Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-17-2019.pdf
PDF · 110.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: Š.R. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX F. XXX, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Timko, so sídlom Hlavná 23, 080 01 Prešov, proti žalovaným: X/ A.H. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX F. XX B. X/ G. S., Q.. E., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX F. XX, právne zastúpená advokátom: JUDr. Matúš Hrib, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobca je výlučným vlastníkom parcely EKN XXX/XXX - orná pôda o výmere 96 m2, vedenej Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pre okres C., obec F.Ú. a katastrálne územie F. na LV XXX.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej 100% nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania a voči žalovanému mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 28.03.2019 sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia svojho výlučného vlastníckeho práva k parcele EKN XXX/XXX - orná pôda o výmere 96 m2, vedenej Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor (ďalej len „katastrálny úrad“) pre okres C., obec F. a katastrálne územie F. na LV XXX (ďalej len „sporná parcela“).
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely CKN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 96 m2, evidovanej katastrálnym úradom pre okres C., obec F.L., katastrálne územie F. na LV XXX (ďalej len „parcela žalobcu“), vlastnícke právo ku ktorej nadobudol titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi ním a právnymi predchodcami žalovaných, t.j. A. Z. B. Z. E., Q.. Z. v roku XXXX a to na základe N. X/XXXX. Žalobca uviedol, že v katastri nehnuteľnosti pre okres C., obec F. a katastrálne územie F. na LV XXX sú žalovaní vedení ako spoluvlastníci a to každý z nich vo veľkosti podielu 1 z celku na spornej parcele s tým, že podľa žalobcu je sporná parcela s parcelou žalobcu duplicitná, ktorú skutočnosť žalobca zistil z verejne dostupných grafických informácii katastra, podľa ktorých je jemu patriaca parcela zakreslená tak, že sa zhoduje so spornou parcelou, pričom sa jedná o parcelu, na ktorej stojí rodinný dom patriaci žalobcovi, užívanie ktorého mu bolo povolené kolaudačným rozhodnutím v roku XXXX a to na užívanie rodinného domu postaveného na parcele CKN XXX/X o výmere 96 m2 (parcela žalobcu). Z uvedeného dôvodu duplicitnej evidencie sa žalobca obrátil na katastrálny úrad so žiadosťou o vykonanie opravy v katastri nehnuteľností ohľadom duplicity tohto zápisu. Katastrálny úrad listom z XX.XX.XXXX žalobcovi oznámil, že pod číslom vkladovej listiny N. X/XXXX bola zaregistrovaná zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalobcom na jednej strane a A. Z. B. Z. E., Q.. Z. na strane druhej k parcele EKN XXX/XX, ktoré spoluvlastníctvo bolo vyporiadané tak, že geometrickým plánom bola z tejto parcely odčlenená parcela CKN cit. „XXX/X“ (pravdepodobne chyba v písaní, správne by malo byť „XXX/X“, pozn.), ktorá
pripadla do výlučného vlastníctva žalobcu a ostatok parcely EKN XXX/XX o výmere 560 m2 ostal v podielovom spoluvlastníctve A. Z. B. Z. E., Q.. Z. a to každý z nich vo veľkosti podielu 1 k celku, pričom na základe tejto zmluvy bol vykonaný zápis v súbore popisných informácii na LV XXX B. F. XXX, avšak v roku XXXX - XXXX bol v obci F. schválený register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), pri ktorom došlo k podlomeniu parciel, nachádzajúcich sa v registri „EKN“ z dôvodu, že ich rozdeľovala hranica intravilánu. Uvedené podlomenie sa týkalo aj parcely EKN XXX/XX, ktorá bola podlomená na parcelu EKN XXX/XX o výmere 450 m2 a na parcelu EKN XXX/XXX o výmere 96 m2 (sporná parcela), ktorá parcela bola zapísaná na LV XXX s ktorou je parcela žalobcu evidovaná na LV XXX v duplicite. Podľa žalobcu aj napriek uvedenej duplicite konštatovanej katastrálnym úradom, ten odmietol vykonať opravu chyby v katastri nehnuteľnosti a odkázal žalobcu na súd, z ktorého dôvodu sa žalobca svojich nárokov domáha voči žalovaným podanou žalobou, pretože v dôsledku uvedenej duplicity žalovaní nemajú právny titul k uvedenej nehnuteľnosti. Žalobca odôvodnil svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, tvrdením, že pozemok pod jeho rodinným domom formálne vlastnia osoby, ktorým nesvedčí k nemu vlastnícke právo. Žalobca tiež zdôraznil, že pred podaním žaloby sa obrátil prostredníctvom svojho právneho zástupcu na žalovaných s návrhom dohody a to listom z XX.XX.XXXX, avšak žalovaní nereagovali napriek tomu, že žalovaný 1/ nepopieral vlastnícke právo žalobcu. Z uvedených dôvodov sa žalobca domáha, aby vo veci rozhodol súd. K žalobe boli pripojené: katastrálnym úradom pre okres C., obec F., katastrálne územie F. vedené LV XXX B. F. XXX; zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z XX.XX.XXXX; geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX T. XX/XXXX vypracovaný geodetom B. C. spolu s výkazom výmer; kolaudačné rozhodnutie č. XXX/XXXX U. XXX T. XX.XX.XXXX; list katastrálneho úradu adresovaný žalobcovi č. X.-C.-E.-XXXX-E.-XXXX/XXXX/Ti T. XX.XX.XXXX a predžalobná výzva žalobcu z XX.XX.XXXX adresovaná žalovaným.
3. Žaloba s prílohami bola doručená na vyjadrenie žalovaným, pričom po opakovaných urgenciách zo strany okresného súdu sa žalovaný vyjadril k žalobe podaním doručeným okresnému súdu 03.09.2019 a žalovaná sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu až 04.11.2019. Žalovaný vo svojom vyjadrení uznal nárok žalobcu cit. „.... keďže chybu urobil kataster nehnuteľností v Bardejove duplicitným zápisom uvedenej parcely a preto nemám záujem o žiadne súdne pojednávania.“, pričom podotkol, že opakovane právneho zástupcu žalobcu žalovaný vyzval k príprave podkladov na podpis ohľadne dohody. Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení k žalobe v prvom rade uviedol, že žalovaná je so žalobcom aj v inom súdnom spore ohľadom práva prechodu, v ktorom inom súdnom spore je žalovaná žalobkyňou a žalobca je žalovaným. keďže žalobca mal oplotiť roky používanú obecnú cestu, čím mal žalovanej znemožniť v prístupe k jej parcele s tým, že ohľadom tohto iného súdneho sporu, právny zástupca žalovanej predostrel požiadavky žalovanej žalobcovi, ktorého právny zástupca ju však odkázal na toto iné súdne konanie. Vo vyjadrení ďalej uviedol cit. „... žalovaná vyslovuje súhlas so žalobou vo veci samej (mimo náhrady trov konania) a navrhuje, aby súd vo veci rozhodol.“ Vyslovil nesúhlas s tým, aby náhradu trov konania žalobcu znášala žalovaná a odôvodnením, že v spore riešený stav žalovaná nijako nezavinila a navyše z dôvodu bezohľadného správania sa žalobcu, ktorý postaveným oplotením jej zabránil v prístupe k jej nehnuteľnosti, bola žalovaná obmedzená vo svojom práve užívať svoju nehnuteľnosť, ktorého práva sa musí voči žalobcovi domáhať v inom súdnom konaní.
4. Právny zástupca žalobcu vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaných v prvom rade uviedol, že spory týkajúce sa užívania miestnej komunikácie v obci F. sa daného súdneho sporu netýkajú, z ktorého dôvodu aj informoval právneho zástupcu žalovanej, že tento právny problém je potrebné riešiť v inom súdnom konaní keďže sa jedná o právny vzťahy aj osôb, ktoré nie sú účastníkmi tohto sporu. Vyjadril súhlas s uznaním jeho nároku žalovanými a na margo témy náhrady trov konania uviedol, že žalovaná bola ešte pred začatím súdneho sporu písomne vyzvaná k mimosúdnej dohode ohľadom „dvojknihovanej“ spornej parcely, avšak na túto výzvu nereagovala a nemala záujem o mimosúdnu dohodu, z ktorého dôvodu bol žalobca nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou, pričom keby nebolo súdneho konania, ktorého iniciovanie tak podnietila svojím negatívnym postojom dohodnúť sa žalovaná, tak by žalobcovi ani neboli vznikli trovy s týmto súdnym konaním spojené, ktoré tak zavinila žalovaná. Pokiaľ ide o žalovaného, žalobca uznal, že žalovaný mal po zaslaní mu výzvy na predsúdne rokovania záujem mimosúdne sa dohodnúť so žalobcom, avšak kvôli negatívnemu postoju žalovanej, s ktorou je žalovaný v nerozlučnom procesnom spoločenstve, túto dohodu nebolo možné účinne uzavrieť a z ktorého dôvodu musel žalobca formálne žalovať aj žalovaného, od ktorého si však nárok na náhradu
trov konania neuplatňuje. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za nespravodlivé, aby každá strana sporu znášala svoje trovy konania, tak ako to navrhovala žalovaná, pretože tomuto súdnemu sporu sa dalo predísť.
5. Výzva okresného súdu, aby sporové strany započali rokovania o mimosúdnom urovnaní sporu, ktorá bola žalovaným doručovaná aj v vyjadrením žalobcu [právnemu zástupcovi žalobcu bola doručená 26.04.2021, žalovanému bola doručená 26.04.2021 a právnemu zástupcovi žalovanej bola doručená 20.04.2021], ostala bezúspešnou a žalovaný už svoje stanovisko (dupliku) k vyjadreniu žalobcu už nezaujal a právny zástupca žalovanej iba oznámil, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode s tým, že k veci sa už vyjadril a s poukazom, že cit. „... žalobca zablokoval inú parcelu s tým, že v tomto ohľade bolo aj vydané neodkladné opatrenie, ktoré následne odvolací súd zmenil.“
6. Na pojednávaní 18.08.2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá, ako bola podaná s tým, že vzhľadom na jemu známe vyjadrenia protistrany upozornil, že ešte pred začatím súdneho sporu bola obidvom žalovaným zaslaná predžalobná výzva na riešenie duplicity zápisu vlastníctva mimosúdnou dohodou s tým, že žalovaný s tým súhlasil a žalovaná uviedla, že nemá záujem na mimosúdne urovnanie sporu. Z uvedeného dôvodu je žalovaný v postavení žalovaného iba formálne, keďže tvorí so žalovanou nerozlučné procesné spoločenstvo titulom podielového spoluvlastníctva s tým však, že žalobca od žalovaného náhradu trov konania nežiada, keďže mal záujem vec riešiť dohodou. Na pojednávaní 18.08.2021 žalovaný zotrval na svojom písomnom vyjadrení, nachádzajúcom sa v spise. Na pojednávaní 18.08.2021 žalovaná uviedla, že manželka žalobcu od nej podvodom vymámila podpis ohľadom možnosti oplotenia si pozemku, v dôsledku oplotenia ktorého žalovaná nemá teraz prístup k svojej parcele. Uviedla, že žalobcovi už nič nepodpíše a bol vykonaný na nej podvod s tým, že keď v minulosti vykonaný podvod, tak aj teraz. Súd poučil žalovanú, že právo prístupu k parcele je predmetom iného súdneho konania, ohľadom ktorého súd nie je oprávnený vyjadrovať svoje stanovisko alebo prejudikovať rozhodnutie s tým, že argumentáciu ohľadne údajného podvodného konania manželky žalobcu musí žalovaná uplatniť v tomto inom súdnom konaní s upozornením, že predmetom tohto súdneho konania je riešenie duplicity zápisu spornej parcely. Na dopyt právneho zástupcu žalobcu, či teda je možná dohoda ohľadne predmetu tohto sporu, žalovaná uviedla, že ak sa neporieši iný spor ohľadne práva prístupu, neporieši sa ani tento spor. Na pojednávaní 18.08.2021 sa nezúčastnil právny zástupca žalovanej, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil v deň pojednávania z dôvodu cit. „... akceptácie návrhu a hospodárnosti konania.“, preto okresný súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalovanej. Právny zástupca žalovanej vo svojom ospravedlnení tiež uviedol, že trvá na návrhu stranám sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania s poukazom na to, že žalovaná bola nútená v inom súdnom konaní sp. zn. 5 C 38/2020 kvôli nečinnosti žalobcu nútená podať návrh na neodkladné opatrenie, rozhodnutia o ktorom navrhol vykonať ako dôkaz, pretože z nich cit. „... plynie skutkový stav odôvodňujúci nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi.“ (bez bližšej konkretizácie o ktoré dôvody by sa malo jednať, pozn. okresného súdu).
7. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami sporových strán a nimi priloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
8. Z Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom (ďalej len „katastrálny úrad“), pre okres C., obec F. a katastrálne územie F. vedeného LV XXX vyplýva, že sú na ňom evidované parcely registra „E“ a to parcela EKN XXX/XX - orná pôda vo výmere 459 m2 a parcela EKN XXX/XXX - orná pôda vo výmere 96 m2, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku každého z nich, pričom žalovaný nadobudol predmetné spoluvlastnícke právo titulom osvedčenia o dedičstve sp. zn. X M. XXX/XX, T. XXX/XXXX a žalovaná titulom uznesenie o dedičstve sp. zn. X M. XXX/XXXX, M. XXX/XXXX, P. XXXXXXXXXX T. XX.XX.XXXX - T. XXXX/XXXX.
9. Z katastrálnym úradom, pre okres C., obec F.v a katastrálne územie F. vedeného LV XXX vyplýva, že sú na ňom evidované parcely registra „C“ a to parcely: CKN XXX/X - ostatná plocha vo výmere XXX Z.2; CKN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 96 m2,, na ktorej stojaca stavba je evidovaná na LV XXX a parcela CKN XXX/XX - ostatná plocha vo výmere 41 m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to titulom zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva -N. X/XXXX; OPÚ Bardejov č. 3/. - Q. XXX/XXXX.
10. Zo zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je zrejmé, že bola uzavretá XX.XX.XXXX medzi žalobcom a A. Z. B. Z. E., Q.. Z., ktorí sa dohodli na zrušení ich podielového spoluvlastníctva k parcele EKN XXX/XX - orná pôda vo výmere 1611 m2, ktorej výmera bola geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX opravená na výmeru 1120 m2, pričom žalobca mal na tejto vyporadúvanej parcele spoluvlastnícky podiel 2/4 k celku a ostatní dvaja spoluvlastníci po 1/4 z celku, pričom označeným geometrickým plánom bola z vyporadúvanej parcely odčlenená parcela CKN XXX/X o výmere 560 m2, ktorej výlučným vlastníkom sa stal žalobca a zostatok parcely EKN XXX/XX o výmere 560 m2 ostal v podielovom spoluvlastníctve ostatných dvoch spoluvlastníkov, každého z nich v 1 k celku. Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovaný XX/XXXX geodetom B. C. bol prílohou k označenej zmluve.
11. Kolaudačným rozhodnutím č. XXX/XXXX U. XXX T. XX.XX.XXXX bolo žalobcovi a jeho manželke vydané povolenie užívať rodinný dom, postavený na parcele KN XXX/X.
12. Na žiadosť žalobcu o preverenie evidencie parcely nachádzajúcej sa pod jemu vlastnícky patriacim rodinným domom, o ktorej parcele z evidencie katastra nehnuteľností žalobca zistil, žeby je evidovaná ako parcela EKN XXX/XX v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, mu katastrálny úrad odpovedal listom č. X.-C.-E.-XXXX-E.-XXXX/XXXX/Ti T. XX.XX.XXXX v ktorom tiež uviedol cit. „V rokoch XXXX B. XXXX v obci F. pôvodné pozemkovoknižné nehnuteľnosti boli predmetom konania pri tvorbe operátu Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v kat. území F., v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Vyhotoviteľ ROEP v rámci realizácie diela, spoločnosť Geodézia Bardejov, s. r. o. so sídlom D. X1, požiadala bývalú Správu katastra Bardejov o podlomenie parciel, ktoré sa nachádzajú v registri E-KN, a ktoré v grafickom operáte bolo potrebné podlomiť z dôvodu, že ich rozdeľuje hranica intravilánu, alebo rozdelená parcelou C-KN, ktorá je zapísaná na LV podľa priloženého protokolu. V danom prípade oprava sa týkala aj parcely EKN XXX/XX, ktorá bola podlomená na parcelu EKN XXX/ XX o výmere 459 m2 a parcelu EKN XXX/XXX o výmere 96 m2, čo bolo premietnuté do vektorovej mapy určeného operátu (ďalej len „VMUO“). Tento stav bol zrealizovaný aj v súbore popisných informácii zápisom parcely EKN XXX/XXX o výmere 96 m2 na LV XXX, pričom na LV XXX uvedená parcela registra CKN XXX/X o výmere 96 m2 je s ňou v duplicite.(...) Z vyššie uvedeného správny orgán konštatuje, že zrušenie duplicitného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je možné so súhlasom dotknutých účastníkov, alebo súdnou cestou.“
13. Listom z 25.02.2019 adresovaným žalovaným ich žalobca vyzval na riešenie katastrálnym úradom konštatovanej duplicity zápisu spornej parcely, dohodou.
14. Z rozhodnutia č. k. 5 C 38/2020-34 z 18.09.2020 vyplýva, že ním okresný súd čiastočne vyhovel návrhu žalobcov 1/ - 5/, z ktorých v tomto konaní žalovaná, mala postavenie žalobkyne 5/ a uložil žalovanému, ktorý je v tomto spore žalobcom, aby strpel právo prechodu žalobcov 1/ - 5/ cez jeho parcelu CKN XXX/XX. Krajský súd v Prešove svojim uznesením č. k. 8 Co 51/2020-72 zo 14.12.2020 v odvolacom konaní mimo iné čiastočne zmenil rozhodnutie okresného súdu č. k. 5 C 38/2020-34 z 18.09.2020 a to tak, že návrh žalobcov 4/ a 5/ (teda v tomto konaní žalovanej) na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobcovia 4/ a 5/ vecne nevyargumentovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
15. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu“
16. Podľa § 123 Občianskeho zákonník (ďalej len „OZ“) „Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“
17. Podľa § 124 OZ „Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.“
18. Podľa § 126 ods. 1 OZ „Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.“
19. Podľa § 132 ods. 1 OZ „Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.“
20. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k spornej parcele - EKN XXX/XXX - orná pôda o výmere 96 m2, vedenej katastrálnym úradom pre okres C., obec F. a katastrálne územie F. na LV XXX a to z dôvodu duplicity evidencie tejto parcely v operátoch katastra nehnuteľností s parcelou vlastnícky už patriacou žalobcovi CKN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 96 m2, evidovanej katastrálnym úradom pre okres C., obec F., katastrálne územie F. na LV XXX, ktorú duplicitu evidencie konštatoval aj samotný katastrálny úrad v liste č. X.-C.-E.-XXXX-E.-XXXX/XXXX/Ti T. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na to, že žalovaní bezo zvyšku nárok žalobcu uznali a teda tento nárok nebol medzi stranami konania sporným, okresný súd bez ďalšieho žalobe žalobcu vyhovel, tak ak to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
24. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa v prvej vete § 255 CSP uvedeného princípu úspechu v spore, podľa princípu ktorého, keďže žalobca mal v predmetnom konaní plný úspech, patrí mu voči žalovaným nárok na náhradu trov súdneho konania. V tej spojitosti okresný súd skúmal, ako sa ten ktorý zo žalovaných pričinil o vznik a vedenie súdneho sporu, v súvislosti s vedením ktorého žalobcovi trovy (výdavky) vznikli, pričom dospel k záveru, že žalobca svojou žalobou inicioval súdny spor iba z dôvodu neústretového postoja žalovanej mimosúdne sa dohodnúť, aj keď paradoxne žalovaná vecne nárok žalobcu uznala, avšak z dôvodu vedenia iného, s danou vecou nesúvisiaceho súdneho sporu, ktorý žalovaná vedie so žalobcom, žalovaná aj v tejto danej veci mimosúdnu dohodu odmietla. Právny zástupca žalovanej svoj názor, že žalovaná by nemala byť v tomto spore zaviazanou nahradiť žalobcovi trovy konania odôvodnil jednako skutočnosťou, že žalovaná duplicitu evidencie spornej parcely nezavinila (zavinil ju katastrálny úrad) a jednako tým, že ani žalobca nie je voči žalovanej ústretový v inom súdnom spore, v ktorom dôsledku žalovaná nemôže užívať svoju nehnuteľnosť. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, okresný súd podotýka, že je síce pravdou, že duplicitu evidencie spornej parcely nezavinila žalovaná, avšak táto svojim antagonistickým postojom k uzavretiu mimosúdnej dohody, v podstate zavinila vznik súdneho konania, bez ktorého žalobca nemal inú možnosť, ako sa dovolať svojho práva a o náhrade trov ktorého (rozumej súdneho konania), okresný súd rozhoduje a ktoré trovy by žalobcovi neboli bývali vznikli, keby súdny spor nezačal z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody, ktorú však žalovaná, ako už bolo uvedené, odmietla napriek tomu, že vecne nárok žalobcu uznala. Okrem toho okresný súd podotýka, že spory žalobcu a žalovanej, ktoré sú predmetom iného súdneho konania nemajú vecný vplyv ani prepojenie s predmetným súdnym sporom a teda ani s jeho trovami a aj v tomto inom konaní sa bude samostatne rozhodovať o jeho trovách konania, nehovoriac o tom, že z právnym zástupcom žalovanej predložených rozhodnutí o neodkladnom opatrení v inom súdnom spore vyplýva, že návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia voči v tomto spore žalovanému bol zamietnutý, pričom rozčarovanie a nespokojnosť žalovanej s priebehom iného súdneho konania nemôže a nemá vplyv na dané súdne konania a ani na jeho trovy (neuplatňuje sa princíp „oko za oko, zub za zub“). Vzhľadom na uvedené okresný súd priznal v konaní plne úspešnému žalobcovi voči v konaní neúspešnej žalovanej 100% nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktorý nárok nedelil aj medzi žalovaného, pretože ten svojim postojom nevytvoril živnú pôdu pre začatie tohto súdneho sporu, keďže ešte pred začatím súdneho sporu proklamoval svoj záujem so žalobcom sa mimosúdne dohodnúť, avšak k dohode nedošlo iba z dôvodu jeho nerozlučného spoločenstva so žalovanou, titulom ich spoluvlastníckeho práva k spornej parcele, inými slovami, ak by aj žalovaný so žalobcom uzavreli mimosúdnu dohodu tak ohľadom úpravy vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, by aj tak prebiehal súdny spor, pre nezáujem
žalovanej mimosúdne sa dohodnúť. Preto okresný súd rozhodol tak, ak to je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia. O samotnej výške trov konania okresný súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.