Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Ek-755-2021.pdf
PDF · 110.87 KB
Case nature
Subarea
6Ek/755/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Project Consult, spol. s r.o., IČO: 36 500 712, so sídlom Hrabová 14806/1A, 080 01 Prešov, zast.: Moravčík a spol. s.r.o., IČO: 47 258 047, so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, proti povinnému: AKBARIES, s.r.o., IČO: 36 461 695, so sídlom 22, 086 37 Andrejová, o vymoženie 2 400,00 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michal Brožina, so sídlom exekútorského úradu Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, pod sp. zn.: 12EX 270/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému voči povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 91,72 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 18.04.2021 návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.04.2021, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 26.03.2021, č.: 12EX 270/21-9 spolu. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote.
2. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v exekučnom konaní, ktoré vedie súdny exekútor JUDr. Michal Brožina proti povinnému na vymoženie pohľadávky na peňažné plnenie na zaplatenie 2 400,00 Eur s príslušenstvom bolo povinnému dňa 28.03.2021 doručené upovedomenie o začatí exekúcie (Dôkaz: Upovedomenie o začatí exekúcie). Ako vyplýva z vyššie uvedeného upovedomenia o začatí exekúcie, vykonateľným exekučným titulom má byť rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01.06.2020. Ide o platobný rozkaz, proti ktorému bol podaný odpor s tým, že podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov sa podaním odporu platobný rozkaz zrušuje. Výnimku z uvedeného predstavuje situácia, ak bol odpor odmietnutý. Okresným súdom Banská Bystrica bolo vydané uznesenie sp. zn. 32Up/751/2020 zo dňa 19.01.2021, ktorým podaný odpor povinného proti platobnému rozkazu odmietol, rovnako ako aj sťažnosť povinného voči tomuto uzneseniu uznesením zo dňa 17.02.2021. Uvedenému rozhodnutiu súdu predchádzal postup Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým dňa 14.07.2020 upovedomením o postúpení veci postúpil vec Okresnému súdu Bardejov podľa § 10. ods. 3, resp. 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. Podľa § 14 ods. 1 a nasl. postupuje súd iba vtedy, ak odpor neodmietol, čo teda znamená, že okresný súd ho následne odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca, t. j. oprávnený, tak zaslal okresnému súdu vyjadrenie k odporu spolu s návrhom na pokračovanie v konaní zo dňa 09.07.2020 v dôsledku čoho súd v konaní pokračoval. Je teda zjavné, že súd nepostupoval podľa ust. § 12 zákona č. 307/2016 Z. z., nakoľko postúpil vec Okresnému súdu Bardejov, pričom na postup podľa § 15 ods. 4 písm. a) cit. zákona nebol žiaden dôvod,
pretože počas konania sa neprihliada na námietku miestnej príslušnosti, vecnej príslušnosti a kauzálnej príslušnosti, a túto námietku nevzniesol ani žalobca, t. j. oprávnený. Je teda zrejmé, že v danom prípade súdy nepostupovali v súlade so zákonom, t. j. zákonom č. 307/2016 Z. z., keďže podaný odpor povinného bol súdom akceptovaný a tým, že bol neskôr odmietnutý, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, v dôsledku čoho došlo k nemožnosti demonštrovať ius ad litem, teda právo domáhať sa súdnej ochrany a inej právnej ochrany, ako prejav základného práva, ktoré ústava priznáva každému. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo sčasti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. S poukazom na uvedené, podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d), ods. 2 Exekučného poriadku, povinný využíva svoje zákonné právo a v zákonnej lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podáva u exekútora povereného vykonaním exekúcie návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu splnenia podmienok predpokladaných ustanovením Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností má povinný za to, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a preto navrhuje, aby okresný súd exekúciu, ktorú vedie súdny exekútor JUDr. Michal Brožina proti povinnému zastavil a zároveň exekútor vydal upovedomenie s poukazom na ust. 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku o odklade exekúcie. Týmto súčasne povinný potvrdzuje že zložil zábezpeku na osobitný účet exekútora zriadený na zloženie zábezpeky v hodnote vymáhaného nároku podľa § 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
3. Oprávnený podal vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že povinný svoje podanie odôvodňuje tým, že všeobecné súdy v základnom konaní podľa jeho názoru nepostupovali v súlade so zákonom o upomínacom konaní, keď odpor ktorý v rámci upomínacieho konania povinný podal, bol najskôr súdom akceptovaný (vec bola postúpená príslušnému súdu na prejednanie), avšak neskôr bol tento odpor odmietnutý, čím došlo údajne k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Uvedené povinný považuje za skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a preto žiada exekúciu zastaviť. Oprávnený nesúhlasí s tvrdeniami povinného. Domnieva sa, že toto exekučné konanie nemôže byť zastavené z dôvodov uvádzaných povinným, pretože skutočnosti uvádzané povinným nie sú takými skutočnosťami, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Skutočnosti, ktoré povinný opisuje, predstavujú postup súdov v základnom konaní, ktorého výsledkom bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Tento postup bol v základnom konaní definitívne vyriešený, súdy sa v rámci neho už zaoberali námietkami povinného ktoré povinný uvádza aj vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie a aj ich už vyriešili, pričom uzavreli, že odpor bol podaný oneskorene, a preto nemala byť vec postúpená miestne príslušnému súdu na prejednanie veci, ale mal byť odpor odmietnutý, čo sa nakoniec aj stalo. O tom ktorý súd mal po postúpení veci byť príslušný vec (z dôvodu oneskorene podaného odporu) rozhodnúť, rozhodoval dokonca najvyšší súd, ktorý v uznesení 3Ndob/11/2020 z 19.10.2020, výslovne uviedol, že „odpor bol podaný oneskorene“ (bod 4) a preto ho mal súd odmietnuť (bod 7), pričom rozhodnúť o tom má Okresný súd Banská Bystrica (bod 8 a samotný výrok). Následne Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o tom že odpor bol podaný oneskorene (odpor odmietol) - uznesením 32Up/751/2020 z 19.01.2021, proti ktorému podal povinný sťažnosť ktorú následne súd zamietol (uznesením z 17.02.2021, ktoré už bolo konečné bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku). Platobný rozkaz (exekučný titul) teda po právoplatnosti uvedeného uznesenia o odmietnutí odporu, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť (Dôkaz: - uznesenie NS SR, uznesenie o odmietnutí odporu, uznesenie o zamietnutí sťažnosti povinného). Povinný teraz v exekučnom konaní napáda z rovnakých dôvodov postup súdov v predchádzajúcom konaní. Exekučné konanie ale nepredstavuje pokračovanie základného konania. Návrh na zastavenie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal postup súdov v základnom konaní alebo samotný exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Má smerovať proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Povinný však v danom prípade v návrhu na zastavenie exekúcie nenamietal skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, príp. nastali po vzniku exekučného titulu, jeho námietky teda nesmerovali proti exekúcii, ale smerovali proti základnému konaniu a k exekučnému titulu pričom spochybňujú jeho platnosť, čo je vzhľadom k § 61k ods. 1 Exekučného poriadku (ktorý taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré jediné môžu byť exekučné námietky podané) neprípustné. Nepodanie odporu v zákonnej lehote má za následok, že platobný rozkaz nadobúda účinky právoplatného rozsudku (§ 11 ods. 6 zákona o upomínacom konaní). Súd konečným (právoplatným) uznesením odmietol odpor povinného ako podaný oneskorene, preto nastali účinky uvedené v § 11 ods. 6 zákona o upomínacom konaní. A tieto účinky nemôže exekučný súd zmeniť. Súd v rámci exekučného konania svojim postupom nenahrádza základné konanie, a nenahrádza ani „odvolacie“ či iné konania na preskúmanie postupu
pred vydaním exekučného titulu. Na uvedený postup nemá exekučný súd vecnú príslušnosť. Exekučný súd skúma len materiálnu, resp. formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu v zmysle § 53 Exekučného poriadku. Zákonným účelom obrany povinného v exekúcii podaním návrhu na jej zastavenie je napádať exekúciu (postup v rámci exekúcie), nie exekučný titul. Dôvody uvádzané povinným preto nemôžu viesť k zastaveniu exekúcie. Ani povinného nesúhlasný postoj k výsledku základného konania nemôže byť dôvodom pre zastavenie exekúcie. Treba dodať, že právo povinného na spravodlivý proces nebolo nijakým spôsobom porušené. Povinný sa mohol vyhnúť odmietnutiu odporu jednoducho tým, že ho podá v zákonnej 15 dňovej lehote. Povinný tak neurobil, nechával si podanie odporu na posledný deň, ktorý si nakoniec neustriehol. To však už nemôže napraviť v exekučnom konaní. V zmysle uvedeného oprávnený navrhuje, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie súd zamietol, a aby zaviazal povinného zaplatiť trovy exekúcie aj v rozsahu tohto písomného podania. Trovy právneho zastúpenia za spísanie tohto vyjadrenia vyčísluje oprávnený nasledovne: Hodnota práva: 3 529,20 Eur (istina: 2 400,00 Eur + uplatnená zmluvná pokuta ako opakujúce sa plnenie za uplatnené obdobie - 0,05 % denne zo sumy 2 400,00 Eur od 23.10.2017 do 20.5.2020: 1 129,20 Eur), odmena za jeden úkon právnej služby: 131,13 Eur, zníženie odmeny podľa § 14 ods. 3 písm. e) vyhlášky na %: 65,57 Eur + tzv. režijný paušál pre rok 2021: 10,87 Eur + 20,00 % DPH zo sumy 76,44 Eur (65,57 Eur + 10,87 Eur): 15,29 Eur. Trovy právneho zastúpenia za tento úkon spolu: 91,72 Eur.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
7. Exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydanom v upomínacom konaní dňa 01.06.2020, sp. zn.: 32Up/751/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.07.2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.01.2021, sp. zn.: 32Up/751/2020, ktorým bol odmietnutý odpor žalovaného (povinného) voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01.06.2020, sp. zn.: 32Up/751/2020 a v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.02.2021, sp. zn.: 32Up/751/2020, ktorým sudca zamietol sťažnosť žalovaného (povinného) voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.01.2021, sp. zn.: 32Up/751/2020. V zmysle exekučného titulu bol povinný (žalovaný) zaviazaný k povinnosti zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) istinu vo výške 2 400,00 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2 400,00 Eur od 23.10.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 2 400,00 Eur od 23.10.2017 do 20.05.2020, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a náhradu trov konania vo výške 445,70 Eur, a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor. Súd uvádza, že oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatnil nárok v súlade s exekučným titulom, pričom si neuplatnil trovy základného konania vo výške 445,70 Eur.
8. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 26.03.2021 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Michal Brožina, so sídlom exekútorského úradu Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 12EX 270/21.
9. V zmysle prvej vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.
10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.: 3MOboer/1/2015: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť dourčené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.“
11. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn.: 5 M Cdo 8/2008: „Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“
12. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.03.2016, sp. zn.: 43CoE/45/2016: „Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. V prípade, že účastník namieta správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti (potvrdenia o vykonateľnosti) je povinný svoje tvrdenia preukázať.“
13. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal postup súdov v základnom konaní. Povinný uviedol, že súd nepostupoval podľa ust. § 12 zákona č. 307/2016 Z. z., nakoľko postúpil vec Okresnému súdu Bardejov, pričom na postup podľa § 15 ods. 4 písm. a) cit. zákona nebol žiaden dôvod, pretože počas konania sa neprihliada na námietku miestnej príslušnosti, vecnej príslušnosti a kauzálnej príslušnosti, a túto námietku nevzniesol ani žalobca, t. j. oprávnený a že je teda zrejmé, že v danom prípade súdy nepostupovali v súlade so zákonom, t. j. zákonom č. 307/2016 Z. z., keďže podaný odpor povinného bol súdom akceptovaný a tým, že bol neskôr odmietnutý, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, v dôsledku čoho došlo k nemožnosti demonštrovať ius ad litem, teda právo domáhať sa súdnej ochrany a inej právnej ochrany, ako prejav základného práva, ktoré ústava priznáva každému. Súd uvádza, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.01.2021, sp. zn.: 32Up/751/2020, bol odmietnutý odpor žalovaného (povinného) voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01.06.2020, sp. zn.: 32Up/751/2020, pričom v odôvodnení uznesenia (v bode 7. odôvodnenia) je uvedené, že: „Súd preskúmaním odporu dospel k záveru, že žalovaným podaný odpor nie je podaný v zákonnej lehote na podanie odporu, vzhľadom na skutočnosť, že platobný rozkaz sp. zn. 32Up/751/2020 bol žalovanému doručený, dňa 15.06.2020.“ Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.02.2021, sp. zn.: 32Up/751/2020, ktorým sudca zamietol sťažnosť žalovaného (povinného) voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.01.2021, sp. zn.: 32Up/751/2020, pričom v odôvodnení uznesenia (v bode 3. odôvodnenia) je uvedené, že: „S ohľadom aj na právny záver Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 3Ndob/11/2020 zo dňa 19.10.2020 tunajší súd uznesením sp. zn. 32Up/751/2020 zo dňa 19.01.2021 (vydaným vyšší súdnym úradníkom) odpor žalovaného odmietol s poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. b) ZoUK z dôvodu, že bol podaný oneskorene.“ Súd uvádza, že oprávnený priložil k vyjadreniu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie aj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.10.2020, sp. zn.: 3Ndob/11/2020, ktorým bolo rozhodnuté, že
príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Banská Bystrica, pričom v odôvodnení uznesenia (v bode 7. odôvodnenia) je uvedené, že: „Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší súd uzatvára, že v posudzovanom spore bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v majetkovom spore, proti ktorému bol odpor podaný oneskorene. Preto mal Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný podľa § 2 zákona o upomínacom konaní odpor podaný oneskorene odmietnuť.“ K uvedenej námietke povinného teda súd uvádza, že je nedôvodná. Predmetná námietka povinného bola vyriešená v základnom konaní tak, že odpor bol podaný oneskorene, a preto nemala byť vec postúpená Okresnému súdu Bardejov na prejednanie veci, ale mal byť odpor podaný oneskorene odmietnutý Okresným súdom Banská Bystrica, čo sa nakoniec aj stalo. Exekučný súd zároveň uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený vecne preskúmavať rozhodnutie a postup súdu v základnom konaní. K uvedenému súd poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.10.2019, sp. zn.: 33Ek/247/2019, v ktorom (v bode 24. odôvodnenia) sudca (okrem iného) uviedol, že: „... Posúdením odporu súdom, ktorý platobný rozkaz vydal (Krajský súd v Košiciach) ako včas podaným, je exekučný súd viazaný a nie je oprávnený ho preskúmavať (obdobne rozhodnutie NS ČR 20Cdo 1782/2007). Ak by tak exekučný súd urobil, postupoval by v rozpore s princípom právnej istoty, kedy by bez právneho základu opätovne rozhodoval o včasnosti podaného odporu voči platobnému rozkazu, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia, čím by si prisvojil postavenie odvolacieho súdu, čo je však v exekučnom konaní neprípustné. Navyše v exekučnom konaní platí zásada, že exekučný súd nie je oprávnený vecne preskúmavať rozhodnutie a postup súdu v základnom konaní.“ Súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.05.2020, č. k.: IV. ÚS 169/2020-28, v ktorom (v bode 34. odôvodnenia) Ústavný súd Slovenskej republiky (okrem iného) uviedol, že: „Ústavný súd považuje za potrebné dodať, že námietky sťažovateľa smerovali výlučne proti postupu krajského súdu, ktorý opätovne hodnotil otázku riadneho doručenia platobného rozkazu povinnému. V uvedenom prípade nešlo o preskúmavanie materiálnej alebo formálnej stránky exekučného titulu, ale o posudzovanie doručenia platobného rozkazu v základnom konaní a následne tiež posúdenie včasnosti podania odporu proti platobnému rozkazu. Ak sťažovateľ namieta, že krajský súd postupoval arbitrárne, tieto námietky mal uplatniť v konaní sp. zn. 4 Cb 1/2008. Doručenie rozhodnutia (platobného rozkazu) a včasnosť podania opravného prostriedku (odporu) sú otázky, ktoré je oprávnený a povinný skúmať vecne a miestne príslušný súd v základnom konaní. Z uvedeného dôvodu bez ďalšieho obstojí právny záver okresného súdu ako exekučného súdu, podľa ktorého exekučný súd je právnym posúdením krajského súdu o otázke doručenia platobného rozkazu a včasnosti podania odporu viazaný a nemôže si sám o týchto otázkach urobiť vlastný právny záver...“
14. Súd zo spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: 6Ek/755/2020 zároveň zistil, že povinný (žalovaný) podal voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.02.2021, sp. zn.: 32Up/751/2020 dovolanie. Súd uvádza, že povinný nepreukázal, že by došlo k zrušeniu exekučného titulu. Súd zároveň uvádza, že samotné podanie dovolania nemá ex offo za následok odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia (okrem prípadu, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, čo však nie je daný prípad). Podanie dovolania voči exekučnému titulu teda nie je bez ďalšieho dôvodom zastavenia exekúcie, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje aj na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19.05.2004). V značnom smere zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04).
15. Súd poukazuje na skutočnosť, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súd taktiež uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovených v zákone a nie ďalší opravný prostriedok, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu,
ktorý exekučný titul vydal. Cieľom exekučného konania je vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu v prípade, keď ju povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil a nie opätovné hmotnoprávne skúmanie ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie je predmetom základného konania. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť a je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému.
16. Súd zároveň uvádza, že povinný nepreukázal, že by z jeho strany došlo k úhrade dlžnej sumy (ani jej časti), pričom platí, že povinný nesie dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti ním tvrdené v návrhu na zastavenie exekúcie a takéto skutočnosti musí preukázať relevantnými dôkazmi (v zmysle konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného: viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002).
17. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
18. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
23. V súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní za vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vo výške 91,72 Eur (1 polovičný úkon právnej služby 65,57 Eur + 1x režijný paušál 10,87 Eur + 20 % DPH).
24. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
25. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal.
26. Súd zdôrazňuje, že za účelne vynaložené trovy konania považuje trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej služby za vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s režijným paušálom + 20 % DPH (1 polovičný úkon právnej služby 65,57 Eur + 1x režijný paušál 10,87 Eur + 20 % DPH) voči povinnému. Vzhľadom na uvedené, súd posúdil oprávnenosť uplatneného úkonu právnej služby ako preukázateľné, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré oprávnený vynaložil na uplatňovanie bránenia svojho práva, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, za úkon právnej služby tak, ako ich oprávnený žiadal priznať.
27. Súd okrem účelnosti uplatnených trov právneho zastúpenia skúmal aj správnosť ich vyčíslenia v nadväznosti na znenie § 9 až 14 Vyhlášky, na ktoré odkazuje Exekučný poriadok v ustanovení § 199e.
28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania za jeden polovičný úkon právnej služby vo výške 91,72 Eur voči povinnému, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanému po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.