Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-302-2020.pdf
PDF · 166.27 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/302/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: C.. K. X., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXXX/X, XXX XX J., zastúpená: Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom Štefánikova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 50 187 309, proti manželovi: C.. C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. k vodojemu XXX/XX, XXX XX X., zastúpený: LÖWY & LÖWY s. r. o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, IČO: 47 236 230, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: S. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným Z. práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, na odvolanie manželky a manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.06.2020, č.k. 22P/131/2019-249, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.06.2020, č.k. 22P/131/2019-249 sa v napadnutej časti vo výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e.
Vo výroku V., v jeho časti o osobitnej úprave styku otca s maloletým počas sviatkov a školských prázdnin sa m e n í tak, že otec je oprávnený nad rámec úpravy už určenej rozsudkom súdu prvej inštancie stretávať sa s maloletým aj počas veľkonočných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky každý párny kalendárny rok od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 hod.;
Vo zvyšnej napadnutej časti sa V. p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 12.06.2020, č.k. 22P/131/2019-249 vo výroku I rozviedol manželstvo účastníkov C.. K. X., rod. T., nar. XX.XX.Z. a C.. C. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 20.05.2017 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Rusovce vo zväzku 5, ročník 2017, na str. 29 pod por. č. 9. Vo výroku II zveril maloletého S. X., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Vo výroku III určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Vo výroku IV otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 400 eur mesačne 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo výroku V otca oprávnil stretávať sa s maloletým počas bežného roka s výnimkou prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 14.00 hod. do štvrtka do 09.00 hod. a od piatka od 14.00 hod. do pondelka do 09.00 hod., a každý párny týždeň od stredy od 14.00 hod. do štvrtka do 09.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého je miesto predškolského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, resp. počas dní voľna miesto bydliska matky; počas letných prázdnin upravil styk otca s
maloletým každý kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod., od 21.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 10.08. od 09.00 hod. do 20.08. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 22.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 09.00 hod. do nasledujúceho roka do 06.01. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky každý nepárny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod. a počas jesenných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky každý párny rok od prvého dňa jesenných prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa jesenných prázdnin do 18.00 hod. s tým., že miestom prevzatia a odovzdania maloletého počas prázdnin je miesto bydliska matky, pričom matku zaviazal maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Vo výroku VI rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 18, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2, 5, 6, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že v zmysle výsledkov vykonaného dokazovania je manželstvo účastníkov hlboko a trvalo rozvrátené a vzhľadom na odmietavý postoj obidvoch účastníkov nie je reálne obnovenie ich manželského spolužitia, pričom v danom prípade nebola efektívna ani psychologická intervencia. Zistil, že účastníci prežívajú manželskú krízu po dobu, ktorá predznamenáva trvalosť daného stavu, v priebehu konania si oddelili domácnosti a ukončili spoločné hospodárenie aj intímne spolužitie. S poukazom na uvedené okolnosti dospel k záveru, že v manželstve účastníkov nedochádza po dlhšiu dobu k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov vyjadrených v § 18 Zákona o rodine, a to k spolužitiu, vzájomnej pomoci, spoločnej starostlivosti o dieťa a vytváraniu zdravého prostredia pre výchovu dieťaťa, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. Mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého, keď tento ešte nie je vo veku umožňujúcom mu plne pochopiť rozpad vzťahu jeho rodičov a doterajší prístup manželov k starostlivosti o maloletého a schopnosť ich kooperácie v kľúčových otázkach v najlepšom záujme dieťaťa znižujú dopad negatívnych dôsledkov rozpadu ich vzťahu na maloletého, pričom práve rozvod manželstva a pevne nastavené pravidlá úpravy výkonu rodičovských práv a povinností môžu maloletému priniesť potrebnú stabilitu. Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov označil ich neuvážený vstup do manželstva bez dostatočného poznania, resp. zváženia svojich povahových vlastností, keď práve rozdielnosť pováh, názorov a záujmov a odlišné predstavy účastníkov o fungovaní manželského života viedli k ich citovému odcudzeniu. Pokiaľ ide o úpravu pomerov manželov k maloletému na čas po rozvode, súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťa, keď pomery u každého z nich boli prešetrené prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý nezistil žiadne nedostatky. Konštatoval, že otec síce prejavil záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloletého, avšak nemohol ponechať bez povšimnutia absenciu predchádzajúceho aktívneho angažovania sa otca v starostlivosti o maloletého, ktoré bolo pred začatím konania iba okrajové, pričom až v priebehu konania sa otec začal oboznamovať s plnohodnotnou starostlivosťou o maloletého, a to i v súvislosti s nástupom matky, ktorá bola predtým na rodičovskej dovolenke, do práce. Aj s prihliadnutím na stanovisko psychologičky PhDr. T. Y., ktorú obidvaja rodičia počas konania navštívili, bol toho názoru, že úprava osobnej starostlivosti o maloletého na čas po rozvode by mala predstavovať čo najmenšiu zmenu oproti zaužívanému stavu pred rozpadom vzťahu rodičov, a preto je v záujme maloletého udržať kontinuitu a do stabilizácie vzťahov rodičov mu zachovať v čo najširšom rozsahu prostredie istoty a bezpečia, ktoré v jeho útlom veku prirodzene predstavuje primárne matka ako najbližšia vzťahová osoba. Nespochybnil pritom ani dôležitosť otca v živote a vo výchove maloletého, keď mal za to, že styk otca s maloletým je v danom prípade potrebné upraviť široko a poskytnúť im tak príležitosť ďalej zveľaďovať svoj vzájomne pozitívny vzťah a venovať sa zmysluplným činnostiam. Rozsah styku otca s maloletým preto mierne rozšíril oproti dohode, ktorú rodičia dosiahli na prvom pojednávaní vo veci, v tom smere, že čas maloletého strávený s otcom bude predstavovať 38 % mesiaca a sviatky a prázdniny rozdelil medzi rodičov na polovicu, rešpektujúc matkou predpokladanú pripravenosť maloletého tráviť s otcom príležitostne súvislý čas v trvaní 10 dní. Otec tak bude mať dostatočný priestor rozvíjať svoje rodičovské zručnosti bez toho, aby to malo zásadný vplyv na jeho pracovné aktivity, ktoré otec síce v priebehu konania výrazne zredukoval, avšak dlhodobá udržateľnosť takejto zmeny je vzhľadom na jej motív (rodičovská rivalita s matkou) sporná. Mal za to, že s poukazom na stav v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia budú predovšetkým emocionálne potreby maloletého lepšie zaistené jeho zverením do osobnej starostlivosti matky za súčasnej širokej úpravy
styku s otcom, keď z hľadiska budúcnosti vzťahu otca s maloletým je kvalita ich spoločne tráveného času omnoho dôležitejšia než jeho kvantita. Na základe vykonaného dokazovania, za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka, dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Okrem vyššie uvedených dôvodov prihliadol na vážne problémy v komunikácii medzi rodičmi, ktorej bezproblémovosť je nevyhnutná pre efektívne fungovanie danej formy starostlivosti o maloleté dieťa. Vzhľadom na preukázanú hĺbku narušenia komunikácie medzi rodičmi, ktorí sa k sebe správajú naďalej veľmi nepriateľsky, navzájom sa rivalizujú a obviňujú, mal za to, že za aktuálnej situácie nemôžu byť potreby maloletého lepšie zabezpečené striedavou osobnou starostlivosťou, v rámci ktorej by dieťa bolo vystavované neustálemu konfliktu lojality, čo je z hľadiska jeho zdravého vývoja absolútne nežiaduce. Prízvukoval, že vďaka širokému styku aj počas týždňa bude mať otec možnosť vo väčšej miere realizovať svoje rodičovské práva v smere sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého a súčasne ním bude zabezpečený plynulý prechod k väčšiemu podielu plnohodnotnej starostlivosti otca o maloletého tak, aby bolo dieťa čo najmenej stresované zmenou predchádzajúceho režimu starostlivosti. Pri úprave styku súčasne zohľadnil právo maloletého na starostlivosť obidvoch rodičov, ktorí majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Podotkol, že rozšírenie styku v stanovenom rozsahu by malo rodičov motivovať k tomu, aby začali efektívnejšie kooperovať, keďže schopnosť vzájomnej komunikácie a dohody ohľadom dieťaťa je jedným z predpokladov perspektívneho zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak sa určený podiel otca na starostlivosti o maloletého osvedčí. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti otca, po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého, ako aj schopností a možností oboch rodičov, s prihliadnutím na názor kolízneho opatrovníka, dospel k záveru, že primeranou výškou výživného je suma 400 eur. V tejto súvislosti vychádzal predovšetkým z práva maloletého podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom zohľadnil aj fakt, že pri realizácii styku otca s maloletým počas týždňa otcovi vzniknú ďalšie náklady na výživu maloletého. Mal za to, že uvedená suma zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca aj oprávneným potrebám maloletého, ktoré matka vyčíslila bez akýchkoľvek neprimeraných položiek s tým, že do nákladov súvisiacich s výživou dieťaťa je potrebné zahrnúť iba pomernú časť nákladov spojených s bývaním a tiež náklad na súkromnú materskú školu, ktorú maloletý začal navštevovať evidentne po dohode rodičov a táto zodpovedá ich doterajšej životnej úrovni. Na strane otca pritom vychádzal nielen z ním deklarovaných príjmov (jeho zisk z podnikania v rámci združenia advokátov v roku 2018 po zdanení predstavoval sumu 18 837,93 eur), ale predovšetkým z jeho schopností a možností, keď už pred vydaním rozhodnutia plne uhrádzal náklady spojené s návštevou materskej školy maloletým, vrátane stravy, a matke po oddelení domácností navyše prispieval sumou 80 až 130 eur. V súvislosti s argumentáciou otca jeho úverovým zaťažením (mesačné splátky jeho troch úverov spolu predstavujú sumu 1 390,35 eur) dodal, že nemohol prihliadať na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pričom výživa dieťaťa má absolútnu prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. Na strane matky zistil, že táto je od októbra 2019 zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vrátane daňového bonusu vo výške 1 616,06 eur s tým, že jej disponibilný príjem predstavuje cca 1 383,23 eur. Vo vzťahu k námietkam otca týkajúcim sa majetkových pomerov matky poznamenal, že pre rozhodnutie o podiele vyživovacej povinnosti matky neboli podstatné predchádzajúce zmeny v jej majetkových pomeroch. Aj napriek širšej miere starostlivosti, ktorou matka kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti, sa pritom bude jej podiel na vyživovacej povinnosti i vo finančnom vyjadrení blížiť rozsahu vyživovacej povinnosti otca, to vzhľadom na potreby dieťaťa. Podotkol, že osobný majetok matky vyššej hodnoty (suma 55 000 eur a byt, ktorý majetok jej pôvodne darovali rodičia a matka im ho neskôr vrátila) bol v konečnom dôsledku členmi jej rodiny použitý na zabezpečenie jej bývania, a teda má takmer rovnaký vplyv na výšku jej nákladov na bývanie, ako keby za tieto finančné prostriedky sama nadobudla byt. Konštatoval, že aktuálne náklady matky spojené s bývaním (nájomné za trojizbový byt vo vlastníctve jej otca predstavuje sumu 200 eur mesačne a ďalšie poplatky sumu 180 eur) sú v rozsahu asi polovice komerčného nájmu, čo zodpovedá úhrade bežných zálohových platieb a splácaniu nižšieho úveru, či hypotéky. Mal za to, že matkou vyčíslené náklady na maloletého, modifikované na odôvodnenú sumu cca 880 eur mesačne, vrátane súkromnej materskej škôlky, zodpovedajú odôvodneným nákladom primeraným veku a potrebám maloletého, t.j. bežným výdavkom na stravu hygienu, oblečenie, cestovné, náklady na školu, školské a mimoškolské aktivity a zdravotnú starostlivosť v štandarde zodpovedajúcom životnej úrovni rodičov. Vychádzal pritom zo zásady, že obaja rodičia sa podieľajú na výžive svojho dieťaťa podľa svojich schopností a možností, ktoré sú u rodičov maloletého aktuálne porovnateľné, mierne v prospech otca, zároveň zohľadnil aj nárok na rodinné prídavky a daňový bonus, ktorý si uplatňuje matka, pričom podiel starostlivosti matky na výžive maloletého bude relatívne vyvažovaný starostlivosťou otca počas široko upraveného styku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. V závere dodal, že podľa konštantnej
judikatúry (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Svoje rozhodnutie preto založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k jeho rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášaným v priebehu konania účastníkmi (napr. manželom uvádzaná chronológia nadobúdania, resp. prevodov majetku vo výlučnom vlastníctve každého z manželov).
3. Proti tomuto rozsudku, v jeho časti o úprave pomerov manželov k maloletému na čas po rozvode podali v zákonnej lehote prostredníctvom zvolených právnych zástupcov odvolanie obidvaja rodičia. Výrok rozsudku o rozvode manželstva, ktorý nebol odvolaniami rodičov napadnutý, nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2020. Vzhľadom na to, že odvolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie iba vo výrokoch týkajúcich sa úpravy pomerov manželov k maloletému na čas po rozvode, účastníkov konania označoval ako matka a otec.
4. Matka svojím odvolaním napadla výroky IV a V. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 600 eur mesačne a oprávni ho stretávať sa s maloletým počas bežného roka s výnimkou prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 14.00 hod. do stredy do 09.00 hod. a každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do pondelka do 09.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude miesto predškolského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, resp. počas dní voľna miesto jej bydliska. Súdu prvej inštancie vytkla, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Uviedla, že súhlasí so zverením maloletého do jej výlučnej starostlivosti, avšak nestotožnila sa s určeným rozsahom styku maloletého s otcom, keďže nie je v záujme maloletého a nebol odôvodnený skutkovými zisteniami v konaní. Namietala, že určený styk v rozsahu 6 nocí a 6,5 dňa v rámci 14- dňového obdobia je rozsahom porovnateľný so striedavou starostlivosťou. V tejto súvislosti poukázala na vzájomne si odporujúce konštatovania súdu prvej inštancie, že na jednej strane určený rozsah styku minimálne zasahuje do výchovného prostredia maloletého a súčasne, že otec sa až do rozpadu spoločnej domácnosti rodičov (december 2019) do starostlivosti o maloletého zapájal len minimálne pre svoju pracovnú vyťaženosť. Určený styk tak podľa jej názoru nezodpovedá minimálnemu zásahu do výchovného prostredia maloletého, ale značne ho mení tým, že určil podiel otca na starostlivosti o maloletého vo výrazne väčšom rozsahu ako sa uskutočňoval doposiaľ. Mala za to, že súd prvej inštancie obišiel ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine a nerešpektoval jeho zmysel, resp. zámer zákonodarcu, ktorý jednoznačne rozlišuje medzi zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča a striedavou starostlivosťou, resp. medzi právom styku a povinnosťou podieľať sa na starostlivosti o dieťa striedavo s druhým rodičom. V konaní bolo podľa jej mienky jednoznačne preukázané, že primárne má zabezpečovať starostlivosť o maloletého ona samotná, keďže pre maloletého predstavuje stabilitu a bezpečie. Argument súdu prvej inštancie, že ona sama navrhla styk otca cez prázdniny v rozsahu 10 dní, a preto dieťa zvládne aj odlúčenie od nej v rozsahu 4 dní nepretržite, resp. zvládne režim striedavej starostlivosti, označila za nesprávny, keďže prázdniny predstavujú iba malú časť roka, kým určený rozsah styku by sa mal uskutočňovať po celý rok. Zdôraznila, že oddelením dieťaťa od nej v tak útlom veku dôjde k závažnému narušeniu ich vzťahovej väzby. Vo vzťahu k vyčísleniu výdavkov na maloletého sa vyjadrila, že jednoznačne preukázala výdavok na materskú školu maloletého v sume 420 eur, ktorú materskú školu vybrali pre maloletého obaja rodičia, rovnako preukázala výdavky na bývanie, ktoré má vďaka svojej rodine lacnejšie, a tiež zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť o maloletého, ktorý má podľa dohody rodičov lekárov na klinike Pro Care za ročný poplatok, ako aj jeho ostatné bežné výdavky. Otec podľa jej tvrdenia na výživu maloletého ani v súčasnosti neprispieva viac ako v nevyhnutnom rozsahu, resp. prispieva ešte menej, keďže nerešpektuje neodkladné opatrenie, sp.zn. 22P/131/2019 nariadené Okresným súdom Bratislava II, ktorým bolo určené výživné v nevyhnutnej miere v sume 150 eur (v máji 2020 jej otec poslal iba 100 eur). Bola toho názoru, že otec sa vyhýbal otázkam o jeho skutočnom príjme a neuviedol výšku svojich príjmov za rok 2019, pričom iba zdôrazňoval, že hypotéku a ďalšie záväzky uhrádzal za trvania manželstva zo svojich výlučných finančných prostriedkov. Mala za to, že otcom uvádzané príjmy nekorešpondujú s jeho výdavkami ani s jeho životným štýlom a jeho majetkové a príjmové pomery sú násobne vyššie ako jej majetkové a príjmové pomery, keď otec vlastní luxusnú nehnuteľnosť (šesťizbový rodinný dom v Rusovciach), kým ona samotná žiadnu nehnuteľnosť nevlastní. Ak by aj disponovala úsporami vo výške 55 000 eur, ako to otec tvrdil v konaní,
stále je majetok otca neporovnateľne väčší ako jej majetok (otec podľa svojho tvrdenia disponuje úsporami v pomerne vysokej výške, z ktorých už viac ako tri roky spláca všetky svoje mesačné záväzky v sume cca 1 800 eur mesačne). Nemala vedomosť o tom, že by otec maloletému kupoval oblečenie, obuv alebo iné potrebné veci, s výnimkou jedného trička a páru topánok, ktoré otec požadoval vrátiť, pričom jej neprispel ani na platbu za ďalšie obdobie poskytovania zdravotnej starostlivosti maloletému v ProCare, hoci otec podľa vlastných slov vynakladá cca 90 eur mesačne iba na vlastné masáže. Vyjadrila sa, že školné v materskej škole vo výške 380 eur, resp. aktuálne 350 eur (na niekoľko mesiacov dostala zľavu) uhrádza od začiatku roku sama a otec prestal prispievať aj na stravné maloletého, ktoré po opätovnom otvorení materskej školy sama uhradila (predtým otec uhrádzal stravné vo výške 70 eur, ktoré sa však počas mesiacov marec, apríl a máj neplatilo, keďže bola materská škola zavretá). Vzhľadom na to, že otec v konaní nepreukázal svoj príjem za roky 2019 a 2020, mal súd prvej inštancie podľa jej názoru postupovať podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, a teda ustáliť príjem otca vo výške 20-násobku sumy životného minima, t.j. v sume 4 101,40 eur. S poukazom na úpravu sumy životného minima od 01.07.2020 žiadala, aby odvolací súd v prípade, že otec napriek jeho výzve nepreukáže svoj príjem za rok 2019, ustálil príjem otca vo výške 4 296,60 eur. Výživné navrhla určiť vo výške 600 eur, keďže táto suma predstavuje 68 % nákladov maloletého a cca 14 % príjmu otca. Poukázala na skutočnosť, že ako štátna zamestnankyňa bude mať pravdepodobne znížený plat cca o 10 %, ako vláda avizovala v médiách, pričom jej zamestnávateľ (Kancelária súdnej rady Slovenskej republiky) už zrušil dve pracovné miesta. Uviedla, že s poukazom na dovŕšenie troch rokov maloletým dňa 08.08.2020 jej od septembra 2020 zaniká nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa v sume 280 eur, resp. rodičovský príspevok v sume 370 eur, ktorý používala na úhradu nákladov na materskú školu maloletého.
5. Otec svojím odvolaním napadol výroky II, IV a V. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že maloletého zverí na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom otec bude mať maloletého v starostlivosti počas bežného roka s výnimkou nižšie uvedených prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 09.00 hod. do štvrtka do 09.00 hod. a od piatka od 09.00 hod. do pondelka do 09.00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 09.00 hod. do piatka do 09.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého je miesto predškolského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, resp. počas dní voľna miesto bydliska rodiča, ktorému má byť dieťa odovzdané, v ostatných dňoch s výnimkou nižšie uvedených prázdnin bude mať maloletého v starostlivosti matka, počas letných prázdnin bude mať maloletého v starostlivosti každý párny rok otec od 01.07. od 09.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod., od 21.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 10.08. od 09.00 hod. do 20.08. do 18.00 hod. a matka od 10.07. od 18.00 hod. do 21.07. do 09.00 hod., od 31.07. od 18.00 hod do 10.08. do 09.00 hod. a od 20.08. od 18.00 hod do 01.09. do 09.00 hod. a každý nepárny rok matka od 01.07. od 09.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod., od 21.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 10.08. od 09.00 hod. do 20.08. do 18.00 hod. a otec od 10.07. od 18.00 hod. do21.07. do 09.00 hod., od 31.07. od 18.00 hod do 10.08. do 09.00 hod. a od 20.08. od 18.00 hod do 01.09. do 09.00 hod., počas vianočných sviatkov otec každý párny rok od 22.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 09.00 hod. do nasledujúceho roka do 07.01. do 09.00 hod. a matka každý párny rok od 30.12. od 18.00 hod. do 07.01 do 09.00 hod. a každý nepárny rok od 22.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 09.00 hod., počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky otec každý nepárny rok od prvého dňa jarných prázdnin od 09.00 hod do dňa nasledujúceho po jarných prázdninách do 09.00 hod a počas jesenných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky otec každý párny rok od prvého dňa jesenných prázdnin od 09.00 hod. do dňa nasledujúceho jesenných prázdninách do 09.00 hod. a matka v ostatnom čase jarných a jesenných prázdnin, počas veľkonočných prázdnin otec každý nepárny rok a matka každý párny rok s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého počas prázdnin bude miesto bydliska rodiča, ktorému má byť dieťa odovzdané, matka bude povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, pričom počas ostatných prázdnin bude maloletý v režime starostlivosti ako počas bežného roka, na zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku oprávni obidvoch rodičov a výživné neurčí; alternatívne, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za zmätočné, nepreskúmateľné a porušujúce jeho právo na spravodlivý súdny proces. Upozornil, že súd prvej inštancie na jednej strane vníma jeho záujem o starostlivosť o maloletého ako snahu o súťaženie s matkou, avšak na strane druhej rozšíril styk predbežne dohodnutý medzi rodičmi o jeden deň, čo predstavuje šesť dní starostlivosti o maloletého z jeho strany v 14-dňovom intervale, t.j. rozdiel jedného dňa oproti striedavej osobnej starostlivosti. Mal za to, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne negatívne dôsledky zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti ani nevysvetlil, prečo matka predstavuje pre maloletého najbližšiu vzťahovú osobu (táto skutočnosť nebola uvedená v správe psychologičky PhDr. Y.ni v správe predškolského zariadenia maloletého), resp. poukázal na iba na útly vek maloletého. Za rozhodujúce považoval, že maloletý pred dovŕšením procesu separácie, t.j. ešte pred dovŕšením troch rokov nastúpil po dohode rodičov do predškolského zariadenia a od novembra 2019 začali rodičia realizovať dohodu o rozšírení jeho styku s maloletým (5 dní v 14-dňovom intervale), ktorý sa realizoval aj počas obdobia, keď maloletý nenavštevoval predškolské zariadenie v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, a to aj v rozšírenom rozsahu (priemerne 6 dní v priebehu 14 dní). Namietal, že v zmysle súdom prvej inštancie určeného styku počas letných prázdnin by bol maloletý v čase svojich narodenín (08.08.) vždy v osobnej starostlivosti matky, a preto by obdobie letných prázdnin malo mať rozdielny režim v párny a nepárny rok, pričom v roku 2020 maloletý strávil letné prázdniny s matkou. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že v napadnutom rozhodnutí absentuje úprava styku počas veľkonočných prázdnin, pričom veľkonočné prázdniny v roku 2020 maloletý strávil takisto s matkou. Za nedostatočné označil aj odôvodnenie výroku o výživnom, keď z neho nie je zrejmé, akým spôsobom bol zohľadnený jeho podiel na starostlivosti o maloletého. Upozornil, že matka v podanom návrhu pôvodne žiadala určiť výživné vo výške 500 eur, keď jej príjem v tom čase pozostával z prídavkov na dieťa a rodičovského príspevku v celkovej výške 254,04 eur, kým v súčasnosti je matka zamestnaná a rozdiel medzi ich príjmami v jeho prospech predstavuje len 100 eur. Vo vzťahu k svojim výdavkom sa vyjadril, že minimálne v prípade jeho úveru na stavbu domu (úverová zmluva č. 6211079246) s mesačnou splátkou 856,61 eur sa nejedná o výdavok, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť. Vyjadril nespokojnosť, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkami proti záverom psychologičky PhDr. Y., resp. proti jej osobe. Matka podľa jeho mienky neidentifikovala také jeho správanie, ktoré by bolo v rozpore so záujmami maloletého a pre ktoré by sa striedavá osobná starostlivosť nemohla realizovať. Vzhľadom na prejavy maloletého považoval za zrejmé, že tento vníma kontakt s ním intenzívne, vyžaduje si jeho prítomnosť a počas jeho starostlivosti matku nespomína. Zdôraznil, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav k momentu vyhláseniu rozhodnutia (§ 217 CSP), keď bola jeho starostlivosť o maloletého plnohodnotná s tým, že matke so starostlivosťou o maloletého pomáhal už od jeho narodenia. Mal za to, že v konaní neboli preukázané nezhody medzi rodičmi vo vzťahu k výchove maloletého, títo sa vedeli dohodnúť aj na zmene dní pri výkone starostlivosti o maloletého, komunikujú o maloletom aj o iných bežných veciach a vymieňajú si fotografie, resp. videá s maloletým. Upozornil, že materiálne podmienky striedavej osobnej starostlivosti sú splnené u obidvoch rodičov. Obidvaja rodičia sú podľa jeho názoru pre maloletého rovnocennými subjektmi a jedine rovnocenná a intenzívna frekvencia kontaktu s obidvomi rodičmi bude v záujme maloletého, čo potvrdila aj psychologička PhDr. Y.. Poukázal na skutočnosť, že od vyhlásenia napadnutého rozsudku začali rodičia realizovať v ňom určenú úpravu styku. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že rozsah jeho starostlivosti o maloletého predstavuje 38 %, vychádzajúc z nákladov maloletého v sume 880 eur, mal podľa jeho mienky matke priznať na dorovnanie sumu 105,60 eur. V tejto súvislosti podotkol, že jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje cca 1 600 eur, čo je v porovnaní s príjmom matky približne rovnaká suma. V tomto smere považoval za potrebné zohľadniť nielen čistý príjem matky, ale aj osobné príplatky. Poprel tvrdenia matky o jeho luxusnom živote, keď síce vlastní väčší dom, avšak tento musí splácať, chodí na obedové menu, dlhodobo nebol na zahraničnej dovolenke a používa 11- ročné auto, kým matka má luxusné motorové vozidlo značky Mercedes (oficiálne patriace jej rodinnej firme) a luxusné bývanie v Ružinove. S poukazom na majetkové pomery oboch rodičov, aj s prihliadnutím na jeho úverové zaťaženie navrhol v prípade zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčiť.
6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu označil závery matky za nesprávne, subjektívne a bez reálnej opory vo vykonanom dokazovaní. Nestotožnil sa s tvrdením matky o narušení väzby medzi ňou a maloletým z dôvodu široko nastaveného styku. Za rozhodujúcu skutkovú okolnosť v tomto smere považoval to, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 29.11.2019 rodičia uzatvorili dočasnú dohodu, na základe ktorej prišlo k širokej úprave jeho styku s maloletým, pričom matka danú dohodu vo svojom odvolaní paradoxne popiera, keď navrhuje rozsah predbežne dojednaného styku ešte zúžiť. V súvislosti s rozšírením takto dohodnutého styku súdom
prvej inštancie zdôraznil, že jeho styk s maloletým sa realizoval aj nad rámec predbežne uzavretej dohody. Nesúhlasil s názorom matky, že by súd prvej inštancie obchádzal ustanovenia o striedavej osobnej starostlivosti, keď bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že je schopný zabezpečiť potreby maloletého a ako rovnocennému rodičovi mu je potrebné umožniť styk s maloletým v čo najširšej možnej miere. S poukazom na rozsah jeho starostlivosti o maloletého podľa jeho mienky nie je možné, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 600 eur. Uviedol, že v rámci starostlivosti o maloletého sa priamo podieľa minimálne na výdavkoch maloletého na drogériu a hygienu, stravu doma, oblečenie a obuv (zabezpečil mu plnú skriňu oblečenia), voľnočasové aktivity, mimoriadne výdavky, domácnosť a hračky, ktoré matka vyčíslila na sumu 260 eur. Vzhľadom na to, že s maloletým trávi 40,81 % času, z uvedenej sumy priamo vynakladá 156 eur, a teda spolu s matkou požadovaným výživným vo výške 600 eur by sa mal podieľať na výživne maloletého sumou 756 eur, t.j. matka prakticky žiada, aby výživu maloletého v plnom rozsahu znášal on sám. Poprel tvrdenie matky, že jej naposledy poslal výživne v máji 2020, keď jej výživné posielal každý mesiac, avšak jeho výška zohľadňovala skutočnosť, že matka dostávala príspevok na materskú školu vo výške 370 eur mesačne. Vo vzťahu k matkou uvádzanej zľave na školnom upresnil, že táto zľava predstavuje 50 % zo školného za 2/3 mesiaca marec, celý apríl a celý máj spolu vo výške viac ako 500 eur. Za zavádzajúce označil vyjadrenia matky o jeho úsporách. Poukázal pritom na ním predložený výpis z účtu, na ktorom mal prostriedky nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preukazujúci, že dané prostriedky pozostávali jednak z jeho úspor a zároveň z dvoch výrazných darov od jeho rodičov v celkovej výške 21 000 eur, z ktorých uhrádzal výlučne splátky úverov. Upozornil, že na prvom alebo druhom pojednávaní v predmetnej veci predložil aj prehľad, z ktorého vyplýva skoré vyčerpanie spomínaných prostriedkov v dôsledku splácania úverov s tým, že bez darov od rodičov by už bol v mínuse. Mal za to, že námietka matky ohľadom nepredloženia jeho daňového priznania za rok 2019 je rovnako nedôvodná, keď v súlade so zákonom č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 bol ustanovený aj nový termín na podanie daňového priznania, ktorý doposiaľ nenastal. Podotkol tiež, že podniká v združení advokátov a účtovníctvo vedie jeho partner. Zdôraznil, že v konaní predložil viaceré podklady k jeho príjmom a výdavkom a neodmietol poskytnúť žiadny iný dokument, ktorý by bol od neho žiadaný. Námietku matky o možnom znížení jej platu považoval za irelevantnú, pokiaľ nepríde k skutočnému zníženiu jej platu. Pokiaľ ide o zánik nároku matky na rodičovský príspevok, súd prvej inštancie už túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní zohľadnil.
7. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedla, že súd prvej inštancie podľa jej mienky v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a dostatočne vysvetlil, na základe akých konkrétnych skutočností dospel k záveru, že vo veku maloletého je ona jeho primárnou vzťahovou osobou. Nepopiera, že aj otec je pre maloletého dôležitou osobou v živote, avšak z hľadiska psychického vývinu maloletého je v jeho veku dôležitejšie zachovanie a posilňovanie jeho primárnej vzťahovej väzby. Zdôraznila, že otec sa začal zapájať do starostlivosti o maloletého až po podaní jej návrhu na rozvod manželstva, a teda aj keď má maloletý veľmi dobrý vzťah k otcovi, tento sa začal budovať až keď mal maloletý cca 2 roky. Mala za to, že jej postavenie ako primárnej vzťahovej osoby u maloletého nie je potrebné dokazovať, keďže ide fakt všeobecne prijímaný detskými psychológmi, pričom separácia dieťaťa od matky sa neukončí nejakým vonkajším aktom (napr. umiestnením do materskej školy), keďže ide o proces, nie jednorazovú záležitosť. Podotkla, že aj keď rodičia žili pred rozvodom v spoločnej domácnosti, ona bola s maloletým na materskej resp. rodičovskej dovolenke a nepretržite sa mu venovala, kým otec strávil minimum času starostlivosťou o maloletého. Súhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že medzi rodičmi je zložitá komunikácia, čo sa prejavilo aj na pojednávaniach v predmetnej veci, pričom na pojednávaní uskutočnenom dňa 24.01.2020 otec dokonca namietal neplatnosť ich predbežnej rodičovskej dohody. Vyjadrila sa, že konfliktná komunikácia medzi rodičmi pokračuje aj po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie a na starostlivosti o maloletého sa nedokážu bez problémov dohodnúť ani počas aktuálnej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19, keď sa otec nepokúša o žiadnu dohodu, iba jej autoritatívne oznamuje, ako sa bude jej styk s maloletým realizovať. Uviedla, že po vyhlásení napadnutého rozsudku jej otec oznámil, že jeho styk s maloletým sa bude uskutočňovať podľa rozsudku, hoci ona s tým nesúhlasila a žiadala o pokračovanie v predbežnej rodičovskej dohode, pričom na režim starostlivosti o maloletého určený rozsudkom súdu prvej inštancie nastúpili na základe nátlaku otca, ktorý jej oznámil, že si maloletého v daných dňoch vyzdvihne z materskej školy tak či tak, čo aj začal realizovať odo dňa doručenia rozsudku. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v konaní pokúšal zlepšiť komunikáciu rodičov a odporučil im navštíviť psychologičku PhDr. Y. avšak otec v tomto smere odmietal spolupracovať. Prízvukovala, že majetkové a príjmové pomery otca sú oveľa lepšie ako jej pomery, pričom jej celkový
príjem vrátane odmien vyplýva z ňou predložených výplatných pások. Bola toho názoru, že skutočným dôvodom, prečo otec trvá na striedavej osobnej starostlivosti, je výška výživného. Tvrdila, že otec jej dodnes nedoplatil výživné na čas do rozvodu určené neodkladným opatrením Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 23.06.2020, sp.zn. 28P/67/2020. Keďže otec nie ochotný ani len hradiť poplatok za materskú školu maloletého, mala za to, že ak by nebolo určené žiadne výživné, všetky výdavky maloletého by bola nútená uhrádzať sama, pričom otec zjavne nebude ochotný prispieť ani na žiadny mimoriadny výdavok maloletého, ktorú skutočnosť žiadala pri posudzovaní výšky výživného zohľadniť. Podotkla, že otec vlastní luxusný veľkometrážny šesťizbový poschodový dom v Rusovciach (zastavaná plocha domu je 202 m2), čomu zodpovedá aj výška splátky hypotéky. Otec má podľa jej mienky možnosť zabezpečiť si aj menej nákladnú nehnuteľnosť s nižšou splátkou hypotéky. Uviedla, že ona samotná žije v byte s výmerou 70 m2, ktorý je dal k dispozícii jej otec, vďaka čomu má výrazne nižšie výdavky na bývanie ako je trhové nájomné.
8. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrvala na tvrdeniach obsiahnutých v jej odvolaní a vyjadrení k odvolaniu otca.
9. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedol, že matka už v súčasnosti nie je pre maloletého primárnou vzťahovou osobou, čo vyplýva aj z tej skutočnosti, že intenzita striedania je nastavená tak, aby maloletý kontinuálne vnímal prítomnosť obidvoch rodičov na rovnakej úrovni, čo potvrdila aj psychologička PhDr. Y.. Podotkol, že je všeobecne známym biologickým procesom, keď po treťom roku života dieťaťa nastáva zmena a dieťa si vytvára aj iné bezpečné väzby ako len s matkou. Mal za to, že aj on je pre maloletého neodmysliteľnou vzťahovou osobou. Podľa jeho mienky sú v prejednávanej veci splnené hlavné predpoklady pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, a to najmä fakt, že maloletý je starší ako tri roky a je schopný separácie od materskej osoby a zároveň má vytvorenú bezpečnú väzbu aj s druhým rodičom. Poprel, že by si nátlakom vynucoval rozsah styku určený v napadnutom rozsudku. Napriek pôvodnému návrhu matky sa podľa jeho názoru ukázalo, že táto dokázala akceptovať rozšírený styk a pri jeho realizácií neidentifikovala žiadne nedostatky. Tvrdil, že niekoľko dní po vyhlásení napadnutého rozsudku s matkou telefonoval a dohodol sa s ňou, že styk sa bude realizovať podľa neprávoplatného rozsudku a deň pred jeho uskutočnením dokonca telefonoval s maloletým (telefón bol na hlasnom odposluchu v prítomnosti matky) a oznámil mu, že na druhý deň po neho príde do materskej školy, proti čomu matka nijako neprotestovala, pričom po vyzdvihnutí maloletého sa s matkou večer rozumne telefonicky porozprával a opäť sa dohodli, že sa vo veci styku s maloletým budú riadiť neprávoplatným rozsudkom. Napriek tomu, že u rodičov doznieva frustrácia z rozpadu ich manželstva, komunikácia medzi rodičmi o záležitostiach maloletého podľa jeho slov prebieha bez konfliktov a rodičia sa vedia o zásadných veciach týkajúcich sa maloletého dohodnúť. Dementoval tvrdenie matky, že by striedavú osobnú starostlivosť požadoval len z dôvodu nižšieho výživného. Uviedol, že náležite zabezpečuje starostlivosť o maloletého a uhrádza aj jeho náklady v čase, keď sa o neho osobne stará. Je schopný akceptovať, že aj pri určení striedavej starostlivosti bude zaviazaný prispievať na maloletého výživným, ak toto bude stanovené v primeranej miere s ohľadom na potreby maloletého. Vyjadril sa, že práve zo správania matky je zrejmé, že otázka výživného je pre ňu kľúčová. Spochybnil tiež tvrdenie matky, že by neprispieval na výživu maloletého v súlade s nariadeným neodkladným opatrením. Nebolo mu zrejmé, o akom nedoplatku na výživnom matka hovorí, keďže momentom doručenia meritórneho rozsudku mu vznikla povinnosť plniť podľa neho výživné, a teda už nie podľa nariadeného neodkladného opatrenia. Mal za to, že mimoriadne výdavky maloletého boli zohľadnené v určenom výživnom, keďže matkou predložený zoznam nákladov maloletého zahŕňal aj nešpecifikované mimoriadne výdavky. Za nezmyselnú považoval úvahu matky, že by si mohol zabezpečiť lacnejšie bývanie, keďže jeho nehnuteľnosť je zaťažená hypotékou. Zdôraznil tiež potrebu stability výchovného prostredia maloletého. Podotkol, že jeho rodinný dom je síce rozlohou veľký, ale neobsahuje žiadne nadštandardné ani luxusné vybavenie. Poznamenal, že pre prípad jeho smrti by danú nehnuteľnosť nadobudol priamo maloletý.
10. Kolízny opatrovník sa odvolaniam matky a otca nevyjadril.
11. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), keď nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
12. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky zverenia maloletého určenia výživného ako aj úpravy styku otca s maloletým na čas po rozvode manželstva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods.2 CSP, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. Odvolací súd nezistil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie majúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. V odvolaní matky a otca neboli uvedené také skutkové a právne tvrdenia, ktoré by súd prvej inštancie nevyhodnocoval, ani nové, ktoré by mali za následok potrebu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že súd prvej inštancie zrejme opomenul zahrnúť do osobitnej úpravy styku otca s maloletým počas sviatkov a prázdnin aj úpravu styku počas veľkonočných školských prázdnin, odvolací súd reflektujúc na odvolanie otca, v tomto zmysle výrok V. rozsudku zmenil tak, že ho doplnil o štandardnú úpravu aj počas veľkonočných školských prázdnin, ktorá zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Medzi hmotnoprávne predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené, patrí v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa alebo súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Je nesporné, že súd musí s poukazom § 24 ods. 4 Zákona o rodine rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Musí sa dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby sa rešpektovalo jeho právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pri nariaďovaní striedavej osobnej starostlivosti je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť a posúdiť každý prípad jednotlivo. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej osobnej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod.
15. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, tento odvolací súd považuje za vecne a právne správny a v záujme maloletého. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie, z náležite zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto smere, keď tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti relevantné pre posúdenie vhodnosti takejto formy starostlivosti o maloletého, zohľadňujúc najmä záujem maloletého.
16. Odvolací súd sa podrobne zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami otca ohľadom zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a dospel k záveru, že tieto nemali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k otcom prezentovaným výhradám odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí podrobne prezentoval dôvody, pre ktoré nemal preukázané splnenie podmienok na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti,
pričom nevylúčil možnosť takejto úpravy starostlivosti o maloletého v budúcnosti, ak sa pomery v rodine stabilizujú. Hoci psychologička PhDr. Y., ktorú rodičia v priebehu konania navštívili, vo svojej správe matku výslovne neoznačila za najbližšiu vzťahovú osobu maloletého, uviedla, že je dôležité zachovať pre maloletého prostredie istoty a bezpečia, ktoré v takomto veku pre dieťa tvorí matka, pričom z jej správy vyplýva aj vysoko konfliktný vzťah medzi rodičmi. Dané závery pritom nie sú v rozpore ani s ďalšími vykonanými dôkazmi a to aj s poukazom na útly vek maloletého (necelých 3 rokov) a doposiaľ vykonávanú osobnú starostlivosť každého z rodičov. Aj keď otec vo svojom odvolaní poukazoval na svojej námietky vznesené počas konania proti záverom psychologičky PhDr. Y., resp. proti jej osobe, jeho výhrady prednesené na pojednávaní uskutočnenom pred súdom prvej inštancie dňa 12.06.2020 v zásade spočívali iba v jeho subjektívnom dojme, že PhDr. Y. si rodičov maloletého pomýlila s inými klientmi, pretože určité detaily obsiahnuté v jej správe neboli presné, avšak jej podstatné závery nerozporoval, z ktorého dôvodu odvolací súd na dané námietky otca neprihliadal. Odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti na strane rodičov musia byť splnené nielen z hľadiska zabezpečenia ich životných a materiálnych pomerov, ale tiež z hľadiska výchovných daností a povahových vlastností rodičov, ako aj ich schopnosti vzájomne komunikovať o záležitostiach maloletého dieťaťa tak, aby bola zabezpečená kontinuálna starostlivosť o maloleté dieťa počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti. Aj z obsahu jednotlivých podaní rodičov doručených odvolaciemu súdu je pritom zrejmé, že vzájomné vzťahy rodičov sa v čase od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia zásadne nezmenili, keď ich vzájomná komunikácia je i naďalej konfliktná, a to aj vo vzťahu k starostlivosti o maloletého, resp. realizácii jeho styku s otcom. Je teda zrejmé, že rodičia by v súčasnosti najmä z hľadiska ich komunikácie a schopnosti dohodnúť sa nedokázali realizovať striedavú osobnú starostlivosť o maloletého v súlade s jeho najlepším záujmom. Napriek zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky súd prvej inštancie pomerne rozsiahlo upravil styk otca s maloletým, čím bude dostatočne zabezpečené ďalšie prehlbovanie ich vzťahovej väzby.
17. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti, resp. o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.
18. Výrok o výživnom pre maloletého, ktorý vo svojich odvolaniach napadli obidvaja rodičia, odvolací súd po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a dôvodov podaných odvolaní rovnako posúdil ako vecne správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletého a jeho veku, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté deti obsiahnutých v § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, predovšetkým výkon osobnej starostlivosti o maloletého matkou, ako aj výdavky otca vynakladané v súvislosti s uskutočňovaním jeho široko upraveného styku s maloletým. Správne súd prvej inštancie zohľadnil náklady na odôvodnené potreby maloletého vyčíslené matkou, vrátane poplatku za súkromnú materskú školu, ktorú maloletý navštevuje po dohode rodičov. Určená výška výživného rovnako zodpovedá zisteným možnostiam a
schopnostiam obidvoch rodičov. Odvolacie dôvody rodičov vo vzťahu k výroku o výživnom odvolací súd považuje za neodôvodnené a dodáva, že súd prvej inštancie pri určení výživného správne vychádzal z posúdenia všetkých zisťovaných skutočností, vrátane tých, na ktoré rodičia vo svojom odvolaní poukazovali a ktoré súd prvej inštancie aj správne vyhodnotil. V súvislosti s odvolacou námietkou otca týkajúcou sa nezohľadnenia osobných príplatkov v rámci príjmu matky zo strany súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na skutočnosť, súd prvej inštancie pri zisťovaní príjmov matky správne vychádzal z ňou predložených potvrdení o jej príjmoch vystavených jej zamestnávateľom, v ktorých sú obsiahnuté aj všetky poskytnuté príplatky, resp. odmeny. Pokiaľ matka poukazovala na možnosť zníženia jej platu v budúcnosti, na jej tento argument nemožno prihliadnuť, keďže pre rozsudok je v zmysle § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Odvolací súd sa nestotožnil ani s výhradou matky, že z dôvodu nepreukázania príjmov za roky 2019 a 2020 otcom mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine a ustáliť príjem otca vo výške 20-násobku sumy životného minima, keďže otec v tomto smere neporušil žiadnu svoju povinnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že otec je podnikateľom, t.j. má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, a napadnutý rozsudok bol vyhlásený ešte v priebehu roku 2020, bolo vylúčené od neho požadovať predloženie daňového priznania za daný rok, keďže predmetné zdaňovacie obdobie v tom čase ešte neskončilo. Vo vzťahu k daňovému priznaniu za rok 2019 odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v spojení s § 21 ods. 1 citovaného zákona bola lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2019 predĺžená do 31.10.2020, pričom daňové priznanie združenia advokátov, v ktorom otec pôsobí, podľa tvrdenia otca ešte nebolo v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku podané. Pokiaľ ide o úverové zaťaženie otca, aj odvolací súd je toho názoru, že na toto nemožno v celom rozsahu prihliadať, keďže zo všeobecných poznatkov o cenách nehnuteľností je zrejmé, že úverové zaťaženie otca je nadpriemerné a aj pri úvere s nižšou splátkou by si tento dokázal zabezpečiť zodpovedajúce bývanie, ktoré by bolo primerané aj potrebám maloletého. Rodičia vo svojich odvolaniach neuviedli žiadne závažné skutočnosti, v dôsledku ktorých by mal byť výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom pre maloletého zmenený, resp. zrušený. Určená výška výživného pre maloletého aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného stavu veci kritériá rozhodné pre určovanie výživného pre maloleté dieťa a zodpovedá aj najlepšiemu záujmu maloletého.
19. Pokiaľ ide o odvolaniami rodičov napadnutý výrok týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým, tento odvolací súd v zásade vyhodnotil ako vecne a právne správny. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým postupoval správne, keď vychádzal predovšetkým z najlepšieho záujmu maloletého, zohľadnil jeho vek, denný režim, emocionálne potreby a právo na starostlivosť obidvoch rodičov, ako aj pracovné povinnosti rodičov. Odvolací súd považuje určený rozsah styku otca s maloletým počas bežného roka za zodpovedajúci, zabezpečujúci primeraný podiel na výchove maloletého zo strany otca a budovanie vzájomných citových väzieb medzi nimi. Nestotožnil sa s názorom matky, že súd prvej inštancie široko určeným rozsahom styku obchádza ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine, keďže v danom prípade bol maloletý jednoznačne zverený do osobnej starostlivosti matky, čomu v žiadnom prípade neodporuje fakt, že súd prvej inštancie určil rozsah styku otca s maloletým relatívne široko. Za oprávnenú nemožno považovať ani obavu matky z narušenia jej vzťahovej väzby s maloletým, keďže napadnuté rozhodnutie u nej zachováva pozíciu rezidenčného rodiča, a teda maloletý bude naďalej tráviť väčšinu času práve s ňou. Mierne rozšírenie styku otca s maloletým oproti predbežnej dohode rodičov odvolací súd pokladá za prirodzený krok v nadväznosti na skutočnosť, že rodičmi dohodnutá úprava styku sa osvedčila, maloletý mal možnosť si na takýto rozsah styku zvyknúť a prehĺbiť si svoj vzťah s otcom do takej miery, aby bol pripravený s ním tráviť čas aj v o niečo väčšom rozsahu. Vo vzťahu k úprave styku počas sviatkov a prázdnin je aj odvolací súd toho názoru, že ich trávenie s každým z rodičov v rovnakom rozsahu bude na prospech maloletého. Odvolaciu námietku otca, že súdom prvej inštancie určená úprava styku počas letných prázdnin mu neumožní tráviť s maloletým jeho narodeniny (08.08.), odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú, keďže opätovné stretnutie otca s maloletým sa bude v zmysle napadnutého rozsudku realizovať už 10.08., čo otcovi umožní s maloletým osláviť tento sviatok s minimálnym oneskorením. Odvolací súd tiež predpokladá v danom prípade dostatočné rodičovské kompetencie u obidvoch rodičov a teda aj ich schopnosť sa v záujme maloletého dohodnúť o spoločnom stretnutí počas narodeninového dňa maloletého. Odvolací súd však prihliadol na otcom namietanú absenciu úpravy styku počas veľkonočných prázdnin. Vzhľadom na osobitnú úpravu styku počas všetkých školských prázdnin s výnimkou veľkonočných prázdnin v napadnutom rozsudku odvolací súd považuje za zrejmé, že v tomto smere došlo zo strany súdu prvej inštancie k opomenutiu.
Preto odvolací súd považoval za potrebné zmeniť výrok o úprave styku tak, že otec je oprávnený nad rámec úpravy stretávať sa s maloletým aj počas veľkonočných prázdnin.
20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II a IV ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, výrok V zmenil podľa § 388 CSP, ktorý súčasne vo zvyšnej napadnutej časti ( úprava styku počas bežného kalendárneho roka a letných školských prázdnin) ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).