Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-234-2021.pdf
PDF · 99.04 KB
Case nature
Subarea
11CoP/234/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - E.. C. W., nar. XX.XX.XXXX bytom D. II. XXXXX/X, XXX XX T., zastúpená Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 50 187 309, a otec - E.. E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. k R.u XXX/XX, XXX XX W., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 23.06.2020, č.k. 28P/67/2020-99, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že
Otec je povinný zaplatiť výživné na maloletého I. W., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 450 eur za obdobie od 23.06.2020 do 31.08.2020 (do nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 22P/131/2019-246, zo dňa 12.06.2020, vo výroku o výživnom na maloletého I. W.), k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II, uznesením, zo dňa 23.06.2020, č.k. 28P/67/2020-99, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť predbežne platiť výživné na maloletého I. W., nar. XX.XX.XXXX v sume 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1, § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 331 ods. 1, 2 § 366 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a po preskúmaní návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu a o dočasnej potrebe uloženia povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne. Z podaného návrhu zistil, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec dobrovoľne prispieva na výživu maloletého od februára 2020, naposledy poukázal výživné v sume 130 eur v apríli 2020. Konštatoval, že na Okresnom súde Bratislava V je pod sp. zn. 22P/131/2019 vedené konanie o rozvod manželstva rodičov a úpravu ich pomerov k maloletému na čas po rozvode, v ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Dospel k záveru, že matka preukázala existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému a za primeranú na zabezpečenie nevyhnutných potrieb maloletého považoval stanovenú sumu výživného. Takéto rozhodnutie vyhodnotil ako súladné so záujmom maloletého, najmä v zabezpečení nevyhnutných
výdavkov, predovšetkým na stravu, školu, oblečenie, drogériu, dopravu a pod. Výživné v sume 150 eur mesačne považoval za primerané, zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého v nevyhnutnej miere, dostatočne pokrývajúce jeho náklady s prihliadnutím aj na skutočnosť, že majetkové pomery otca nemal preukázané. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nevysporiadal s jeho podaniami, čím mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že o podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dozvedel z oznámenia Okresného súdu Bratislava II, o postúpení veci na Okresný súd Bratislava V, kde prebiehalo konanie o rozvod manželstva rodičov. Prostredníctvom svojej advokátky (Advokátska kancelária LÖWY & LÖWY s.r.o.) podal dňa 19.05.2020 vyjadrenie k návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré sa však nenachádzalo ani v spise vo veci rozvodu manželstva vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P 131/2019 a ani v spise v danom konaní. Následne dňa 23.06.2020 o 9.04 hod. podal emailom nové vyjadrenie zo dňa 22.06.2020, ktorého súčasťou bolo aj jeho vyjadrenie zo dňa 19.05.2020 a zápisnica z pojednávania vo veci rozvodu konaného dňa 12.06.2020. Vydanie napadnutého uznesenia považoval za účelové, keď sa súd prvej inštancie nemusel vysporiadať s jeho písomným vyjadrením. V tejto súvislosti upozornil na časovú pečiatku na napadnutom uznesení v elektronickej podobe, podľa ktorej bolo podpísané až dňa 30.06.2020 o 17.13 hod., pričom k jeho vydaniu a vyhotoveniu došlo teda dňa 30.06.2020. Poukázal na § 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente). Namietal nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie, že v konaní o rozvod manželstva rodičov nebolo dosiaľ rozhodnuté, keď Okresný súd Bratislava V vo veci rozvodu vedenej pod sp.zn. 22P/131/2019 vydal dňa 12.06.2020 (t.j. pred vydaním napadnutého uznesenia) rozsudok, ktorým rozviedol manželstvo rodičov, upravil pomery manželov k maloletému dieťaťu, vrátane výživného a styku. Vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť daného rozsudku v časti výroku o výživnom na maloletého nemôže byť, podľa jeho názoru, splnená podmienka na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Zdôraznil, že napadnuté uznesenie mu bolo doručené dňa 16.09.2020, keď sa stalo predbežne vykonateľným, pričom rozsudok vo veci rozvodu manželstva prevzal dňa 31.08.2020, v dôsledku čoho nadobudol výrok o povinnosti platiť výživné predbežnú vykonateľnosť. Vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť daného rozsudku nemôže existovať potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keďže o výživnom na maloletého je rozhodnuté. Výrok napadnutého uznesenia, z ktorého nevyplýva určenie doby, dokedy má výživné platiť, považoval za zmätočný. Poukázal na to, že od 10.03.2020 sa s maloletým stretával v priemere počas 6 dní v priebehu dvoch týždňov, pričom súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil jeho podiel na úhrade nákladov maloletého v čase, kedy zabezpečoval starostlivosť o neho. Vyslovil názor, že platbami výživného na maloletého sumou po 100 eur mesačne v danom čase bola výživa maloletého v nevyhnutnej miere riadne zabezpečená a neexistoval dôvod na úpravu neodkladným opatrením. Zdôraznil, že matka odôvodňovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia najmä vysokými nákladmi na materskú školu, avšak v čase podania návrhu, ako aj v čase vydania napadnutého uznesenia až do 31.08.2020 (do konca mesiaca, v ktorom maloletý dosiahol vek tri roky) poberala príspevok na materskú školu vo výške 370 eur.
4. V doplnení odvolania doručenom odvolaciemu súdu dňa 19.11.2020 otec navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava V. Súdu prvej inštancie vytkol, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či sa ním nariaďuje neodkladné opatrenie pred alebo po začatí konania vo veci samej ani či vec sama sa má týkať určenia výživného na čas pred rozvodom alebo na čas po rozvode. Poukázal na skutočnosť, že jediné prebiehajúce konanie je konanie o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/131/2019, ktorý by bol súdom príslušným na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej. Pokiaľ má ísť o neodkladné opatrenie pred začatím konania, súd prvej inštancie, podľa jeho názoru, konal v rozpore s § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 CSP, keď bol povinný matke ako navrhovateľke uložiť povinnosť podať v určenej lehote žalobu, resp. ju poučiť o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, čo však neurobil. Namietal, že napadnuté uznesenie vydal miestne nepríslušný súd, čím mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tiež namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval
vylúčený sudca a nesprávne obsadený súd. Zdôraznil, že podmienky miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava II neboli dané najmä z dôvodu bydliska maloletého, ktoré bolo určené dohodou rodičov pri jeho narodení na adrese M., kde v tom čase obaja rodičia žili v spoločnej domácnosti, a preto bola na konanie o rozvod manželstva rodičov a o úpravu ich pomerov k maloletému na čas po rozvode daná príslušnosť Okresného súdu Bratislava V. S poukazom na § 112 ods. 1 CMP mal za to, že príslušnosť Okresného súdu Bratislava V bola daná aj pre akékoľvek iné konania vo veciach starostlivosti o maloletého. Podotkol, že rodičia spolu žili na adrese M. XX, T. - S. až do 06.12.2019. Mal za to, že neexistovali a ani v súčasnosti neexistujú dôvody na zmenu miestnej príslušnosti z Okresného súdu Bratislava V na Okresný súd Bratislava II, keď nedošlo k žiadnej dohode o zmene bydliska maloletého. Zároveň namietal, že pred vydaním napadnutého uznesenia mu nebolo umožnené vyjadriť sa k miestnej príslušnosti.
5. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
6. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.11.2020, č.k. 11CoP/308/2020-190, odvolanie otca odmietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal otec dňa 26.03.2021 dovolanie.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 19.03.2021, č.k. 5Cdo/44/2021-220 zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
8. Odvolací súd (po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) preskúmal vec napadnutú odvolaním otca, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru o potrebe napadnuté uznesenie zmeniť.
9. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich práv a záujmov, ešte pred ich porušením, či ohrozením. Všeobecné zásady, charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti, pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
10. Ustanovenie § 366 CMP upravuje podmienky nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Neodkladným opatrením sa výživné určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného.
11. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že v danej veci návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté dieťa spĺňa, resp. v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňal podmienky ust. § 366 CMP. Z obsahu spisu (vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 22P/131/2019) vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2019, starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka, pričom rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/131/2019, zo dňa 12.06.2020 súd rozviedol ich manželstvo a upravil pomery k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom výrok rozsudku v časti o určení výživného na maloletého nadobudol vykonateľnosť dňa 31.08.2020. Zaoberajúc sa námietkou otca o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu existencie dvoch vykonateľných rozhodnutí o výživnom na maloletého - rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/131/2019, zo dňa 12.06.2020 a napadnuté uznesenie (vykonateľné dňa 16.09.2020), dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia (ust. § 332 ods. 1 CSP), pretože v danom prípade ide o bezodkladnú úpravu pomerov, keď pre nariadenie platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP) je rozhodujúce posúdenie stavu v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie, čím sa zabezpečí bezodkladnosť úpravy pomerov. Nemožno preto akceptovať výhrady otca o dvoch vykonateľných rozhodnutiach o výživnom, avšak je potrebné vziať v úvahu vykonateľnosť rozsudku o výživnom na maloletého a určiť (t.j. obmedziť) dobu trvania neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto ustálil, že návrh matky na nariadenie neodkladné opatrenia je dôvodný, avšak potreba neodkladnej úpravy pomerov bola daná len za obdobie od vydania napadnutého rozhodnutia do 31.08.2020. V danej prejednávanej veci ide o špecifický prípad, kedy od rozhodnutia súdu prvej inštancie, vzhľadom na rozhodovanie odvolacieho aj dovolacieho súdu, uplynula doba 15 mesiacov, avšak napriek uvedenej dobe je potrebné usporiadať vzťahy v rodine, keďže z obsahu spisu nevyplýva, resp. otec neosvedčil skutočnosť, že platil výživné na maloleté dieťa za obdobie od júna 2020 do 31.08.2020. Odvolací súd preto aplikujúc čl. 3 ods. 2 CMP a prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa, ako prvoradé hľadisko pri rozhodovaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, sa nestotožnil s odvolacími námietkami otca. Pokiaľ ide o samotnú výšku výživného, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie o primeranosti určeného výživného na maloletého sumou 150 eur mesačne ako výživného v nevyhnutnej miere. Je potrebné konštatovať, že matka osvedčila výdavky na maloletého spočívajúce v podiele nákladov na bývanie predstavujúce celkovú sumu 380 eur mesačne (Zmluva o podnájme bytu) a poplatky za súkromnú materskú školu (Zmluva o poskytovaní dennej starostlivosti o dieťa z 22.07.2019). Ďalšie náklady na maloletého vyčíslila matka na stravu doma 100 eur, strava v materskej škôlke 70 eur, drogériu a lieky spolu 65 eur, oblečenie 50 eur, voľnočasové aktivity 10 eur, mimoriadne výdavky, dovolenky, hračky a pod.. Je nesporné, že maloletý I. vo veku 4 rokov má výdavky primerané veku na zabezpečenie jeho základných potrieb, t.j. strava, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a podiel nákladov na bývanie. Treba konštatovať, že otec návštevu a poplatky v súkromnej materskej škole maloletým nespochybnil, avšak poukázal na to, že časť týchto nákladov je hradených z príspevkov poskytnutých štátom vo výške 280 eur, ktorú skutočnosť aj matka potvrdzuje v rozpise nákladov. Bez ohľadu na tento výdavok odvolací súd dospel k záveru, že matka riadne osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov, nakoľko príspevky poskytované otcom na maloletého nespĺňajú podmienku nevyhnutnej miery, keď len podiel nákladov na bývanie maloletého predstavuje sumu vyššiu ako 100 eur mesačne. Pri zohľadnení platieb titulom výživného otcom za obdobie od februára 2020 do mája 2020 (vo výškach 2x po 80 eur, 130 a 100 eur) odvolací súd konštatuje, že tieto úhrady nezodpovedajú primeranosti výživného podľa § 366 CMP. Určená výška výživného, aj podľa názoru odvolacieho súdu, sleduje záujem maloletého dieťaťa a povinnosť otca prispievať na jeho výživu v nevyhnutnej miere, zodpovedá i pomerom otca, jeho možnostiam a schopnostiam a rovnako zohľadňuje aj realizáciu styku otca s maloletým dieťaťom, v rámci ktorého aj otec poskytuje bežné plnenia maloletému (napr. zabezpečenie stravy).
12. Námietky otca o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý sa pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nezaoberal jeho vyjadrením k návrhu, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné, avšak s prihliadnutím na charakter daného konania, jeho špecifikum a odlišnosť (napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 23.06.2020), vyhodnotiac vec komplexne (zohľadniac všetky podania rodičov a obsah spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22P/131/2019) dospel k záveru, že práva otca neboli porušené v takej miere, ktorá by zakladala dôvod pre postup podľa § 388 CSP, pretože odvolací súd tento nedostatok odstránil v odvolacom konaní.
13. Pokiaľ otec namietal nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava II, na rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že námietkou postúpenia danej veci Okresným súdom Bratislava II, na Okresný súd Bratislava V, sa zaoberal Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením č.k. 14NcC/8/2020-87, zo dňa 01.06.2020 rozhodol, že miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej teraz na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. 22P/68/2020, je Okresný súd Bratislava II (por. č.l. 87 spisu). Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil danú námietku otca ako nedôvodnú s tým, že príslušnosť súdu konať a rozhodovať v danej veci bola určená rozhodnutím súdu. Rovnako tak a z obdobných dôvodov je neopodstatnená aj námietka, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a nesprávne obsadený súd. Nemožno sa stotožniť ani s námietkami otca vzťahujúci sa k určeniu pobytu maloletého rodičmi s tým, že neboli splnené podmienky pre posúdenie zmeny bydliska dieťaťa (§ 112 CMP), pretože tieto skutočnosti boli predmetom prejednania odvolacím súdom, ako súdom nadriadeným pri rozhodovaní o nesúhlase s postúpením veci.
14. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou otca, ktorý vytýkal súdu prvej inštancie, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či nariadené neodkladné opatrenie sa viaže na konanie vo veci samej, t.j. konanie o úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, resp. namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie, ak posúdil vec ako samostatné konanie a v tomto prípade nepostupoval v súlade s ust. § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odlišnosť konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva (§ 36 Zákona o rodine) a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva (§ 24 Zákona o rodine, § 100 CMP). V danom prípade je nesporné, že na Okresnom súde Bratislava V, prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (spis sa aktuálne nachádza na odvolacom súde Krajskom súde v Bratislave a vec je vedená pod sp. zn. 11CoP/ 302/2020), pričom z obsahu spisu a podaní účastníkov nevyplýva, že by na súde prvej inštancie prebiehalo konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu. Odvolací súd dospel k záveru, že dané konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je konaním na čas do rozvodu manželstva, pretože právoplatnosťou rozsudku o rozvode sa úprava pomerov k maloletému dieťaťu viaže na obdobie budúce, teda po rozvode. Pokiaľ otec namieta nesprávny postup súdu prvej inštancie a absenciu výroku v napadnutom rozhodnutí podľa § 336 a § 337 ods. 1 CSP, odvolací súd poukazuje na ust. § 360 ods. 1, 2 CMP, z ktorého vyplýva, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, pričom predmetom daného konania je vec starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré je takýmto konaním. Ustanovenie § 360 ods. 2 CMP upravuje postup súdu ak nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej s tým, že začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nepoučil matku o možnosti podať návrh vo veci samej a ani nezačal konanie vo veci samej, nezakladá dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia a vyhovenie odvolaciemu návrhu otca. V prejednávanej veci treba reflektovať na existenciu rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 22P/131/2019, zo dňa 12.06.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť vo výroku o výživnom dňa 31.08.2020, teda po vydaní napadnutého rozhodnutia a pred nadobudnutím vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (dňa 16.09.2020). S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a za účelom odstránenia existencie dvoch vykonateľných rozhodnutí súdov o výživnom na maloletého I.L., (ako dvoch exekučných titulov), odvolací súd vo výroku zmenil napadnuté rozhodnutie, v ktorom určil dobu účinnosti nariadeného neodkladného opatrenia a túto ustálil do 31.08.2020, teda dňom nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 22P/131/2019, zo dňa 12.06.2020, v časti o výživnom. Berúc do úvahy aj skutočnosť, že výrok I. rozsudku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2020, (ako vyplýva z pripojeného spisu OS BA V, č.k. 22P/131/2019) a dospel k záveru, že nevznikla potreba postupu podľa § 336 a § 337 CSP (komentár Civilného mimosporového poriadku autori Smyčková a kol. k ust. § 360 CMP str. 984).
15. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 388 ods. 1 CSP zmenil.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).