Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-41-2019.pdf
PDF · 119.23 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne DESTACAR s.r.o., so sídlom v Rovňanoch, Rovňany 10, IČO: 36 623 687, zastúpenej JUDr. Michalom Matalom, advokátom so sídlom v Lučenci, M. Rázusa 19, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 3.401,68 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 3.401,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.401,68 eura od 16.07.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 01.04.2019 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 3.401,68 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. V návrhu uviedla, že so žalovanou uzavrela poistnú zmluvu č. 6816456198/3119001337, ktorou bol havarijne poistený súbor motorových vozidiel žalobkyne vrátane vozidla T. H. Q.: L (ďalej aj „motorové vozidlo“). Dňa 02.04.2015 došlo vo Zvolenskej Slatine k poškodeniu motorového vozidla pri dopravnej nehode. Žalobkyňa žalovanej riadne poistnú udalosť nahlásila a v súlade s jej pokynmi jej odovzdala všetky potrebné dokumenty k vykonaniu šetrenia poistnej udalosti. Keďže žalobkyňa od žalovanej neobdržala pokyny k postupu pri likvidácii poistnej udalosti zabezpečila si žalobkyňa opravu motorového vozidla v ňou prevádzkovanom autoservise. Za opravu vystavila faktúru znejúcu na sumu 7.257,18 eura. Po ukončení šetrenia poistnej udalosti žalovaná listom z 30.06.2015 oznámila žalobkyni, že jej poskytne poistné plnenie v sume 3.492,65 eura (ktoré znížila o nedoplatok 3.492,65 eura a výsledné poistné plnenie bolo 0 eur - poznámka súdu). Po odpočítaní spoluúčasti 5 % zo sumy 7.257,18 eura žalovaná krátila poistné plnenie o sumu 3.401,68 eura (faktúra 7.257,18 eura - 5 % spoluúčasť = 6894,33 eura - priznaná suma 3.492,65 eura = 3.401,68 eura). S krátením poistného plnenia žalobkyňa nesúhlasila, pretože toto krátenie žalovaná bližšie nezdôvodnila. Keďže možnosť krátenia poistného plnenia poistná zmluva neumožňuje, vyzvala žalobkyňa žalovanú na doplatok poistného plnenia, avšak bezvýsledne. Poukázala na to, že opravu poškodení motorového vozidla vykonala v súlade s poistnými podmienkami za primerané náklady na prácu. Žalovaná nezohľadnila náklady na prácu v danom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla. Ďalej dôvodila tým, že žalovanej preukázala originalitu použitých náhradných dielov dodacími listami. Napokon upriamila pozornosť na skutočnosť, že v čase vzniku poistnej udalosti bola vlastníkom motorového vozidla VÚB Leasing, a. s., ktorá zmluvou o postúpení pohľadávky zo 07.02.2019 postúpila pohľadávku na vyplatenie časti poistného
plnenia na žalobkyňu. Tvrdenia preukazovala listinou „uplatnenie škody / nároku na náhradu škody“, faktúrou č. 30150444 z 12.06.2015,oznámením o poistnom plnení z 30.06.2015, kalkuláciou opravy č. 0051962015 z 02.06.2015, kalkuláciou nákladov na opravu, dodacími listami, poistnou zmluvou pre súborové havarijné poistenie motorových vozidiel AUTOBONUS - súbor, všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP KAS-2 (ďalej len „poistné podmienky“), osobitnými zmluvnými dojednaniami pre súborové havarijné poistenie motorových vozidiel Autobonus- súbor (OZD MV 310-2) a zmluvou o postúpení pohľadávky zo 07.02.2019.
2. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 32Cb/41/2019 zo 14.07.2020 vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaná sa k žalobe žalobkyne vyjadrila podaním z 31.08.2020. Uviedla, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za neoprávnený. Žalobu žalobkyne označila za nespĺňajúcu kritéria požadované § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Túto námietku odôvodnila tým, že VÚB Leasing, a. s. nemohla platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, pretože v jej mene konala osoba s generálnym plnomocenstvom, ktoré je potrebné považovať za absolútne neplatné, keďže takto konať môžu iba štatutárne orgány právnických osôb. Okrem toho VÚB Leasing, a. s. faktúru žalobkyni neuhradila, a preto ani žiadna pohľadávka vzniknúť nemohla. Poukázala na to, že žalobkyňa si motorové vozidlo opravila svojpomocne čoho dôsledkom je nižšia hodinová sadzba. Nároky žalobkyne označila preto za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
3. K vyjadreniu žalovanej žalobkyňa v podaní z 25.12.2020 uviedla, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu, pričom len zopakovala podstatnú argumentáciu, ktorú už súd uviedol v bode 1. tohto rozsudku.
4. Žalovaná svoje procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne nevyužila.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 13.08.2021, ktoré sa konalo v prítomnosti sporových strán. Strany sporu zotrvali na písomných vyjadreniach. Žalovaná doplnila, že nebola zdokladovaná originalita náhradných dielov. Suma uvedená vo faktúre a kalkulácii je odlišná.
6. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu a či krátenie poistného plnenia zo strany žalovanej bolo oprávnené. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a teda sa považujú podľa § 151 ods. 1 C. s. p. za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné skutočnosti uvedené v bodoch 1. až 5. opätovne opakovať. Presnejšie uvedené nebolo sporné, že bolo uzavreté havarijné poistenie motorového vozidla T. H. Q.: L táto skutočnosť vyplýva aj z predloženej poistnej zmluvy pre súborové havarijné poistenie motorových vozidiel AUTOBONUS - súbor o havarijnom poistení motorového vozidla v spojení s tabuľkou, v ktorej sa motorové vozidlo nachádza. Rovnako nebolo sporné, že vyššie označené motorové vozidlo bolo poškodené v dôsledku škodovej udalosti, riadne žalovanej nahlásenej. Žalovaná nerozporovala ani to, že žalobkyňa opravila motorové vozidlo v ňou prevádzkovanom autoservise, pričom za opravu bola vystavená interná faktúra č. 30150444 z 12.06.2015 a žalovaná poistné plnenie krátila o sumu 3.401,68 eura a napokon ani to, že pohľadávka bola zo strany VÚB Leasing, a. s. postúpená na žalobkyňu.
7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
8. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 %.
11. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
13. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
14. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
15. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
16. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Podľa článku 10 bod 16 poistných podmienok poistený je povinný na požiadanie poisťovne predložiť hodnoverné doklady za opravu MV. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ MV bude odpredané v havarovanom stave, táto povinnosť nevzniká.
19. Podľa článku 12 bod 3 poistných podmienok za škodu vzniknutú poistnou udalosťou A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne
však do výšky všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou s odpočítaním spoluúčasti vo výške dohodnutej v poistnej zmluve.
20. Podľa článku 12 bod 5 poistných podmienok po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na právu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.
21. Podľa článku 12 bod 7 poistných podmienok poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Ak poistený ponúkne poisťovni vykonanie opravy na MV svojpomocne, musí na tento postup dať poisťovňa predchádzajúci písomný súhlas. V takomto prípade primerané náklady na opravu MV nesmú presiahnuť sumu 1 700 eur a maximálna hodinová sadzba v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby podľa ods. 5 písm. b) tohto článku (v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR - poznámka súdu). Pri svojpomocnej oprave poisťovňa uhradí primerané náklady na opravu s DPH len v prípade, ak poistený preukáže nákup náhradných dielov originálnym daňovým dokladom, v opačnom prípade nebude DPH zohľadnené. Poistený si už potom nemôže uplatňovať ďalšie nároky z tejto poistnej udalosti.
22. Súd aplikoval citované právne normy a citované poistné podmienky na zistený skutkový stav. V prvom rade súd uvádza, že nezistil žalovanou namietané porušenie § 132 C. s. p., čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal. Následne sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo 07.02.2019 má postupca (VÚB Leasing, a. s.) voči žalovanej pohľadávku titulom nevyplatenia časti poistného plnenia z dôvodu vzniku poistnej udalosti, ku ktorej došlo 02.04.2015. Výška postúpenej pohľadávky je určená sumou 3.401,68 eura, ktorú vynaložil postupník na opravu vozidla. Postupca postupuje na postupníka pohľadávku bezodplatne. Za VÚB Leasing, a. s. zmluvu podpísal zástupca na základe plnomocenstva z 27.10.2011, ktoré mu udelili členovia predstavenstva VÚB Leasing, a. s., a ktoré ho oprávňovalo uzatvárať a podpisovať všetky typy zmlúv.
23. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobkyňou a VÚB Leasing, a. s. tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok VÚB Leasing, a. s. voči žalovanej spočívajúci v doplatení kráteného poistného plnenia, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobkyni. Predmetom postúpenia nebol dlh VÚB Leasing, a. s. voči žalobkyni z titulu opravy poškodeného motorového vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na poistné plnenie v presne stanovenej výške. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia. Zároveň účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Postupca (VÚB Leasing, a. s.) v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka (žalobkyňu). Išlo teda o platný právny úkon a práve touto zmluvou žalobkyňa preukázala aktívnu vecnú legitimáciu. Súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla momentom vzniku poistnej udalosti, pričom faktúra vystavená žalobkyňou slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Je len pochopiteľné, že VÚB Leasing, a. s. internú faktúru neuhradila, pretože škoda mala byť krytá plnením žalovanej. Ak žalovaná namieta opak, popiera zmysel a podstatu celého poistenia. Napokon sa súd nestotožňuje s argumentáciou žalovanej o neplatnosti generálneho plnomocenstva a zmluvy o postúpení pohľadávky poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 353/2012. V prvom rade názor tam prezentovaný bol vyjadrený len ako „obiter dictum“ a pre súd takáto poznámka nie je záväzná. Okrem toho samotný Občiansky zákonník uvádza, že v plnej moci musí byť vymedzený jej rozsah, no nijakým spôsobom nedefinuje hranicu tohto rozsahu, ani spôsob ako má byť rozsah vymedzený, predovšetkým však rozsah plnej moci nijakým spôsobom nelimituje.
Podľa súdu preto neexistuje žiadne právne obmedzenie, ktoré by štatutárnemu orgánu právnickej osoby (ktorý si musí byť vedomý, že tak robí s plnou zodpovednosťou) malo brániť v tom, že udelí plnú moc na „všetky úkony“- nemôže ním byť ani ústavným súdom citované ustanovenie § 20 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ktoré slovíčko „všetky“ používa pre zdôraznenie postavenia štatutárneho orgánu (ako orgánu ktorému patrí univerzálna právomoc) a nie ako obmedzenie pre prenesenie hoci aj všetkých právomocí na tretie osoby všeobecným plnomocenstvom. Z gramatického výkladu ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluvnom zastúpení a konaní štatutárneho orgánu v mene právnickej osoby nevyplýva, že by právnická osoba nemohla tretej osobe platne udeliť generálne plnomocnestvo na právne úkony právnickej osoby. Naopak, vzhľadom na účel zmluvného zastúpenia osoby (vrátane generálneho plnomocenstva), ktorý spočíva v rozvinutí možnosti právneho konania za túto osobu, Občiansky zákonník udelenie takejto plnej moci umožňuje, a to aj právnickou osobou. So zmluvným zastúpením na základe generálneho plnomocenstva je spojený aj princíp publicity, keďže sa vyžaduje, aby zástupca v rámci konania za zastúpeného dal tretím osobám najavo, že nekoná vo svojom mene, ale jeho konanie je konaním v mene inej osoby. Inak platí nevyvrátiteľná domnienka, že koná sám za seba, vo vlastnom mene a je z tohto konania viazaný. Keďže pri zmluvnom zastúpení platí rovnocennosť konania zástupcu a zastúpeného, aj v prípade generálnej plnej moci platí jasne vymedzený spôsob konania - právny úkon môže urobiť zástupca a zastúpený, a to každý samostatne. Okrem toho aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Obo/37/2008 z 30.06.2008 konštatoval, že podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Plná moc môže byť všeobecná (generálna), ktorá oprávňuje splnomocnenca ku všetkým právnym úkonom okrem tých, ktoré vyžadujú zvláštnu plnú moc alebo zvláštnu (špeciálnu), ktorá je obmedzená len na určitý právny úkon. Okrem prípadov, keď zákon výslovne vyžaduje špeciálnu plnú moc k určitému právnemu úkonu, je vecou splnomocniteľa, či ku každému právnemu úkonu, ktorý má byť vykonaný v jeho zastúpení, vystaví splnomocnencovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí tzv. všeobecnú plnú moc. V každom prípade musí byť z plnej moci zrejmý rozsah oprávnenia splnomocnenca. Rozhodujúci je preto obsah plnej moci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí pripustil existenciu aj tzv. generálnych plnomocenstiev. Žalovanou uvádzané uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 353/2012 sa vzťahuje na špecifickú situáciu, kedy ústavný súd hodnotil platnosť všeobecnej plnej moci pre účely splnenia podmienok podania sťažnosti oprávnenou osobou. Závery formulované v tomto rozhodnutí sa vymykajú všeobecne akceptovanému prístupu k možnosti udeľovať plnú moc právnickými osobami a tu vyslovený ojedinelý záver tak nemožno plošne prenášať na všetky situácie, kedy dochádza k prenosu určitej kompetencie štatutárneho orgánu právnickej osoby na tretiu osobu - splnomocnenca. Tu ešte treba uviesť, že rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie sťažnosti ústavným súdom tu bola absencia výslovného splnomocnenia na podanie ústavnej sťažnosti tak, ako to predpokladá zákon. V súčasnosti však jednoznačne prevláda úvahová línia smerujúca k záveru o neobmedzenej možnosti právnických osôb udeľovať všeobecné plné moci, keď Občiansky zákonník pre platnú plnú moc vyžaduje v zásade len vymedzenie jej rozsahu bez toho, aby ju nejakým spôsobom obmedzoval, limitoval (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/37/2008, 2MCdo/8/2014, 2MCdo/12/2007 a 3MCdo/4/2007). Súd preto považoval plnomocenstvo udelené osobe uzatvárajúcej za VÚB Leasing, a. s. zmluvu o postúpení pohľadávky za platné, a teda aj samotná zmluva je platná. Námietka žalovanej je preto v tomto smere nedôvodná a žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu.
24. Ku kráteniu poistného plnenia súd poznamenáva, že poistný pomer predpokladá aj po vzniku poistnej zmluvy úzku súčinnosť poistiteľa a poisteného. Dôvodom takejto súčinnosti je poistné riziko, ktoré má latentný charakter a môže sa kedykoľvek zmeniť na náhodnú (poistnú) udalosť, od ktorej závisí povinnosť poistiteľa vyplatiť dojednané poistné plnenie. Preto zákon v § 799 Občianskeho zákonníka ukladá poistenému povinnosti, ktorá má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Zakotvenie týchto povinností do zákona je potrebné okrem iného aj z dôvodu, že ich nedodržanie môže mať vplyv na rozsah plnenia poisťovateľa (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti. V ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú právnu normu, ktoré nemožno zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy.
25. Súd sa následne zaoberal ďalšími spornými okolnosťami medzi stranami sporu, teda tým, či v danom spore postupovala žalovaná správne, ak krátila poistné plnenie. K poistnej udalosti č. 8810052888 žalovaná v oznámení o poistnom plnení z 30.06.2015 uviedla, že krátila poistné plnenie o sumu 3.277,93 eura z dôvodu nezdokladovanej originality náhradných dielov, o sumu 278 eur z dôvodu svojpomocnej opravy a o sumu 24,78 eura z dôvodu nadhodnoteného lakovacieho materiálu - priznaná konštanta 100 %.
26. Ku kráteniu poistného plnenia súd v prvom rade uvádza, že ak žalobkyňa (ktorá má podľa výpisu z obchodného registra ako predmet činnosti zapísané aj „oprava cestných motorových vozidiel“, „opravy karosérií“) opravila v ňou prevádzkovanom autoservise poškodené motorové vozidlo nemožno hovoriť o svojpomocnej oprave. Pojem svojpomoc pri oprave motorového vozidla nie je v zákone definovaný. Ak má žalobkyňa ako predmet činnosti uvedené vyššie spomenuté činnosti nemožno tvrdiť, že oprava bola vykonaná neodborne a žalobkyňu vylúčiť z vykonania opravy. Žalovaná pojem svojpomoc v poistnej zmluve a ani v poistných podmienkach nedefinovala a ani len neobjasnila, prečo by mala žalobkyňa spĺňať znaky opravy motorového vozidla svojpomocne. Navyše v poistných podmienkach (bod 21. tohto rozsudku) je uvedené, že na svojpomoc sa vyžaduje písomný súhlas žalovanej daný vtedy, ak ho poistený ponúkne. Žalovaná ale súdu žiadny takýto súhlas nepredložila a nepredložila ani žiadosť žalobkyne o poskytnutie takéhoto súhlasu, a preto za daných okolností si žalovaná nemôže „ad hoc“ posudzovať čo je a čo nie je svojpomoc.
27. Keďže v danom prípade nejde o svojpomoc, je bez ďalšieho akékoľvek krátenie poistného plnenia z tohto dôvodu zo strany žalovanej neoprávnené. Súd však považuje za potrebné uviesť, že ak žalovaná krátila uplatnenú normohodinu 20 eur (táto suma vyplýva z faktúry č. 30150444 z 12.06.2015, ako aj kalkulácie č. 0051962015) za prácu, zaťažovalo ju dôkazné bremeno preukázať primeranosť nákladov na normohodinu práce a uviesť na základe čoho považuje žalobkyňou požadovanú sumu za normohodinu práce za neprimeranú. Súdu nebola predložená zo strany žalovanej žiadna kalkulácia (zo strany žalobkyne bola predložená kalkulácia žalovanej, avšak je v nej len uvedená suma za opravu 4.537,68 eura s DPH), či iná listina, z ktorej by súd overil postup žalovanej. Platí preto, že na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra č. 30150444 z 12.06.2015. Ak žalovaná s týmito nákladmi nesúhlasila bola povinná predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia poistného plnenia, čo sa ale nestalo. Žalovaná preto nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce. Navyše žalovaná nepreukázala, že pri šetrení poistnej udalosti dodržala postup upravený v § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď si pred ukončením škodovej udalosti v prípade, že mala pochybnosti (čo v danom prípade mala), vyžiadala od žalobkyne (resp. poškodeného) potrebné doklady za účelom ozrejmenia primeranosti autoservisom účtovanej sumy za normohodinu práce, tak ako jej to explicitne prikazuje vyššie uvedené (bod 14. tohto rozsudku) ustanovenie Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala súdu, keďže ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, ozrejmiť, prečo považovala autoservisom (žalobkyňou) účtovanú sumu 20 eur za normohodinu práce za neprimeranú a nie ju len nedôvodne znížiť z dôvodu nesprávne uplatnenej svojpomoci.
28. Ak žalovaná krátila poistné plnenie aj z dôvodu neprimerane účtovaného lakovacieho materiálu, učinila tak neoprávnene. Použitie väčšieho množstva lakovacieho materiálu neznamená bez ďalšieho, že náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu. Žalovaná nepreukázala, prečo mala žalobkyňa použiť lakovací materiál v menšom množstve. Množstvo použitého lakovacieho materiálu sa odvíja od použitej technológie opravy, od počtu vrstiev laku, ktoré poškodené motorové vozidlo malo pred poistnou udalosťou ako aj od konkrétneho typu laku. Žalovaná nepreukázala, že by množstvo použitého lakovacieho materiálu bolo nadmerné tak, aby poškodené motorové vozidlo malo po oprave kvalitatívne a funkčne rovnaké kritéria ako pred škodou udalosťou. Žalovaná preto ani v tomto prípade neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, keď súdu nijako neobjasnila, prečo použité množstvo lakovacieho materiálu považovala za neprimerané a poistné plnenie z toho dôvodu krátila, hoci z kalkulácie predloženou žalobkyňou vyplýva, že poškodené vozidlo malo dvojvrstvový perleťový matný lak, čo základné množstvo laku podľa názoru súdu zvyšuje. Súd tak vychádzal z toho, že ak opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla v spojení s kalkuláciou. Ak lakovanie (množstvo lakovacieho materiálu) žalovaná spochybňovala, zaťažovalo ju dôkazné bremeno krátenie poistného plnenia riadne preukázať a predložiť súdu listiny, z ktorých vychádzala, čo sa však nestalo.
29. Závery predchádzajúcich bodov platia rovnako aj pre krátenie poistného plnenia z dôvodu nepreukázania originality náhradných dielov nadobúdacími daňovými dokladmi za nákup náhradných dielov. Povinnosť preukazovať pôvod náhradných dielov nevyplýva zo zákona a žalovaná netvrdila, že táto povinnosť vyplýva pre žalobkyňu zo zmluvy, prípadne poistných podmienok. Ak by sa prijalo stanovisko žalovanej, potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od servisu, by servis mal ďalej žiadať doklady od svojho dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu, aby bolo možné zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Krátenie poistného plnenia z dôvodu nepreukázania originality je preto nedôvodné. Ak mala žalovaná pochybnosti, pred tým, ako sa rozhodla krátiť poistné plnenie, mala si vyžiadať doklad na objasnenie účtovaných cien náhradných dielov autoservisom vykonávajúcim opravu poškodeného motorového vozidla, pretože § 799 Občianskeho zákonníka explicitne vymedzuje, že kto má právo na plnenie je povinný predložiť takýto doklad, ktorý si žalovaná vyžiada (čiže až po jeho vyžiadaní žalovanou). Z uvedeného je zrejmé, že poskytnuté poistné plnenie zo strany žalovanej nepredstavuje skutočnú výšku škody. Okrem toho zo zmluvných dojedaní citovaných v bode 18. tohto rozsudku vyplýva, že iba v prípade, že žalovanej nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov, by žalovaná mohla primerane krátiť poistné plnenie v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovanej majú byť predložené alebo hodnoverné doklady o oprave, alebo doklady o pôvode použitých náhradných dielov. Žalobkyňa by bola povinná predložiť dôkazy o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla v prípade, ak by si túto opravu realizovala svojpomocne, čo súd už v bode 26. vysvetlil, že o svojpomoc nejde. Žalobkyni postačuje na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia ako hodnoverný doklad o oprave vozidla faktúra. Poistné podmienky žalovanej totiž špecifikujú povinnosť predložiť doklady dokladom o oprave alebo o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla, nie ako povinnosť predložiť aj doklad o oprave aj o pôvode náhradných dielov, o čom svedčí slovíčko „resp.“, nie „aj“. Žalobkyňa predložila doklad - faktúru, ktorá preukázala, že došlo k oprave poškodeného motorového vozidla a že došlo k použitiu náhradných dielov dodaných dodávateľom, o čom boli predložené dodacie listy. Boli preto predložené všetky potrebné doklady a nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby predkladala ďalšie doklady. Okrem toho žalovaná (čo priznala aj na pojednávaní) si od žalobkyne žiadne doklady nevyžiadala a poistné plnenie rovno krátila, hoci podľa poistných podmienok (bod 18. tohto rozsudku) je toto krátenie naviazané na výzvu žalovanej. Žalovaná poistné plnenie navyše nekrátila z dôvodu nepredloženia nadobúdacích dokladov ale vyslovene z dôvodu nepreukázania originality náhradných dielov, pričom ako súd vyššie uviedol, žalobkyňa nemá povinnosť preukazovať originalitu náhradných dielov. Okrem toho žalobkyňa predložila dodacie listy ku niektorým náhradným dielom, ktorých označenie sa zhoduje s označením vo faktúre č. 30150444, ako aj predloženej kalkulácii č. 0051962015. Označenie zvyšných náhradných dielov rovnako korešponduje s kalkuláciou č. 0051962015, pričom rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou spočíva v tom, že kalkulácia obsahuje vyššie sumy niektorých položiek náhradných dielov, ktoré boli následne vo faktúre zľavnené, resp. uplatnené v nižšej sume. Smerodajná je ale v tomto prípade faktúra, nie kalkulácia - tá je len porovnávacím materiálom ku faktúre. Žalobkyňa preto podľa názoru súdu dostatočným spôsobom preukázala výšku škody na motorovom vozidle. Žalovaná naproti tomu neoprávnene skrátila poistné plnenie z dôvodu neexistujúcej povinnosti žalobkyne preukazovať originalitu náhradných dielov. Záverom k tomuto bodu súd dodáva, že v poistných podmienkach slovné spojenie „hodnoverné doklady“, nie je presne špecifikované. Faktúra žalobkyne je úplne postačujúca v zmysle poistných podmienok pre likvidáciu poistnej udalosti. Tvrdenie žalovanej, že ňou boli účtované ceny originálnych náhradných dielov a v skutočnosti boli pri oprave použité neoriginálne náhradné diely sú len nepreukázaným tvrdením, ktoré žalovanú neoprávňuje ukladať žalobkyni ďalšie a ďalšie povinnosti v zmysle predkladania ďalších dokladov nad rámec už vyššie citovaného ustanovenia poistných podmienok.
30. V spore tak nebolo zo strany žalovanej preukázané, že krátenie poistného plnenia malo oporu v zmluve resp. poistných podmienkach, keď súdu nebola predložená žiadna relevantná listina, z ktorej by vyplývala primeranosť nákladov na jednu normohodinu práce, primeranosť lakovacieho materiálu, určenie svojpomoci a potreby dokladovať originalitu náhradných dielov. Nebola predložená zo strany žalovanej ani len kalkulácia, z ktorej žalovaná vychádzala. Žalovaná tak nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod krátenia poistného plnenia, t. j. bezdôvodne znížila požadované poistné plnenie, aj keď ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, pretože z týchto tvrdení vyvodzovala priaznivé dôsledky pre seba. Naproti tomu žalobkyňa riadne zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo opravené, ako aj výšku škody predloženou faktúrou č. 30150444 z 12.06.2015 v spojení s kalkuláciou č. 0051962015. Splnila si preto svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvného vzťahu
uzavretého so žalovanou, keď po vzniku poistnej udalosti si uplatnila poistné plnenie a predložila doklady v súvislosti s opravou motorového vozidla. Žalobkyňa má preto nárok na doplatok poistného plnenia a súd zaviazal žalovanú na doplatenie poistného plnenia v sume 3.401,68 eura. Výpočet poistného plnenia už súd uviedol v bode 1. tohto rozsudku, avšak zopakuje ho aj na tomto mieste: faktúra 7.257,18 eura - 5 % spoluúčasť = 6894,33 eura - priznaná suma 3.492,65 eura = doplatok 3.401,68 eura Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 8,05 % ročne (v súlade s bodom 10. tohto rozsudku) zo sumy 3.401,68 eura. Úrok z omeškania súd priznal od žalobkyňou požadovaného dňa 16.07.2015, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s bodom 13. tohto rozsudku (podľa oznámenia o poistnom plnení z 30.06.2015 bolo šetrenie ukončené 30.06.2015).
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala v spore plný úspech. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.