Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/4/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej A., P., zastúpenej V.,

bývajúcim v S., proti povinnej A., s.r.o., B., zastúpenej Mgr. P., advokátom so sídlom v B.,

o vymoženie 10 000 000 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. , v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 11. apríla 2006 č.k.

-99, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Oprávnenej nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená doručila 22. decembra 2005 súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. D., so sídlom v T.,

návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej. V ten istý deň tento súdny exekútor požiadal

Okresný súd Bratislava III o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. T. 5. apríla 2005

pod sp. zn. N 75/2005, Nz 14266/2005, NCRIs 14086/2005. Povinná, za ktorú pri

vyhotovovaní tejto zápisnice konal jej konateľ A., v zápisnici uznala dlh (§ 323 Obchodného

zákonníka) a súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ( v znení

v čase spísania notárskej zápisnice). K žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie súdnej

exekúcie pripojil súdny exekútor okrem iného tiež plnomocenstvo s úradným prekladom,

ktoré udelila oprávnená V. na riadenie obchodných záujmov, ďalej certifikát oprávnenej o jej

zápise do obchodného registra v G. s úradným prekladom, a zápisnicu z ustanovujúceho

valného zhromaždenia oprávnenej z 23. júla 2004 s úradným prekladom, na ktorom bol za

riaditeľa (člena predstavenstva) vymenovaný A..

Okresný súd Bratislava III podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vydal 17. januára 2006

-2-3 M Cdo 4/2007

pod sp. zn. súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. I. poverenie na vykonanie

exekúcie. Súdny exekútor doručil 22. januára 2006 povinnej upovedomenie o začatí exekúcie.

Povinná podala námietky proti exekúcii, pričom poukázala na uznesenie Okresného súdu

Bratislava III z 2. novembra 2005 č.k. -89, ktorým bola exekúcia vedená pre

vymoženie tej istej pohľadávky medzi rovnakými účastníkmi konania vyhlásená za

neprípustnú (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku) a zastavená (§ 57 ods. 2 Exekučného

poriadku) z dôvodu nepreukázania právnej subjektivity oprávnenej a tiež nepreukázania

oprávnenia V. podať návrh na vykonanie exekúcie. Povinná časť uznaného dlhu (vo výške

5 683 084 Sk) splnila predchádzajúcemu veriteľovi G. spol. s r.o. B. ktorý jej postúpenie

pohľadávky neoznámil, v dôsledku čoho časť záväzku zanikla plnením postupcovi

a vymáhaná mohla byť už len čiastka znížená o túto sumu.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 11. apríla 2006 č.k. -99 námietky

povinnej proti exekúcii zamietol s odôvodnením, že argumentácia povinnej je nedôvodná.

Subjekt, označený v návrhu na vykonanie exekúcie ako oprávnená, bol zapísaný

v obchodnom registri (Register of Companies) G. pod č. X., a má plnú právnu subjektivitu (§

18 ods. 1 ) a spôsobilosť byť účastníkom konania ( ). Zo

zápisnice z ustanovujúceho valného zhromaždenia tejto obchodnej spoločnosti, ktoré sa

konalo 23. júla 2004, vyplýva, že za jej prvého riaditeľa bol vymenovaný A.. Menovaný

riaditeľ podpísal 29. júla 2004 plnomocenstvo, ktorým bol V. splnomocnený konať za

spoločnosť. K otázke čiastočnej úhrady povinnou súd na základe svojich zistení uviedol, že

povinná vedela o postúpení pohľadávky. Ak napriek tomu postupcovi plnil [podľa okresného

súdu (zrejme) bez právneho titulu], nemôže byť na toto plnenie v prejednávanej veci

prihliadnuté. Vzhľadom na to nemal preukázanú žiadnu okolnosť, ktorá by bola dôvodom,

zakladajúcim neprípustnosť exekúcie. Námietky povinnej preto zamietol ako neopodstatnené

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe opakovaného podnetu povinnej (jej

prvý podnet bol odložený s odôvodnením, že v danej veci nedošlo k porušeniu zákona)

napadol uvedené uznesenie mimoriadnym dovolaním, ktorým žiadal toto rozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie. Uviedol, že súd sa dostatočne

nevyporiadal s námietkami povinnej o tom, že nie je preukázaná právna subjektivita

oprávnenej, ako aj oprávnenie V. konať za oprávnenú. V exekučnom konaní bol predložený

certifikát vyhotovený 20. júla 2004 v G., ktorým oprávnená preukazovala svoj zápis do

-3-3 M Cdo 4/2007

obchodného registra pod č. X.. Tento doklad označil mimoriadny dovolateľ za nepostačujúci.

I keby sa na vznik oprávnenej ako obchodnej spoločnosti vzťahoval § 3 ods. 1 zákona

č. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nebolo možné prehliadnuť,

že k zápisu oprávnenej do tohto registra malo dôjsť 20. júla 2004. So zreteľom na čas, ktorý

uplynul od zápisu oprávnenej do podania návrhu na začatie exekúcie, je uvedený doklad

neaktuálny, čo konštatoval už Okresný súd Bratislava III v uznesení z 2. novembra 2005 č.k.

-89. Na tom nič nemení, že do spisu bol opätovne založený Apostille vyhotovený

verejným notárom Dominického spoločenstva, ktorý bol overený v Obchodnom registri

Dominického spoločenstva 29. júla 2004, a tiež plná moc, ktorú udelil A. V. na riadenie

obchodných vzťahov. I keď tu ide o generálne plnomocenstvo, nevyplýva z neho, že by sa

vzťahovalo aj na procesné úkony zástupcu na začatie predmetného exekučného konania.

V mimoriadnom dovolaní spochybnil generálny prokurátor Slovenskej republiky aj

oprávnenie A. konať za oprávnenú; v tejto súvislosti poukázal na zápisnicu z ustanovujúceho

valného zhromaždenia oprávnenej z 23. júla 2004 (z ktorej toto oprávnenie menovaného

nevyplýva) a zopakoval, že nie je preukázaná aktuálnosť splnomocnenia. Oprávnenie A.

konať za oprávnenú nebolo doložené výpisom z obchodného registra G. ani inou

dôveryhodnou a aktuálnou listinou a je pochybné. V závere mimoriadneho dovolania

generálny prokurátor vyslovil názor, že prehliadnutím týchto okolností súdom došlo

v exekučnom konaní k procesným vadám uvedeným v a a tiež k tzv.

inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/

V. vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že oprávnená je obchodnou

spoločnosťou založenou podľa práva G., riadne zapísanou v obchodnom registri G. pod č. X..

Oprávnená je zastúpená splnomocnencom V., a to na základe plnej moci z 29. júla 2004.

Podľa nej je oprávnený v mene splnomocniteľa vykonávať akúkoľvek činnosť, pokiaľ je

v súlade so zákonmi G. a krajiny, kde sa táto činnosť vykonáva. Ide teda o generálnu plnú

moc, ktorú za oprávnenú podpísal jeho štatutárny orgán A. (oprávnenie menovaného konať za

túto obchodnú spoločnosť vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia oprávnenej z 23. júla

2004, na ktorom bol vymenovaný za directora oprávnenej). Ustanovenie , ktoré

upravuje náležitosti návrhu na začatie konania, neukladá účastníkom konania povinnosť

preukázať aktuálnosť k návrhu pripojených príloh. Ani súdu neukladá povinnosť zisťovať

aktuálnosť takýchto príloh. Argumenty generálneho prokurátora v tomto smere nemajú oporu

v právnom poriadku Slovenskej republiky. Neopodstatnené sú aj jeho námietky o nedostatku

-4-3 M Cdo 4/2007

oprávnenia V. konať za oprávnenú na základe plnej moci. Uvedené oprávnenie nebolo

v konaní nikým spochybnené, nespochybnila ho ani druhá procesná strana. Generálny

prokurátor pri svojom konštatovaní, že zastupovanie oprávnenej V. nie je dostatočne

doložené, nepoukázal na jediné ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré

by ho opodstatňovalo. Tvrdenie, že nie je preukázané oprávnenie A. konať za oprávnenú (a

teda aj splnomocniť V.), je účelové, zavádzajúce a priečiace sa osvedčeniu o výkone funkcie

z 20. januára 2006, v bode 7. ktorého sa uvádza, že „konateľ spoločnosti, pán A., je právne

spôsobilý presadzovať nároky spoločnosti súdnou cestou (podávať žaloby) a určiť

splnomocneného právneho zástupcu, aby vo všeobecnosti presadzoval nároky spoločnosti

v mene spoločnosti súdnou cestou“. Povinná v exekučnom konaní nepreukázala nedostatok

právnej subjektivity oprávnenej (voči ktorej notárskou zápisnicou uznala dlh, čo by inak

neurobila, ak by v tomto smere mala pochybnosti) a ani oprávnenia A. konať za

oprávnenú. Osvedčenie z 20. januára 2006 o výkone funkcie je dostatočným dôkazom

o právnej subjektivite oprávnenej, ako aj o oprávnení A. konať za túto účastníčku exekučného

konania. V zmysle § 52 zákona č. 97/963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom platí, že listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde

boli vydané, za listiny verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj v Slovenskej republike,

ak sú opatrené predpísanými overeniami. Podľa čl. 1 písm. c/ Dohovoru o zrušení požiadavky

vyššieho overenia zahraničných verejných listín (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí

Slovenskej republiky č. ), ktorého zm1uvnou stranou je Dominické

spo1očenstvo (viď tiež dodatok Dohovoru), sa na účely tohto dohovoru za verejnú listinu

považuje aj notárska písomnosť. V Dominickom spoločenstve má uvedené osvedčenie

povahu verejnej listiny; keďže je opatrené predpísaným overením v zmysle čl. 3 a 4

Dohovoru, má v Slovenskej republike povahu verejnej listiny, ktorá preukazuje osvedčené

skutočnosti dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Z týchto dôvodov V. žiadal mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a

ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníčky konania (

a 2 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie nie je opodstatnené.

-5-3 M Cdo 4/2007

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

( ). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Z doslovného znenia ustanovenia a (viď najmä slovo

„došlo“ a rovnako „je“) vyplýva, že relevantným dôvodom pre podanie mimoriadneho

dovolania nie je nikdy procesná vada, v otázke vzniku ktorej nie je istota, ale vždy len vada

preukázaná alebo zistená. To v plnom rozsahu platí nielen vo vzťahu k procesným vadám

konania v zmysle , ale aj na tzv. inú vadu konania, v prípade ktorej sa navyše

(okrem danosti samotnej vady) vyžaduje, aby mala (teda nielen mohla mať) za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

1. Mimoriadne dovolanie sa netýka napadnutého rozhodnutia z hľadiska všetkých otázok,

ktoré boli nastolené v priebehu exekučného konania (napr. z hľadiska náležitostí notárskej

zápisnice, platnosti v nej obsiahnutého právneho úkonu, čiastočného splnenia dlhu povinnou);

opodstatnenosť tohto opravného prostriedku sa vyvodzuje len vo vzťahu k časti otázok

riešených okresným súdom pri zamietnutí námietok povinnej proti exekúcii.

V zmysle § 50 ods. 1, veta prvá, Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky povinného proti exekúcii sú jeho obranou, ktorou

čelí proti nemu vedenej exekúcii. Ich cieľom nie je dosiahnuť zmenu alebo zrušenie

konkrétneho súdneho rozhodnutia, ale vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Iným dôvodom,

pre ktorý je exekúcia neprípustná, môže byť tiež to, že v konaní sa vyskytol nedostatok

niektorej z procesných podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť.

-6-3 M Cdo 4/2007

V mimoriadnom dovolaní sa na prvom mieste namieta, že napadnuté rozhodnutie bolo

vydané v konaní postihnutom procesnou vadou v zmysle Toto

ustanovenie sa viaže k procesnej vade konania, v ktorom ako účastník vystupoval ten, kto

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Opravným prostriedkom generálneho prokurátora Slovenskej republiky je v danom

prípade napadnuté rozhodnutie vydané v exekučnom konaní, ktoré má charakter sporového

konania. Jeho účastníkmi sú (o.i.) oprávnený a povinný (viď § 37 ods. 1 Exekučného

poriadku). Jednou z procesných podmienok tohto konania je spôsobilosť oprávneného

a povinného byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho (aj

exekučného) konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu

ju zákon priznáva ( ). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby

( ).

Ako vyplýva zo znenia mimoriadneho dovolania, generálny prokurátor nespochybňuje

obsah výpisu z obchodného registra vyhotoveného v G. 20. júla 2004, v zmysle ktorého bola

oprávnená ako obchodná spoločnosť (právnická osoba) zapísaná do tohto registra pod č. X.

(viď časť prvého odseku na str. 5 mimoriadneho dovolania, konkrétne text: „Tento doklad ...

svedčí o tom, že spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra...“). Podaný mimoriadny

opravný prostriedok spochybňuje ale „aktuálnosť“ tohto výpisu „z časového hľadiska“.

Pritom z ničoho nevyplýva, že by „aktuálnosť“ predmetného výpisu z obchodného registra

bola už pri jeho vyhotovení obmedzená. Uvedený výpis je jedným z listinných dôkazov,

ktorými sa aj v exekučnom konaní preukazujú skutočnosti významné pre rozhodnutie. Pokiaľ

takýto doklad určitú okolnosť preukazuje, treba ju považovať za preukázanú dovtedy, kým sa

nespochybní samotný doklad alebo kým sa nepreukáže, že v porovnaní s tým, čo doklad

pôvodne preukazoval, došlo k zmene. Ako je už ale uvedené vyššie, mimoriadne dovolanie na

takomto spochybnení nie je založené. Námietka, že v predmetnom exekučnom konaní ako

oprávnený vystupoval ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, je bližšie

nevysvetlená, ničím nepodložená a so zreteľom na to zostáva len v rovine možnosti (že

k tvrdenej procesnej vade došlo), ktorá však ešte nie je postačujúca pre záver o danosti

dovolacieho dôvodu v zmysle

2. V mimoriadnom dovolaní sa ďalej uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané

v konaní postihnutom procesnou vadou v zmysle Toto ustanovenie sa

-7-3 M Cdo 4/2007

viaže k procesnej vade konania, v ktorom účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený.

Procesnou spôsobilosťou sa rozumie spôsobilosť vykonávať samostatne procesné úkony

alebo spôsobilosť pred súdom samostatne konať. Každý môže pred súdom ako účastník

samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými

úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti ( ). Právna subjektivita

a spôsobilosť na právne úkony sa v prípade právnických osôb nerozlišuje, preto ich

spôsobilosť byť účastníkom konania splýva s procesnou spôsobilosťou. Právnické osoby majú

spôsobilosť v neobmedzenom rozsahu, preto na ich strane nemôže dôjsť k procesnej vade

v zmysle ; tento dovolací dôvod sa môže vyskytnúť len u fyzickej osoby

(porovnaj tiež „ – Komentár a súvisiace predpisy, Eurounion,

Bratislava 2004, str. 480).

Z vyššie uvedených dôvodov preto námietka, že v predmetnom exekučnom konaní došlo

k procesnej vade konania v zmysle , nemôže obstáť.

3. Generálny prokurátor Slovenskej republiky napokon v mimoriadnom dovolaní uvádza,

že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou procesnou vadou

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Z jeho

opravného prostriedku možno vyvodiť, že v súvislosti s tvrdenou vadou spochybňuje vo

všeobecnej rovine samotné oprávnenie riaditeľa A. udeliť niekomu plnomocenstvo na

zastupovanie oprávnenej a v konkrétnej rovine to, že menovaný splnomocnil V., aby za

oprávnenú konal v predmetnej exekučnej veci.

V mimoriadnom dovolaní sa uvádza, že „oprávnenie A., riaditeľa spoločnosti konať za

spoločnosť a rozsah tohto oprávnenia, na základe ktorého by v rovnakom rozsahu mohol

platne previesť svoje oprávnenie na splnomocnenú osobu, nevyplýva zo zápisnice

z ustanovujúceho valného zhromaždenia spoločnosti oprávnenej z 23. júla 2004, kde bol

vymenovaný do funkcie; okrem uvedeného je táto zápisnica rovnako ako ostatné prílohy

preukazujúce právnu subjektivitu oprávnenej a oprávnenie riaditeľa A. i V. za spoločnosť

konať, z časového hľadiska neaktuálna“.

-8-3 M Cdo 4/2007

Do exekučného spisu bol založený úradný preklad uvedenej zápisnice, v zmysle ktorej

„zakladateľ podpísaný na protokole o založení spoločnosti vymenoval p. A., s bydliskom na

adrese: X., za prvého riaditeľa, ktorého meno sa uvádza vo funkcii prvého riaditeľa v návrhu

na zápis do obchodného registra“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu bolo pri

posudzovaní opodstatnenosti námietok proti exekúcii možné vychádzať z tejto zápisnice, a to

aj pri posudzovaní oprávnenia A. konať za oprávnenú. Skutočnosť, že okresný súd vychádzal

z tejto zápisnice a ďalších dokladov založených do spisu bez toho, aby trval na obstaraní

ďalších podkladov, preukazujúcich oprávnenie menovaného splnomocniť niekoho na

zastupovanie ním riadenej obchodnej spoločnosti, nesvedčí ešte sama o sebe o existencii tzv.

inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o „časovú

aktuálnosť“ predmetnej zápisnice, poukazuje dovolací súd na to, čo už bolo uvedené vyššie

v bode 1. odôvodnenia tohto uznesenia.

K otázke oprávnenia V. konať za oprávnenú v danom exekučnom konaní dovolací súd

poukazuje na skutočnosť, že mimoriadne dovolanie síce na jednej strane uvádza, že V. nebol

splnomocnený za zastupovanie v danej exekučnej veci (viď napríklad text na začiatku 6. str.

tohto opravného prostriedku), na inom mieste sa ale pripúšťa, že ide o generálne

plnomocenstvo (viď text 2. odseku na 5. str. mimoriadneho dovolania).

Pre správne zodpovedanie otázky rozsahu oprávnení udelených V. nie je rozhodujúce

formálne hľadisko (ako je označená listina, z ktorej sa oprávnenia vyvodzujú), ale obsahové

hľadisko (aký je obsah listiny, aké práva a s akým obsahom sú v nej uvedené). Obsah

„Plnomocenstva na riadenie obchodných záujmov“ účinného od 29. júla 2004, v zmysle

ktorého bol V. vymenovaný za „splnomocneného zástupcu spoločnosti“, ktorý má právo

„konať za a v mene“ zastupovanej spoločnosti „vo všetkých činnostiach“ svedčí o správnosti

záveru generálneho prokurátora, že v danom prípade oprávnená udelila V. generálnu plnú

moc. V bode I. tohto plnomocenstva sú síce vymenované prípady, v ktorých je oprávnený za

spoločnosť konať, neznamená to ale, že by bol spoločnosť oprávnený zastupovať iba v nich

a že by zastupovanie v iných prípadoch (veciach alebo úkonoch) bolo vylúčené. Tento názor

potvrdzuje celkom jednoznačne záverečný text tohto bodu, v zmysle ktorého je V.

„oprávnený vykonať všetky ostatné činnosti pod podmienkou, že sú v súlade so zákonmi G.

a so zákonmi krajiny, v ktorej sa tieto činnosti vykonávajú“. Aj podľa právneho názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tu ide o prípad všeobecnej (generálnej) plnej moci.

Oprávnená ako splnomocniteľ ňou udelila zástupcovi písomnú plnú moc na vykonávanie

-9-3 M Cdo 4/2007

všetkých úkonov a vo všetkých veciach bez toho, aby niektoré veci (veci určitého druhu alebo

povahy) alebo niektoré úkony (hmotnoprávne alebo procesnoprávne) boli vylúčené.

Vzhľadom na to nie je opodstatnená námietka, že V. nebol splnomocnený na podanie návrhu

na začatie exekúcie alebo že v exekučnom konaní nebol oprávnený zastupovať oprávnenú.

4. Dovolacie konanie (aj konanie o mimoriadnom dovolaní) má preskúmavaciu povahu.

Skutkový základ veci zistený súdom prvého stupňa, prípadne odvolacím súdom, nemôže byť

preto v konaní o tomto opravnom prostriedku rozširovaný. To znamená, že správnosť

(mimoriadnym) dovolaním napadnutého rozhodnutia nemožno posudzovať s prihliadnutím na

nové skutočnosti, ktoré nemohol súd brať do úvahy, lebo mu neboli známe z toho dôvodu, že

nevyplývali z výsledkov dokazovania ani z prednesov účastníkov. Vzhľadom na to v danom

konaní o mimoriadnom dovolaní nemohol Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadnuť na

listinný dôkaz, aj z ktorého oprávnená vyvodzovala opodstatnenosť svojej argumentácie vo

vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu [t.j. na notársky overenú fotokópiu a preklad

osvedčenia verejného notára J. z 20. januára 2006, v zmysle bodu 1. ktorého spoločnosť (t.j.

oprávnená) má „dobré právne postavenie“, v zmysle bodu 5. je „konateľom spoločnosti A.“,

ktorý je v zmysle 7. bodu „právne spôsobilý presadzovať nároky spoločnosti súdnou cestou

(podávať žaloby) a určiť splnomocneného právneho zástupcu, aby vo všeobecnosti

presadzoval nároky spoločnosti v mene spoločnosti súdnou cestou“)].

Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie pod 1. až 3. nemožno dospieť k záveru, že by

mimoriadne dovolanie opodstatnene namietalo existenciu dôvodov v zmysle § 243f ods. 1

písm. a/ a b/ Najvyšší súd Slovenskej republiky preto svojím uznesením (viď

ods. 4 v znení , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov) mimoriadne dovolanie zamietol ( v spojení s

).

Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal

podnet na podanie mimoriadneho dovolania ( ). Dovolací súd povinnej,

ktorá v danej veci podala tento podnet, neuložil povinnosť nahradiť trovy konania

o mimoriadnom dovolaní, lebo nebol podaný návrh na náhradu trov tohto konania (§ 243i

ods. 2 , a a ).

-10-3 M Cdo 4/2007

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. novembra 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková