Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/55/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. J., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Šumperská 1, Prievidza, dieťa rodičov - matka / navrhovateľka: T.. G. J., B.. XX.XX.XXXX, O. X. G. I. XX0, zast.: JUDr. Viera Caková, advokátka so sídlom Rázusova 6, Trnava, a otec / odporca: N.. T. J., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Z.Í. XXX, zast.: JUDr. Mária Jezerská, advokátka so sídlom Mýtna ul. 2130/35, Trnava, o návrhu na úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, takto

rozhodol:

I. Maloletý T. J., nar. XX.XX.XXXX sa na čas do rozvodu manželstva počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

II. Otec je povinný s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 200,00 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám matky.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým:

- každý druhý až štvrtý víkend v mesiaci v roku od piatku od 13:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,

- počas jarných prázdnin celý týždeň od nedele predchádzajúcej začiatku prázdnin od 15:00 hod. do nasledujúcej nedele do 17:00 hod.,

- počas letných prázdnin od 30.06. od 18:00 hod. do 14.07. do 18:00 hod., od 21.07. od 18:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod., od 07.08. od 18:00 hod. do 14.08. do 18:00 hod., od 21.08. od 18:00 hod. do 01.09. do 15:00 hod.

- počas vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 21.12. od 15:00 hod. do 27.12. do 15:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 26.12. od 15:00 hod. do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 15:00 hod.

IV. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne fyzicky a psychicky pripraviť a odovzdať mu ho v mieste svojho bydliska.

V. Otec je povinný maloletého po skončení styku matke riadne fyzicky a psychicky pripraviť a odovzdať jej ho v mieste svojho bydliska.

VI. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní si túto skutočnosť navzájom oznámiť bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.07.2019 sa navrhovateľka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Žiadala zveriť maloletého T. do svojej osobnej starostlivosti, zaviazať otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 300 eur mesačne a upraviť styk otca s maloletým tak, pričom bola ochotná podieľať sa na preprave maloletého len v teplých mesiacoch, čo odôvodnila strachom viesť vozidlo v zimných mesiacoch. Uviedla, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela s odporcom manželstvo, pričom od 30.06.2019 sa spolu s maloletým zdržiava na adrese G. I. Č.. XXX. Spolužitie s odporcom nemieni obnoviť. Medzi ňou a odporcom dochádzalo k nezhodám a konfliktom, odporca ju aj fyzicky napadol.

2. Odporca s návrhom matky nesúhlasil, žiadal zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, zaviazať matku platiť výživné v minimálnej výške, pri úprave styku matky s maloletým prejavil vôľu rešpektovať jej názor. Pre prípad zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, súhlasil s výživným vo výške 200 eur mesačne, styk s maloletým žiadal upraviť tak, že bude oprávnený sa s maloletým stretávať každý druhý až štvrtý víkend v mesiaci v roku od piatku od 13:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas jarných prázdnin celý týždeň od nedele predchádzajúcej začiatku prázdnin od 15:00 hod. do nasledujúcej nedele do 17:00 hod., počas letných prázdnin od 30.06. od 18:00 hod. do 14.07. do 18:00 hod., od 21.07. od 18:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod., od 07.08. od 18:00 hod. do 14.08. do 18:00 hod., od 21.08. od 18:00 hod. do 01.09. do 15:00 hod., počas vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 21.12. od 15:00 hod. do 27.12. do 15:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 26.12. od 15:00 hod. do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 15:00 hod. Alternatívne navrhol zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Dôvodil tým že, má záujem o osobnú starostlivosť o maloletého, má na to vytvorené všetky predpoklady, o maloletého sa vie postarať, miluje ho, pozná jeho zdravotný stav, maloletý rodinný dom vo Z. považuje za svoj domov. Poukázal na rozhodnutia súdov, z ktorých záverov vyplýva to, že vzdialenosť medzi bydliskami rodičov, výkon školskej dochádzky v dvoch školách, komunikačné problémy rodičov, prípadne nesúhlas jedného rodiča nemôžu byť samé osebe prekážkou pre prípadné zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Rovnako na závery, že v prípade schopnosti rodiča sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania, keď má na to vytvorené všetky podmienky, niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Žiadal vykonať dokazovanie znalcom a výsluchom maloletého pred súdom.

3. V priebehu konania matka zotrvala na svojom návrhu zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, súhlasila však s otcom navrhovanou výškou výživného, ako aj s úpravou styku otca s maloletým pre prípad, že by bol tento zverený do jej osobnej starostlivosti.

4. Procesný opatrovník navrhol rozhodnúť v zmysle vyjadrením znalca, ktoré považuje za dostatočne jasné.

5. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -112 zo dňa 30.10.2019 bolo do právoplatného skončenia konania vo veci samej nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 200 eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania, listinami preukazujúcimi majetkové pomery rodičov, správou kolízneho opatrovníka, znaleckým posudkom a vyjadrením znalca a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Maloletý T.l je dieťaťom rodičov uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Matka pre nezhody s otcom opustila dňa 30.06.2019 spoločnú domácnosť vo Z. a nasťahovala sa k svojim rodičom v obci G. I.. Vzdialenosť medzi Z. H. G. I. je cca 130 km, pričom najrýchlejšia cesta medzi predmetnými obcami trvá 1 hodinu a 35 minút.

8. Maloletý T. od 30.06.2019 býva v domácnosti so svojou matkou, má zdravotné problémy.

9. Matka má len jednu vyživovaciu povinnosť, od 01.09.2014 je poberateľkou prídavku na dieťa, od 01.08.2011 - do 31.08.2019 bola zamestnaná v Základnej škole s materskou školou U. B. L., od 01.09.2019 - do súčasnosti je zamestnaná v Základnej škole, D. L.. Y.. Š. X, L., jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 04/2020 - 404/2021 predstavoval 794,60 eur. Je vlastníčkou rodinného domu a priľahlých pozemkov na adrese Z. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/2. S uspokojovaním svojich potrieb má spojené len bežné výdavky.

10. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, od 01.01.2012 je zamestnancom spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 07/2018 - 06/2019 predstavoval 2.445,22 eur, za obdobie od 05/2020 - 04/2021 sumu 2.068,68 eur. Je vlastníkom rodinného domu a priľahlých pozemkov na adrese Z.Í. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/2. Predmetný rodinný dom aj obýva. Vlastní dve motorové vozidlá Mazda nadobudnuté v roku 2006 a 2009, ani jedno nemá vyššiu hodnotu ako 6.000 eur. S uspokojovaním svojich potrieb má spojené len bežné výdavky. So svojím zdravotným stavom zvýšené výdavky spojené nemá, je zdravý.

11. Z vyjadrenia maloletého pred kolíznym opatrovníkom vyplýva, že sa mu býva dobre u oboch rodičov, rán chodí do škôlky, ktorú navštevuje v B. G.. Nevie, kde by chcel byť, je mu dobre s maminou aj s otcom, chce byť rovnako s oboma. Vie si predstaviť byť týždeň u každého z rodičov, ale zas nevie, ako by to zvládol so školou. Pred otcom sa bojí povedať, čo hovorí mame, u nej sa bojí povedať, to čo hovorí otcovi. Rodičom nechce ublížiť. Bol by rád, keby matka chodila pre neho k otcovi.

12. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletý je vystavený konfliktu lojality vo vzťahu k obom rodičom, je rodičmi vťahovaný do ich konfliktných vzťahov, čo môže mať nepriaznivý dopad na jeho zdravý psychický vývin.

13. Zo znaleckého dokazovania súd zistil, že rodičia maloletého zvládli rozchod tak, že rola oboch rodičov je pre maloletého stále dôležitá. Aj keď matka zväčšila vzdialenosť medzi otcom a maloletým, nezväčšila sa medzi nimi vzdialenosť emočná, čo vlastne znamená, že aj keby otec strávil s maloletým menej času ako matka, nebude to na škodu ich vzájomného vzťahu vo výraznej miere. V súvislosti s nástupom maloletého do prvého ročníka základnej školy je dôležité, aby maloletý mohol naplno rozvíjať svoje kognitívne schopnosti bez emočného zaťaženia. Počas štúdia v prvom ročníku základnej školy je sú hladný s najlepším záujmom maloletého jednotný prístup, teda štúdium iba na jednej škole. Nie je však vylúčené, že sa to môže po čase zmeniť. Pri pohľade na stratégie rodičov je matka nositeľkou metodických spôsobov osvojovania si poznatkov sveta, čo maloletému pomáha pochopiť svet z hľadiska jeho kognitívneho vývinu, otec ide nositeľom prostredia, kde si tieto osvojené poznatky v praktickom prostredí môže maloletý vyskúšať. Pre maloletého je dôležitá Emocionálna ženská rola, ktorú v prostredí otca dopĺňa otcova matka, naopak prostredí matky sú to mužské postavy, ktoré sú v jej sociálnom prostredí - otec matky. Vzhľadom na uvedené je v najlepšom záujme maloletého zverenie do starostlivosti matky, so zabezpečením širšieho styku otca s maloletým. V prípade, ak by maloletý nenastupoval do jedného z prvých ročníkov základnej školy, bola by pre neho vhodná aj striedavá osobná starostlivosť, ktorá je v jeho prípade vhodná aj v prípade dištančnej formy štúdia. Úloha otca u maloletého nastupuje vo veku 9 až 10 rokov.

14. Podľa ust. o rodine (ďalej len „“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (2).

15. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Spoločná zodpovednosť oboch rodičov za výchovu a vývoj dieťaťa vyplýva aj z čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

16. Podľa ust. , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a sa použijú primerane.

17. Podľa ust. , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa ust. , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa ust. , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa ust. , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa ust. , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa ust. , proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

23. Podľa ust. veta prvá a druhá , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

24. Podľa ust. (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa ust. veta prvá (ďalej len „“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

26. Podľa ust. až 4 , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené ) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

27. Predmetom konania je návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva odôvodnený tým, že rodičia spolu nežijú a o týchto právach a povinnostiach sa nevedia dohodnúť.

28. Základnou otázkou, na ktorej sa rodičia maloletého T. nevedeli dohodnúť bola otázka jeho zverenia. Každý z rodičov žiadal zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Otec alternatívne žiadal zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

29. V tejto otázke súd vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, z ktorých vyplýva, že v najlepšom záujme maloletého by bolo jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Tejto však v súčasnosti bráni vzdialenosť bydliska rodičov, ktorá následne bráni tomu, aby mal maloletý počas štúdia v prvom ročníku základnej školy zabezpečený jednotný prístup, dôležitý pre rozvoj jeho

kognitívnych schopností bez emočného zaťaženia. Vzhľadom na uvedené súvislosti nebolo možné použiť závery súdov, na ktoré otec poukazoval. V danom prípade prekážkou pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nebola sama osebe vzdialenosť medzi bydliskami rodičov, výkon školskej dochádzky v dvoch školách, komunikačné problémy rodičov, prípadne nesúhlas jedného rodiča, ale potreba vytvorenia vhodných podmienok pre jeho adaptáciu na štúdium. Zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nie je do budúcna vylúčené, pre súčasnosť však bolo súladné s najlepším záujmom maloletého jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, keď ani faktická vzdialenosť medzi otcom a maloletým nemala vplyv na ich vzdialenosť emočnú. Maloletý pred kolíznym opatrovníkom verbalizoval pozitívny vzťah k obom rodičom, vyjadril však aj obavu povedať otcovi to čo hovorí matke a naopak matke povedať to, čo hovorí otcovi. Uvedené svedčí o vystavovaní maloletého konfliktu lojality vo vzťahu k obom rodičom (ktorým by malo najviac záležať na najlepšom záujme maloletého), ktoré je potrebné čo najskôr eliminovať, keďže sa odráža na zdravom psychickom vývoji maloletého.

30. V rámci rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, súd prihliadol na dohodu rodičov, ktorí sa dohodli na výživnom vo výške 200 eur. Dohodnutú výšku výživného súd považoval dostatočnú na uspokojenie potrieb maloletého, zohľadňujúcu zvýšené výdavky otca v súvislosti s jeho cestovaním za účelom realizácie styku s maloletým.

31. Podľa ust. , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

32. Podľa ust. a , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).

33. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, v tejto súvislosti súd poukazuje na ust. , ktoré uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Keďže pre prípad zverenia maloletého do starostlivosti matky sa rodičia na úprave styku otca s maloletým dohodli, prebral súd znenie tejto dohody do výroku svojho rozhodnutia. Pokiaľ ide o prepravu maloletého na stretnutie s otcom, považoval súd za spravodlivé aby aj matka, ktorá svojim odsťahovaním sa do vzdialenosti cca 140 km, na tejto preprave participovala, čo preferoval aj sám maloletý. Preto bola rodičom uložená povinnosť odovzdať maloletého druhému rodičovi v mieste svojho bydliska. Nesúhlas matky s prepravou maloletého počas zimných mesiacov, odôvodnený jej strachom viesť motorové vozidlo, súd nepovažoval za dôvodný. Matkou uvádzané dôvody nie je možné považovať za neriešiteľné, či už zabezpečením prepravy treťou osobou, hromadnou dopravou, prípadne zlepšovaním svojich schopností viesť motorové vozidlo.

34. Výrokom IV. a V. uložil matke povinnosť maloletého na styk s otcom riadne psychicky a fyzicky pripraviť, ktorú povinnosť uložil aj otcovi po skončení styku.

35. Ďalšie argumenty rodičov súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu rodičov súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. Podľa ust. , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa ust. , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa ust. , keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ust. a nasl. a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje ( ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.