Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sa/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. K. XXX/X, XXX XX I., právne zast.: JUDr. Pavel Labáth, advokát, so sídlom Holíčska 13, 851 05 Bratislava, IČO: 52 003 183, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 72308-3/2020-BA zo dňa 02.10.2020, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 72308-3/2020-BA zo dňa 02. októbra 2020, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočky č. 6401-17/2020 zo dňa 10. júla 2020 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške, ktorá bude určená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca utrpel pracovný úraz ako zamestnanec dňa 26.05.2016 pri páde z lešenia pri zatepľovaní budovy. Utrpel viaceré zlomeniny dolných končatín, panvy, rebier, (polytrauma). Žiadosťou zo dňa 08.08.2019 žalobca požiadal o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. K žiadosti doložil lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 01.08.2019, vypracovaný posudzujúcim lekárom A.. A. J., zástupcom prednostu kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. V lekárskom posudku posudzujúci lekár určil celkovo 1 015 bodov so 100 % navýšením podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o náhrade za bolesť“) na 2 030 bodov. Konkrétne určil posudzujúci lekár nasledujúce položky: 328. habituálne vykĺbenie ramena vľavo, s následnou instabilitou 165 bodov 396b obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu stredne ťažké, vpravo 150 bodov 399a trvalé následky po poranení mäkkého kolena s príznakmi poškodenia menisku bez preukázaných blokád, vpravo 100 bodov 410c obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu ťažké vľavo 200 bodov 410c obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu ťažké vpravo 200 bodov 412b obmedzenie pronácie a supinácie nohy stredne ťažké vpravo 80 bodov 433b keloidné jazvy po poraneniach alebo po operačných zákrokoch 1 až 50 cm2 povrchu tela 120 bodov

2. Posudzujúci lekár uviedol, že bodové hodnotenie navyšuje podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť o 100 % vzhľadom na výrazné obmedzenie možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Uviedol ďalej, že úraz s trvalými následkami utrpel poškodený vo veku 38 rokov a bola mu priznaná miera invalidity 75 %.

3. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne po vykonaní kontrolného bodového hodnotenia nesúhlasil s bodovým hodnotením stanoveným posudzujúcim lekárom. Výzvou zo dňa 09.10.2019, s dvomi urgenciami z 30.01.2020 a 28.05.2020, si posudkový lekár vyžiadal stanovisko k lekárskemu posudku. Posudkový lekár nesúhlasil so stanovenou položkou 396b s tým, že v predložených nálezoch je zdokladované len ľahké obmedzenie pohyblivosti pravého kolenného kĺbu, čomu zodpovedá položka 396a s počtom bodov 100. Ďalej rozporoval položku 399a s tým, že v predložených nálezoch z odborných vyšetrení nie je zmienka o poškodení menisku pravého kolena a CT vyšetrenie nie je k dispozícii. Rozporoval aj položku 410c s tým, že v doložených ambulantných správach sa uvádza len stredne ťažké poškodenie pohyblivosti obojstranne a nie ťažké, čomu zodpovedá položka 410b s počtom bodov 120. Posudkový lekár rozporoval aj navýšenie bodového hodnotenia o 100 % a vyjadril nesúhlas s týmto bodovým navýšením s tým, že vek, v ktorom žalobca utrpel pracovný úraz, patrí už do stredného veku dospelosti a priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % súvisí len s oblasťou zárobkovej činnosti, čo je zohľadnené vo vzťahu k práci, preto žiadal posudzujúceho lekára, aby presne zdôvodnil, v ktorej oblasti života poškodeného došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia následkom pracovného úrazu, pričom sa malo jednať o oblasť poškodenia vo vzťahu k sebe, k práci, k rodine a k spoločnosti. Posudkový lekár konštatoval, že sa jedná o obmedzenie a nie o úplnú stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, preto uznáva 50 % navýšenie bodového hodnotenia. Týmto požiadal posudzujúceho lekára o opravu lekárskeho posudku na základe nezrovnalostí v zhodnotení funkčných obmedzení vyplývajúcich z lekárskeho posudku a z doložených odborných nálezov. Taktiež požiadal o zváženie bodového navýšenia.

4. Posudzujúci lekár upravil lekársky posudok a uznal námietky posudkového lekára s tým, že položku 396b zmenil na položku 396a, 410c zmenil na položku 410b pri oboch členkových kĺboch. Vo vzťahu k položke 399a uviedol, že pri tomto type zlomeniny je takmer 100 % poranenie menisku mäkkého kolena, preto na tejto položke zotrval. Vo vzťahu k obmedzeniu oblasti života uviedol, že sa vyjadriť nevie, nakoľko nie je znalcom v tejto oblasti.

5. Na základe kontroly bodového hodnotenia bolo posudkovým lekárom stanovené hodnotenie vo výške 1 147,5 bodov a boli uznané jednotlivé počty bodov pri jednotlivých diagnózach tak, ako ich upravil posudzujúci lekár na základe výzvy posudkového lekára. Pri kontrolnom bodovom hodnotení ale nebolo akceptované posudzujúcim lekárom navrhnuté zvýšenie bodového hodnotenia pri položkách 328, 396a, 399a, 410b a 412d v rozsahu 100 %, ale len v rozsahu 50 %. Posudkový lekár svoj nesúhlas so 100 % bodovým navýšením podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť odôvodnil tým, že žalobca utrpel pracovný úraz ako 41 ročný s tým, že má čiastočne obmedzenú mobilitu s pomocou dvoch francúzskych barlí, sťaženou chôdzou po schodoch a na dlhšiu vzdialenosť, zdokumentovaným stredne ťažkým funkčným obmedzením v členkových kĺboch a ľahkým funkčným obmedzením hybnosti v pravom kolennom kĺbe. Je sebestačný, nie je odkázaný na pomoc inej osoby pri bežných životných činnostiach ani vo vzťahu k sebe, k práci, rodine a spoločnosti. Nejedná sa o úplnú stratu možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Pokiaľ ide o mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, táto súvisí len s oblasťou zárobkovej činnosti, vo vzťahu k práci, a posudzuje sa podľa iných podmienok a kritérií než priznanie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, a nemá vplyv na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

6. Na základe vyššie uvedeného bodového hodnotenia Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 6401-17/2020 zo dňa 10.07.2020 rozhodla, že žalobca podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“) má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 26.05.2016 v sume 23 249,- Eur (1 147,5 bodov) určenej podľa zákona o náhrade za bolesť a že nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 6 940,- Eur (342,5 bodu). V odôvodnení svojho rozhodnutia Sociálna poisťovňa uviedla listinné podklady, z ktorých vychádzala a poukázala na závery posudkového lekára uvedené v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolo konštatované, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom k dátumu ustálenia

zdravotného stavu vznikol v roku 2019, preto hodnota jedného bodu bola určená v sume 20,26 Eur. Ďalej bolo uvedené, že v lekárskom posudku z 01.08.2019 bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 1 490 bodov. Pri kontrole bodového hodnotenia zo dňa 01.07.2020 bolo ustálené, že posudkový lekár súhlasí s položkami po oprave lekárskeho posudku posudzujúcim lekárom v hodnote 1 147,5 bodov, z ktorých bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 23 249,- Eur určená ako súčin uvedeného počtu bodov a sumy 20,26 Eur za jeden bod. Posudkový lekár nesúhlasil so 100 % navýšením bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť, na ktorom posudzujúci lekár zotrval. Vo vzťahu k tomuto nesúhlasu Sociálna poisťovňa uviedla argumentáciu z kontrolného bodového hodnotenia.

7. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie, konkrétne do bodu 2, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 6 940,- Eur (342,5 bodov). Žalobca žiadal, aby nadriadený odvolací orgán prehodnotil odvolaním napadnuté rozhodnutie a priznal navýšenie hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku vystaveného ošetrujúcim lekárom, t. j. navýšenie o 100 %. Nebolo sporné stanovenie položiek bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ani ich bodové hodnotenie, preto žalobca zároveň žiadal, aby mu suma 23 249,- Eur bola vyplatená. Pri kontrolnom bodovom hodnotení vykonanom dňa 26.08.2020, po žalobcom podanom odvolaní, posudkový lekár pobočky zotrval na záveroch, že zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť je možné priznať len v rozsahu 50 %.

8. Pri kontrole bodového hodnotenia dňa 22.09.2020 posudkový lekár ústredia zotrval na správnosti záverov posudkového lekára pobočky. Poukázal na to, že neboli preukázané prípadné komplikácie po vykonaní chirurgických zákrokov u žalobcu, rekonvalescencia prebehla primerane, počas ktorej žalobca rehabilitoval a bol pravidelne kontrolovaný. V záznamoch ambulancie úrazovej chirurgie sú uvedené funkčné nálezy postihnutých končatín, podložené zobrazovacími vyšetreniami. Napriek závažnosti a početnosti traumatických zmien, aktuálne vyšetrenia preukazujú uspokojivé hojenie postihujúce dolné končatiny a ľavé rameno, neboli dokumentované neurocirkulačné poruchy. Stav po odstránení osteosyntenického materiálu dokumentujú stredne ťažké obmedzenia hybnosti v oblasti oboch členkov, s ľahkým obmedzením pohyblivosti v kolenných kĺboch, pri instabilite ľavého ramena. Podľa posudkového lekára ústredia môže žalobca aj v budúcnosti vykonávať manuálne práce s obmedzeniami, ktoré vyplývajú z citovaných obmedzení pohyblivosti končatín. Zdravotné postihnutie preto neodôvodňuje bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšiť na dvojnásobok, nakoľko nie je preukázaná úplná strata možnosti poškodenia uplatniť sa v živote a 50 % zvýšenie je primerané.

9. Rozhodnutím č. 72308-3/2020-BA zo dňa 02.10.2020 Sociálna poisťovňa ústredie ako orgán verejnej správy druhého stupňa rozhodla, že odvolanie žalobcu zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie.

10. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na závery z kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu vykonanej dňa 22.09.2020 posudkovým lekárom ústredia, kde sa posudkový lekár stotožnil so záverom a odôvodnením posudkového lekára pobočky. Ďalej Sociálna poisťovňa poukázala aj na to, že sa vyjadril aj odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia, ktorý sa v stanovisku č. zo dňa 30.09.2020 stotožnil s názorom posudkovej lekárky pobočky, ako aj posudkovej lekárky ústredia a konštatoval, že poškodený/žalobca je naďalej v dispenzarizácii a liečbe odborných lekárov, má plánované ďalšie zákroky. Kontrolnú lekársku prehliadku na účely invalidity má určenú na august 2021. Nie je vylúčená zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Bolo poukázané aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.11.2013, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že sťažením spoločenského uplatnenia je potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Sťaženie spoločenského uplatnenia je preto potrebné hodnotiť vo vzťahu k viacerým oblastiam života, ktoré spolu súvisia a vzájomne sa ovplyvňujú, to znamená, vo vzťahu k sebe, k rodine, k povolaniu a k spoločnosti.

11. Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na to, že úlohou posudkového lekára v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení je skontrolovať bodové hodnotenie vyhotovené posudzujúcim

lekárom, čo slúži na elimináciu chýb, či neodborných záverov posudzujúceho lekára. Jednou z možností na odstránenie zistených chýb je aj vrátenie lekárskeho posudku posudzujúcemu lekárovi na opravu, čo bolo vykonané aj v danom prípade. Takýto postup bol akceptovaný aj správnymi súdmi, vo vzťahu k čomu Sociálna poisťovňa poukázala na niektoré rozhodnutia správnych súdov. Ďalej podľa Sociálnej poisťovne, ak posudzujúci lekár nevykoná požadovanú opravu, je úlohou Sociálnej poisťovne posúdiť, či je v danom prípade skutočný stav v zmysle zákona dostatočne zistený.

12. V tomto prípade posudková lekárka zistila chybu posudzujúceho lekára pri spracovaní posudku zo dňa 01.08.2019, spočívajúcu v nesprávnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného položkou 396b a položkou 410c použitou dvakrát a v nedôvodnosti navýšenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 100 % pri položkách 328, 396b, 399a, 410c (použitej dvakrát) a 412b. Posudzujúci lekár uznal svoju chybu a opravil posudok, v dôsledku čoho nebolo základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného po oprave už sporné. Posudzujúci lekár ale zotrval na 100 % navýšení bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pri položkách 328, 396a, 399a, 410b (použitej dvakrát) a 412b. V odvolaní bolo namietané teda len nepriznanie náhrady v sume zodpovedajúcej 100 % navýšeniu bodového hodnotenia pri niektorých položkách. Účelom úrazovej dávky - náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie spoločenských úloh, pričom sa nehodnotí len schopnosť uplatniť sa v oblasti pracovného života ako je to pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok. V prejednávanom prípade bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, z čoho logicky vyplýva, že ani v oblasti pracovného života toto obmedzenie v súčasnosti nepredstavuje 100 %, teda úplnú stratu možnosti uplatniť sa v oblasti pracovného života. Aj odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia uviedol, že nie je vylúčená zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v budúcnosti. Pri posudzovaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa skúma obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či znemožnenie výkonu, či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania.

13. Posudkové lekárky dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili prečo nepovažujú 100 % navýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za primerané, pričom ich závery sú v súlade s odbornými lekárskymi nálezmi, zatiaľ čo posudzujúci lekár sám nevedel dostatočne takéto navýšenie odôvodniť, nakoľko v posudku zo dňa 30.06.2020 uviedol, že k obmedzeniam v jednotlivých oblastiach života sa nevie vyjadriť, pretože nie je znalcom „v tejto oblasti“. Posudkové lekárky využili všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej a posudkovej praxe, dali do súvisu vplyv následkov poškodenia zdravia predmetným pracovným úrazom na uplatnenie sa v živote a v spoločnosti a zistili, že mobilita (pohyblivosť) poškodeného je čiastočne obmedzená, pričom si dopomáha francúzskymi barlami pri chôdzi, má sťaženú chôdzu po schodoch a na dlhšiu vzdialenosť, stredne ťažké funkčné obmedzenie v členkových kĺboch a ľahké funkčné obmedzenie hybnosti v pravom kolennom kĺbe, je sebestačný, nie je odkázaný na pomoc inej osoby pri bežných životných činnostiach ani vo vzťahu k sebe, práci, rodine a v spoločnosti. V budúcnosti môže vykonávať manuálne práce v obmedzenom režime, t. j. sedavého charakteru, bez preťažovania dolných končatín na skrátený pracovný úväzok. Aj napriek subjektívnym pocitom poškodeného uvedené predstavuje v prípade poškodeného obmedzenie a nie úplnú stratu možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti, berúc do úvahu vek, v ktorom utrpel predmetný pracovný úraz.

14. Sociálna poisťovňa konštatovala, že prvostupňové rozhodnutie je zákonné a správne a žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by potvrdzovali správnosť jeho argumentácie z odvolania.

15. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ich zrušenia a vrátenia veci na nové konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

16. V bode I. a II. správnej žaloby žalobca popísal priebeh administratívneho konania a postup posudkových lekárov, posudzujúceho lekára a Sociálnej poisťovne.

17. V bode III. správnej žaloby žalobca uviedol, že postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne boli porušené jeho práva, a postup a rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú v rozpore so zákonom.

18. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 75 z roku 2012, v zmysle ktorého posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového hodnotenia stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom o náhrade za bolesť. Konkrétne žalobca citoval túto časť z rozhodnutia: „lekárska posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového hodnotenia stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.“ Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia podľa žalobcu orgány Sociálnej poisťovne svojvoľne a nezákonne krátili bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia uvedené v lekárskom posudku a takýto postup je v rozpore so zákonom.

19. Žalobca ďalej poukázal aj na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. zo dňa 21.08.2018, konkrétne žalobca poukázal na túto časť: „ postup žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy), ktorý neakceptoval lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vyhotovený posudzujúcim lekárom a svoje rozhodnutie založil výlučne na záveroch posudkových lekárov je aj v rozpore s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. vyslovil, že: samotný pojem kontrola bodového hodnotenia neznamená súčasne aj právo žalovanej meniť výšku bodového hodnotenia, ktoré bolo vypracované podľa a zároveň, že ... lekárska posudková činnosť žalovanej podľa zahŕňa kontrolu bodového hodnotenia, ale z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového hodnotenia stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonnou právnou úpravou“.

20. Posudzovanie, hodnotenie a určovanie bodovej hodnoty, ako aj prípadné navyšovanie bodového hodnotenia, sa vykonáva podľa zákona o náhrade za bolesť a podľa § 7 ods. 6 tohto zákona, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Ak boli pochybnosti o správnosti posudku, mala Sociálna poisťovňa postupovať v zmysle zákona a nie svojvoľne, nedôvodne a nezákonne krátiť bodové hodnotenie. Rozhodnutia orgánov Sociálnej poisťovne oboch stupňov o svojvoľnom, nezákonnom krátení bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku sú v rozpore so zákonom.

21. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako následku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania, je síce v plnej kompetencii posudzujúceho lekára, avšak pokiaľ ide o dávky poskytované Sociálnou poisťovňou z hľadiska účelného vynakladania prostriedkov na tieto dávky, sú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení povinní vykonať kontrolu bodového ohodnotenia za účelom posúdenia, či je hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia naozaj primerané skutočnému poškodeniu zdravia ako následku pracovného úrazu či choroby z povolania, ako to vyžaduje § 4 zákona o náhrade za bolesť, a teda, či položky použité v predloženom lekárskom posudku a priradené bodové hodnotenie zodpovedajú poškodeniu zdravia vyplývajúcemu zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, ako aj z osobného vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne.

22. Jednou z možností na odstránenie zistených chýb je vrátenie lekárskeho posudku posudzujúcemu lekárovi na opravu, čo bolo vykonané aj v prvostupňovom konaní. Správnosť tohto postupu posúdili aj správne súdy. Ak posudzujúci lekár nevykoná požadovanú opravu (ako to bolo v tomto prípade), je úlohou Sociálnej poisťovne posúdiť, či v danom prípade je skutočný stav v zmysle zákona dostatočne zistený. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

zo dňa 11.01.2013, konkrétne na záver: „ak nedôjde k oprave lekárskeho posudku, je úlohou žalovanej (poznámka Sociálnej poisťovne) posúdiť, či v danom prípade je skutkový stav zistený. V kladnom prípade skutkové závery právne posúdiť a podľa výsledku rozhodnúť.“.

23. Posudková lekárka pobočky zistila chybu posudzujúceho lekára pri vypracovaní posudku zo dňa 01.08.2019, spočívajúcu v nesprávnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu a navýšenia stanoveného bodového hodnotenia. Posudzujúci lekár svoju chybu pri niektorých položkách uznal a základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v prejednávanej veci po oprave už nebolo sporné. Naďalej však posudzujúci lekár zotrval na 100 % navýšení bodového hodnotenia pri položkách 328, 396a, 399a, 410b (použité dvakrát) a 412b, pričom uznal, že k obmedzeniam v jednotlivých oblastiach života sa nevie vyjadriť, pretože nie je znalcom „v tejto oblasti“.

24. Účelom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony žalobcu, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie spoločenských úloh. Nehodnotí sa len schopnosť uplatniť sa v oblasti pracovného života ako je to pri skúmaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidného dôchodku, ktorá bola v prípade žalobcu určená v rozsahu 75 %, z čoho logicky vyplýva, že ani v oblasti pracovného života toto obmedzenie nepredstavuje 100 %, teda úplnú stratu možnosti uplatniť sa v oblasti pracovného života. Pri posudzovaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa skúma obmedzenie účasti žalobcu na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľby životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania.

25. Posudkové lekárky dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili, prečo nepovažujú 100 % navýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za primerané, ich závery sú v súlade s odbornými lekárskymi nálezmi a posudzujúci lekár sám nevedel dostatočne navýšenie odôvodniť ani posúdiť jeho správnosť. Posudkové lekárky využili profesionálne skúsenosti z medicínskej a posudkovej praxe, dali do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia predmetným pracovným úrazom na uplatnenie sa v živote a v spoločnosti a zistili, že mobilita (pohyblivosť) žalobcu je čiastočne obmedzená, je sebestačný, nie je odkázaný na pomoc inej osoby, pri bežných životných činnostiach ani vo vzťahu k sebe, práci, rodine a spoločnosti, aj v budúcnosti môže vykonávať manuálne práce v obmedzenom režime. Toto predstavuje obmedzenie a nie úplnú stratu možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti, berúc do úvahy vek, v ktorom žalobca utrpel pracovný úraz.

26. Ďalej Sociálna poisťovňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.02.2020, v ktorom Najvyšší súd SR v súvislosti s otázkou aplikácie § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť konštatoval, že: „keďže ide o otázku právnu, znalcovi ani neprináleží právne posudzovanie aplikácie uvedenej právnej normy, čo patrí do výlučnej právomoci Sociálnej poisťovne. K otázke zvýšenia hodnoty bodového hodnotenia a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 uvedeného zákona v prípade žalobcu by sa mohol znalec vyjadriť až po preukázaní nepriaznivých dôsledkov poškodenia zdravia žalobcu v dôsledku úrazu pre životné úkony žalobcu ako poškodeného pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb, vyplývajúcich z objektívnych skutočností.“ Z toho vyplýva, že hoci má posudzujúci lekár v zmysle zákona o náhrade za bolesť oprávnenie zvýšiť bodové hodnotenie až na dvojnásobok, uvedené by bolo dôvodné až po preukázaní nepriaznivých dôsledkov poškodenia zdravia žalobcu v dôsledku predmetného pracovného úrazu pre životné úkony žalobcu ako poškodeného pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb, odôvodňujúcich takéto navýšenie, čo sám posudzujúci lekár nedokázal posúdiť, nakoľko uznal, že sa k tomu vyjadriť nevie. Sociálna poisťovňa preto považuje hodnotenie posudkových lekárok, s ktorými sa stotožnil aj odbor lekárskych posudkových činností ústredia, ktorý bol požiadaný o stanovisko, za správne a v súlade so zákonom.

27. K možnosti nariadenia znaleckého dokazovania Sociálna poisťovňa považovala za potrebné uviesť, že v nadväznosti na ust. § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Ide o fakultatívne ustanovenie zákona, ktoré konajúca organizačná zložka môže ale nemusí využiť. V prípade žalobcu orgány Sociálnej poisťovne nepovažovali znalecké dokazovanie za potrebné, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že otázku navýšenia bodového hodnotenia

sťaženia spoločenského uplatnenia Sociálna poisťovňa s poukazom aj na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nepovažuje za spornú potom, čo sa na rovnakom závere pri nezávislom posúdení veci zhodli ako posudková lekárka pobočky, tak aj posudková lekárka ústredia, ako aj odbor lekárskych posudkových činností ústredia, pričom posudzujúci lekár navýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v opravnom posudku sám nevedel dostatočne odôvodniť, pričom v ostatnom uznal námietky posudkovej lekárky pobočky. Ďalej ešte Sociálna poisťovňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 02.02.2017, v zmysle ktorého k požiadavke na vypracovanie znaleckého posudku bolo uvedené: „je potrebné uviesť, že vypracované posudky posudkovými lekármi podľa súdnej praxe sa považujú za rovnocenné“.

28. Sociálna poisťovňa vyhodnotila žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné a žiadala, aby správny súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

29. V replike žalobca poukázal na to, že posudková lekárka vyzvala posudzujúceho lekára k revízii bodového hodnotenia. Ďalej uviedol, že A.. A. J., zástupca prednostu kliniky traumatológie Fakultnej nemocnice F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici bol zároveň aj ošetrujúcim lekárom a operatérom žalobcu. Žalobca absolvoval viacero operačných výkonov a všetky vykonával tento lekár, aj všetky kontroly po operáciách absolvoval žalobca u tohto lekára, a teda tento lekár najlepšie pozná jeho zdravotný stav, ako aj charakter a rozsah trvalých následkov žalobcu, ako aj prognózu vývoja zdravotného stavu a trvalých následkov. V prípade trvalých následkov sa jedná o trvalé následky poúrazového traumatologického charakteru. Ani jedna z posudzujúcich lekárok Sociálnej poisťovne nemá odbornosť chirurg - traumatológ, prípadne ortopéd. Vzhľadom k charakteru, závažnosti a rozsahu trvalých následkov mal žalobca za to, že lekár inej odbornosti nie je plne kompetentný posudzovať uvedené, a ani dopad týchto trvalých následkov v praktickom živote človeka, a už vôbec nie ich prognózu do budúcnosti.

30. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nie je posudzujúcim lekárom, je zamestnancom žalovanej. Pojem „kontrola bodového hodnotenia“ neznamená právo Sociálnej poisťovne meniť výšku bodového hodnotenia, ktoré bolo určené vypracovaným lekárskym posudkom podľa § 7 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

31. Žalobca ďalej poukázal na to, že určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo zákonom zverené posudzujúcim lekárom, pričom lekárska posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona o Sociálnom poistení zahŕňa iba kontrolu bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R75/2012 však z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia stanoveného v lekárskom posudku, vydanom v súlade so zákonom o náhrade za bolesť. Z citovaného judikátu vyplýva, že pokiaľ pri kontrole bodového hodnotenia nároku posudkoví lekári dospeli k inému názoru, než aký bol obsiahnutý v lekárskom posudku, mal žalovaný ako poskytovateľ náhrady postupovať podľa § 7 ods. 6 zákona o náhrade za bolesť a požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.06.2013).

32. Rovnaký názor bol vyslovený aj Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. zo dňa 21.08.2014, kde súd označil postup Sociálnej poisťovne, keď nebol akceptovaný lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia a svoje rozhodnutie Sociálna poisťovňa založila výlučne na záveroch posudkových lekárov, za rozporný s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, konkrétne s názorom vysloveným v rozsudku sp. zn. .

33. Posudzovanie trvalých následkov poškodenia zdravia, posudzovania zdravotnej spôsobilosti v súvislosti s pracovným potenciálom, je vecou výlučne medicínskou a nie právnou. Toto konštatoval aj Najvyšší súd, keď uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a s tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je výlučne vecou odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.05.2020.

34. Žalobca musí pri chôdzi používať dve francúzska barly, na obidvoch dolných končatinách mal otvorené zlomeniny členkov, obe nohy mu v oblasti členkov aj po krátkej chôdzi zapúchajú, má výrazné

bolesti a obmedzenú hybnosť oboch členkových kĺbov. Pravú nohu nedokáže zohnúť, nemôže si čupnúť, kľaknúť, pätu pravej nohy mal roztrieštenú, päta ho stále bolí. Nemôže nosiť spoločenskú obuv s tvrdým podpätkom, nosí len športovú obuv s mäkkou podrážkou, najmä v oblasti päty. Panva sa mu po zlomenine zle zrástla, jednu stranu má o 1,5 cm nižšie, trpí instabilitou v oblasti panvy a dierkovej chrbtice a má v tejto oblasti bolesti. Má problémy pri chôdzi, nemôže dlhšie sedieť, pretože pociťuje výrazné bolesti od panvy smerom k driekovej chrbtici. V dôsledku habituálneho vykĺbenia ľavého ramena má obmedzenú hybnosť ľavého ramena, má výrazne nižšiu silu v ľavej ruke, nie je schopný v nej prenášať, skladať, vykladať ťažšie predmety, čo pred úrazom zvládal. V oblasti ľavého ramenného kĺbu má tiež časté bolesti. Má obmedzenie hybnosti kolenného kĺbu, bolesti a instabilitu kolenného kĺbu. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára bude nutná totálna endoprotéza - výmena kolenného kĺbu za umelý. Prognóza zdravotného stavu žalobcu má zhoršujúcu sa tendenciu a rozsah trvalých následkov a obmedzenia žalobcu sa budú len zhoršovať.

35. Žalobca bol pred úrazom zdravý vitálny človek, v doterajších zamestnaniach pracoval fyzicky, okrem základnej školy nemá ukončené žiadne vyššie vzdelanie. Z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti nie je schopný pracovať nielen na pôvodnej pracovnej pozícii, ale ani na inej obdobnej pracovnej pozícii. Pred úrazom zvládal všetky domáce práce, práce v záhrade a tieto už nie je schopný vykonávať, rovnako nie je schopný venovať sa športovým záľubám. Za súčasnej spoločenskej, ekonomickej a pandemickej situácie s jeho zdravotným stavom je šanca zamestnať sa prakticky nulová. Pred úrazom zarábal viac ako 1 000,- Eur a jeho zárobok bol hlavným finančným zdrojom rodiny. V súčasnosti je jediným finančným zdrojom invalidný dôchodok vo výške 180,- Eur. Poukázal ďalej na zlú finančnú situáciu v rodine s tým, že stav po úraze výrazne obmedzil jeho spoločenské uplatnenie vo všetkých oblastiach života a došlo aj k značnému zhoršeniu kvality života. Tieto následky poškodenia zdravia trvalo a výrazne sťažili možnosť jeho spoločenského uplatnenia a sebarealizácie, a to nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 100 % tak považoval žalobca za dôvodné.

36. Žalovaná nevyužila právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu - zaujať dupliku ( ).

37. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa na 19.08.2021. Na pojednávaní pred správnym súdom sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom svojich písomných prednesov.

38. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že rozhodnutia sú v rozpore s , a Správneho poriadku. Podľa žalobcu bol dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa , pretože skutkový stav nebol dostatočne zistený. Ďalej zdôraznil, že najkompetentnejšou osobou na posúdenie zdravotného stavu a aj zostatkového potenciálu žalobcu je jeho ošetrujúci lekár A.. A. J., ktorý bol jeho operatérom, u ktorého absolvoval kontroly a bol aj posudzujúcim lekárom. Zdôraznil, že z lekárskych správ a nálezov vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bude mať zhoršujúcu sa tendenciu. Poukázal na rozpory v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne a uviedol, že Sociálna poisťovňa nehodnotila a neskúmala skutočnosti, z ktorých je potrebné vychádzať pri obmedzení stupňa uplatnenia v spoločenskej oblasti následkom zdravotného postihnutia. Uviedol, že žalobca vykonával manuálnu fyzicky náročnú prácu pred úrazom a toto už nie je schopný. Po úraze nie je schopný sa zamestnať, navyše žije v regióne s 20 % nezamestnanosťou. Poukázal na zlú finančnú situáciu rodiny. Uviedol, že žalobca nevie dlhodobo stáť, nevie dlhodobo chodiť, chodí o pomoci dvoch francúzskych barlí a nie je schopný ani nosiť ťažké veci. Je aj liečený v psychiatrickej ambulancii. V rámci spoločenského života nie je schopný športovať a vykonávať svoje záľuby.

39. Poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že Sociálna poisťovňa sa pridržiava svojho vyjadrenia k správnej žalobe, rozhodnutie považuje za zákonné a žiada ho zamietnuť. Zdôraznila, že v tomto konaní nepostupuje Sociálna poisťovňa podľa Správneho poriadku, ale podľa zákona o sociálnom poistení, kde sú uvedené obdobné ustanovenia ako ustanovenia Správneho poriadku, na ktoré poukázal právny zástupca žalobcu. Skutkový stav bol dostatočne zistený, posudzujúci lekár uznal niektoré námietky posudkovej lekárky z kontrolného bodového hodnotenia a k zvýšeniu bodového hodnotenia uviedol, že sa vyjadriť nevie, nakoľko nie je znalcom v tejto oblasti. Poukázala ďalej na to, že žalobca sa aj po úraze viackrát zamestnal, a to na základe dohôd o pracovnej činnosti. K príjmom pred pracovným úrazom uviedla, že tieto nemohli byť vo výške 1 000,- až 1 500,- Eur, nakoľko o tom nesvedčí ani výška invalidného dôchodku 180,- Eur. O tom, že zárobky boli nízke, svedčí aj to, že výška nemocenskej dávky predstavovala cca 5,- Eur. Ust. rieši prípady hodné osobitného

zreteľa, keď základné bodové ohodnotenie nedokázalo vyrovnať následky zdravotného postihnutia, v takejto výške sa priznáva bodové hodnotenie u poškodených, kde je úplná strata schopnosti uplatniť sa v spoločenskom živote. Poukázala tiež na to, že v súvislosti s týmto pracovným úrazom bolo žalobcovi vyplatených 70 735,- Eur ako bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. So žalobcom bolo konané objektívne, nakoľko v konaní o bolestnom bol aj prizvaný znalec a bol vypracovaný znalecký posudok.

40. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ako aj postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie podľa zrušil, podľa ods. 3 tohto ustanovenia, zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a podľa ods. 4 tohto ustanovenia vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

41. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

42. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

43. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

44. Podľa ; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

45. Podľa § 2 ods. 2 a 3 zákona o náhrade za bolesť; (2) Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok"). (3) Na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

46. Podľa § 4 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť; náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

47. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona o náhrade za bolesť; (1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

48. Podľa § 7 ods. 1 a 6 zákona o náhrade za bolesť; (1) Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. (6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

49. Podľa § 10 ods. 1 a 4 zákona o náhrade za bolesť; (1) Posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. (4) Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.

50. Podľa § 99 zákona o sociálnom poistení; poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

51. Podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.

52. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí a predložených administratívnych spisov vyplýva, že otázka základného bodového hodnotenia nebola sporná. Po písomnej konzultácii posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne pobočky s posudzujúcim lekárom došlo zo strany posudzujúceho lekára k úprave bodového hodnotenia. Posudzujúci lekár uznal námietky voči niektorým položkám, na bodovom hodnotení jednej diagnózy zotrval, a následne už medzi posudzujúcim a posudkovým lekárom bola v základnom bodovom hodnotení zhoda.

53. Sporné zostalo navýšenie základného bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť, keď posudzujúci lekár bodové hodnotenie navýšil o 100 % a posudkové lekárky Sociálnej poisťovne znížili toto bodové hodnotenie na 50 %.

54. Z lekárskeho posudku vypracovaného pre účely uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 01.08.2019 vyplýva, že A.. A. J. ako posudzujúci lekár hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia tak, že pri všetkých položkách základného hodnotenia, okrem položky 433b, toto navýšil o 100 % podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť. Toto navýšenie odôvodnil tak, že došlo k výraznému obmedzeniu možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti, úraz utrpel vo veku 38 rokov a bola mu priznaná miera invalidity 75 %. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne pobočky vo svojich výzvach upozornila posudzujúceho lekára na nedostatky, a to na nesúlad diagnostických záverov a bodového hodnotenia, ktoré nezodpovedalo podľa jej názoru odborným lekárskym nálezom a správam. Zároveň vyzvala posudzujúceho lekára A. A. J., aby zdôvodnil, v ktorej oblasti života došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia - vo vzťahu k poškodenému ako sebe samému, k rodine, k práci a spoločnosti. Konštatovala, že v prípade žalobcu nešlo o stratu ale o obmedzenie schopnosti uplatniť sa v živote, preto Sociálna poisťovňa uznala navýšenie len o 50 %.

55. Posudzujúci lekár A.. A. J. v rámci opravy bodového hodnotenia uznal námietky vo vzťahu k trom diagnózam, vo vzťahu k jednej diagnóze toto neuznal (poškodenie menisku), k zvýšeniu bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť uviedol, že sa nevie vyjadriť, pretože nie je znalec v tejto oblasti.

56. Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je zákonom o náhrade za bolesť zverené posudzujúcemu lekárovi (lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví), rovnako ako aj zvýšenie bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť. Sťaženie spoločenského uplatnenia je v § 2 ods. 2 tohto zákona definované ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia má preto určitým spôsobom kompenzovať negatívne následky poškodenia zdravia v živote poškodeného pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb a pri plnení jeho spoločenských úloh.

57. Sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotí posudzujúci lekár podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti zákona o náhrade za bolesť a pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia hodnotí posudzujúci lekár závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. Zvýšenie bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť prichádza do úvahy, ak je dokumentované také obmedzenie alebo strata možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, ktoré nebolo dostatočne kompenzované v rámci základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne vykonáva v rámci lekárskej posudkovej činnosti kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.

58. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, vypracovanie bodového hodnotenia, a aj zvýšenie bodového hodnotenia, patrí teda do kompetencie posudzujúceho lekára. V prejednávanej veci posudzujúci lekár A. A. J. zvýšil bodové ohodnotenie, a ako to vyplýva z lekárskeho posudku ním vypracovaného, prihliadol na vek žalobcu, na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % stanovenú pre účely invalidity a všeobecne uviedol, že ide o výrazné obmedzenie žalobcu uplatniť sa v živote a spoločnosti.

59. Aj keď je vyššie uvedené odôvodnenie zvýšenia bodového ohodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť stručné, je z neho zrejmé, že posudzujúci lekár za zásadné považoval výrazné zníženie pracovného potenciálu a vek poškodeného, v ktorom utrpel pracovný úraz. Posudková lekárka pobočky vyzvala posudzujúceho lekára na zdôvodnenie zvýšenia bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť. Odpoveď posudzujúceho lekára bola nekonkrétna, s tým, že iba uviedol, že nevie toto vyhodnotiť a zdôvodniť, pretože nie je odborníkom v tejto oblasti. Takéto vyjadrenie posudzujúceho lekára ale nemožno pričítať v konečnom dôsledku na ťarchu žalobcu. Posudzujúcemu lekárovi zákon zveruje vyhotoviť bodové hodnotenie pre účely uplatňovania nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj zvýšenie bodového hodnotenia. Keďže je v kompetencii posudzujúceho lekára aj zvýšenie bodového hodnotenia, musí aj navrhované zvýšenie dostatočne odôvodniť. Preto Sociálna poisťovňa mala opakovane vyzvať posudzujúceho lekára a trvať na tom, aby vysvetlil úvahy pri zvýšení bodového hodnotenia, pretože potom je ním navrhované zvýšenie bodového hodnotenia nepreskúmateľné.

60. Ďalej je potrebné uviesť, že Sociálna poisťovňa a jej posudkové lekárky poukazujú na to, že pri sťažení spoločenského uplatnenia sa má jednať o vyhodnotenie dopadu negatívnych následkov poškodenia zdravia vo vzťahu k sebe, k práci, k rodine a v spoločnosti, teda že ide o širšie spektrum dopadov následkov postihnutia zdravia. Takéto posúdenie ale pri kontrole bodového hodnotenia posudkové lekárky Sociálnej poisťovne nevykonali. V záveroch posudkových lekárov je uvedené, že žalobca chodí za pomoci dvoch francúzskych barlí, že má sťaženú chôdzu po schodoch a na dlhšiu vzdialenosť, že má obmedzenie pohyblivosti členkových kĺbov a kolenného kĺbu, ďalej, že je sebestačný a že nie je odkázaný na pomoc inej osoby pri bežných životných činnostiach ani vo vzťahu k sebe, k práci, k rodine a v spoločnosti. V kontrolnom bodovom hodnotení posudková lekárka ústredia skôr hodnotila priebeh liečby - operačných zákrokov, výber osteosyntetického materiálu, hojenie, či boli alebo neboli komplikácie pri operáciách a pri vybratí osteosyntetického materiálu, ako aj následnú

hybnosť kĺbov. Z tohto ale nie je zrejmé, že by posudkoví lekári hodnotili pri kontrole bodového hodnotenia, konkrétne pri zvýšení bodového hodnotenia vykonaného posudzujúcim lekárom, tie aspekty, ktoré žiadali od posudzujúceho lekára, teda, že by hodnotenie vykonali tým spôsobom, ako to vyžadovali od posudzujúceho lekára. Na jednej strane posudkoví lekári, a aj Sociálna poisťovňa v konečnom rozhodnutí, vytýkali posudzujúcemu lekárovi, že prihliadal na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 %, ktorá bola určená pre účely invalidného dôchodku, ale v podstate jedinú oblasť, ktorá bola konkrétne hodnotená posudkovou lekárkou ústredia, bola taktiež oblasť pracovného uplatnenia, keď uviedla, že žalobca môže vykonávať manuálne práce ako robotník s obmedzeniami vyplývajúcimi z obmedzení pohyblivosti končatín. Aj keď správny súd v kompetencii správneho súdu nie je vykonávať medicínske hodnotenie, aj tento záver je ťažko akceptovateľný, pretože je ťažké akceptovať, že by žalobca vedel vykonávať manuálnu prácu robotníka, keď pre účely invalidného dôchodku bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 %. Je pravdou, že invalidný dôchodok je inou dávkou sociálneho zabezpečenia, sú nastavené iné kritériá pre jeho priznanie, ale pri hodnotení následkov poškodenia zdravia v pracovnej oblasti má miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určite výpovednú hodnotu.

61. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.02.2020, na ktoré poukázala žalovaná, je potrebné uviesť, že zo strany žalovanej bolo neúplne poukazované na závery z tohto rozhodnutia. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí nevylúčil možnosť, aby sa mohol znalec vyjadriť aj k otázke zvýšenia bodového hodnotenia, avšak uviedol, že znalec by sa mohol vyjadriť až po preukázaní nepriaznivých dôsledkov poškodenia zdravia pre životné úkony pri uspokojovaní životných a spoločenských potrieb poškodeného, vyplývajúcich z objektívnych skutočností. Aj v tomto rozhodnutí bolo Sociálnej poisťovni vyčítané, že nevenovala náležitú pozornosť zisťovaniu dôsledkov úrazu poškodeného na jeho ďalší život a obmedzenia pri uspokojovaní životných a spoločenských potrieb.

62. Z vyššie uvedených dôvodov uznal správny súd za dôvodné žalobné námietky a pristúpil k zrušeniu rozhodnutí Sociálnej poisťovne. V ďalšom konaní bude úlohou Sociálnej poisťovne opätovne sa zaoberať bodovým hodnotením vypracovaným posudzujúcim lekárom, kde bolo navrhované zvýšenie bodového hodnotenia až o 100 %. Je potrebné vyzvať posudzujúceho lekára, aby vysvetlil toto zvýšenie bodového hodnotenia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že posudzujúcemu lekárovi patrí kompetencia vykonať bodové hodnotenie, ako aj zvýšenie bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť, preto nemožno akceptovať odôvodnenie, že nie je znalcom v tejto oblasti. Ak navýšenie v bodovom hodnotení uvedie, musí uviesť, na základe akých skutočností k zvýšeniu dospel, v akých konkrétnych oblastiach života žalobcu sa prejavujú následky úrazu (napr. nemôže sa vzdelávať, nemôže pracovať, nemôže športovať a podobne). Ďalej je potrebné, aby aj posudkoví lekári pri kontrole bodového hodnotenia zohľadnili práve tie kritériá, na ktoré poukazovala Sociálna poisťovňa vo svojich rozhodnutiach a vyjadreniach, a to aby bola hodnotená oblasť sebaobsluhy, vzťahu žalobcu k rodine, jeho možnosti uplatnenia sa a realizácie v rodinnom živote, v pracovnom živote a v spoločenskej oblasti (kultúra, šport a podobne).

63. Na pojednávaní pred správnym súdom poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že navýšenie v rozsahu 100 % sa priznáva tým poškodeným, u ktorých došlo k úplnej strate schopnosti realizovať sa v oblasti spoločenskej, v oblasti práce, v oblasti rodiny a v oblasti osobného života. Takéto závery ale v rozhodnutiach preskúmavaných na základe podanej správnej žaloby neboli uvedené. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania, orgány verejnej správy nemôžu v konaní pred správnym súdom dodatočne odôvodňovať svoje rozhodnutia.

64. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského súdu, k týmto správny súd považuje za potrebné uviesť, že závery obsiahnuté v týchto rozhodnutiach sa týkali postupu Sociálnej poisťovne pri základnom bodovom hodnotení v prípade, ak posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nesúhlasili s bodovým hodnotením posudzujúceho lekára, a posúdenia ich kompetencie na zmenu bodového hodnotenia vypracovaného posudzujúcim lekárom (krátenie). V prejednávanej veci otázka základného bodového hodnotená nebola sporná a po písomnej konzultácii posudkového a posudzujúceho lekára došlo k čiastočnej úprave bodového hodnotenia zo strany posudzujúceho lekára. V prejednávnanej veci bola sporná otázka zvýšenia bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť. Toto zvýšenie bodového hodnotenia nebolo dostatočne odôvodnené posudzujúcim lekárom a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne taktiež neuviedli konkrétne dôvody, pre ktoré považovali

zvýšenie bodového hodnotenia v rozsahu 100% za nesprávne a prečo podľa ich názoru patrilo žalobcovi zvýšenie len v rozsahu 50%. Túto skutočnosť považoval správny súd za výraznú odlišnosť v skutkových okolnostiach prejednávanej veci oproti rozhodnutiam, na ktoré žalobca poukazoval.

65. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).