Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Pc-25-2019.pdf
PDF · 93.94 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne Y.r. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, M. M., proti žalovanému Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, F., zastúpeného AK F., s. r. o., so sídlom Fraňa Kráľa 35, Bratislava - Staré Mesto, IČO 52876268, o zapretie otcovstva a iné takto
rozhodol:
I. Návrh na zapretie otcovstva sa zamieta.
II. Určuje sa, že rodný list žalovaného je neplatný právny úkon.
III. Určuje sa, že matričný zápis je neplatný právny úkon.
IV. Určuje sa, že akékoľvek podkladné uznanie otcovstva je neplatný právny úkon.
V. Určuje sa, že všetky výpisy z registra obyvateľov sú neplatné právne úkony.
VI. Žalovanému sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou domáhala zapretia otcovstva tak, že jej otec nie je otcom žalovaného. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by dokazoval, že je synom jej otca. Priezvisko otca žalovaného je v rodnom liste uvedené ako Q.o s dvomi čiarkami), pričom jej priezvisko je Q. (o s dvomi bodkami) a tak sa písalo aj priezvisko jej otca. Starý otec je v rodnom liste uvedený ako Y.. U., ale jej starý otec nebol Y.. U.. Žalovaný splnomocnil na zastupovanie v dedičskom konaní po poručiteľovi Q., nie je jej otcovi a rovnako sa žalovaný informuje na stav dedičského konania po poručiteľovi Q., nie po jej otcovi. Žalovaný teda nepredložil žiaden dôkaz, že je synom jej otca. Akékoľvek dôkazy v dedičskom spise sú podvody resp. manipulácie z pozadia, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR, a preto plne neprávoplatné pre nič. Prvý "vraj dôkaz" je výtlačok z nejakého elektronického registra obyvateľov, ktorý plne porušuje jej základné ľudské práva ako i základné ľudské práva jej najbližších vrátane jej otca, keďže je vedený nevie kým, nevie kde, nevie ako, nevie odkedy, plne poza jej chrbát a dedičské oddelenie tunajšieho súdu si dovolilo túto tabuľku používať a komunikovať o nej s Miestnym úradom F. - L. Y. plne poza jej chrbát a plne poza chrbát jej otca bez jej súhlasu, a teda plne v rozpore s čl. 1 Charty základných práv EÚ, keďže nadradil seba ako inštitúciu a anonymnú existenciu tejto tabuľky neidentifikovanej inštitúcie jej ľudskej dôstojnosti a jej nedotknuteľnosti, ako i ľudskej dôstojnosti jej otca, čo si nikdy nesmel dovoliť. Akékoľvek informácie z tejto tabuľky nie je možné brať ako relevantné pre nijaké dedičské konanie podľa Ústav SR čl. 12, 16, 19, 22, 1, 2, 7 a Občianskeho zákonníka §§ 11, 3, 2, 1 v kombinácii s § 15 vo vzťahu k jej otcovi. Ďalším "dôkazom" je
podvodný dokument "Zápisnica o predbežnom vyšetrení, ktorý uvádza nad jej podpisom meno a osobné údaje žalovaného. Toto je ale hrubý podvod, ktorý vytvoril R.. Y.. Ona v tomto dokumente osoby pod číslami 3 a 4 nikdy neuviedla, ale R.. Y. si ich dopísal po tom, ako s ním tento dokument spísala, plne poza jej chrbát a plne bez jej vedomia. Poznamenala, že predmetnú žalobu podala v súlade s § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, hoci žiadne uznesenie neobdržala. Mala za to, že poučenie, ktoré jej bolo dané v rámci dedičského konania, zachytené v zápisnici nahrádza toto uznesenie, a preto žalobu podala. Zdôraznila, že žalovaný môže zaprieť otcovstvo len vo vzťahu k pánu Q.vi. Rodný list žalovaného nie je ani nikým zrozumiteľne podpísaný, čiže je to neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Informácie z neplatného rodného listu nie je preto možné používať pre potreby § 108 CMP a ani pre dedičské konanie. Zápisnica zo dňa 10.02.2015 a zo dňa 26.10.2015 v dedičskom konaní, ktoré podvodne spomínajú žalovaného ako syna jej otca, sú kriminálne podvody a hrubé trestné činy §§ 346, 344, 375, 420, 326, 327 Trestného zákona vykonané notárom R.. Y. a sú to teda neplatné právne úkony podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, a to už len z toho dôvodu, že nie sú opatrené nijakou notárskou pečiatkou podľa Notárskeho poriadku. Výtlačky výpisov z nejakého "Registra obyvateľov" sú v záhlaví označené "page - číslo", teda nespĺňajú ani len triviálnu ľudskoprávnu požiadavku čl. 6 Ústavy SR a zákona o štátnom jazyku a vyprosuje si, aby bolo možné takéto z princípu protiústavné, a teda protizákonné zdrapy používať ako akokoľvek relevantné pre jej život a pre určovanie jej blízkych osôb. Všetky výtlačky sú podľa § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka neplatné právne úkony, keďže sú nevážne, neurčité, nezrozumiteľné a tým, že vznikli plne poza jej chrbát a jej najbližších i plne neslobodné a nedôstojné a nerovné, teda i hrubo -3- 18Pc/25/2019
v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s Ústavou SR čl. 12, 16, 19, 22, teda plne v rozpore so základnými ľudskými právami. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej a jej bratovi otec nikdy nepovedal, že žalovaný je jeho syn. Nik tretí jej preto nemá inštitucionálne právo násilne nanucovať, že žalovaný je jej blízka osoba, súrodenec. Takéto nanucovanie je hrubý neoprávnený zásah do jej osobnostných práv a do jej rodinného a súkromného života. Otcovstvo jej otca k žalovanému muselo byť najskôr určené právoplatne, predovšetkým slobodne, rovne a dôstojne. Táto základná ľudskoprávna podmienka nie je splnená z princípu, a to preto, že žalovaný sa narodil zo slobodnej, rovnej a dôstojnej vôle výlučne len svojej matky, ktorá mala podľa § 229 a § 227 Trestného zákona vtedy účinného výlučne a len sama možnosť rozhodnúť, či sa jej syn narodí alebo nie. Jej otec nemal s matkou žalovaného žiaden zmluvný vzťah pred jej otehotnením o tom, že preberá zodpovednosť za jej otehotnenie a želá si narodenie žalovaného. Preto žalovaný nie je synom jej otca z princípu. Zdôraznila, že zapieranie otcovstva narodenému malému dieťaťu je niečo úplne iné, ako zapieranie otcovstva zhluku buniek bez nijakého vnemu. Dodala, že naliehavý právny záujem na určení, že jej otec nie je otcom žalovaného, je podľa čl. 1, 2, 3, 4 CSP zabezpečenie účinnej a spravodlivej ochrany jej najzákladnejších ľudských práv zakotvených v Ústave SR v čl. 12, 16, 19, 22, 20, 21 ako i v Občianskom zákonníku §§ 11, 1, 3 ods. 1, 2 ods. 2 ako i v Charte základných práv EÚ a ktorých sa nemusí nikomu nijak doprosovať, ale jej tieto musia byť garantované plne automaticky. Jej naliehavý právny záujem je tiež ochrana týchto práv i voči jej najbližším vrátane jej zosnulého otca. Jej naliehavý právny záujem je tiež v tom, aby bol žalovaný bezodkladne vylúčený z dedičského konania po jej otcovi. Počas konania žalobkyňa rozšírila žalobu, keď žiadala určiť, že rodný list žalovaného je neplatný právny úkon, matričný zápis je neplatný právny úkon, akékoľvek podkladné uznanie otcovstva je neplatný právny úkon a že všetky výpisy z nejakého "Registra obyvateľov" sú neplatné právne úkony. Neplatnosť rodného listu žalovaného videla v tom, že je v rozpore so zákonom o matrikách, s vyhláškou č. 22/1977 Zb, so zákonom o štátnom jazyku, s Ústavou SR, so zákonom o vysokých školách, v rozpore s materiálnou pravdou podľa zákona o správnom konaní. Tento dokument je nečitateľne podpísaný zamestnancom totalitnej matriky a je datovaný až februárom XXXX, hoci žalovaný sa narodil v júli XXXX. Rodný list nie je podpísaný jej otcom. Opakovane zdôraznila, že neexistuje nijaké otcovstvo medzi jej otcom a žalovaným.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, pre úspešnosť ktorej by žalobkyňa mala preukázať naliehavý právny záujem. Žalobkyňa však netvrdí ani nepreukazuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poznamenal, že otec žalobkyne je jeho otcom. Jeho matka v čase počatia mala s otcom žalobkyne intímny vzťah. Otec skutočnosť, že je jeho syn, uznal. Otcovstvo k nemu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Toto jednoznačne vyplýva z rodného listu, ktorý je verejnou listinou. Bez vedomia a súhlasu otca žalobkyne, by tento nemohol byť zapísaný do rodného listu žalovaného. Rozdiely v písaní priezviska otca žalovaného, resp. akademického titulu starého otca, sú chybami v
písaní, ktoré nemajú žiaden vplyv na skutočnosť, že otcom žalovaného je otec žalobkyne. Zdôraznil, že si je istý, že nežila ani nežije žiadna ďalšia osoba, ktorá by sa volala Y.. U. Q., bola narodená v ten istý deň a v tom istom meste ako otec žalobkyne, tej istej matke a otcovi, ktorý mal rovnaké meno a priezvisko ako otec otca žalovanej, ale iný akademický titul. Zdôraznil, že z tvrdení a dôkazov žalobkyne nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by spochybňovala pravdivosť rodného listu. V súvislosti s údajným -4- 18Pc/25/2019
porušením práv žalobkyne poznamenal, že vo vzťahu k žalobkyni ako aj vo vzťahu k dedičskému konaniu postupoval vždy v súlade s právnymi predpismi. O žiadnom porušení práv žalobkyne nemá žiadnu vedomosť.
3. Súd za účelom prejednania veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostali obe strany.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením rodného listu žalovaného, čestným vyhlásením IW. a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z rodného listu žalovaného vyplýva, že tento sa narodil dňa 2X.XX.XXXX a ako otec je zapísaný Y.. U. Q. (pozn. o s dvomi čiarkami), nar. XX.XX.XXXX v A. Y., syn otca Y.. U. a matky E., rod. V..
6. Z čestného prehlásenia Ing. Y. V. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že jej otec, starý otec žalobkyne, U. Q. nemal akademický titul Y.. a nebol povolaním lekár. Jeho povolanie bolo zverolekár s príslušným akademickým titulom.
7. Podľa § 93 ods. 1, 2 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
8. Podľa § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
9. Podľa § 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
10. Podľa § 175k ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase smrti poručiteľa (ďalej len "OSP"), ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
-5- 18Pc/25/2019
11. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobkyňou nie je dôvodná.
13. Žalobkyňa sa prvou časťou žaloby domáhala určenia, že jej otec nie je otcom žalovaného. Súd z hľadiska navrhovaného petitu, ako aj zo skutkových tvrdení uvádzaných žalobkyňou, vyvodil,
že sa jedná o návrh na zapretie otcovstva. Skôr, ako súd pristúpi k preskúmaniu merita veci, je potrebné zaoberať sa otázkou vecnej legitimácie strán sporu, resp. účastníkov konania, a to z úradnej povinnosti. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. V zmysle ustanovenia § 93 Zákona o rodine, zaprieť otcovstvo, môže len matka dieťaťa alebo muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, a to v lehote do 3 rokov odo dňa určenia otcovstva. Ak obom rodičom márne uplynula lehota na zapretie otcovstva, môže v zmysle § 96 Zákona o rodine podať návrh na prípustnosť zapretia otcovstva a následne na zapretie otcovstva aj dieťa. Z uvedeného teda vyplýva, že aktívne vecne legitimovanými osobami na podanie návrhu na zapretie otcovstva, príp. návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva sú matka, otec alebo dieťa. Žalobkyňa v súdenej veci však nemá postavenie ani jednej z týchto osôb, t. j., nie je matkou dieťaťa, voči ktorému má byť otcovstvo zapreté a nie je ani týmto dieťaťom. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu na zapretie otcovstva, prípadne návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva, a preto súd bez ďalšieho skúmania dôvodnosti podaného návrhu tento v celom rozsahu zamietol. V nadväznosti na celý obsah žaloby podanej žalobkyňou však súdu nedá nepoznamenať, že len samotné uvedenie iného interpunkčného znamienka v priezvisku otca žalovaného, ktoré navyše nemá ani vplyv na výslovnosť tohto priezviska, ako aj nesprávne uvedenie akademického titulu starého otca žalovaného, nepostačuje pre prijatie záveru, že otec žalobkyne nebol otcom žalovaného. K takémuto záveru by museli pristúpiť iné, predovšetkým biologické okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že otec žalobkyne nebol otcom žalovaného. Týmito sa však súd z vyššie uvedených dôvodov nemohol zaoberať.
14. Pokiaľ žalobkyňa počas konania poukázala na ustanovenie § 175k ods. 2 OSP s odôvodnením, že predmetnú žalobu podala v súlade práve s týmto ustanovením, súd konštatuje, že v takom prípade podala žalobu predčasne a žaloba nemá žiaden právny základ. Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia, podmienkou podania žaloby je uznesenie súdu, ktorým odkázal toho z dedičov, koho dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, na podanie žaloby v stanovenej lehote. Žalobkyňa sama v konaní potvrdila, že takéto uznesenie zo strany súdu vydané nebolo. Súd teda v rámci dedičského konania neodkázal žiadneho z dedičov na podanie predmetnej žaloby. Navyše žalobu v zmysle § 175k ods. 2 OSP nemôže podať hociktorý dedič, ale len ten, ktorý bol na to odkázaný, lebo jeho dedičské právo sa javí byť menej pravdepodobné. Za takéhoto stavu teda nie je možné ani jednoznačne určiť osobu
-6- 18Pc/25/2019
oprávnenú na podanie dotknutej žaloby. Vzhľadom na uvedené nie je žaloba dôvodná ani podľa ustanovenia § 175k ods. 2 OSP.
15. V neposlednom rade žalobkyňa mala za to, že sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP. Súd zastáva názor, že za daného skutkového stavu nemožno žalobu o určenie, že otec žalobkyne nie je otcom žalovaného považovať za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, nakoľko by sa tým obchádzali ustanovenia špeciálneho zákona upravujúce podmienky zapretia otcovstva. Neprípustným spôsobom by tak dochádzalo k preskúmavaniu týchto špeciálnym zákonom upravených podmienok.
16. Žalobkyňa sa tiež domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov, a to neplatnosti rodného listu žalovaného, neplatnosti matričného zápisu, neplatnosti určenia otcovstva a neplatnosti výpisov z registra obyvateľov. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 137 CSP, § 137 obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu, určenú Občianskym súdnym poriadkom, pomerne výrazne modifikuje. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Vzhľadom ku skutočnosti, že aktuálny procesný predpis neumožňuje podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu a okrem toho žalobkyňou požadované určenie neplatnosti podľa nej právnych úkonov by sa celkom zjavne minulo účelu určovacej žaloby, zamietol súd žalobu žalobkyne aj v časti určenia neplatnosti právnych úkonov. Len pre úplnosť súd dodáva, že ani v jednom prípade sa nejedná o právne úkony v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka. Rodný list je verejnou listinou a údaje v ňom uvedené sa považujú za pravdivé až do času, kým sa nepreukáže opak. Na preukázanie "nepravdivosti" údajov uvedených v rodnom liste však neslúži žaloba o určenie neplatnosti rodného listu; takáto nemá žiaden právny základ a na preukázanie skutočností týkajúcich sa otcovstva k dieťaťu slúži práve už vyššie zmieňovaný návrh na
zapretie otcovstva, prípadne návrh na prípustnosť zapretia otcovstva. Obdobne to platí aj o matričnom zápise a žalobkyňou požadovanom určení neplatnosti určenia otcovstva. Čo sa týka výpisov z registra obyvateľov, jedná sa register, ktorý vychádza z údajov vedených v matrikách.
17. S poukazom na uvedené zamietol súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
-7- 18Pc/25/2019
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.