Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-39-2021.pdf
PDF · 103.03 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/39/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobkyne Y. proti žalovanému Y., o určenie, že žalovaný nie je synom otca žalobkyne a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. novembra 2020 č.k. 18Pc/25/2019-67 v spojení s opravným uznesením zo dňa 8. februára 2021 č.k. 18Pc/25/2019-100, takto
rozhodol:
Z m e n a žaloby, že žalovaný porušil práva § 11, § 3(1), § 2(2), § 1(1) Obč. zák. žalobkyne a jej zosnulého otca, predovšetkým porušil rovnostné a dobromravové právo na ochranu osobných údajov, mena, osobnostných práv (predovšetkým nedotknuteľnosti osoby, zákaz ponižovania), dobrej povesti (resp. osobnej cti) jej otca, súkromia, rodinného života, že žalovaný ohrozil a ohrozuje vlastnícke práva žalobkyne, že žalovaný neoprávnene vstúpil do vlastníckych práv žalobkyne, že žalovanému súd zakazuje v porušovaní a ohrozovaní týchto práv žalobkyne a jej zosnulého otca pokračovať, že žalovaný nie je dedič ako syn otca žalobkyne a žalobkynin súrodenec blízka osoba, že žalovaný nie je a nikdy nebol súčasť jej osobných údajov a súčasť osobných údajov jej zosnulého otca a že sa určuje, že otcovstvo otca žalobkyne k žalovanému nebolo nikdy určené súhlasným vyhlásením rodičov postupom platného právneho úkonu, preto je neplatné a neexistuje, že matričný zápis, z ktorého vychádza predložený rodný list žalovaného, bol urobený postupom neplatného právneho úkonu, na základe neplatného súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, preto je neplatný, že predložený rodný list žalovaného bol urobený postupom neplatného právneho úkonu, na základe neplatného súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, preto je neplatný a je neplatný aj z formálnych príčin, že všetky výpisy z registra obyvateľov v tejto súvislosti boli urobené postupom neplatného právneho úkonu na základe neplatného súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, preto sú neplatné, je n e p r í p u s t n á .
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 30. novembra 2020 č. k. 18Pc/25/2019-67 v spojení s opravným uznesením zo dňa 8. februára 2021 č.k. 18Pc/25/2019-100 súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na zapretie otcovstva jej otca k žalovanému a žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov, a to rodného listu, matričného zápisu, akéhokoľvek podkladného uznania otcovstva a všetkých výpisov z registra obyvateľov a priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zapretia otcovstva tak, že jej otec nie je otcom žalovaného. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by dokazoval, že je synom jej otca. Dôvodila, že priezvisko otca žalovaného je v rodnom liste uvedené s o s dvomi čiarkami, pričom jej priezvisko je o s dvomi bodkami a tak sa písalo aj priezvisko jej otca. Starý otec je v rodnom
liste uvedený ako Y.. U., ale jej starý otec nebol Y.. U.. Akékoľvek dôkazy v dedičskom spise sú podľa nej podvody resp. manipulácie z pozadia, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR, a preto plne neprávoplatné pre nič. Súd prvej inštancie uviedol, že z hľadiska navrhovaného petitu ako aj zo skutkových tvrdení uvádzaných žalobkyňou vyvodil, že ide o návrh na zapretie otcovstva. Žalobu o určenie, že otec žalobkyne nie je otcom žalovaného, nemožno podľa jeho názoru považovať za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, nakoľko by sa tým obchádzali ustanovenia špeciálneho zákona upravujúce podmienky zapretia otcovstva. Ďalej vysvetľoval, že aktívne vecne legitimovanými osobami na podanie návrhu na zapretie otcovstva, príp. návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva sú matka, otec alebo dieťa. Žalobkyňa v súdenej veci však nemá postavenie ani jednej z týchto osôb, nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu na zapretie otcovstva, prípadne návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva, a preto návrh v celom rozsahu zamietol. Poznamenal však, že len samotné uvedenie iného interpunkčného znamienka v priezvisku otca žalovaného, ako aj nesprávne uvedenie akademického titulu starého otca žalovaného, nepostačuje pre prijatie záveru, že otec žalobkyne nebol otcom žalovaného. Vzhľadom na to, že aktuálny procesný predpis neumožňuje podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu a okrem toho žalobkyňou požadované určenie neplatnosti podľa nej právnych úkonov by sa celkom zjavne minulo účelu určovacej žaloby, zamietol súd žalobu žalobkyne aj v časti určenia neplatnosti právnych úkonov. Vec právne posúdil podľa § 93 ods. 1, 2, § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine, 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 175k ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je „neplatný právny úkon, lebo je nevážny, i nezrozumiteľný, neurčitý, v rozpore so zákonom (a to obsahovo i účelovo) a dobrými mravmi.“ Namietala „zakategorizovanie jej žaloby ako „zapieranie otcovstva“ a nanútenie dvoch osobných pojednávaní v jeden deň hneď za sebou, napriek tomu, že žiadala o ich rozdelenie, neetické bezohľadné nanútenie jej a jej zosnulému otcovi komunikáciu protistrany cez nejaké elektronické platformové systémy“. Namietala, že nikdy nepodala „návrh na zapretie otcovstva“, pričom takéto posúdenie jej žaloby súdom prvej inštancie označila za „manipulatívne a chybné vyhodnotenie jej podaní“. Namietala, že ak súd vyžadoval presnú formu podania, mal najskôr spravodlivo a účinne vyvážiť jej situáciu laika a „dať jej najskôr k dispozícii presnú a zrozumiteľnú predlohu a návod na použitie; teda formulár s presnými a úplnými a zrozumiteľnými vetnými a slovnými konštrukciami ako aj príklady, ktoré treba pre presnú formuláciu relevantnej žaloby proti žalovanému.“ Okresný súd Trenčín nemôže od nej žiadať, aby robila „presne jeho odbornú prácu alebo prácu advokáta“ a vedela naformulovať presné slovné formulácie. Ona podala žalobu, aby žalovaný prestal zasahovať do jej práv a práv jej otca a aby súd usporiadal pomery medzi ňou a žalovaným a to „určením, že otcovstvo jej otca k žalovanému nikdy skutočne nebolo určené súhlasný vyhlásením rodičov v zmysle urobenia platného právneho úkonu podľa § 37, § 39 Obč. zák.“. Namietala tiež klasifikáciu žaloby ako podanú v súlade s § 175k ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Namietla, že nikdy nepovedala explicitne, že podáva túto žalobu podľa § 137 CSP, toto prehlásila protistrana, jej to manipulatívne podsunul súd v odôvodnení. Na inom mieste odvolania uviedla, že povedala, že podáva túto žalobu podľa § 137 CSP, len nevie, podľa ktorého bodu konkrétne. Vytýkala súdu, že označil jej žalobu ako „nepotrebnú a nezmyselnú“ a podľa nej klamal, že „aktuálny procesný predpis neumožňuje podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu“, pričom odkazovala na zákon o súdnych poplatkoch, ktorý explicitne umožňuje žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu (určenie neplatnosti ukončenia pracovného pomeru). Taktiež namietla odôvodnenie súdu prvej inštancie, že listiny rodný list, matričný zápis, určenie otcovstva, výpis z registra obyvateľov nie sú právne úkony, že nezrovnalosti v mene otca a starého otca a v akademickom titule starého otca sú v rodnom liste žalovaného iba irelevantné preklepy. V ďalšom rozoberala svoje úvahy o motíve a dôvode vzniku nezrovnalostí v mene a akademickom titule starého otca v rodnom liste žalovaného. Nečitateľnosť podpisu osoby podpísanej na rodnom liste žalovaného a schvaľovanie nečitateľnosti sudcom v tomto prípade podľa nej napĺňa cielené schvaľovanie omisívneho podvodného konania.
3. Žalobkyňa v ďalších podaniach adresovaných súdu prvej inštancie v rámci odvolacej lehoty (vzhľadom na spočívanie odvolacej lehoty podľa zákona č. 62/2020 Z.z.) opakovala svoje odvolacie námietky voči rozsudku súdu prvej inštancie. V podaní zo dňa 27.01.2021 (č.l. 99 p.v. spisu) uviedla, že žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. tak, že „žalovaný porušil práva § 11, § 3(1), § 2(2), § 1(1) Obč. zák. žalobkyne a jej zosnulého otca, predovšetkým
porušil rovnostné a dobromravové právo na ochranu osobných údajov, mena, osobnostných práv (predovšetkým nedotknuteľnosti osoby, zákaz ponižovania), dobrej povesti (resp. osobnej cti) jej otca, súkromia, rodinného života. Žalovaný ohrozil a ohrozuje vlastnícke práva žalobkyne. Žalovaný neoprávnene vstúpil do vlastníckych práv žalobkyne. Žalovanému súd zakazuje v porušovaní a ohrozovaní týchto práv žalobkyne a jej zosnulého otca pokračovať. Žalovaný nie je dedič ako syn otca žalobkyne a žalobkynin súrodenec blízka osoba. Žalovaný nie je a nikdy nebol súčasť jej osobných údajov a súčasť osobných údajov jej zosnulého otca a v rozsahu výrokov II. a V. tak, že sa určuje, že otcovstvo otca žalobkyne k žalovanému nebolo nikdy určené súhlasným vyhlásením rodičov postupom platného právneho úkonu, preto je neplatné a neexistuje, že matričný zápis, z ktorého vychádza predložený rodný list žalovaného, bol urobený postupom neplatného právneho úkonu, na základe neplatného súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, preto je neplatný, že predložený rodný list žalovaného bol urobený postupom neplatného právneho úkonu, na základe neplatného súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, preto je neplatný. Je neplatný aj z formálnych príčin, že všetky výpisy z registra obyvateľov v tejto súvislosti boli urobené postupom neplatného právneho úkonu, na základe neplatného súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, preto sú neplatné.“
4. K odvolaniu a podaniam žalobkyne sa vyjadril žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a jemu priznal trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. Odvolanie označil za nedôvodné. Uviedol, že konanie bolo vedené v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Namietal oneskorené doplnenie odvolania žalobkyňou po odvolacej lehote. Namietol, že žalobkyňa odvolaním ani doplnením odvolania nemôže podľa § 371 CSP meniť ani precizovať žalobný návrh uvedený v jej podaniach v prvoinštančnom konaní. Žiadať v odvolacom konaní môže len to, čo žiadala v podaniach na prvej inštancii. Vysvetľoval, že súd prvej inštancie sa pokúsil zaklasifikovať žalobu pod všetky teoreticky prípustné žaloby z dôvodu, že žaloba je zmätočná a nejasná. Potvrdil, že súd opakovane poučoval žalobkyňu o jej právach a povinnostiach, aktívne sa jej snažil pomôcť s formuláciou petitu, vysvetľoval jej možné právne následky jej tvrdení a konaní. Žalobkyňa však na túto pomoc reagovala podráždene a na súd opakovane agresívne útočila. Namietal, že rodný list, zápisnice, výpisy z registrov, údaje zapísané v matrike a pod. nemajú povahu právnych úkonov a nie je možné sa domáhať vyslovenia ich neplatnosti.
5. Žalobkyňa sa k tvrdeniam žalovaného vyjadrila a uviedla, že ani jedno z jej podaní v danej veci nie je oneskorené z dôvodu nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri doručovaní dokumentov a že svoju žalobu nikdy nemenila. Označila tvrdenia žalovaného vo veci za klamstvá a za urážky jej i zosnulého otca. V závere žiadala, aby odvolací súd „určil, ako napísala na str. 22 podania z 27.01.2021.“
6. Podľa § 371 C.s.p. žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
7. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia odvolací súd nepripustil zmenu žaloby, ako navrhla žalobkyňa v odvolacom konaní v jej podaní zo dňa 27.01.2021, čo je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
9. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie k rozhodným námietkam žalobkyne dopĺňa:
11. K námietke zmätočnosti rozsudku spočívajúcom v rozpore medzi v písomnom vyhotovení rozsudku uvedenými výrokmi II. až V. a odôvodnením odvolací súd uvádza, že namietaná zmätočnosť
bola odstránená a napravená opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 08.02.2021 č.k. 18Pc/25/2019-100.
12. K námietke voči posúdeniu návrhu žalobkyne ako návrhu na zapretie otcovstva odvolací súd uvádza, že uvedené právne posúdenie návrhu žalobkyne súdom prvej inštancie je správne a náležité. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žiada o určenie, že žalovaný nie je synom jej otca. Otázka otcovstva je otázkou osobného stavu upravenou v základnom predpise rodinného práva a to v zákone č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine. Návrhom na zapretie otcovstva sa navrhovateľ domáha toho, čo požaduje v danej veci žalobkyňa, teda určenia, že muž zapísaný v rodnom liste ako otec (právny otec) nie je otcom dieťaťa. Preto pokiaľ žalobkyňa podaným návrhom žiada, aby súd určil, že jej otec (zapísaný v rodnom liste žalovaného) nie je otcom žalovaného resp. že žalovaný nie je synom jej otca, ide podľa obsahu o návrh na zapretie otcovstva podľa citovaného § 93 ods. 1, 2 a § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu záveru, že žaloba resp. návrh žalobkyne na požadované určenie je z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, keďže z hmotného práva (§ 93 ods. 1, 2 a § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine) vyplýva, že žalobkyňa nie je nositeľom práva domáhať sa zapretia otcovstva k žalovanému, nedôvodný.
13. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že súd prvej inštancie klame, že žalobu podala v súlade s § 175 k ods. 2 O.s.p., tak odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie o „klamstve“ súdu je nepravdivé, čo preukazuje podanie žalobkyne zo dňa 03.06.2020 adresované súdu prvej inštancie (č.l. 17 spisu), ktoré žalobkyňa označila ako „vysvetlenie k podaniu jej žaloby“, v ktorom uviedla, že žalobu o určenie, že žalovaný nie je synom jej otca, podala na základe § 175k ods. 2 O.s.p., pričom „intuitívne pochopila“, že zápisnica v dedičskej veci zo dňa 31.01.2018 „má hodnotu uznesenia podľa § 175k ods. 2 O.s.p.“ Zároveň odvolací súd uvádza, že vyhodnotenie uvedenej tvrdenej skutočnosti v ods. 14 odôvodnenia súdom prvej inštancie je v celom rozsahu správne a odvolací súd naň preto v podrobnostiach odkazuje.
14. Rovnako je bez významu tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že nikdy explicitne nepovedala, že podáva túto žalobu podľa § 137 c) CSP, ale povedala len, že podáva túto žalobu podľa § 137 CSP.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Žalobkyňa v žalobe žiada, aby súd rozhodol o určení neexistencie právneho vzťahu otcovstva, čo zvádza k posudzovaniu žaloby ako určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP. Daný návrh však vzhľadom na jeho obsah (predmet konania, procesný nárok, vec), ktorým je zapretie otcovstva, ako bolo už vysvetlené vyššie, nespadá pod žiadnu zo žalôb upravenú v § 137 CSP, pretože je návrhom na rozhodnutie o osobnom stave (v minulosti podľa zrušenej právnej úpravy návrh podľa § 80 písm. a/ O.s.p.), o ktorom konanie upravuje iný procesný predpis, a to zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). Podľa § 105 písm. c) a d) CMP konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o zapretie otcovstva a o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom. Z dôvodu posudzovania návrhu vzhľadom na návrhovú žiadosť podľa Civilného mimosporového poriadku nie je možné ho posudzovať ako určovaciu žalobu podľa § 137 Civilného sporového poriadku, ako sa dovoláva žalobkyňa. K rovnakému záveru dospel aj súd prvej inštancie.
16. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že súhlasí s námietkou žalobkyne v odvolaní o nesprávnosti konštatovania súdu prvej inštancie, že aktuálny procesný predpis neumožňuje podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Civilný sporový poriadok takúto žalobu pripúšťa v § 137 písm. d) CSP, avšak za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Žiaden právny predpis však neumožňuje podať žalobu o určenia neplatnosti „rodného listu, matričného zápisu, akéhokoľvek podkladného uznania otcovstva a všetkých výpisov z registra obyvateľov“, ako sa domáha žalobkyňa
v ďalšej časti žaloby. Existenciu takého osobitného predpisu ani žalobkyňa netvrdila. Okrem toho uvedené „úkony“ patria do kompetencie správnych orgánov, ktorých konanie sa spravuje osobitným procesným predpisom Správnym poriadkom. Preto nie je žaloba ani v tejto časti dôvodná a správne ju súd prvej inštancie zamietol.
17. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa postupu súdu prvej inštancie, najmä k námietke o nepoučení zo strany súdu prvej inštancie, ako má žalovať, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie si plnil svoju poučovaciu povinnosť, keď žalobkyňu v rámci predbežného právneho posúdenia veci upozornil na zjavnú nedôvodnosť žaloby a vyzval ju na späťvzatie žaloby podľa § 138 CSP (č.l. 9, 10 spisu). Žalobkyňa reagovala zotrvávaním na podanej žalobe. Súd tak vykonal, čo bolo v jeho možnostiach, nemohol postupovať tak, ako sa domáha žalobkyňa, teda nemohol pri uvedení zjavnej nedôvodnosti prekročiť svoje oprávnenie a nemohol žalobkyni okrem zdôvodnenia zjavnej nedôvodnosti uvádzať aj iné právne posúdenie, ktorým by ju podrobne inštruoval na správne uplatnenie svojho práva alebo na uplatnenie iného práva. Zákaz takéhoto postupu súdu vyplýva z § 160 CSP upravujúceho poučovaciu povinnosť súdu a z princípu rovnosti sporových strán (čl.6 CSP). Podľa § 160 CSP súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Poučenie súdu sa týka len poučenia o procesných právach a povinnostiach. Do poučovacej povinnosti súdu nepatrí návod, čo by strana sporu mala alebo mohla v danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohla zákonom stanoveným spôsobom dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 Cdo 345/2012). V tomto smere jestvuje početná slovenská i česká súdna judikatúra (vzhľadom na spoločnú právnu minulosť), ktorá je v riešení otázky rozsahu poučovacej povinnosti súdu jednotná. Viď napr. PR 5/1993: Poučení žalobce o tom, kdo by podle hmotného práva měl žalovat nebo být žalován, přesahuje povinnost soudu podle § 5 OSŘ [teraz § 160 CSP ] a je v rozporu se zásadou rovnosti účastníků. R20/1994: Poskytovanie poučenia účastníkom občianskeho súdneho konania je obmedzené na poučenie najmä o procesných úkonoch, ktoré účastníci môžu vykonať, o ich dôsledkoch a o procesnom postupe. Súd pritom nemôže zaujímať stanoviská k hmotnoprávnym podmienkam uplatňovaného nároku, či dokonca vyjadrovať obsah prípadného budúceho rozhodnutia vo veci. SJ 23/1998: Soud není povinen poučovat v průběhu řízení účastníky řízení o možném výkladu předpisu hmotného práva. Najvyšší súd ČR, sp. zn. 23 Cdo 3848/2007: Poučovat účastníky o hmotném právu, tedy též o tom, jakých hmotněprávních úkonů je třeba, aby byla jejich žaloba či jejich procesní obrana úspěšná, soud není povinen, a není ani oprávněn; takovým poučením by porušil zásadu rovnosti účastníků řízení. Najvyšší súd SR, sp. zn. 6 Cdo 125/2011: Ak by súdy poučili žalobcu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a teda vymedzili inak predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. [teraz § 160 CSP] a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.
18. Z citovanej súdnej judikatúry vyplýva, že v danej veci nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie upozorňovať a poučovať žalobkyňu, aké iné právo alebo akou inou žalobou si svoje právo môže uplatniť, a už vôbec nemohol vykonať formuláciu správneho znenia petitu žaloby, ako namieta žalobkyňa, ktorá sa dovoláva, že súd jej „mal dať k dispozícii presnú a zrozumiteľnú predlohu a návod na použitie; teda formulár s presnými a úplnými a zrozumiteľnými vetnými a slovnými konštrukciami ako aj príklady.“ Uvedené súd nielenže nemohol, ale ani nesmel vykonať, pretože by tak prekročil svoje oprávnenie, porušil princíp rovnosti strán sporu a tým porušil práva žalovaného na spravodlivý proces. Pokiaľ žalobkyňa upozorňovala, že je laik, že nemá povinnosť vykonávať odbornú prácu súdu alebo advokáta, je potrebné reagovať tým, že žalobkyňa mala právo zvoliť si advokáta.
19. Uplatnené dôvody odvolania proti zamietavému rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
20. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.