatrení na dosiahnutie súladu ustanovení tohto dohovoru týkajúcich sa informácií, účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti, rovnako ako aj riadne vykonávacie opatrenia s cieľom vytvoriť a udržiavať jasný, transparentný a ucelený rámec na vykonanie ustanovení tohto dohovoru. (2.) Každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. (4.)Každá Strana uzná a podporí združenia, organizácie alebo skupiny podporujúce ochranu životného prostredia a zabezpečí, že jej vnútroštátny právny systém je v súlade s týmto záväzkom.

51. Podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 Aarhuského dohovoru; (1) Každá Strana a) uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe I; b) v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam, a

c) môže sa rozhodnúť, a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne právo umožňuje, neuplatňovať ustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany štátu, ak sa táto Strana domnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv na tieto účely. (2.) Zainteresovaná verejnosť je informovaná hneď na začiatku rozhodovacieho procesu týkajúceho sa životného prostredia podľa okolností, či už verejným oznamom alebo jednotlivo, a to vhodným, včasným a účinným spôsobom, okrem iného a) o navrhovanej činnosti a žiadosti, o ktorej sa bude rozhodovať; b) o podstate možných rozhodnutí alebo o návrhu rozhodnutia; c) o orgáne verejnej moci zodpovednom za prijatie rozhodnutia; d) o uvažovanom postupe vrátane toho, ako a kedy môže byť poskytnutá táto informácia i) o začiatku procesu; ii) o možnosti účasti verejnosti; iii) o čase a mieste akéhokoľvek plánovaného verejného prerokovania; iv) o orgáne verejnej moci, od ktorého možno získať príslušné informácie a kde boli informácie na účely preskúmania verejnosťou uložené; v) o príslušnom orgáne verejnej moci alebo akomkoľvek inom úradnom orgáne, ktorému možno predložiť pripomienky alebo otázky a časový rozpis na predloženie pripomienok a otázok, a vi) o skutočnosti, aké informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa na navrhovanú činnosť sú k dispozícii, a e) o skutočnosti, že činnosť podlieha vnútroštátnemu alebo cezhraničnému procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie. (3.) Procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí.

52. V zmysle článku 44 ods. 1 SR má každý právo na priaznivé životné prostredie. Domáhať sa tohto práva možno v zmysle článku 51 ods. 1 SR len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú. Prípadne v medziach medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a ktoré majú prednosť pred zákonmi v zmysle článku 7 ods. 5 alebo článku 154c ods. 1 SR, alebo prípadne v medziach právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v zmysle článku 7 ods. 2 SR.

53. Naplnenie reálneho obsahu práv a povinností obsiahnutých v článku 44 SR je zabezpečené aj tým, že osobitné právne predpisy umožňujú, aby sa konaní a procesov, ktorých predmetom sú otázky súvisiace so životným prostredím, mohla zúčastňovať aj verejnosť, v niektorých právnych predpisoch označovaná ako „dotknutá“, v niektorých ako „zainteresovaná“. Tento procesný subjekt v rámci administratívnych konaní a procesov háji verejný záujem na ochrane životného prostredia, teda nemusí preukazovať dotknutie alebo zásah na subjektívnych právach. Osobitné právne predpisy vymedzujú, v ktorých konaniach a za akých podmienok je prípustná ingerencia tohto špecifického subjektu. Jedným zo subjektov, ktoré môžu vystupovať v pozícii zainteresovanej resp. dotknutej verejnosti sú aj občianske združenia, ktoré boli založené a pôsobia s cieľom zabezpečiť ochranu životného prostredia. Právo účasti zainteresovanej resp. dotknutej verejnosti v administratívnom konaní musí byť teda zakotvené v osobitnom právnom predpise, ktorý upravuje také konania a procesy, v ktorých by mohli byť dotknuté záujmy životného prostredia. Zainteresovaná alebo dotknutá verejnosť nemá právo zúčastniť sa akéhokoľvek druhu administratívneho konania, ale len takého, kde jej zákon takéto právo priznáva. Na to nadväzuje následne aj aktívna legitimácia zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby, keď v zmysle ak má zainteresovaná alebo dotknutá verejnosť právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa , podať žalobu proti nečinnosti podľa , podať žalobcu proti všeobecne záväznému nariadeniu a zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa .

54. V súvislosti so žalobcom podanou správnou žalobou žalobcu a s ním prednesenou argumentáciu je potrebné uviesť, že oblasť právnej úpravy jednotlivých právnych predpisov, týkajúcich sa procesnej pozície zainteresovanej resp. dotknutej verejnosti, prešla určitým vývojom, reflektujúc aj na záväzky, ktoré Slovenskej republike vyplývali z medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika prijala, ako aj z právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Je nepochybné, že jedným zo zásadných medzinárodných dohovorov v tejto oblasti je Aarhuský dohovor. Tento vývoj právnej

úpravy sa odzrkadlil aj v tom, že právna úprava jednoznačne, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v , upravuje výslovne procesnú pozíciu zainteresovanej verejnosti ako účastníka konania v konaní pred správnym súdom a jej procesné oprávnenia.

55. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že občianske združenia, ktoré sa venujú problematike ochrany životného prostredia, majú určite nezastupiteľnú úlohu pri zabezpečovaní priaznivej úrovne životného prostredia, ktoré sa dotýka všetkých. Realizácia ochrany tohto verejného záujmu je ale možná len cestou legálne dostupných prostriedkov a mala by mať konkrétny a materiálny obsah, aby skutočne bola spôsobilá prispieť k zabezpečeniu uplatnenia práv a dodržania povinností týkajúcich sa životného prostredia.

56. Vo vzťahu k správnej žalobe žalobcu je potrebné uviesť, že správna žaloba žalobcu je všeobecná a nekonkrétna a jej obsah nezodpovedá presadzovaniu ochrany životného prostredia zo strany žalobcu ako občianskeho združenia, ktorého hlavnou činnosťou je chrániť záujmy životného prostredia. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca na viacerých miestach správnej žaloby uvádza konštatovania týkajúce sa práva na priaznivé životné prostredie, práva verejnosti na informácie o životnom prostredí, konštatovania týkajúce sa jeho cieľov a činnosti a určité neodôvodnené podozrenia vo vzťahu k orgánom verejnej správy a k navrhovateľovi činnosti povoľovanej v stavebnom konaní. V týchto častiach správnej žaloby žalobca neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorou by dôvodil, prečo sú rozhodnutia orgánov verejnej správy napadnuté správnou žalobou nezákonné.

57. Žalobca všeobecne odkazuje aj na jednotlivé články SR, ďalej na ustanovenia Charty základných práv Európskej únie, na smernicu EIA, na odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, ako aj na Aarhuský dohovor, avšak tieto časti správnej žaloby nemajú žiadny konkrétny materiálny obsah vo vzťahu k žalobcom tvrdenej nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Navyše napr. aj v rámci bodu 3.2 správnej žaloby, v rámci bodu 1. žalobca odkazuje na ust. , kde sú definovaní účastníci územného konania, avšak preskúmavané rozhodnutia boli vydané v stavebnom konaní a orgány verejnej správy aplikovali pri posudzovaní otázky účastníctva v konaní ust. .

58. Žalobca na viacerých miestach správnej žaloby poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ale bez zrejmého súvisu týchto rozhodnutí s prejednávanou vecou. Navyše často ide o rozhodnutia vydané v období, kedy sa na účasť zainteresovanej verejnosti v administratívnych konaniach nazeralo v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy, a ako už bolo uvedené, táto oblasť právnej úpravy prešla vývojom a v súčasnosti je pozícia zainteresovanej resp. dotknutej verejnosti v jednotlivých konaniach a procesoch jednoznačne upravená. Správny súd opakovane uvádza, že nepopiera význam zainteresovanej resp. dotknutej verejnosti, a tým aj občianskych združení s predmetom činnosti zabezpečovať presadzovanie verejného záujmu na ochrane životného prostredia v procesoch a konaniach týkajúcich sa životného prostredia, avšak svoje ciele môže zainteresovaná verejnosť realizovať len cez legálne dostupný mechanizmus nastavený právnou úpravou a navyše by táto účasť mala mať konkrétny materiálny obsah vo vzťahu k zabezpečeniu ochrany životného prostredia.

59. Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania v stavebnom konaní. Úlohou správneho súdu nebolo preskúmať celý proces stavebného konania, pretože predmetom prieskumu nebolo finálne rozhodnutie vydané v stavebnom konaní, ale len tú časť stavebného konania, ktorá súvisela s preskúmavaným rozhodnutím o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi, resp. o jeho vylúčení z konania.

60. Z ust. vyplýva, že účastníkmi stavebného konania sú aj ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. V poznámke 1g) odkazuje na ust. až zákona o EIA. nadväzuje na právnu úpravu osobitných predpisov, v ktorých je zakotvená právna úprava osobitnej kategórie subjektov zúčastňujúcich sa konaní a procesov, v ktorých je riešená významná otázka životného prostredia. Z ust. zákona o EIA vyplýva, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka konania v konaniach uvedených v tretej časti tohto zákona, a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa ods. 3 alebo ods. 4 a ak jej účasť v konaní už nevyplýva z

osobitného predpisu. V prejednávanej veci zisťovacie konanie, a tým ani povoľovacie konanie, vo vzťahu k stavebnej činnosti neprebehlo, preto dotknutá resp. zainteresovaná verejnosť nemohla byť účastníkom konania podľa zákona o EIA. Zjednodušene konštatované, keďže neprebehlo žiadne konanie podľa tretej časti zákona o EIA, nemohla žalobcovi v žiadnom takomto konaní vzniknúť účasť. Až z účasti v administratívnom konaní vedenom podľa zákona o EIA by dotknutej resp. zainteresovanej verejnosti, teda aj žalobcovi, „vyplynula“ pozícia účastníka konania v následnom povoľovacom, teda stavebnom konaní v zmysle . Žalobca v správnej žalobe sám uvádza, že rešpektoval vôľu zákonodarcu, ktorý priznal verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov EIA a aj následných ostatných povoľovacích konaní, čím uznáva vyššie uvedenú argumentáciu správneho súdu.

61. Záver orgánov verejnej správy o tom, že činnosť posudzovaná v stavebnom konaní nepodliehala zisťovaciemu konaniu zodpovedá prílohe č. 8 zákona o EIA, konkrétne kapitole 9 Infraštruktúra, 16. Projekty rozvoja obcí, z ktorých vyplýva, že zisťovaciemu konaniu by podliehala takáto činnosť v prípade, ak by v jej dôsledku malo byť vybudovaných od 100 do 500 stojísk, a povinne by bola hodnotená v prípade, ak by bolo vybudovaných 500 a viac stojísk. Žalobca všeobecne uviedol, že činnosť mala byť posudzovaná v procese podľa zákona o EIA, ale žiadnu konkrétnu argumentáciu neuviedol.

62. Záver orgánov verejnej správy uvedený v preskúmavaných rozhodnutiach považuje správny súd za zákonný a správny, zodpovedajúci dotknutej právnej úprave. Z ust. vyplýva, že je právnym predpisom lex specialis a Správny poriadok vo vzťahu k má povahu lex generalis. má vlastnú právnu úpravu účastníctva v konaní, vychádzajúcu z osobitného charakteru tohto druhu administratívneho konania, a aplikovanie právnej úpravy Správneho poriadku tu nie je na mieste, tak ako to uviedli orgány verejnej správy.

63. Záverom je potrebné zdôrazniť, že zainteresovaná verejnosť má právo účasti v administratívnom konaní len tam, kde je to v osobitných právnych predpisoch uvedené. Ani Aarhuský dohovor, na ktorý žalobca poukazuje a ktorý zdôrazňuje, nepočítal s účasťou verejnosti v akomkoľvek administratívnom konaní alebo v akomkoľvek procese.

64. Žalobca nemôže rozširovať svoje možnosti stať sa účastníkom administratívnych konaní s poukazom na ust. § 19 zákona o životnom prostredí. V zmysle § 19 zákona o životnom prostredí každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia, alebo, že k nemu došlo, je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej správy. Zo správnej žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca odvodzuje svoje právo byť účastníkom v administratívnom konaní aj z tohto zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého by bolo jeho povinnosťou nielen odvrátiť hrozbu alebo zmierniť následky poškodenia životného prostredia, ale bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej správy. Z ním uvádzanej argumentácie vyplýva, že na to, aby mohol plniť túto povinnosť, mal by mať postavenie účastníka administratívneho konania. Z citovaného ustanovenia § 19 zákona o životnom prostredí vyplýva, že práva resp. povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia prináležia každému, teda subjektom pravidla zakotveného v tejto právnej norme je každý. Z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva žiadne osobitné oprávnenie alebo povinnosť len žalobcovi. Nemožno akceptovať žalobcom prednášanú rozširujúcu argumentáciu, pretože táto je v rozpore so zmyslom a účelom citovanej právnej úpravy zákona o životnom prostredí. Pripustenie žalobcovej argumentácie by malo za následok, že ktokoľvek by sa mohol stať účastníkom akéhokoľvek druhu administratívneho konania, v ktorom by mohli byť dotknuté záujmy životného prostredia a kde by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia, z titulu povinnosti ohlásiť hrozbu alebo poškodenie životného prostredia. Takýto výklad nie je v súlade s cieľmi sledovanými ustanovením § 19 zákona o životnom prostredí, kde je zakotvené pravidlo správania sa s cieľom predchádzať škodám na životnom prostredí.

65. Pokiaľ žalobca poukazoval na svoje prednesy na pojednávaniach v iných konaniach vedených pred správnym súdom, tu je potrebné uviesť, že na tieto prednesy v rámci tohto súdneho konania nemožno prihliadnuť. Konanie pred správnym súdom začína na základe podanej správnej žaloby s náležitosťami podľa ( ). Konanie pred správnym súdom je charakteristické tým, že sa v ňom uplatňuje koncentračná zásada, čo znamená, že žalobca môže predniesť žalobné námietky len v rámci lehoty na podanie správnej žaloby. V rovnakej lehote možno správnu žalobu rozširovať a dopĺňať ( ). Rozsah a obsah súdneho prieskumu je vymedzený správnou žalobou, správny súd

nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby len výnimočne ( ). Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Predmet súdneho prieskumu určuje v podanej správnej žalobe žalobca a najčastejšie ide o preskúmanie zákonností rozhodnutí alebo opatrení vydaných orgánmi verejnej správy. Ak teda správny súd preskúmava na základe podanej správnej žaloby rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a žalobca podanou správnou žalobou namieta ich nezákonnosť (brojí proti ich nezákonnosti), z toho plynie logická požiadavka, aby argumentácia prednášaná v rámci správnej žaloby, následných vyjadrení a prednesov, súvisela vecne s predmetom súdneho prieskumu. Nie je preto zrejmé v akej súvislosti by mal správny súd (prípadne ako na dôkaz) prihliadať na prednesy žalobcu v iných veciach, kde bol účastníkom konania, keď nie je zrejmá žiadna spojitosť a ani súvislosť s rozhodnutiami preskúmavanými v tomto súdnom konaní.

66. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd podľa a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania.

67. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania voči žalobcovi. Podľa žalovanému môže správny súd voči žalobcovi priznať podľa pomeru jeho úspechu vo veci právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. V prejednávanej veci správny súd dospel k záveru, že takéto podmienky neboli splnené, navyše žalovaný na otázku správneho súdu uviedol, že mu ani žiadne trovy konania nevznikli.

68. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.