Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-106-2021.pdf
PDF · 160.29 KB
Case nature
Subarea
4Cob/106/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Dolphin Central Europe, s. r. o., Nádražná 1958, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 50 046 586, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS s.r.o., Panenská 7, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 411 491, proti žalovanému: AQUA PRO EUROPE, a.s., Pod Furčou 7, 040 01 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 50 886 771, zastúpeného: Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, o uloženie povinnosti žalovanému vystaviť a doručiť žalobcovi dobropis vo výške zľavy v celkovej sume 49.943,26 eur s DPH, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 8. februára 2021, č. k.: 26Cb/13/2021 - 54, takto
rozhodol:
I. M e n í I. výrok uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 8. februára 2021, č. k.: 26Cb/13/2021
- 54 tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Z r u š u j e II. výrok uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 8. februára 2021, č. k.: 26Cb/13/2021
- 54.
II. O d m i e t a odvolanie proti III. výroku uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 8. februára 2021, č. k.: 26Cb/13/2021 - 54.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol takto : I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa všetkých právnych úkonov, ktorými by disponoval s pohľadávkou vo výške 48 931,20 eur s príslušenstvom vyplývajúcej z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 24Up/1266/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.11.2020 a to až do skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cb/13/2021.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Žalobcu z a v ä z u j e zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 33 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie 20. 1. 2021 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vystaviť a doručiť žalobcovi z titulu nároku na zľavu za rok 2019 v súlade s dodávateľskou zmluvou týkajúcou sa plnenia vratných obalov pitnou vodou zo dňa 1. 1. 2018 dobropis na pramenitú vodu AUQA PRO v zľave vo výške 0,22 eur + DPH za jedno plnenie z celkového objemu 189179 fliaš vody vo výške zľavy v sume 41 619,38 eur bez
DPH, DPH v sume 8 323,88 eur, suma spolu s DPH 49 943,26 eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Zároveň v žalobe žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa všetkých právnych úkonov, ktorými by disponoval s pohľadávkou vo výške 48 931,20 eur s príslušenstvom vyplývajúcou z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 24Up/1266/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 11. 2020.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že dňa 1. 1. 2018 uzavrel žalovaný s obchodnou spoločnosťou Dolphin Slovakia, s.r.o., so sídlom Pod Furčou 7, 040 01 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 35 784 776, zapísaná v obchodom registri Okresného súdu Košice, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 47785/V (ďalej len „Dolphin Slovakia“) „Dodávateľskú zmluvu týkajúcu sa plnenia vratných obalov pitnou vodou“ (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bola zo strany žalovaného dodávka plnení do fliaš po 18,9 litrov vody (ďalej ako „Tovar“) pre žalobcu. Podľa bodu 2 Objednávky a ceny, ods. 2.3. Zmluvy, bolo uvedené : dohodnutá cena za Tovar je 1.00 eur + DPH. Ak objem dodávok prevýši 150.000 plnení za 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov (jeden rok), uplatňuje sa zľava vo výške 0,22 eur + DPH za jedno plnenie („Zľava“) z celkového objemu dodávok za 12 mesiacov (jeden rok). Uvedené ceny sú bez DPH. Zmluvné strany sa dohodli, že uvedená Zľava podľa tohto ustanovenia zmluvy bude dobropisovaná dobropisom vystaveným zo strany Dodávateľa kupujúcemu k 31.12. kalendárneho roka za celý kalendárny rok, kedy dochádzalo k plneniu v zmysle tejto zmluvy a nastali podmienky uplatnenia Zľavy, prípadne aj skôr ak nastanú dané podmienky na uplatnenie zľavy a to v zmysle osobitnej písomnej dohody medzi zmluvnými stranami. Splatnosť dobropisu je 45 dní “. Spoločnosť Dolphin Slovakia v roku 2018 objednala a žalovaný dodal podľa Zmluvy objem Tovaru, ktorý prekročil dohodnuté množstvo 150000 plnení fliaš vody. V nadväznosti na splnenie podmienok na Zľavu, žalovaný a spoločnosť Dolphin Slovakia uzavreli dňa 01.09.2018 „Dohodu o zľave v zmysle dodávateľskej zmluvy týkajúcej sa plnenia vratných fliaš pitnou vodou zo dňa 01.01.2018 pre rok 2018“. Následne na to žalovaný vystavil dobropis č. 95000582 na „Pramenitú vodu AQUA PRO k počtu fliaš 202582 (za rok 2018) vo výške Zľavy v sume 0,22 EUR za každú fľašu, spolu tak v sume 44 568,04 eur + DPH v sume 8 913,61 EUR, teda spolu vo výške 53 481,65 eur s DPH, s dátumom vyhotovenia 30.11.2018 a dátumom splatnosti 18.01.2019. Na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 30. 8. 2019 (ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 9. 2019) spoločnosť Dolphin Slovakia, s.r.o., predala spoločnosti Yellow Fish Investments, s.r.o., so sídlom: Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 50 046 586, svoj podnik. Obchodná spoločnosť Yellow Fish Investments, s.r.o. následne zmenila svoje obchodné meno na Dolphin Central Europe, s.r.o.. 4a. Žalobca na základe Zmluvy v roku 2019 objednal od žalovaného 189179 fliaš vody, čím splnil podmienky na Zľavu vo výške 0,22 eur + DPH za každý odobratý Tovar - fľašu vody. Zľava za rok 2019 predstavuje tak sumu 41 619,38 eur + DPH vo výške 8 323,88 eur t.j. spolu v sume 49 943,26 eur s DPH (ďalej len „Zľava“). Žalovaný si svoju povinnosť vystaviť dobropis na Zľavu vo výške 49 943,26 eur s DPH v súlade s uzavretou Zmluvou nesplnil, a to ani po tom, ako bol zo strany žalobcu niekoľkokrát písomne a osobne na splnenie si svojej zmluvnej povinnosti vyzvaný. 4b. Žalovaný evidoval za dodaný Tovar dve neuhradené faktúry č. 92215637 v sume 22 356 eur a z faktúry č. 92217280 v sume 26 685,60 eur, spolu vo výške 48 931,20 eur (ďalej len „Pohľadávka“). Po vzniku nároku na Zľavu v prospech žalobcu sa žalovaný návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 2. 10. 2019 domáhal zaplatenia sumy vo výške 48 931,20 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej faktúry č. 92215637 v sume 22 356 eur a z faktúry č. 92217280 v sume 26 685,60 eur t.j. Pohľadávky. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 24. 10. 2019 Platobný rozkaz, sp. zn. 24Up/1266/2019. Platobný rozkaz zo dňa 24. 10. 2019, sp. zn. 24Up/1266/2019 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 10.11.2020 (ďalej len „Platobný rozkaz“). Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola žalobcovi doručená až dňa 2. 12. 2020. V rámci upomínacieho konania sa žalobca voči vydanému platobnému rozkazu v prospech žalovaného bránil a v tejto veci podal odpor. Z procesných dôvodov, a to v nedostatočnom plnomocenstve, konkrétne v absencii zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby súd na podaný odpor neprihliadol. Žalobca v tejto veci podal voči Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica opakovanú sťažnosť, avšak sťažnosti žalobcu voči Uzneseniam boli zamietnuté. Žalobca poukázal na to, že žalovaný inicioval podanie na súd a domáhal sa zaplatenia dvoch nezaplatených faktúr t.j. faktúry 92215637 v sume 22 356 eur a faktúry č. 92217280 v sume 26 685,60 eur. Tieto dve neuhradené faktúry boli vystavené žalovaným ešte na spoločnosť Dolphin Slovakia. Spoločnosť Dolphin Slovakia ich v lehote splatnosti žalovanému neuhradila. Tieto dve
neuhradené faktúry nadobudol žalobca v súvislosti s predajom podniku spoločnosti Dolphin Slovakia, v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom. Dôvodom prečo spoločnosť Dolphin Slovakia tieto dve faktúry žalovanému neuhradila práve vo výške 48 931,20 eur je zrejme to, že na túto sumu získa Zľavu za odobratý Tovar v roku 2019. Preto aj žalovaný nemal potrebu iniciovať súdne konanie voči spoločnosti Dolphin Slovakia na sumu vo výške 48 931,20 eur (v ktorej je jediným spoločníkom). Žalovaný musel mal vedomosť, že nárok na Zľavu v roku 2019 vznikne a preto aj po celý čas „akceptoval a toleroval“ omeškanie s úhradou zo strany spoločnosti Dolphin Slovakia. Po predaji podniku spoločnosťou Dolphin Slovakia žalobcovi, mal žalovaný vystaviť dobropis už priamo na žalobcu. Namiesto toho, aby žalovaný vystavil dobropis na Zľavu vo výške 49 943,26 eur priamo žalobcovi, tak voči žalobcovi inicioval súdne konanie na úhradu dlžnej sumy vo výške 48 931,20 eur s príslušenstvom. Pokiaľ by si žalovaný splnil riadne svoju zmluvnú povinnosť a vystavil dobropis na sumu 49 943,26 eur, žalobcovi by nevznikla povinnosť uhradiť žalovanému dlžnú sumu vo výške 48 931,20 eur, nakoľko dlžná suma za dodaný Tovar by sa práve vystavením dobropisu ponížila resp. by celá zanikla (keďže výška Zľavy prevyšuje dlžnú sumu za Tovar). Napriek bodu 8 Záverečné ustanovenia, ods. 8.3. Zmluvy, o mimosúdnom riešení prípadných sporov, zo strany žalovaného nebola smerom k žalobcovi vyvolaná žiadna iniciatíva ohľadom neuhradených dvoch faktúr (faktúra č. 92215637 a faktúra č. 92217280), ktoré si žalovaný uplatnil v súdnom konaní v režime upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica, ani akákoľvek iná komunikácia týkajúca sa práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy. Žalobca toto konanie žalovaného vníma ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a súčasne porušením uzavretej Zmluvy zo strany žalovaného, nakoľko pre takéto prípady sa zmluvné strany zaviazali osobitným zmluvným dojednaním akékoľvek spory riešiť najskôr mimosúdnou cestou.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 až 336, § 338 až 340, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C. s. p. ), ktoré upravujú neodkladné opatrenia, podľa § 343 C. s. p. , ktorý upravuje zabezpečovacie opatrenia.
6. Súd prvej inštancie poukázal na predmet sporu vo veci samej a zároveň na to, že je nesporné, že žalovaný doposiaľ nevystavil v prospech žalobcu dobropis z titulu vzniku nároku na Zľavu vo výške 0,22 eur + DPH za jedno plnenie („Zľava“) z celkového objemu dodávok vody, čo predstavuje celkovú Zľavu vo výške 49 943,26 eur za rok 2019 v prospech žalobcu a to aj napriek snahe žalobcu vyriešiť predmetnú záležitosť prednostne mimosúdne. Žalovaný aj keď vedel, že žalobca má nárok na Zľavu vo výške 49 943,26 eur, svoj nárok na zaplatenie sumy 48 931,20 eur uplatnil súdnou cestou voči žalobcovi. Existuje teda na strane žalobcu dôvodná obava a to aj s ohľadom na doterajšie konanie žalovaného, že žalovaný voči žalobcovi využije všetky právne kroky k tomu, aby pohľadávku priznanú exekučným titulom postúpil na vymáhanie v rámci exekučného konania a tým ohrozil fungovanie podniku žalobcu, prípadne pohľadávku priznanú Platobným rozkazom postúpi na inú tretiu osobu, ktorá sa bude následne domáhať zaplatenia dlžnej sumy vyplývajúcej z Platobného rozkazu voči žalobcovi. Je zjavné, že žalovaný koná účelovo, pričom môže poškodiť žalobcu. O účelovom konaní žalovaného svedčí aj to, že žalovaný je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o., teda spoločnosti, ktorá na základe Zmluvy o predaji podniku predala žalobcovi svoj podnik. V roku 2018, po splnení podmienok podľa bodu 2.3. dodávateľskej zmluvy, žalovaný už 01.09.2018 uzavrel s kupujúcim dohodu o zľave. Napriek tomu, že aj v roku 2019 boli splnené podmienky na Zľavu už v septembri, žalovaný dobropis pre žalobcu nevystavil. Bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí žalobcovi škoda, ktorá môže vzniknúť výkonom exekučného titulu - Platobného rozkazu, sp. zn. 24Up/1266/2019 v rámci exekučného konania, prípadne postúpením pohľadávky vyplývajúcej z Platobného rozkazu na inú osobu, ktorá bude iniciovať exekučné konanie. Žalovaný disponovaním s pohľadávkou, najmä tým, že môže účelovo previesť pohľadávku na tretiu osobu, ktorá môže vyvolať exekučné konanie, môže privodiť nezvratný stav, v dôsledku ktorého aj keby žalovaný vystavil dobropis, tento bude vo vzťahu k tretej osobe neúčinný a nebude schopný vyvolať účinky, aké by vystavený dobropis automaticky vyvolal vo vzťahu k žalovanému.
7. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie mal za to, že žalobca dostatočne preukázal, že existuje reálna potreba flexibilného a rýchleho riešenia pomerov medzi žalobcom a žalovaným formou neodkladného opatrenia, pričom obmedzenie z neho vyplývajúce, je primerané poskytnutej ochrane žalobcovi a súčasne žalovaného nad nevyhnutnú mieru nelimituje, keďže reálne žalovaný nárok na zaplatenie dlžnej sumy 48.931,20 eur s príslušenstvom ani nemá s ohľadom na nárok Zľavy a žalovaný si je vedomý skutočnosti, že na túto resp. ešte vyššiu sumu má povinnosť vystaviť žalobcovi dobropis.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C. s. p. a úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na ich náhradu.
9. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5, § 6, § 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) v platnom znení. Súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je 33,00 eur (položka 1c Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch).
10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu zamietne. Odvolanie odôvodnil existenciou odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), d), f), g), h) C. s. p. Žalovaný poukázal na to, že z textu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, rozhodoval zákonný sudca Okresného súdu Košice I senátu 26Cb o právoplatnom a vykonateľnom nároku priznanom platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 24Up/1266/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.11.2020. V uvedenom vidí žalovaný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) C. s. p., nakoľko tým bola porušená jedna z procesných podmienok, konkrétne zásada právoplatne rozsúdenej veci („res iudicatae“), keďže podľa ust. § 230 C. s. p. , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Ustanovenie § 230 C. s. p. bráni tomu, aby iný zákonný sudca prejednával a rozhodoval o tomto nároku. Toto zákonné obmedzenie sa podľa názoru žalovaného netýka len samotnej povinnosti zaplatiť sumu podľa platobného rozkazu, ale týka sa akéhokoľvek disponovania s týmto nárokom. Nie je prípustné, aby iný zákonný sudca robil v inom konaní prieskum alebo obmedzoval výkon už právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Čiastočne je možné súdny prieskum právoplatného rozhodnutia vykonať v exekučnom konaní, avšak to len zákonným sudcom vydávajúcim poverenie na vykonanie exekúcie a za podmienok stanovených Exekučným poriadkom. 10a. Podľa názoru žalovaného, vyššie uvedené zakladá zároveň odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p., teda konanie zákonného sudcu senátu 26Cb Okresného súdu Košice I pri vydávaní napadnutého Uznesenia, predstavuje inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ následne po tom, čo vyššie uvedené rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, iný sudca, a to senátu 26Cb Okresného súdu Košice I, rozhodoval o disponovaní s týmto nárokom, tak došlo k porušeniu zásady zákonného sudcu, nakoľko o nároku žalovaného na zaplatenie sumy 48 931,20 eur s príslušenstvom, boli príslušní rozhodovať sudca a vyšší súdny úradník senátu 24Up Okresného súdu Banská Bystrica. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ sa už prvostupňový súd zaoberal návrhom na vydanie neodkladného opatrenia (v rozpore so zásadou „res iudicatae“ a v rozpore so zásadou neodňateľnosti zákonného sudcu), tak aj vecne mal byť tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý z nižšie uvedených dôvodov. 10b. Právny výklad uplatnený súdom prvej inštancie pri vydaní uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia považuje žalovaný za neakceptovateľný, pretože takto by bolo možné ktorékoľvek právoplatné súdne rozhodnutie modifikovať či obmedziť práva vyplývajúce z právoplatného súdneho rozhodnutia, a to vydaným neodkladného opatrenia v inom samostatnom súdnom konaní. Zároveň je neprípustné, aby právoplatne judikovaný nárok žalovaného na zaplatenie sumy 48 931,20 eur, bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vyhlásený za neexistujúci ( tak, ako je to uvedené v odseku 39. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie ), a to iba z dôvodu údajného, nejudikovaného nároku žalobcu na poskytnutie zľavy. 10c. Žalovaný ďalej uviedol, že má okrem už judikovanej pohľadávky vo výške 48 931,20 eur, ešte ďalšie neuhradené faktúry voči žalobcovi. Teda okrem sumy uvedenej v Platobnom rozkaze Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/1266/2019, žalobca dlhuje žalovanému ešte sumu 132.037,57 eur práve za dodávku vody a kávy. Žalovaný má teda proti žalobcovi pohľadávku vo výške 132.037,57 eur, o ktorej ešte nebolo vedené súdne konanie. Ak žalobca tvrdí, že má nárok na zľavu vo výške 49.943,26 eur, tak tento si môže kedykoľvek uplatniť ako zápočet proti zostatku pohľadávky žalovaného vo výške 132.037,57 eur. Pokiaľ je žalobca presvedčený, že mu skutočne patrí nárok na zľavu vo výške 49.943,26 eur, tento jeho nárok nie je nijako dotknutý tým, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 24Up/1266/2019 bol vydaný Platobný rozkaz, ktorým súd rozhodol o časti pohľadávky žalovaného vo výške 48.931,20 eur. Aj keby žalobca tvrdil, že časť nároku žalovaného
je nedôvodná a odkazoval na žalobcom vyfabrikované dohody o splátkových kalendároch, tak je nespornou skutočnosťou, že v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8K/67/2019 o vyhlásenie konkurzu, právny zástupca žalobcu (v tom konaní v postavení dlžníka) uznal, že žalobca - Dolphin Central Europe, s.r.o. dlhuje žalovanému - AQUA PRO EUROPE, a.s. sumu vo výške 53 273,62 eur. 10d. Vo vzťahu k dobropisu, žalovaný uviedol, že dobropis žalovaný doposiaľ nevystavil, nakoľko žalobca zo svojho celkového dlhu 180.968,77 eur od 27.9.2019 neuhradil nič. Pričom práve žalobca vykonáva úkony, ktorými sa snaží dosiahnuť nevymožiteľnosť pohľadávky žalovaného. 10e. Podľa názoru žalovaného nebola preukázaná ani dôvodná obava žalobcu, že žalovaný svoju pohľadávku postúpi na tretiu osobu. V spise nie je predložený žiadny dôkaz, ani len náznak toho, že by žalovaný plánoval svoju pohľadávky postúpiť na tretiu osobu. 10f. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca prijal v roku 2019 množstvo pitnej vody, ktorú následne so ziskom predal svojim zákazníkom. Teda žalobca dosiahol zisk, ale neuhradil svojmu dodávateľovi, t.j. žalovanému. Poškodený je tu teda žalovaný a nie žalobca. 10g. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že neexistuje žiadna potreba predbežnej úpravy pomerov strán sporu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca sa iba snaží zneužiť toto súdne konanie na oddialenie splnenia jeho záväzku. A to napriek tomu, že ide o pohľadávku žalovaného, ktorá je judikovaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Žalovaný to považuje za zneužívanie inštitútu neodkladného opatrenia. Navyše v tejto situácii je to celkom zjavné, keďže žalobca zámerne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia formuloval tak, ako by dlhoval žalovanému iba sumu 48 931,20 eur. V skutočnosti však žalobca má dlh voči žalovanému vo výške 180.968,77 eur, ktorá je splatná od októbra roku 2019.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaným uvádzané odvolacie dôvody neboli naplnené. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje žalobca za vecne správne a v plnom rozsahu sa ním stotožňuje. 11a. Za nedôvodné považuje žalobca tvrdenie žalovaného uvedené v odseku 10. a v odseku 10a odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalobca poukázal na kumulatívne splnenie dvoch podmienok potrebných na to, aby išlo o tú istú vec, a to totožnosť osôb (sporových strán) a totožnosť predmetu konania. V danom konkrétnom prípade však o totožnosť predmetu konania nejde, keďže sa žalovaný v spore vedenom Okresným súdom Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 48.931,20 eur s príslušenstvom a žalobca sa v tomto súdnom spore vedenom Okresným súdom Košice I. domáha uloženia povinnosti vystaviť a doručiť žalobcovi z titulu nároku na Zľavu za rok 2019 dobropis na sumu 49.943,26 eur. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať „ex officio“. V danom prípade Okresný súd Košice I mal za osvedčené, že v danej veci neexistuje prekážka právoplatnej rozhodnutej veci. Zároveň z odvolania nie je zrejmé, akú súvislosť majú vyššie uvedené rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica s napadnutým uznesením Okresného súdu Košice I a v čom konkrétne spočíva tvrdenie žalovaného, že došlo k porušeniu zásady zákonného sudcu. 11b. K tvrdeniam žalovaného uvedeným v odseku 10d. a 10e. odôvodnenia tohto uznesenia žalobca uviedol, že z prehľadu faktúr predložených žalovaným je nesporné, že tieto vystavil žalovaný spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o., v ktorej je žalovaný 100% spoločníkom. To znamená, že žalovaný vlastní obchodnú spoločnosť Dolphin Slovakia, s.r.o.. Ďalej je nesporné z dodacích listov, že vodu prevzala výlučne spoločnosť Dolphin Slovakia, s.r.o. a tá istá spoločnosť aj dodanú vodu predala svojím zákazníkom a tak isto je nesporné, že za dodanú vodu musela prijať od zákazníkov úhradu za vodu. To znamená, že spoločnosť Dolphin Slovakia, s.r.o., vodu prevzala, vodu predala so ziskom, za vodu úhrady prijala od zákazníkov a to aj so ziskom, avšak tieto úhrady žalovanému, ako 100% spoločníkovi zrejme nerealizovala. Dokonca spoločnosť Dolphin Slovakia, s.r.o., aj po predaji podniku v mesiaci september 2019 a október 2019 podpisovala dodacie listy, ktoré aj sám žalovaný predložil a dokonca aj v týchto mesiacoch po predaji podniku spoločnosť Dolphin Slovakia, s.r.o. dostávala finančné prostriedky od zákazníkov za predanú vodu a nie žalobca. 11c. K nedôvodnosti odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f C. s. p. žalobca uviedol, že v danom prípade žalovaný vo svojom odvolaní sám uznal, že dobropis nebol doposiaľ zo strany žalovaného v prospech žalobcu vystavený, napriek tomu, že takúto povinnosť má. Odvolacím dôvodom podľa citovaného ustanovenia teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je teda možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je ani dôvod na polemizovanie s
jeho skutkovými závermi. Je nesporné, že konajúci súd vyhodnotil dôkazy správne a žalovaný ani žiadnym spôsobom vo svojom odvolaní neuvádza, na základe ktorých vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a z akého dôvodu nesprávne právne posúdil veci. Nie je možné preto akceptovať odvolací dôvod žalovaného, keďže žalovaný dôkazy predložené žalobcom žiadnym spôsobom nerozporoval a sám v odvolaní uznal, že doposiaľ nedošlo z jeho strany k vystaveniu dobropisu a súdu predložil tú istú dodávateľskú zmluvu, na základe ktorej má žalobca nárok na vystavenie dobropisu. 11d. K tvrdeniam žalovaného uvedeným v odseku 10f. a 10g. odôvodnenia tohto uznesenia žalobca uviedol, že tieto tvrdenia Žalovaného sa nezakladajú na pravde a sám žalovaný predložil súdu dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú opak. Žalobca nikdy vodu neprijal, nikdy so ziskom nepredal svojím zákazníkom a nikdy nedosiahol žalobca zisk, ako účelovo uvádza žalovaný. Vodu prijala spoločnosť Dolphin Slovakia, s.r.o., táto spoločnosť aj vodu predala so ziskom a zisk si nechala pričom faktúry za vodu žalovanému zrejme nevyplatila. Tu však opäť žalobca poukázal na to, že to sa stalo pred predajom podniku, a teda finančné prostriedky za vodu si ponechala spoločnosť Dolphin Slovakia, s.r.o., resp. sám žalovaný, ako jej 100% spoločník a majiteľ tejto spoločnosti a to ešte pred samotným predajom podniku na žalobcu. Žalobcovi zostali po predaji podniku len záväzky spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o., ktoré však v značnej časti nie sú dôvodné o čom žalovaný vedomosť má. Zo strany žalovaného aj tu absentuje akékoľvek konštatovanie v čom vidí nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Zo strany žalovaného došlo len k tvrdeniu o škode, ktoré ničím nepreukázal, avšak vo vzťahu k ním namietaného odvolacieho dôvodu je takáto konštatovanie irelevantné. 11e. Žalobca zároveň upriamil pozornosť na iniciovanie exekučného konania v súvislosti s predmetným platobným rozkazom. Žalovaný pohľadávku síce nepostúpil, ale obava žalobcu, ktorú uvádza v návrhu sa naplnila a žalovaný inicioval exekučné konanie. V tejto veci dňa 19. 2. 2021 Exekútorsky úrad Bratislava, súdny exekútor JUDr. Anton Bury, PhD., (ďalej len „Exekútor“) doručil do elektronickej schránky žalobcu, t.j. povinného „Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 15. 2. 2021“ vedené pod spisovou značkou: 60Ek/2082/2020, 9EX 60/21 (ďalej len „Upovedomenie“). Exekútor na základe rozhodnutia súdu č. 24Up/1266/2019 zo dňa 24.10.2019, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica v súlade s poverením na vykonanie exekúcie, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica č. 6120442435 zo dňa 12.2.2021 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie vo veci žalovaného ako oprávneného voči žalobcovi t.j. povinnému. Vymáhaným nárokom je istina vo výške 48.931,20 eur s príslušenstvom vyplývajúca z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 24Up/1266/2019. Po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 15.2.2021 žalobca ako povinný dňa 22.2.2021 do elektronickej schránky doručil Exekútorovi „Návrh na zastavenie exekúcie alternatívne Návrh na prerušenie exekúcie“ (ďalej len „Návrh“). Prílohou Návrhu bolo aj vykonateľné neodkladné opatrenie - uznesenie Okresného súdu Košice I. Žalobca, ako povinný žiadal súdneho exekútora, aby vzhľadom na nariadené neodkladné opatrenie vydal príkaz na odblokovanie bankového účtu žalobcu, ako povinného. Súdny exekútor najprv bankový účet odblokoval, no následne - po ďalšom stretnutí so žalovaným - bankový účet opäť zablokoval. Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, čo potvrdil aj sám exekútor, že po tom, ako exekútor realizoval so žalovaným (oprávneným) osobné stretnutie, došlo zo strany súdneho exekútora „opäť k zablokovaniu účtu žalobcu na pokyn žalovaného, ktorý nerešpektuje vykonateľné neodkladné opatrenie. V danom prípade je nesporné, že žalovaný účelovo uplatňuje svoj nárok, a svojím konaním ho účelovo navyšuje uplatnenými trovami v súdnom konaní, trovami právneho zastúpenia v exekučnom konaní, úrokmi z omeškania a v neposlednom rade nákladmi, resp. trovami exekútora, ktoré už teraz predstavujú sumu viac ako 11.000 eur. Žalovaný tak nerešpektuje vykonateľné uznesenie Okresného súdu Košice I, zo dňa 8. 2. 2021, naopak koná v rozpore s ním. 11f. Žalobca zároveň dodal, že argumentačné línie uvedené žalovaným v odvolaní nijako nenadväzujú na žiadny odvolací dôvod uvedený v odvolaní žalovaným, ako ani na samotný predmet sporu. Odvolacie dôvody musia byť naformulované dostatočne konkrétne už v samotnom odvolaní. Žalobca je toho názoru, že z odvolania žalovaného nie je zrejmé, v čom žalovaný považuje uznesenie Okresného súdu Košice I alebo postup súdu za nesprávny. Žalovaný len citoval ustanovenia § 365 C. s. p. a iba strohé odcitovanie právnych noriem C. s. p. bez náležitého odôvodnenia ich použitia v odvolaní nie je dostatočným odôvodnením odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Košice I. Z uvedeného dôvodu má za to, že odvolanie žalovaného nespĺňa zákonné požadované náležitosti a súd by mal odvolanie žalovaného odmietnuť.
12. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že nikdy netvrdil, že vzhliada prekážku právoplatne rozhodnutej veci tak, ako je popísaná žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu. Podľa názoru žalovaného prekážka v
danej veci nie je v konaniach vo veci samej. Avšak prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná v časti konania, kde Okresný súd Košice I vydal uznesenie zo dňa 8. 2. 2021, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, proti ktorému smeruje predmetné odvolanie. Pretože práve týmto neodkladným opatrením bolo zasiahnuté a rozhodované už o právoplatne rozhodnutom exekučnom titule, teda o platobnom rozkaze Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 24Up/1266/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 11. 2020. Teda nie je daná prekážka „res iudicatae“ pre konanie vo veci samej o žalobcom tvrdenom nároku na uloženie povinnosti žalovanému, aby vystavil a doručil žalobcovi dobropis na sumu 49.943,26 eur. Toto konanie vo veci samej môže riadne prebiehať podľa ustanovení C. s. p. Avšak po tom, čo o nároku žalovaného na zaplatenie sumy 48 931,20 eur s príslušenstvom už bolo právoplatne rozhodnuté Okresným súdom Banská Bystrica, tak nie je prípustné, aby o tomto nároku (resp. o obmedzení v disponovaním s týmto nárokom) rozhodoval iný sudca Okresného súdu Košice I nariadením neodkladného opatrenia. 12a. Žalovaný taktiež uviedol, že ním tvrdená iná vada v konaní, ktoré predchádzalo nariadeniu sporného uznesenia o vydaní neodkladného opatrenia zo dňa 8. 2. 2021, spočíva v tom, že vo veci konal nezákonný sudca. Pretože o nároku na zaplatenie sumy 48 931,20 eur s príslušenstvom už rozhodol vyšší súdny úradník a následne sudca súdneho oddelenia 24Up na Okresnom súde Banská Bystrica. Považuje preto za vadu konania, ak vymožiteľnosť tohto právoplatne priznaného nároku žalovaného alebo disponovanie s týmto nárokom, má byť modifikované iným než zákonným spôsobom. Žalobca totiž nežiada zmenu či zrušenie exekučného titulu zákonným spôsobom (napr. uplatnením mimoriadnych opravných prostriedkov), ale iniciovaním nového konania vedeného Okresným súdom Košice I, kde sudca súdneho oddelenia 26Cb, vydaním neodkladného opatrenia rozhoduje o disponovaní s nárokom žalovaného, ktoré už bolo právoplatne priznané. Toto považuje žalovaný za zásadnú vadu konania a porušenie princípu zachovania zákonného sudcu. Zároveň je neprípustné, aby právoplatne judikovaný nárok žalovaného na zaplatenie sumy 48 931,20 eur (z konania na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 24Up/1266/2019), bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v odseku 39. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyhlásený za neexistujúci, a to iba z dôvodu údajného, nejudikovaného nároku žalobcu na poskytnutie zľavy. 12b. Žalobcove tvrdenia o tom, že údajne za všetku vodu, ktorá bola dodaná, ale nebola doposiaľ uhradená, údajne príjem z takéhoto predaja už mal žalovaný dosiahnuť, ako spoločník spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o., považuje žalovaný za nepravdivé a žalobca k nemu nepredkladá ani žiadne konkrétne tvrdenia a dôkazy. Teda žalobca ani len netvrdí ako, kedy a v akých sumách si údajne mal žalovaný (ako spoločník spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o.) vyplatiť príjem, resp. podiel zo zisku dosiahnutý predajom tejto vody pre Dolphin Slovakia, s.r.o.. Skutočnosť je taká, že žalovaný žiaden takýto príjem zo spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o. nedosiahol. Samozrejme neexistenciu vyplatenia prostriedkov nie je možné z zo strany žalovaného preukázať (nie je možné dokazovať negatívnu skutočnosť). V takejto situácii dochádza k prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Ak tento tvrdí, že si údajne mal žalovaný vyplatiť plnenie zo spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o., tak je dôkazné bremeno na strane žalobcu. Zo žalovaným predložených dôkazov je práve naopak zrejmé, že to bol pán U. ktorý je konateľom žalobcu a v rozhodnom čase bol aj konateľom Dolphin Slovakia, s.r.o. Pán R. za 0 eur previedol celý podnik (všetky pohľadávky, tovar, zásoby, zamestnancov, dodávateľské - zmluvné vzťahy, atď.) spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o. na žalobcu. Týmto konaním pán R. celkom zjavne poškodil jediného spoločníka spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o., ktorým je práve žalovaný. Uvedené potvrdzuje aj nariadené neodkladné opatrenie v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/221/2019 zo dňa 9.10.2019. Toto bolo aj potvrdené Krajským súdom uznesením zo dňa 20.2.2020. Teda nie je to žalovaný, kto koná účelovo. Ale práve naopak, je to žalobca a jeho konateľ, pán R. kto koná v rozpore so zákonom a poškodzuje žalovaného. V zmluve o predaji podniku je síce v bode 3.1 zmluvy uvedená kúpna cena za predaj podniku vo výške 324 472 eur, aby to na prvý pohľad vyzeralo tak, že žalovaný dostane nejaké protiplnenie. Avšak v skutočnosti nebolo vyplatené nič, lebo následne v bode 3.2 zmluvy si pán R.-W. „sám so sebou“ dojednal modifikáciu kúpnej ceny tak, že nakoniec táto kúpna cena bola záporná, takže žalobca, ako kupujúci neuhradil za nadobudnutý podnik nič. Uvedené vyplýva z oznámenia o kúpnej cene zo dňa 3. 2. 2020, ktoré v prílohe listu zo dňa 28. 2. 2020 zaslal vtedajší právny zástupca žalobcu. 12c. K naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písmena g) C. s. p. žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie vydal rozhodnutie iba na základe tvrdení a dôkazov žalobcu, bez toho aby mal možnosť sa oboznámiť s reálnym skutkovým stavom a bez toho, aby mal súd k dispozícii tvrdenia a dôkazy žalovaného. Preto zistený skutkový stav, ako je uvedený v napadnutom uznesení zo dňa 8. 2. 2021 neobstojí. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zamlčal, že v skutočnosti dlhuje žalovanému celkovú sumu 180.968,77 eur, na základe 19. faktúr, podrobne
špecifikovaných v odvolaní. Teda pokiaľ by aj mal žalobca nárok na vystavenie ním tvrdeného dobropisu, tak stále by sa iba čiastočne znížil jeho celkový dlh. Teda uvedené nemá žiaden dopad na vydané právoplatné rozhodnutie - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/1266/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.11.2020. 12d. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že by žalovaný nerešpektoval vykonateľné uznesenie zo dňa 8. 2. 2021. Žalovaný totiž v súlade s týmto neodkladným opatrením nepostúpil svoju pohľadávku na žiadnu tretiu osobu, teda nedisponoval s touto pohľadávkou. Avšak napadnuté uznesenie zo dňa 8. 2. 2021 neukladá žalovanému povinnosť zdržať sa vymáhania pohľadávky v exekučnom konaní. Pre úplnosť je potrebné dodať, že žalovaný svoj návrh na vykonanie exekúcie vo vyššie uvedenej veci podal na príslušný súd dňa 2. 12. 2020. V tom čase nebránila podaniu návrhu na vykonanie exekúcie žiadna prekážka. Následne až dňa 9. 2. 2021 bolo žalovanému doručené neodkladné opatrenie vydané uznesením zo dňa 8. 2. 2021. Pritom podľa názoru žalovaného toto neodkladné opatrenie obmedzuje žalovaného iba v disponovaní s pohľadávkou, teda ju nesmie previesť na tretiu osobu. Avšak toto neodkladné opatrenie nebráni žalovanému vo vymáhaní pohľadávky v exekučnom konaní. O týchto skutočnostiach bude rozhodovať príslušný exekučný súd, ktorému žalovaný v tomto smere predložil podrobné vyjadrenie zo dňa 11. 3. 2021. 12e. S tvrdením žalobcu, že odvolanie žalovaného nespĺňa zákonné náležitosti a súd by mal odvolanie žalovaného odmietnuť, sa žalovaný sa nestotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní označil konkrétne odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), d), f), g), h) C. s. p. a následne ku každému z týchto dôvodov uviedol konkrétne skutkové a právne tvrdenia v článkoch II. až IV. podaného odvolania. Odvolací súd má k dispozícii dostatočne jasné a zrozumiteľné vysvetlenie z čoho žalovaný odvodzuje vady napadnutého uznesenia zo dňa 8. 2. 2021, resp. vady konania, ktoré vydaniu uznesenia predchádzalo. 12f. Žalovaný dodal, že tu nie je osvedčená potreba predbežnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným už len z toho dôvodu, že žalobca sa svojím návrhom snaží upraviť pomery vo veci, v ktorej už bolo iným súdom právoplatne rozhodnuté. To vylučuje, aby tu existoval určitý stav právnej neistoty, ktorý je potrebné dočasne upraviť do skončenia konania vo veci samej. Pretože v prejednávanom prípade už súdne konanie bolo ukončené, avšak žalobca sa snaží účelovým podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oddialiť účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. 12g. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie sp. zn. 26Cb/13/2021 zo dňa 8. 2. 2021 zrušil, aby celý návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18. 1. 2021 zamietol.
13. Žalobca k odvolacej replike žalovaného uviedol, že žalovaný ani v jeho vyjadrení zo dňa 10. 5. 2021 neodstránil a ani sa žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s námietkami žalobcu o nedostatkoch jeho odvolania, ktoré je len strohým odcitovaním právnych noriem C. s. p. bez náležitého odôvodnenia ich použitia a takéto odvolanie nie je dostatočným odôvodnením odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Košice I. Žalovaný, namiesto toho, aby sa v jeho vyjadrení zo dňa 10. 5. 2021 zaoberal námietkami žalobcu poukazuje na to, čo so samotným predmetom konania nemá nič spoločné a „zahlcuje“ súd písomnosťami a informáciami, ktoré nie sú pre predmetný spor relevantné. Informácie a dokumenty, ktoré žalovaný predložil v tomto vyjadrení, sa netýkajú žiadnym spôsobom jeho odvolacích dôvodov, neslúžia ani na doplnenie jeho tvrdení a už vôbec nie na preukázanie opaku žalobcom tvrdených a namietaných skutočností, ba ani nemajú s predmetným konaním žiadnu spojitosť, pre ktorú by mal súd na vyjadrenie a dôkazy predložené žalovaným prihliadnuť. 13a. Žalobca žalovaným uvádzanú sumu vo výške 180.968,77 eur ako pohľadávku žalovaného voči žalobcovi rozporoval a považoval a stále považuje za nedôvodnú. Žalovaný pritom ako jediný dôkaz o tejto údajnej výške pohľadávky žalovaného voči žalobcovi súdu predložil „akúsi excelovskú tabuľku“ vloženú do textového dokumentu označeného ako „Odvolanie“. To znamená, že žalovaný k jeho údajnému nároku vo výške 180.968,77 eur nepredložil ani žiadne konkrétne dôkazy, že takýto nárok žalovaný aj v účtovníctve eviduje k dnešnému dňu. Preto, ak žalovaný tvrdí, že má i v súčasnosti pohľadávku voči žalobcovi vo výške 180.968,77 eur, tak je dôkazné bremeno na strane žalovaného. Toto však do dnešného dňa žalovaný neuniesol. 13b. Žalobca ďalej uviedol, že sa sám žalovaný odvoláva na zápisnicu z konkurzného konania zo dňa 9.9.2020 a o tom, že žalobca uznal sumu vo výške 53.273,62 eur. Zo zápisnice pritom vyplýva, že žalobca, resp. jeho právny zástupca konštatoval, že záväzok žalobcu voči žalovanému je vo výške 53.273,62 eur, avšak k žiadnemu uznaniu nedošlo. Ďalej je z tejto zápisnice zo dňa 9. 9. 2020 vyplýva, že žalovaný zostatok tejto sumy, t.j. 53.273,62 eur nikde ani v zápisnici, ani v ostatných konaniach, nikdy
nepoprel celkovú výšku dlhu v sume 53.273,62 eur. Preto nie sú tvrdenia žalovaného, že eviduje voči žalobcovi pohľadávku 180.968,77 eur pravdivé a teda keď žalovaný v mesiaci 09/2020 na pojednávaní v konaní o konkurze, ktoré inicioval nepoprel dlh žalobcu voči žalovanému 53.273,62 eur, tak nemôže logicky ani teraz tvrdiť, že eviduje pohľadávku už v sume 180.968,77 eur. Z uvedeného je tak nesporné, že žalovaný nemôže evidovať pohľadávku voči žalobcovi v sume 180.968,77 eur (ktorý do dnešného dňa okrem tabuľky, ktorú si môže napísať ktokoľvek a na akúkoľvek sumu ani súdu nepreukázal), nakoľko ešte v roku 2019 mohol byť teoreticky dlh žalobcu voči žalovanému len v sume 53.273,62 eur. 13c. Žalovaný ďalej poukazuje na uznesenie Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 23Cb/221/2019 zo dňa 9. 10. 2019. Z vyjadrení žalovaného, ako ani ním predložených písomností nie je pritom zrejmé, ako majú tieto vplyv na predmetné súdne konanie a ani nevyplýva z nich akákoľvek súvislosť so samotným odvolaním žalovaného. 13d. Tvrdenie žalovaného, že pán R.. poškodil žalovaného práve tým, že pôvodne naakumulované zisky v spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o. si nezákonne a bez vedomia žalovaného (ako spoločníka Dolphin Slovakia“) previedol na svoju spoločnosť považuje žalobca za nepravdivé a žalovaným žiadnymi dôkazmi nepreukázané. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
15. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami (ods. 2 písm. c/), niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (ods. 2 písm. d/).
17. Podľa § 326 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).
18. Podľa § 329 ods. 1 C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Odvolací súd udáva, že predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
20. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch
medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
21. Odvolací súd k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán v tomto odvolacom konaní uvádza nasledovné:
22. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo žalobcom preukázané, že by sa žalovaný mal zbavovať svojho majetku, resp. znižoval hodnotu svojho majetku. Ako súd prvej inštancie správne uviedol, pod slovné spojenie „ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“ je potrebné subsumovať situácie, keď sa dlžník správa tak, že zmenšuje (znehodnocuje) svoj majetok, t.j. ide o také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku alebo iné konanie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery dlžníka. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie, že na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že by mala byť ohrozená exekúcia, neboli splnené podmienky, teda návrhu žalobcu s poukazom obavu z ohrozenia exekúcie nemohol vyhovieť - za vecne správny, pretože nebolo žalobcom preukázané, že by sa žalovaný mal zbavovať svojho majetku, resp. znižoval hodnotu svojho majetku.
23. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že je nesporné, že žalovaný doposiaľ nevystavil v prospech žalobcu dobropis z titulu vzniku nároku na zľavu vo výške 0,22 eur + DPH za jedno plnenie („Zľava“) z celkového objemu dodávok vody, čo predstavuje celkovú Zľavu vo výške 49 943,26 eur za rok 2019 v prospech žalobcu a to aj napriek snahe žalobcu vyriešiť predmetnú záležitosť prednostne mimosúdne. Žalovaný aj keď vedel, že žalobca má nárok na Zľavu vo výške 49 943,26 eur, svoj nárok na zaplatenie sumy 48 931,20 eur uplatnil súdnou cestou voči žalobcovi. Podľa súdu prvej inštancie existuje teda na strane žalobcu dôvodná obava a to aj s ohľadom na doterajšie konanie žalovaného, že žalovaný voči žalobcovi využije všetky právne kroky k tomu, aby pohľadávku priznanú exekučným titulom postúpil na vymáhanie v rámci exekučného konania a tým ohrozil fungovanie podniku žalobcu, prípadne pohľadávku priznanú Platobným rozkazom postúpi na inú tretiu osobu, ktorá sa bude následne domáhať zaplatenia dlžnej sumy vyplývajúcej z Platobného rozkazu voči žalobcovi. Súd prvej inštancie uviedol, že bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí žalobcovi škoda, ktorá môže vzniknúť výkonom exekučného titulu - platobného rozkazu, sp. zn. 24Up/1266/2019 v rámci exekučného konania, prípadne postúpením pohľadávky vyplývajúcej z Platobného rozkazu na inú osobu, ktorá bude iniciovať exekučné konanie. Žalovaný disponovaním s pohľadávkou, najmä tým, že môže účelovo previesť pohľadávku na tretiu osobu, ktorá môže vyvolať exekučné konanie, môže privodiť nezvratný stav, v dôsledku ktorého aj keby žalovaný vystavil dobropis, tento bude vo vzťahu k tretej osobe neúčinný a nebude schopný vyvolať účinky, aké by vystavený dobropis automaticky vyvolal vo vzťahu k žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že sú splnené podmienky vyžadované ustanovením § 326 C. s. p. na nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (výrok I.).
24. Odvolací súd však závery súdu prvej inštancie uvedené v odseku 23. odôvodnenia tohto rozhodnutia o preukázaní existencie dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobcu považuje za nesprávne. Podľa odvolacieho súdu neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v tomto štádiu konania nie je osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu a právne účinky obmedzenia povinnej osoby primeraným spôsobom (princíp efektívnosti).
25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný má voči žalobcovi judikovanú pohľadávku v celkovej výške 48.931,20 eur priznanú Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 24Up/1266/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 11. 2020. Žalobca v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 24Up/1266/2019, podal odpor, ktorý uznesením zo dňa 14. mája 2020, sp. zn. 24Up/1266/2019 Okresný súd Banská Bystrica odmietol, ako odpor podaný bez vecného odôvodnenia. Tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom v návrhu na nariadenie tohto neodkladného opatrenia mali byť uvedené v odpore žalobcu v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 24Up/1266/2019. Túto neúspešnosť žalobcu nemožno zhojiť vydaním neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení v tomto spore. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že nie je ani prípustné, aby súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení uložil povinnosť žalovanému zdržať všetkých právnych úkonov spojených s už judikovanou
pohľadávkou s odôvodnením o primeranosti nariadenia neodkladného opatrenia tým, že žalovaný reálne nárok na zaplatenie dlžnej sumy 48.931,20 eur s príslušenstvom ani nemá s ohľadom na nárok zľavy.
26. Podľa § 529 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj Občiansky zákonník, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
27. Podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.
28. Súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie s odôvodnením, že bola preukázaná obava žalobcu, že žalovaný môže účelovo previesť pohľadávku na tretiu osobu, ktorá môže vyvolať exekučné konanie, môže privodiť nezvratný stav, v dôsledku ktorého aj keby žalovaný vystavil dobropis, tento bude vo vzťahu k tretej osobe neúčinný a nebude schopný vyvolať účinky, aké by vystavený dobropis automaticky vyvolal vo vzťahu k žalovanému. Odvolací súd záver súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nakoľko vyššie citované ustanovenie § 529 Občianskeho zákonníka umožňuje dlžníkovi ( žalobcovi ) uplatniť námietky aj proti postúpenej pohľadávke za predpokladu, že tieto námietky mohol dlžník uplatniť už v čase jej postúpenia. Postavenie pohľadávky preto nezhoršuje postavenie dlžníka. Dokonca môže dlžník použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje - na započítanie spôsobilé - pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené, resp. preukázané postúpenie pohľadávky. V danom konkrétnom prípade, práve s poukazom na § 529 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nie je osvedčená ani obava žalobcu - ako dlžníka judikovanej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi - ako jeho veriteľovi preukazujúca nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia.
29. Vo vzťahu k už prebiehajúcemu exekučnému konaniu vedenému Exekútorským úradom Bratislava, súdnym exekútorom JUDr. Antonom Burym, PhD. pod spisovou značkou: 60Ek/2082/2020, 9EX 60/21 a dôsledkami z neho pre žalobcu plynúcimi, odvolací súd uvádza, že účelom neodkladného opatrenia - ako procesného inštitútu upraveného v C. s. p. - nie je riešenie sporov z pohľadávok vzniknutých medzi stranami sporu. Odvolací súd zároveň dodáva, že neodkladným opatrením nemožno oprávnenému ( žalovanému ) ani nariadiť, aby sa „zdržal exekúcie“, pretože tomu odporuje sama povaha a účel exekučného konania. Zároveň neodkladným opatrením nemožno zasahovať ani do samotného exekučného konania a to aj s poukazom na analogické použitie § 201 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekučného poriadku, podľa ktorého v exekučnom konaní a ani v inom konaní nemožno voči exekútorovi nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré by zasahovalo do výkonu jeho exekučnej činnosti. Žalobca - ako povinný - je oprávnený v exekučnom konaní využiť všetky právne prostriedky, ktoré sú upravené v Exekučnom poriadku, pričom na postup súdneho exekútora dohliada výlučne exekučný súd.
30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ani neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená, t. j. neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca nemôže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodniť tým, že žalovaný voči žalobcovi realizuje zákonným spôsobom exekúciu pohľadávky priznanú rozhodnutím súdu.
31. Odvolací súd konštatuje, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol práve pre absenciu skutkových okolností preukazujúcich potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
32. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu aj proti závislému výroku o trovách konania v konaní na súde prvej inštancie (výrok II.), ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že žalobca bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný. Odvolací súd dospel k záveru, že takýto výrok o trovách konania (neodkladného opatrenia) nemal byť vydaný, keďže z obsahu spisu je zjavné, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej. Z uvedeného dôvodu v prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s .p. zrušil.
33. Pokiaľ odvolanie žalobcu smerovalo proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti žalobcu (výrok III.), toto nemohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu, pretože odvolanie proti takémuto uzneseniu súdu prvej inštancie nie je prípustné (§ 357 C. s. p. „a contrario“). Ak už súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok, bol povinný v poučení uviesť, že proti výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odvolanie nie je prípustné (§ 357 C. s. p. „a contrario“). Odvolací súd preto odvolanie žalovaného voči III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie odmietol podľa § 386 písm. c) C. s. p.
34. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., ktoré sa v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. primerane použije aj na odvolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím, ktorým sa končí konanie u odvolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O trovách tohto odvolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o uplatnenom nároku vo veci samej.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.
V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).