Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-234-2022.pdf
PDF · 121.21 KB
Case nature
Subarea
11CoP/234/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - Mgr. C. P. (predtým W.), nar. XX.XX.XXXX bytom D. XXXXX/X, XXX XX T., zastúpená Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 50 187 309, a otec - Mgr. E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. k vodojemu XXX/XX, XXX XX W., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.06.2020, č.k. 28P/67/2020-99, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 23.06.2020 č.k. 28P/67/2020-99 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť predbežne platiť výživné na maloletého I. W., nar. XX.XX.XXXX v sume 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1, § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 331 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a po preskúmaní návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru o jeho čiastočnej dôvodnosti a splnení podmienok pre dočasnú úpravu pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne. Z podaného návrhu mal za zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec dobrovoľne prispieva na výživu maloletého od februára 2020, naposledy poukázal výživné v sume 130 eur v apríli 2020. Konštatoval, že na Okresnom súde Bratislava V je pod sp. zn. 22P/131/2019 vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletému na čas po rozvode, v ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa platenia výživného otcom na maloletého mal za preukázanú a výživné v sume 150 eur mesačne považoval za primerané na zabezpečenie nevyhnutných potrieb maloletého (výdavkov na stravu, školu, oblečenie, drogériu, dopravu), za súladné so záujmom maloletého, zodpovedajúce jeho odôvodneným potrebám v nevyhnutnej miere, dostatočne pokrývajúce jeho náklady s prihliadnutím aj na skutočnosť, že majetkové pomery otca nemal preukázané. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nevysporiadal s jeho podaniami, čím mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dozvedel z oznámenia Okresného súdu Bratislava II o postúpení veci na Okresný súd Bratislava V, kde prebiehalo konanie o rozvod manželstva rodičov. Prostredníctvom svojej advokátky (Advokátska kancelária LÖWY & LÖWY s. r. o.) podal dňa 19.05.2020 vyjadrenie k návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré sa nenachádzalo v spise Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 22P 131/2019 a ani v spise v danom konaní. Dňa 23.06.2020 podal emailom nové vyjadrenie zo dňa 22.06.2020, ktorého súčasťou bolo aj jeho vyjadrenie zo dňa 19.05.2020 a zápisnica z pojednávania vo veci rozvodu konaného dňa 12.06.2020. Vydanie napadnutého uznesenia považoval za účelové, keďže sa súd prvej inštancie nemusel vysporiadať s jeho písomným vyjadrením. Poukázal na to, že napadnuté uznesenie bolo v elektronickej podobe podpísané dňa 30.06.2020, ktorým dňom došlo aj k jeho vydaniu a vyhotoveniu s poukazom na ust. § 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente). Za nesprávne považoval konštatovanie, že v konaní o rozvod manželstva nebolo dosiaľ rozhodnuté s poukazom na vyhlásený rozsudok o rozvode manželstva a úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu dňa 12.06.2020 (t.j. pred vydaním napadnutého uznesenia) Okresným súdom Bratislava V vo veci rozvodu vedenej pod sp. zn. 22P/131/2019. Mal za to, že vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť daného rozsudku v časti výroku o výživnom na maloletého nemôže byť splnená podmienka na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Napadnuté uznesenie mu bolo doručené dňa 16.09.2020, keď sa stalo predbežne vykonateľným, pričom rozsudok vo veci rozvodu manželstva prevzal dňa 31.08.2020, v dôsledku čoho nadobudol výrok o výživnom predbežnú vykonateľnosť. Z uvedeného dôvodu nemôže existovať potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keďže o výživnom na maloletého je rozhodnuté. Výrok napadnutého uznesenia, ktorý neohraničuje dobu, dokedy má výživné platiť, považoval za zmätočný. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil realizáciu jeho styku s maloletým, ktorý prebiehal od 10.03.2020 v priemere počas 6 dní v priebehu dvoch týždňov, čím nebol zohľadnený jeho podiel na úhrade nákladov maloletého v čase, kedy zabezpečoval starostlivosť o neho. Vyslovil názor, že výživným na maloletého sumou po 100 eur mesačne v danom čase bola jeho výživa v nevyhnutnej miere riadne zabezpečená a neexistoval dôvod na úpravu neodkladným opatrením. Dal do pozornosti, že matka odôvodňovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia najmä vysokými nákladmi na materskú školu, pričom v čase podania návrhu, ako aj v čase vydania napadnutého uznesenia až do 31.08.2020 (do konca mesiaca, v ktorom maloletý dosiahol vek tri roky) poberala príspevok na materskú školu vo výške 370 eur mesačne.
4. V podaní označenom ako doplnenie odvolania, doručenom odvolaciemu súdu dňa 19.11.2020, otec navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava V. Namietal, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či sa ním nariaďuje neodkladné opatrenie pred alebo po začatí konania vo veci samej ani či vec sama sa má týkať určenia výživného na čas pred rozvodom alebo na čas po rozvode. Mal za to, že príslušným na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej je Okresný súd Bratislava V. vzhľadom na jediné prebiehajúce konanie na tomto súde (konanie o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas). Namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, ku ktorému došlo tým, že napadnuté uznesenie vydal miestne nepríslušný súd. Súdu prvej inštancie vytkol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval vylúčený sudca a nesprávne obsadený súd. Podmienky miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava II na konanie neboli, podľa jeho mienky, dané najmä z dôvodu bydliska maloletého, ktoré bolo určené dohodou rodičov pri jeho narodení na adrese M. XX, T., kde v tom čase obaja rodičia žili v spoločnej domácnosti. S poukazom na ust. § 112 ods. 1 CMP mal za to, že príslušnosť Okresného súdu Bratislava V bola daná aj pre akékoľvek iné konania vo veciach starostlivosti o maloletého. Podotkol, že rodičia spolu žili na adrese M. XX, T. až do 06.12.2019. Mal za to, že neexistovali a ani v súčasnosti neexistujú dôvody na zmenu miestnej príslušnosti z Okresného súdu Bratislava V na Okresný súd Bratislava II, keď nedošlo k žiadnej dohode rodičov o zmene bydliska maloletého. Zároveň namietal, že pred vydaním napadnutého uznesenia mu nebolo umožnené vyjadriť sa k miestnej príslušnosti. Vyslovil názor, že súd konal v rozpore s ust. § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 CSP, keď bol povinný matke ako navrhovateľke uložiť povinnosť podať v určenej lehote žalobu, resp. ju poučiť o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, čo neurobil.
5. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
6. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.11.2020, č.k. 11CoP/308/2020-190, odvolanie otca odmietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal otec dňa 26.03.2021 dovolanie.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 19.03.2021, č.k. 5Cdo/44/2021-220 zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
8. Odvolací súd po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením č.k. 11CoP/234/2022-228 zo dňa 23.08.2021 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť zaplatiť výživné na maloletého I. W., nar. XX.XX.XXXX vo výške 450 eur za obdobie od 23.06.2020 do 31.08.2020 (do nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22P/131/2019-246 zo dňa 12.06.2020 vo výroku o výživnom na maloletého I. W.) k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
9. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu pre dovolacie konanie.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31.03.2022 č.k. 5Cdo/32/2022 -257 uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.08.2021 sp. zn. 11CoP/234/2021-228 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že k porušeniu práva otca na spravodlivý proces, vzhľadom na ním podané námietky o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v súvislosti s neuložením povinnosti matke podať návrh vo veci samej a nepoučením otca, ktorému bola neodkladným opatrením uložená určitá povinnosť, o možnosti podať návrh vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, nedošlo. K takémuto zásahu nedošlo ani otcom tvrdenou (v bode 7. dovolania) nezrozumiteľnosťou uvedenej časti (bodu 14.) uznesenia odvolacieho súdu. Vo vzťahu k tvrdeniam otca o „nemožnosti vydania neodkladného opatrenia na platenie výživného, ale len na platenie predbežného výživného“, keď nemal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, poukázal na ust. § 366 CMP a uzavrel, že týmto postupom súdov nižších inštancií (opísaných v bode 3. na str. 6 dovolania) k zásahu do práva otca na spravodlivý proces nemohlo dôjsť. K námietke otca, že odvolací súd rozhodol o neodkladnom opatrení uložením povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere so spätnou platnosťou bez možnosti poskytnúť mu priestor na vyjadrenie k tejto časti poukázal na ust. § 329 ods. 2 CSP a konštatoval, že nezistil porušenie uvedeného zákonného ustanovenia spôsobom tvrdeným dovolateľom, či už by malo ísť o postup v rozpore s ust. § 329 a § 325 ods. 1 CSP a s ust. § 366 CMP, ani odňatím možnosti otca vyjadriť sa k týmto skutočnostiam. Za nedôvodné vyhodnotil aj dovolanie otca voči záverom odvolacieho súdu o primeranosti mesačného výživného vo výške 150 eur ako výživného v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP v spojení s tým, že odvolací súd sa nevysporiadal s tvrdením otca o účelovom napísaní (zrejme prevod vlastníctva) bytu na otca matky vo vzťahu k nákladom na bývanie. K dovolaniu otca v časti, ktorou sa domáhal dovolacieho prieskumu správnosti uloženej výšky výživného vo vzťahu k povinnosti jeho platenia v nevyhnutnej miere zdôraznil, že pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), a dané námietky vyhodnotil ako nedôvodné (§ 421 písm. f/ CSP). Na otcom namietanú tzv. vadu zmätočnosti, ktorú videl aj v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, neprihliadal, dospejúc k záveru, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia spôsobom neporušujúcim právo dovolateľa na spravodlivý proces, pričom dovolací súd nemôže preskúmavať správnosť skutkových záverov uvedených v rozhodnutí odvolacieho súdu. Námietku otca o tom, že odvolací súd sa nevysporiadal so vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu, námietkou rozhodnutia vylúčeným sudcom a nesprávne obsadeným súdom dovolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukázal na bod 13. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu a doplnil (v bode 15.2. svojho rozhodnutia), že z obsahu spisu je zrejmé, že otec nevzniesol námietku miestnej príslušnosti pri svojom prvom úkone (§ 41 CSP). Za dôvodnú považoval námietku otca o rozpore výroku uznesenia odvolacieho súdu s jeho odôvodnením pri ustálení výšky výživného a pokiaľ ide o obdobie, za ktoré bola povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere určená, súhlasil s otcom. Uviedol, že výška výživného uvedená vo výrokovej časti uznesenia sumou 450 eur zodpovedá súčtu mesačných plnení (150 eur) za 3 (celé) mesiace, nie však súčtu plnení za obdobie od 23.06.2020
do 31.08.2020, teda obdobia 2 mesiacov a 8 dní. Dôvod nejasnosti a nezrozumiteľnosti uznesenia odvolacieho súdu videl vo vymedzení časového obdobia, za ktoré bola neodkladným opatrením otcovi uložená povinnosť platiť výživné. Poukázal na ust. § 65 CMP (odvolací súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu), ktoré je jedným z prejavov princípu oficiality vládnuceho v mimosporových konaniach a z neho vyplýva úplná apelácia v mimosporovom odvolacom konaní. Uviedol, že odvolací súd preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Odvolaciemu súdu vytkol , že vzhľadom na dané závery mu nič nebránilo preskúmať aj odvolaním otca nenapadnutý zamietajúci výrok uznesenia okresného súdu a zmeniť prvoinštančné rozhodnutie ako celok. Keďže odvolací súd vo výroku uznesenia zmenil uznesenie súdu prvej inštancie len v napadnutej časti, pričom z odôvodnenia jeho uznesenia nevyplýva, či a akým spôsobom aplikoval ust. § 65 CMP, uzavrel, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je v tejto časti (rozsah, v ktorom podrobil uznesenie okresného súdu odvolaciemu prieskumu) nepreskúmateľné do tej miery, že dovolaciemu súdu neumožňuje ustáliť, či došlo k vade zmätočnosti, teda či odvolací súd aplikoval ust. § 65 CMP a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok alebo uvedené ustanovenie neaplikoval a preskúmal iba odvolaním napadnutý prvý výrok uznesenia okresného súdu, no vzhľadom na zmenou vymedzené časové obdobie trvania neodkladného opatrenia (od 23.06.2020 do 31.08.2020) by fakticky zasiahlo aj do právoplatného zamietajúceho výroku (ktorým bol návrh za obdobie od 01.05.2020 do 15.09.2020). Odvolaciemu súdu uložil povinnosť v ďalšom konaní prihliadať na to, či sú splnené všetky procesné podmienky vecného prejednania odvolania otca maloletého a pri ďalšom rozhodovaní vychádzať nielen zo záverov dovolacieho súdu, ale dbať na správnu a presnú aplikáciu právnych noriem.
11. Podaním zo dňa 22.07.2022, označeným ako doplnenie odvolania, otec poukázal na predložené doklady o platbách výživného na maloletého za mesiace apríl 2020 až august 2020 uskutočnené k rukám matky. Zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia a táto sa neplní len finančne, ale aj naturálne a aj priamo. Dal do pozornosti rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/131/2019-249 zo dňa 12.06.2020, ktorým bolo určené výživné otcovi na maloletého a upravený rozsah styku s maloletým otcovi 6 dní zo 14 dní a počas letných a iných prázdnin na 50%, pričom takáto starostlivosť bola z jeho strany o maloletého už pred vydaním rozsudku. Po vydaní rozsudku sa rodičia starali o maloletého v zmysle vyhláseného rozsudku bez ohľadu na nadobudnutie jeho vykonateľnosti. Je preto zrejmé, že obdobie, ktoré posudzoval odvolací súd v poslednom zrušenom uznesení zo dňa 23.08.2021 (od 23.06.2020 do 31.08.2020) v celom rozsahu spadá do doby, kedy sa starostlivosť o maloletého vykonávala podľa rozsudku, osobitne v mesiaci júl a august 2020 v rozsahu polovice času u každého z rodičov. Vyslovil názor, že výživné v nevyhnutnej miere má zabezpečiť nevyhnutné potreby dieťaťa, ktoré v celom rozsahu boli v posudzovanom období zabezpečované plnením si vyživovacej povinnosti k maloletému otcom a priamo počas výkonu jeho starostlivosti o maloletého, kedy mu zabezpečoval všetky potreby (bývanie, stravu, hygienické potreby, sociálne potreby a pod.). Ďalej zdôraznil, že príspevok štátu na materskú školu predstavoval od februára 2020 sumu 370 eur mesačne (takmer celý poplatok, ktorý činil 380 eur), pričom matka túto skutočnosť nepoprela, ale potvrdila v konaní o rozvod manželstva na pojednávaní dňa 12.06.2020. Matkou predložený rozpis nákladov na maloletého považoval za nereálny, pretože sama v konaní o rozvod manželstva uviedla, že podnájomné neplatí, keďže ide o byt jej otca. Zároveň poukázal na to, že matka darovala otcovi finančnú hotovosť vo výške 173.000 eur, ktorý za tieto prostriedky zakúpil byt v Bratislave, ktorý užíva matka maloletého. Mal za to, že povinnosť platiť výživné nariadená neodkladným opatrením môže pôsobiť len do budúcnosti, t.j. od vykonateľnosti neodkladného opatrenia, v takom prípade sa zabezpečí sledovaný účel s ohľadom na ust. § 366 CMP a § 325 ods. 1 CSP. Vyslovil názor, že v prípade, ak odvolací súd chce nariadiť neodkladné opatrenie na platenie výživného, môže tak urobiť len od vykonateľnosti druhoinštančného rozhodnutia a len pri potvrdzovaní neodkladného opatrenia vydaného súdom prvej inštancie môže posúdiť, či neodkladné opatrenie bolo nariadené dôvodne. Jedným z dôvodov, prečo sa neodkladné opatrenie na platenie výživného môže nariadiť len do budúcnosti, je aj to, že súdy neskúmajú či a v akom rozsahu bolo od návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do rozhodnutia plnené výživné dobrovoľne, keďže na takéto posúdenie v rámci konania o neodkladnom opatrení nie je priestor. Mal za to, že nie je možné, aby pre rozhodnutie odvolacieho súdu bol rozhodujúci stav v čase vydania prvoinštančného rozhodnutia, čo odporuje povahe neodkladného opatrenia a čo by zaťažovalo strany konania. Uviedol, že odvolací súd ani v minulosti nezohľadňoval stav v čase vydania prvoinštančného rozhodnutia, ale zohľadňoval skutočnosti, ktoré nastali po vydaní uznesenia. Osobitne prihliadal na skutočnosť, že rozsudok zo dňa 12.06.2020 č.k. 22P/131/2019-249 v časti výživného nadobudol vykonateľnosť 31.08.2020, t.j. vychádzal zo stavu, ktorý neplatil pri vydaní uznesenia.
Uvedené je logické, vzhľadom na nelogickosť toho, aby platil rozsudok o vyživovacej povinnosti a zároveň aj neodkladné opatrenie na výživné. Preto je potrebné zohľadniť všetky skutočnosti existujúce v čase vydania odvolacieho rozhodnutia, a to minimálne v časti, v ktorej prvoinštančný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že nemôže existovať potreba nariadiť neodkladné opatrenie (t.j. v časti, v ktorej nebolo nariadené) za obdobie, ktoré nastalo po dvoch rokoch, kedy bude odvolací súd rozhodovať o odvolaní. Zotrval na stanovisku, že vzhľadom na vyhlásený rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/131/2019-249 zo dňa 12.06.2020 o výživnom na maloletého nemohla existovať potreba neodkladným opatrením uložiť otcovi platiť výživné, keď vykonateľnosť rozsudku bola len otázkou krátkeho času. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.09.2020 a jeho splatnosť pripadala na deň 15.10.2020. Zároveň poukázal na to, že aj keď odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania, stále je viazaný zásadou reformatio in peius, podľa ktorej v konaní o opravnom prostriedku nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila, ktorá zásada je vyjadrená v čl. 16 ods. 3 CSP, ktorý je aplikovateľný aj na konania podľa CMP (napr. s poukazom na § 2 ods. 1 CMP). Dal do pozornosti., že odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal len on, preto nemôže byť v jeho neprospech zmenený výrok II. napadnutého uznesenia. Navrhol, aby odvolací súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/131/2019 zo dňa 12.06.2020, zápisnicou z pojednávania zo dňa 12.06.2020 a všetkými vyjadreniami strán v odvolacom konaní. K podaniu pripojil doklady o platbách výživného na maloletého za apríl 2020 vo výške 130 eur, máj až jún 2020 vo výške po 100 eur mesačne.
12. Matka vo vyjadrení k doplneniu odvolania otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrvala na návrhu na určenie výživného na maloletého v nevyhnutnej miere a navrhla zaviazať otca k zaplateniu výživného vo výške 450 eur za obdobie od 23.06.2020 do 31.08.2020. Mala za to, že v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa neplatí zásada reformatio in peius, keďže ide o nesporové konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný rozsahom odvolania.
13. Odvolací súd (po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2022 č.k. 5Cdo/32/2022-257) preskúmal vec napadnutú odvolaním otca, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
14. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
15. Ustanovenie § 366 CMP upravuje podmienky nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Neodkladným opatrením sa výživné určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného.
16. V posudzovanom prípade odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22P/131/2019 a po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi otcom dňa 22.07.2022, teda po zrušení uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.08.2021 sp. zn. 11CoP/234/2021 rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.03.2022 č.k. 5Cdo/32/2022 -257, dospel k záveru, že matka neosvedčila dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a neosvedčila ani ohrozenie výživy maloletého dieťaťa. Odvolací súd poukazuje
na ust. § 366 CMP, podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Daným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v miere, ktorá zabezpečí, že výživa dieťaťa nebude ohrozená. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa v čase podania návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia boli manželia, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/131/2019-249 vyhláseným dňa 12.06.2020 bolo ich manželstva rozvedené (rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti výroku o rozvode dňa 03.09.2020 a vykonateľnosť v časti výroku o výživnom na maloletého dňa 31.08.2020), rodičia v čase podania návrhu matky nežili v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka, ktorej otec zasielal na účet s označením „pre Alberta“ príspevky v rôznych výškach za február 2020 sumu 80 eur, za marec 2020 sumu 80 eur a za apríl 2020 sumu 130 eur, ktoré platby predstavujú príspevky na výživu maloletého. Uvedenú skutočnosť matka nesporovala. Odvolací súd s prihliadnutím na listinné dôkazy, ktoré otec predložil v priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 22.07.2022, posúdil nanovo otázku ohrozenia výživy maloletého aj s ohľadom na preukázané doklady, z ktorých vyplýva, že zo strany otca bolo na maloletého zaplatené výživné v mesiaci máj, jún, júl a august 2020 vo výške po 100 eur mesačne. Daná okolnosť nebola odvolaciemu súdu známa v čase predchádzajúceho rozhodovania o odvolaní otca voči uzneseniu súdu prvej inštancie a v tom čase ani nevyplývala zo spisu. Je teda zrejmé, že už v čase podania návrhu matky (konkrétne aj v mesiaci máj 2020), otec zaplatil na výživu maloletého sumu 100 eur a v tejto platbe pokračoval aj v nasledujúcich mesiacoch. Súčasne sa odvolací súd oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22P/131/2019, z ktorého vyplýva, že rodičia na pojednávaní dňa 21.11.2019 uzatvorili predbežnú dohodu o styku otca s maloletým, podľa ktorej sa styk bude realizovať každý nepárny týždeň od utorka od 14.00 hod. do štvrtka do 09.00 hod. od soboty od 09.00 hod. do pondelka do 09.00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 14.00 hod. do štvrtka do 09.00 hod., pričom obaja rodičia danú dohodu akceptovali a styk maloletého s otcom sa realizoval v dohodnutom rozsahu ako potvrdili obaja na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava V dňa 12.06.2020 (uvedené je zrejmé zo Zápisnice z pojednávania konaného dňa 12.06.2020). Odvolací súd tiež vzal v úvahu obsah odvolania otca a odvolania matky podané voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/131/2019-249 zo dňa 12.06.2020 a ich vyjadreniami k odvolaniu, z ktorých je zrejmé, že styk otca s maloletým sa v priebehu mesiacov jún, júl a august 2020 realizoval v zmysle platnej dohody rodičov. Pokiaľ matka vo vyjadrení k odvolaniu otca potvrdila, že na dohodnutom režime starostlivosti pokračovali naďalej, je zjavné, že otec sa podieľal na zabezpečení starostlivosti o maloletého v rozsahu 6 dní a matka v rozsahu 8 dní, kedy každý z nich zabezpečoval bežné denné potreby maloletého. Naviac otec v podaní zo dňa 22.07.2022 uvádzal, že rozsah starostlivosti o maloletého v čase letných prázdnin v kalendárnom roku 2020 rodičia realizovali podľa vyššie citovaného rozsudku, t.j. na polovicu, ktoré tvrdenie matka žiadnym spôsobom nespochybnila. Za daných okolností sa preto odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti otcovi platiť výživného na maloleté dieťa dospejúc k záveru, že otec v čase podania návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia až do nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/131/2019 zo dňa 12.06.2020 vo výroku o výživnom (vykonateľný dňa 31.08.2020) zabezpečoval základné a nevyhnutné potreby maloletého v zmysle § 366 CMP, ktorá skutočnosť spĺňa charakter nevyhnutnej miery výživného na maloletého. Možno uzavrieť, že výživa maloletého nebola v období od 01.05.2020 do 31.08.2020 ohrozená, keďže odvolací súd mal v konaní preukázané, že otec platil výživné 100 eur mesačne, pričom je potrebné zohľadniť aj rozsah ním poskytovanej starostlivosti o maloletého počas realizácie styku a s tým súvisiace výdavky (na bývanie, stravu, hygienické potreby, ošatenie). Odvolací súd tiež prihliadol i na skutočnosť, že matka od októbra 2019 nastúpila do práce, mala stály príjem a nebola odkázaná len na rodičovský príspevok. Odvolací súd dopĺňa, že skúmanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a príjmov, možností, schopností a majetkových pomerov rodičov je predmetom dokazovania vo veci samej, v ktorom súd rozhoduje na základe vykonaných dôkazov v súlade s kritériami rozhodnými pre určenie výšky výživného na maloleté dieťa podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. Dané konanie je osobitného charakteru, ide o konanie, v ktorom sa dokazovanie nevykonáva a súd vychádza len z osvedčených tvrdení. Odvolací súd akceptoval námietky otca v celom rozsahu s ohľadom na otcom preukázané úhrady výživného na maloletého za obdobie od mája 2020 do augusta 2020 (vrátane) a dospel k záveru, že príspevky otca vo finančnej podobe, ale aj v podobe
výdavkov počas realizácie styku s maloletým spĺňajú kritériá výživného v nevyhnutnej miere. Uvedená skutočnosť zakladá dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože matka neosvedčila naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté dieťa.
17. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu v súlade s ust. § 65 CMP, podľa ktorého nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu. To znamená, že súd môže v mimosporovom konaní, vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, prejednať aj výrok, prípadne jeho časť (ak bol napadnutý len jeden výrok čiastočne), ktorý nebol odvolaním napadnutý. Vzhľadom k tomu, že v danom konaní ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia o výživnom na maloleté dieťa, ktoré je konaním umožňujúcim postup podľa § 360 CMP, odvolací súd vychádzajúc z prejavov princípu oficiality vládnuceho v mimosporových konaniach a z neho vyplývajúcej úplnej apelácie v mimosporovom odvolacom konaní preskúmal celý výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa v celosti vzťahuje k otázke povinnosti platiť výživné na maloleté dieťa. Odvolací súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených dôvodov dospejúc k záveru o jeho nedôvodnosti. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka žiadala uložiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého za obdobie od 01.05.2020, teda spätne, odvolací súd poukazuje na inštitút neodkladného opatrenia a skutočnosť, že neodkladné opatrenie, ktorým sa ukladá povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, je v súlade s ust. § 332 ods. 1 CSP vykonateľné doručením. Z uvedeného je teda zrejmé, že uloženie povinnosti platiť výživné spätne v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neprichádza do úvahy, keďže ide o zabezpečenie výživy dieťaťa dočasne a do budúcna. Odvolací súd z uvedených dôvodov uzatvára, že matka neosvedčila naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov ani v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (t.j. v časti výživného od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pokiaľ ide o priznanie výživného spätne matka bola oprávnená požiadať samostatným návrhom o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu.
18. K námietkam otca uvedeným v podanom odvolaní voči napadnutému uzneseniu (namietaná tzv. vada konania, porušenie práva otca ako účastníka konania na spravodlivý proces, neumožnenie vyjadriť sa k návrhu, nepríslušnosť súdu na konanie, rozhodovanie nezákonným sudcom, nesprávny postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý sa neviaže na konanie vo veci samej, postup súdu v rozpore s ust. § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 CSP) odvolací súd udáva, že týmito sa zaoberal vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.08.2021 č.k. 11CoP/234/2021-228, vyhodnotiac ich ako nedôvodné. Dané námietky preskúmaval i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania a uznesením zo dňa 31.03.2022 č.k. 5Cdo/32/2022-257 v bodoch 10., 11., 12., 14., 14.1., 14.2., 15., 15.1., 15.2., 15.3. dospel k záveru, že postup odvolacieho súdu v tejto časti podaného dovolania (týkajúcej sa identických námietok) proti uzneseniu zo dňa 23.08.2021 sp. zn. 11CoP/234/2021-228 bol správny a námietky otca posúdil ako nedôvodné. Na závery cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa daných námietok odvolací súd poukazuje.
19. Pokiaľ otec namietal existenciu dvoch vykonateľných rozhodnutí o výživnom na maloletého odvolací súd udáva, že zo spisu a pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22P/131/2019 je zrejmé, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/131/2019 zo dňa 12.06.2020 o rozvode manželstva rodičov maloletého a úprave pomerov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode nadobudol vykonateľnosť vo výroku o výživnom dňa 31.08.2020. V prípade vyhovenia návrhu matky by od septembra 2020 skutočne došlo k existencii dvoch rozhodnutí o výživnom na maloleté dieťa. Nemožno však súhlasiť s názorom otca, že po vyhlásení rozsudku o rozvode a úprave pomerov rodičov k maloletému na čas po rozvode je rozhodovanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nadbytočné. Do dátumu vykonateľnosti rozsudku súdu o rozvode, ktorého súčasťou je i úprava výživného na maloletého (výrok o výživnom vykonateľný dňa 31.08.2020), bolo potrebné zaoberať sa návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaním otca voči napadnutému rozhodnutiu, ktoré súd prvej inštancie vydal dňa 26.06.2020, napriek tomu, že otcovi bolo doručené až dňa 16.09.2020, kedy nadobudlo vykonateľnosť. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v prípade, ak by v rámci odvolacieho prieskumu dospel k záveru o potrebe zmeniť nariadené neodkladné opatrenie súdom prvej inštancie a uložiť otcovi platiť výživné v inej výške, toto by bolo určené dňom vydania napadnutého uznesenia, teda dňa 26.06.2020 do 31.08.2020 (vykonateľnosť rozsudku vo výroku o výživnom). Vzhľadom na špecifickosť danej veci spočívajúcej v rozhodovaní odvolacieho súdu po
zrušení jeho rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky v záujme maloletého dieťaťa s použitím čl. 3 ods. 2 CMP bolo potrebné o danom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť, pretože vyhlásenie rozsudku Okresného súdu Bratislava V v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletému na čas po rozvode, ktorý v tom čase nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, nemá vplyv na rozhodovanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd danú námietku otca považoval za nedôvodnú.
20. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 388 ods. 1 CSP zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).