Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_32Ek-1184-2018.pdf
PDF · 91.79 KB
No categories available
32Ek/1184/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: JUDr. Lýdia Kliská Uhrinová, notár, IČO 42 349 966, so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, právne zast.: LÖWY & LÖWY s. r. o., IČO 47 236 230, so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, proti povinnému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A.-K. M., prechodne A. XX, N. D., o vymoženie 150,78 Eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimír Usačev, so sídlom exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pod sp. zn. 184EX 237/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Ek/1184/2018 zo dňa 02.02.2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.08.2018, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 150,78 Eur na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 16D/1608/2014, Dnot 62/2015 zo dňa 03.12.2015. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie dňa 03.10.2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, JUDr. Vladimíra Usačeva, so sídlom exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 184EX 237/18.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 02.02.2021 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V ňom uviedol, že že je chránenou osobou na invalidnom dôchodku po ťažkých úrazových okolnostiach života a zároveň je obeťou obzvlášť závažného zločinu lúpeže bytu a všetkého majetku v ňom, ktorý spáchalo Stavebné bytové družstvo BA IV. s realitnou organizovanou zločineckou skupinou. V roku 2012 zažaloval štát antidiskriminačnou žalobou na ochranu osobnosti, ktorá je podľa tvrdení povinného pre súd ex lege záväzná a je jej prednostnou pohľadávkou. Rovnako sú prednostnými pohľadávkami povinného všetky jeho nasledujúce žaloby o náhrady škôd. V konaní 32Ek/1184/2018 vzniesol povinný uvedenú žalobu protižalobne a kompenzačne. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu tak, že nesúhlasil so zastavením exekúcie, žiadal návrh povinného zamietnuť a priznať oprávnenému náhradu trov konania. Okresný súd Nové Zámky dňa 03.12.2015 vydal vo veci 16D/1608/2014 uznesenie, ktorým priznal súdnej komisárke (oprávnenému) odmenu notára v súlade s vyhláškou č. 31/1993 Z. z. v znení vyhlášky č. 784/2004 Z. z. v celkovej výške 301,56 EUR, z ktorej je povinný povinný zaplatiť sumu vo výške 150,78 Eur. Oprávnený má za to, že konanie povinného len smeruje k snahe vyhnúť sa splneniu povinnosti, ktorá vyplýva z legitímneho vykonateľného exekučného titulu. Poukázal, že obsah prieskumnej činnosti exekučného súdu, je oklieštený možnosťou preskúmania výlučne formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti súdneho rozhodnutia ako exekučného titulu. Ďalej oprávnený uviedol, že má za to, že vymoženie exekučného nároku nepredstavuje neprimeraný majetkový zásah do vlastníckeho práva povinného aj
vzhľadom na skutočnosť, že čistá hodnota dedičstva vo veci 16D/1608/2014 bola vyčíslená na sumu 21.875,30 Eur, pričom vymáhaná pohľadávka predstavuje istinu len vo výške 150,78 Eur.
3/ Aplikujúc ustanovenia § 45 ods. 1, 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), vyšší súdny úradník posúdil podanie povinného podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie. Ďalej zistil, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené v zmysle ustanovenia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku a to zverejnením v Obchodnom vestníku č. 13/2019 dňa 18.01.2019. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 19.02.2019, t.j nasledujúci deň po dni kedy sa považuje Upovedomenie o začatí exekúcie za doručené a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 05.03.2019. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Podanie povinného, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie bolo podané na poštovú prepravu dňa 07.10.2020 a súdu doručené dňa 09.10.2020 a teda po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
4/ Vyšší súdny úradník konštatoval, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného titulu) - uznesenia Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 16D/1608/2014, Dnot 62/2015 zo dňa 03.12.2015. Ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, čím sa exekúcia a aj exekučné konanie začali dôvodne. Ani v prípade jeho podania v zákonom stanovenej lehote by tomuto návrhu nemohol vyhovieť nakoľko je nedôvodný. Skutočnosti uvádzané povinným nie sú relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, povinný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Vzhľadom na uvedené, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
5/ Oprávnenému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vo výške 22,70 eur vrátane DPH (odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 8,30 eur + 1x režijný paušál (na rok 2020) vo výške 10,62 eur + 20% DPH) a dodal, že po právoplatnosti uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
6/ Povinný podal voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. V nej zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, t.j že je chránenou osobou na invalidnom dôchodku, obeťou zločinu lúpeže, ktorý spáchalo Stavebné bytové družstvo BA IV. spoločne s realitnou organizovanou zločineckou skupinou, v zmysle. Dňa 27. 5. 2012 podala voči Slovenskej republike antidiskriminačnú žalobu o rekompenzáciu a vytvorenie študijno-pracovných podmienok a následne o finančnú istinu. Túto antidiskriminačnú žalobu na ochranu osobnosti považovala pre súd za záväznú. Uvedenú žalobu uplatnil aj kompenzačne proti 184 EX 237 / 18 , teda sp. zn. 32 Ek/1184/2018. Štát zažaloval aj sankčnou žalobou na 1 milión eur dňa 21 . 8. 2014. Mal za to, že povinným je už len Slovenská republika a preto má Okresný súd Banská Bystrica zastaviť exekučné konanie v celom rozsahu. Uplatnil si trovy konania a napadol aj výrok o trovách exekučného konania oprávneného vo výške 22,70 eura, pretože ich eliminuje jeho žaloba voči štátu. Štát sa musí vysporiadať sám so všetkými svojimi nezákonnými postupmi, všetkou zodpovednosťou za škody, ktorú mu úradné osoby spôsobili. Zároveň vo svojom podaní uviedol, že napáda i sudcovské rozhodnutie zo dňa 16.11.2020. Exekučné konanie považoval za zneužité a exekučnými zrážkami boli poškodzované všetky jej základné ľudské práva. Za podvodné považoval výroky súdu, že jeho návrh je nedôvodný a kompenzačná žaloba proti štátu SR nie je relevantná, ale naopak ju sám považoval za conditio sine qua non, čo podľa neho znamená, že sudca mal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí chrániť jeho žalobne uplatnené práva
a aj proti tejto pohľadávke. Ako prvé malo byť rozhodnuté o zastavení tohto exekučného konania, keďže nahlásil všetky okolnosti mimoriadneho zreteľa, teda obzvlášť závažný zločin lúpeže jeho chráneného nájomného bytu č. 61, na Beniakovej č. 4 v Bratislave. Súd podľa neho vynechal dôležitú skutočnosť, a to že už od januára 2014 napadol celý podvodný nedemokratický, zločinecký, diskriminačný systém sociálnoprávnych noriem SR aj podľa § 420 TZ, § 425 TZ. Štát je plne zodpovedný za všetky desaťročia spôsobované škody, ujmy na všetkých základných občianskych právach aj cez justičné konania. Aj notár a exekútor sú úradné osoby štátu, to znamená, že sú v podstate dominantným monopolom, takže za tiesňových okolností a s uplatnenou protižalobou štátu, je súd povinný chrániť záujmy a práva občana podľa jeho žalôb. Exekučný je povinný zastaviť exekúciu kedykoľvek v prípade okolnosti mimoriadneho zreteľa, súd nemôže svojvoľne vykladať a aplikovať právne normy a poškodzovať práva občana ešte viac, keď mu ich štát či aj iné osoby poškodili v rámci všetkých nezákonných praktík slovenskej justície. Takéto konanie a rozhodnutia súdu sú teda tak protiprávne , v rozpore s Ústavou SR ako základným zákonom štátu a aj v rozpore s Dohovormi o ĽP, a aj v rozpore s TZ, OZ , zákonom o súdoch, z. o sudcoch, z. o prokuratúre , z. o PZ , .. atď. Na záver svojho podania uviedol, že ministerstvá financií, práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo spravodlivosti nesú historickú zodpovednosť za nízke mzdy, dôchodky, sociálne kompenzácie a životné minimum
7/ Nakoľko povinný v sťažnosti neuvádzal žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa už oprávnený nevyjadroval v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, a z ktorých by vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie už nevychádzal, sudca sťažnosť povinného pred rozhodnutím nedoručoval oprávnenému na vyjadrenie, ale bude mu doručená spolu s týmto rozhodnutím.
8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
11/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
14/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
15/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
16/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. §
249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného je nedôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.
17/ V exekučnom konaní sa môže povinný brániť voči začatej exekúcii návrhom na zastavenie exekúcie. Tento návrh na zastavenie exekúcie sa však v zmysle Exekučného poriadku posudzuje najmä z dvoch hľadísk, a to lehotou v ktorej je od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podaný a obranou, ktorú môže v takto diferencovaných návrhoch na zastavenie exekúcie uplatniť a v rámci ktorej sa uplatňuje koncentračná zásada, vyjadrená v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. V návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Zo zistení vyššieho súdneho úradníka vyplýva, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené zverejnením v Obchodnom vestníku č. 13/2019 dňa 18.01.2019 a uplynutím lehoty 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. 15-dňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom začala plynúť dňa 19.02.2019 a jej posledný deň pripadol na deň 05.03.2019. Nakoľko návrh povinného na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až dňa 07.10.2020 (t.j. po viac ako poldruha roku), bolo ho možné posúdiť len ako návrh na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Tieto skutočnosti povinný v sťažnosti nepopieral. V návrhu podanom podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku mohol povinný uvádzať skutočnosti, ktoré nastali po 05.03.2019. Povinný pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon je povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Nakoľko povinný také skutočnosti netvrdil, a dokonca jeho tvrdenia nemožno považovať ani za také, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku (podanie antidiskriminačnej žaloby, resp. jej skúmanie exekučným súdom neprichádza do úvahy, nakoľko účelom exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, ale nútený výkon exekučným titulom uloženej povinnosti - v tomto prípade peňažného plnenia), bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ktorým návrh povinného zamietol ako nedôvodný, správne.
18/ Vzhľadom k tomu, že povinný v sťažnosti uvádzal v zásade rovnaké tvrdenia ako v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. jeho iné tvrdenia o tom, že štát je plne zodpovedný za všetky desaťročia spôsobované škody a ujmy na právach a označené ministerstvá nesú historickú zodpovednosť za nízke mzdy, dôchodky, sociálne kompenzácie a životné minimum, rovnako neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, sudca jeho sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol v celosti (pretože ani vo vzťahu k výroku o trovách ju nebolo možné považovať za dôvodnú).
19/ Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
20/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
21/ Povinný si v sťažnosti uplatnil trovy konania. Súd o ich náhrade rozhodol tak, že mu ich nepriznal (výrok II. tohto rozhodnutia), pretože povinný má v exekučnom konaní podľa § 199a ods. 2 v spojení s § 199d ods. 2 Exekučného poriadku nárok na náhradu len trov právneho zastúpenia (povinný nebol zastúpený právnym zástupcom) a len v prípade, že bol došlo k zastaveniu exekúcie (k čomu v tomto prípade nedošlo).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).