Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Co-57-2021.pdf
PDF · 97.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/57/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, XXX XX D., zastúpenej Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom so sídlom Oravská 1348/8, 900 42 Miloslavov, IČO: 42 126 487, proti žalovaným: 1/ L.. I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX N., zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, a 2/ O.. O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XF, XXX XX H., zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19C/29/2020-130 zo dňa 09.11.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 19C/29/2020-194 zo dňa 24.03.2021 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd z a s t a v u j e odvolacie konanie vo vzťahu k I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie, týkajúceho sa zastavenia konania.
II. Odvolací súd p o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III., týkajúcich sa trov konania.
III. Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením I. výrokom zastavil konanie, II. a III. výrokom rozhodol, že žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Napokon IV. výrokom súd rozhodol, že žalobkyni sa vracia súdny poplatok vo výške 42,80 eura po právoplatnosti tohto uznesenia, prostredníctvom Z. A., V..Z.. - prevádzkovateľ systému, L.: XX XXX XXX, so sídlom A. Y. X, XXX XX N. N.. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 159, § 161 ods. 1,2 § 256 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 11 ods. 3 prvej vety, ods. 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 27.3.2020 domáhala určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. D., zapísaná na LV č. XXXX ako byt č. XX na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX, nachádzajúci sa na M. X. č. X v D., vchod č. X, a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXX na zastavanom pozemku parcele registra "C" parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 426 m2, patrí do dedičstva po nebohej H. C., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom M. X, D.. Žalovaný 1/ však vo vyjadrení k žalobe poukázal na konanie prebiehajúce na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/46/2011, ktoré sa začalo skôr a nebolo ešte právoplatne skončené. Okresný súd Nitra v konaní sp. zn. 17C/46/2011 uznesením
zo dňa 30.1.2020 rozhodol, že bude pokračovať v konaní s dedičmi po zomrelej poručiteľke H. C., nar. dňa XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom M. X, D., ktorými sú žalobkyňa a žalovaný 1/, 2/. Žalobkyňa je teda účastníčkou uvedeného konania sp. zn. 17C/46/2011, v ktorom sa domáha určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke neb. H. C.. V tomto konaní tak ide o ten istý spor a súd by mal toto konanie zastaviť. Zastavenie konania s odkazom na prekážku litispendencie navrhol aj žalovaný 2/.
3. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že je tu totožnosť predmetu konania a strán sporu, lebo v konaní sp. zn. 17C/46/2011 ide o určenie vlastníckeho práva k bytu, ktorého sa domáha poručiteľka v postavení žalobkyne voči žalovanému 1/, zatiaľ čo pod sp. zn. 19C/29/2020 je predmetom konania určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľke. Nie je teda prípustný taký petit žaloby, že poručiteľka H. C. bola ku dňu smrti vlastníčkou nehnuteľnosti. Určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t. j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku a nemožno sa určovacou žalobou domáhať určenia práva do minulosti.
4. Podľa názoru súdu prvej inštancie prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie, je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania. Táto prekážka vzniká, ak je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak pôvodný účastník v prvom konaní je vystriedaný právnym nástupcom v druhom konaní (musí byť však ako právny nástupca pôvodného účastníka označený), a tiež vtedy, ak účastníci v druhom konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Totožnosť predmetu sporu je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade súd vždy podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastaví, a to spravidla to konanie, ktoré bolo začaté neskôr. Prekážka litispendencie môže byť odstránená napr. aj tým, že konanie bude zastavené v dôsledku späťvzatia jedného z dvoch návrhov. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní.
5. Súd posudzoval, či konania prebiehajúce pod sp. zn. 19C/29/2020 a sp. zn. 17C/46/2011 sú totožné, a či existuje prekážka litispendencie, teda či v konaniach vystupujú totožné sporové strany a či ide o totožný predmet konania. V konaní sp. zn. 19C/29/2020 vystupuje ako žalobkyňa O. N., nar. XX.X.XXXX, žalovaným 1/ je L.. I. G. a žalovaným 2/ je O.. O. G., ktorých ďalšie identifikačné údaje sú uvedené v záhlaví tohto uznesenia. V konaní sp. zn. 17C/46/2011 bola pôvodnou žalobkyňou H. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, a ako žalovaný bol označený L.. I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, N.. Pretože žalobkyňa H. C. v priebehu konania sp. zn. 17C/46/2011 zomrela, uznesením č. k. 17C/46/2011-440 zo dňa 30.1.2020, právoplatným dňa 21.10.2020, súd rozhodol o pokračovaní v konaní s jej právnymi nástupcami - O. N., nar. XX.X.XXXX, L.. I. G., nar. XX.X.XXXX, a O.. O. G., nar. XX.X.XXXX, ktorí sú dedičmi po nebohej žalobkyni. Je teda zrejmé, že okruh strán sporu je v konaniach sp. zn. 17C/46/2011 a sp. zn. 19C/29/2020 totožný. Pre určenie totožnosti sporových strán je irelevantné, či sporová strana vystupuje v skôr začatom konaní ako žalobca a v neskôr začatom konaní ako žalovaná. O totožnosť strán ide aj v prípade, ak v neskôr začatom sporovom konaní vystupujú ako strany právni nástupcovia (z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) osôb, ktoré sú stranami v skôr začatom sporovom konaní.
6. Súd tiež skúmal, či v konaniach sp. zn. 17C/46/2011 a sp. zn. 19C/29/2020 možno uvažovať o totožnosti predmetu konania. Predmet sporového konania je v právnej náuke označovaný ako tzv. procesný nárok žalobcu. Pri posudzovaní totožnosti predmetu sporového konania sa berú do úvahy dva aspekty, na základe ktorých dochádza k individualizácii predmetu sporového konania, a to: žalobný návrh či petit a skutkový základ, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok. V prípade žalobného návrhu nie je dôležitá totožnosť v zmysle identických formulácií použitých v žalobách, ale je potrebné vychádzať z toho, čoho sa žalobca domáha z obsahovej stránky, t. j. či ide o totožnosť spočívajúcu v označení právnych následkov (vydanie rovnakých vecí, zdržanie sa rovnakého konania) a v druhoch žaloby (žaloba na plnenie, určovacia žaloba). Totožnosť predmetu sporového konania je daná, ak neskôr uplatnený nárok je založený na rovnakom skutkovom základe, ktorý vychádza zo skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený skorší nárok. V tomto prípade v oboch konaniach sú žaloby uplatnené
na základe rovnakého skutkového základu či skutkového deja, ich cieľom je spochybnenie zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý svedčí v prospech žalovaného 1/ L.. I. G.. Obe žaloby tak smerujú k rovnakému právnemu následku, ktorým by bolo v prípade úspešnosti obidvoch žalôb obnova vlastníckych práv osoby, ktorej vlastnícke právo svedčalo predtým, ako bol vklad vlastníckeho práva povolený v prospech žalovaného 1/. Z oboch spisov vyplýva, že predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností bola H. C.. Vzhľadom na to nesporne ide o totožnosť predmetu sporu v oboch konaniach. Za neopodstatnenú považoval súd námietku žalobkyne, že v konaní sp. zn. 17C/46/2011 nie je vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov možné určovať vlastnícke právo pôvodnej žalobkyne do minulosti, teda ku dňu jej smrti, ale je potrebné žalobou sa domáhať, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. H. C.. Je potrebné uviesť, že petit žaloby v konaní sp. zn. 17C/46/2011 bol formulovaný za života pôvodnej žalobkyne H. C. a pokiaľ táto počas uvedeného konania zomrela, logickým dôsledkom uvedeného je prispôsobenie žaloby aktuálnemu stavu v uvedenom pôvodnom konaní, k čomu majú strany k dispozícii i procesné prostriedky v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. Pôvodný petit žaloby v konaní sp. zn. 17C/46/2011 sa nemusí a ani nemôže doslovne zhodovať s petitom v tomto konaní sp. zn. 19C/29/2020, napriek uvedenému považuje súd obe konania za totožné, pretože smerujú k rovnakému právnemu následku. Navyše konanie sp. zn. 17C/46/2011 sa vedie takmer 10 rokov, počas ktorých bolo vykonaných množstvo dôkazov, a tak by bolo nelogické, keby o tom istom nároku mal teraz rozhodovať iný sudca v úplne novom konaní.
7. Výroky o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa podaním duplicitnej žaloby, preto nárok na náhradu trov konania patrí žalovaným 1/, 2/, ktorým vznikli trovy za právne zastúpenie. Tieto trovy boli dôvodne vynaložené, preto im ich náhradu voči žalobkyni priznal. Pretože konanie bolo zastavené pred prvým pojednávaním, súd rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku žalobkyni, ktorý zaplatila vo výške 49,50 eura, a to krátený o 6,70 eura, t. j. vo výške 42,80 eura.
8. Opravným uznesením č. k. 19C/29/2020-194 zo dňa 24.03.2021 súd prvej inštancie opravil podľa § 224 CSP číslo konania v uznesení zo dňa 9.11.2020, I.:Z.:P.: XXX:XXXXXXXXXX.X, ktoré má byť správne: 19C/29/2020-162.
9. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá nesúhlasila so zastavením konania pre prekážku začatej veci. Odvolanie odôvodnila s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedla, že súd použil nesprávny procesný postup, v dôsledku čoho vznikli zbytočné trovy konania. Poukázala na ustanovenie § 161 ods. 1, 2 a § 167 ods. 1 CSP s tým, že ak súd videl v konaní prekážku litispendencie, potom mal konanie zastaviť bez toho, aby žalobu posielal žalovaným na vyjadrenie. Nedodržaním zákonného postupu vznikli žalovaným trovy konania, ktorých náhrada nemôže byť uložená na ťarchu žalobkyne. Právny názor o prekážke litispendencie z dôvodu totožnosti účastníkov i predmetu sporu ona považuje za nesprávny a predčasný. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade, že by sa odvolací súd nestotožnil s jej právnym názorom, žiadala, aby výroky o trovách konania zmenil a rozhodol o nich v zmysle § 257 CSP; sú tu totiž dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na ich náhradu žalovaným v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu.
10. Písomným podaním zo dňa 03.05.2020 žalobkyňa vzala svoje odvolanie proti prvému výroku napadnutého uznesenia späť s odôvodnením, že v skôr začatom konaní sp. zn. 17C/46/2011 súd dňa 27.04.2021 pripustil zmenu žaloby do podoby, ktorá už tvorí prekážku litispendencie pre neskôr začaté konanie sp. zn. 19C/29/2020. V časti, v ktorej odvolanie smerovalo proti uzneseniu vo výrokoch II. a III. týkajúcich sa trov konania, na odvolaní zotrvala. Opätovne poukázala na porušenie ustanovení § 161 ods. 1,2 a § 167 ods. 1 CSP súdom prvej inštancie. Až v prípade, že by bolo preukázané splnenie procesných podmienok, súd by mohol pokračovať v konaní tak, že by doručil žalobný návrh žalovaným do vlastných rúk. Porušenie procesného predpisu súdom nemôže byť na jej ťarchu.
11. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, pretože žalobkyňa v ňom uviedla rovnaké argumenty, ako pred okresným súdom, pričom vychádzala z predpokladu, že nie je isté, či dôjde k zmene petitu v konaní sp. zn. 17C/46/2011, a zatiaľ nejde o totožné konanie.
12. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a žalobkyňu zaviazať zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania.
13. Žalobkyňa v následnej reakcii poukázala na to, že žalovaný 1/ v konaní sp. zn. 17C/46/2011 tvrdí presný opak terajšieho právneho názoru, keď v poslednom podaní tvrdil, že k naplneniu podmienky totožnosti veci s konaním sp. zn. 19C/29/2020 došlo až zmenou petitu na pojednávaní dňa 27.04.2021 (čím práve ona odôvodnila svoje odvolanie) a keďže konanie sp. zn. 19C/29/2020 sa začalo skôr, domáha sa zastavenia konania pod sp. zn. 17C/46/2011 pre prekážku litispendencie. V podstate sa teda žalovaný 1/ domáha zastavenia oboch konaní. Tak ako ona aj žalovaní ako dedičia po poručiteľke mohli navrhnúť zmenu petitu v konaní sp. zn. 17C/46/2011, no neurobili to. Vzhľadom na to zotrvala na odvolaní proti výrokom o trovách konania v napadnutom uznesení.
14. Žalovaný 1/ v ďalšom vyjadrení uviedol, že jeho stanoviská v jednotlivých konaniach zodpovedali chronológii postupu súdu, čo podrobne opísal. Momentálny procesný stav spôsobila podľa neho žalobkyňa svojimi procesnými úkonmi, preto nesúhlasil s jej odvolaním proti výrokom o trovách konania.
15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodujúc bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolacie konanie, ktoré bolo začaté v dôsledku odvolania žalobkyne v časti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania, je potrebné zastaviť z dôvodu jeho späťvzatia v I. výroku napadnutého uznesenia, týkajúceho sa zastavenia konania pre prekážku litispendencie. Odvolací súd rozhodol v súlade s nižšie citovanými zákonnými ustanoveniami:
16. Podľa § 369 ods. 1,3 CSP: (1) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
17. Odvolací súd rešpektujúc dispozičné právo žalobkyne nakladať so svojím odvolaním, postupoval podľa citovaného ustanovenia § 369 ods. 3 CSP a odvolacie konanie v časti I. výroku napadnutého uznesenia zastavil. Právoplatnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku I. a v súvisiacom výroku IV. o vrátení súdneho poplatku nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo, a lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú od právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods. 2 CSP).
18. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne proti výrokom II. a III. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie týkajúcich sa náhrady trov konania žalovaným 1/, 2/ odvolací súd toto odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní rovnako bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Výrokmi II. a III. súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Toto rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Je zrejmé, že z procesného hľadiska zastavenie konania v tomto prípade zavinila žalobkyňa podaním duplicitnej žaloby, preto podľa záveru súdu prvej inštancie nárok na náhradu trov konania patrí žalovaným 1/, 2/, ktorým vznikli trovy za právne zastúpenie. Tieto trovy boli dôvodne vynaložené, preto im ich náhradu voči žalobkyni priznal. Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávnosť procesného postupu súdu, ktorý mal najskôr skúmať danosť všetkých podmienok konania a v prípade záveru o neodstrániteľnej podmienke konania mal konanie zastaviť bez toho, aby žalovaným doručoval žalobu na vyjadrenie. V tomto smere poukázala na ustanovenie § 161 ods. 1, 2 a § 167 ods. 1 CSP. Nedodržaním zákonného postupu podľa nej vznikli žalovaným trovy konania, ktoré by ona nemala znášať, pretože ich vznik zavinil súd. Žiadala výroky o trovách konania zmeniť a rozhodnúť o nich v zmysle § 257 CSP pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu.
20. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy vtedy, ak síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP, ale súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia daného ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické napríklad sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2011-14 z 8. decembra 2011). Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 17/2009 z 28. januára 2010).
21. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne proti uvedeným výrokom urobil záver, že v prvoinštančnom konaní si súd skutočne nezvolil správny postup, keď o zastavení konania pre prekážku litispendencie nerozhodol ihneď po ustálení svojho záveru bez toho, aby žalovaným doručoval žalobu s výzvou na vyjadrenie sa k nej. Takýto postup nezodpovedal ustanoveniam § 161 ods. 1, 2 a § 167 ods. 1 CSP, ako to správne žalobkyňa namietala. Táto skutočnosť však podľa názoru odvolacieho súdu nemôže mať za následok prijatie záveru o danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, ktorým trovy vznikli v súvislosti s vyjadrením sa k žalobe, na ktoré ich súd prvej inštancie nesprávne vyzval. Bez ohľadu na to žalovaným trovy prvoinštančného konania vznikli, a vzhľadom na to bolo správne rozhodnuté tak, že náhrada týchto trov žalovaným patrí, lebo zastavenie konania pre prekážku začatej veci procesne zavinila žalobkyňa. Odvolací súd sa teda nestotožnil s názorom žalobkyne, že práve v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie možno vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebola zaviazaná k náhrade trov konania žalovaným.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s ustanovením § 256 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa tým, že vzala odvolanie čo do zastavenia konania späť, procesne zavinila zastavenie odvolacieho konania v tejto časti, a v časti odvolania proti výrokom o trovách konania nebola úspešná. Z toho dôvodu žalovaným patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktorú im odvolací súd voči žalobkyni priznal. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).