Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Ek/1879/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Broker Consulting, a. s., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36651419, právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47256907, konajúca konateľom JUDr. Barbora Koncová, LL.M., advokát, proti povinnému: U. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. ulica XX/XX, P. S., XXX XX pošta Q. S., o vymoženie XXX,XX Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Zuzana Papcunová, so sídlom exekútorského úradu Hlavná č. 68, 040 01 Košice, sp. zn. 256EX 14/21, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24. mája 2021 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24. mája 2021, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 25,99 EUR.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 06.11.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Trebišov č. k. zo dňa 06.05.2015, právoplatný a vykonateľný dňa 08.05.2015 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 14.12.2020 súdneho exekútora JUDr. Zuzana Papcunová, so sídlom exekútorského úradu Hlavná č. 68, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 256EX 14/210. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 11.01.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24.05.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol z dôvodu, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku (I. výrok) a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania vo výške 25,99 Eur.

4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na to, že: „Súd k námietke povinného, že exekučný titul - platobný rozkaz mu nebol doručený a boli porušené jeho práva a slobody, pričom sa odvoláva na a unijné právo, uvádza, že dopytom na Okresný súd Poprad

zistil, že platobný rozkaz Okresného súdu Trebišov č.k. zo dňa 06.05.2015 s prílohami prevzal povinný prostredníctvom splnomocnenca dňa 13.03.2015 dňa 12.05.2015. Povinný mal možnosť namietať nezákonnosť exekučného titulu len v základnom konaní a to podaním odporu v zákonom stanovenej 15. dňovej lehote odo dňa doručenia platobného rozkazu, avšak povinný tak neurobil. Platobný rozkaz preto nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2015 a vykonateľnosť dňa 08.05.2015 a oprávnenému bola priznaná istina, vrátane príslušenstva (úrok z omeškania) a trov prvostupňového konania v súlade so zákonom. Súd dáva do pozornosti povinnému fakt, že exekúciu by bolo možné zastaviť v prípade, ak by bolo exekučné konanie vedené na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky by mala vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. S poukazom na vyššie uvedené, súd uvádza, že povinný mal možnosť namietať ním uvádzané námietky v základnom konaní - a to podaním odporu v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, pričom bol o tejto skutočnosti náležite informovaný v poučení predmetného platobného rozkazu. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu porušeniu práv a slobôd povinného podľa a unijného práva. Súd k námietkam povinného, ktorou poukazuje na to, že súd má skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu uvádza, že formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Zuzana Papcunová sa začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na základe riadneho exekučného titulu a to - platobný rozkaz Okresného súdu Trebišov č.k. zo dňa 06.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2015 a vykonateľnosť dňa 08.05.2015, pričom povinný súdu nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, nevykonateľnosť exekučného titulu, nedoručenie exekučného titulu, porušenie dobrých mravov a ani žiadna zo skutočností, ktoré uvádza povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod v zmysle Exekučného poriadku, pre ktorý by súd tento návrh na zastavenie povolil. K povinnému namietaným trovám súdneho exekútora v upovedomení o začatí exekúcie súd dáva do pozornosti, že v zmysle novely Exekučného poriadku účinnej od 01.04.2017 odpadla možnosť podávať návrhy na zastavenie exekúcie z dôvodu ich nesprávnej výšky, nakoľko boli zavedené paušálne preddavky na trovy exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať predpísané náležitosti ustanovené v a musí obsahovať okrem iného aj presnú výšku trov pre prípad úhrady nároku povinným do 15 dní od doručenia upovedomenia a po uplynutí 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.“ Poukazom na vyššie uvedené, súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením veta prvá Exekučného a oprávnenému priznal uplatnený nárok na náhradu trov konania.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť, v ktorej uviedol, že súd konal v rozpore s SR a unijným právom, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko podľa tvrdení povinného predložený exekučný titul je nezákonný, keď súd v základnom konaní neskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky, ktorá bola podkladom pre vydanie predmetného exekučného titulu a či pri jej uzatváraní neboli použité nekalé obchodné praktiky a súd taktiež nepreskúmal jej súlad so smernicou Rady 93/13/EHS. Povinný poukazuje taktiež na skutočnosť, že exekučný súd riadne neposudzoval otázku vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný sa preto podanou sťažnosťou domáha zrušenia napadnutého uznesenia a zastavenia exekúcie vedenej v jeho neprospech.

6. Oprávnený sa k podanej sťažnosti povinného vyjadril na výzvu zaslanú oprávnenému zo strany súdu, pričom v predmetnom vyjadrení oprávnený uvádza, že s podanou sťažnosťou v celom rozsahu nesúhlasí. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že exekúcia voči povinnému je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz, ktorý spĺňa všetky podmienky materiálnej ako aj formálnej

vykonateľnosti, voči ktorému sa v čase jeho vydania mal povinný možnosť sa brániť podaním odporu, čo však povinný nevyužil. Oprávnený tak považuje sťažnosť povinného za účelovú a ničím nepodloženú, t.j. odvolávajúcu sa na zákonné ustanovenia bez ich náležitej aplikácie na daný prípad, keď povinný len konštatuje porušenie zákona, ale bez ďalšieho preukázania takto prijatého záveru. Oprávnený taktiež zdôrazňuje, že zmluvný vzťah medzi ním a povinnou vznikol titulom Mandátnej zmluvy, ktorú povinná uzavrela v rámci jej podnikateľskej činnosti, a teda nejedná sa o spotrebiteľský vzťah, ako sa mylne domnieva povinná v súvislosti s údajnou povinnosťou súdu skúmať ex offo neprijateľné zmluvné podmienky. Oprávnený preto žiada, aby súd konajúci o sťažnosti povinného, túto ako nedôvodnú zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov tohto konania v súvislosti s podaným vyjadrením k sťažnosti, a to vo výške 25,99 EUR.

7. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré vyšší súdny úradník dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Na margo uvedeného teda súd považuje skutkový stav zistený v danej veci vyšší súdnym úradníkom, za zistený správne a v náležitom rozsahu, pričom právne posúdenie aplikované na daný skutkový stav je vecne správne a zákonné.

13. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. V súvislosti s jednotlivými argumentmi uvedenými povinným v podanej sťažnosti súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ povinný v súvislosti s vydaným exekučným titulom namieta rozpor so zákonom, neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky, či údajné nepreskúmanie nekalých obchodných praktík oprávneného , súd zdôrazňuje, že povinný sa mal brániť v základnom konaní (právo podať odpor proti exekučnému titulu), čo však povinný neurobil. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť, exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový

právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.

15. V súvislosti so samotným údajným spotrebiteľsko-právnym vzťahom medzi oprávneným a povinným súd ešte poznamenáva, že exekučný súd v exekučnom konaní je povinný sa touto skutočnosťou zaoberať, keď posúdenie záväzkovoprávneho vzťahu oprávneného a povinného ako vzťahu spotrebiteľského má zrejmý význam pre samotný postup súdu - vyššieho súdneho úradníka, ktorý v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie je viazaný postupom upraveným v jednotlivých ustanoveniach Exekučného poriadku. V prípade záväzkovoprávneho vzťahu vzniknutého medzi oprávneným a povinným sa však nejedná o spotrebiteľský vzťah, čo vlastne samotný povinný ani nerozporuje a oprávnený poznamenáva, že tento právny vzťah bol založený Mandátnou zmluvou z roku 2014, ktorú povinný uzatvoril v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Celá sťažnostná argumentácia povinného založená práve na práve na ochrane spotrebiteľa, a to tak vnútroštátnom ako aj únijnom je tak na posúdenie v tejto veci irelevantná, nakoľko právna úprava ochrany spotrebiteľa je v obchodnoprávnych vzťahoch neaplikovateľná a súd tak nemôže priznať právnu ochranu povinnému ako spotrebiteľovi, keď povinný spotrebiteľom nie je.

16. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu (týkajúce sa porušenia jeho údajných spotrebiteľských práv vyplývajúcich zo Smernice Rady 93/13/EHS, či nedostatkov zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky). Na namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu. Ak povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu, mal voči nemu podať včas odpor. Povinný však odpor nepodal a rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva (podmienky vzniku zmluvy a jej plnenie) a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinným v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu, a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinných. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

17. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas

a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

18. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.

19. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

20. K ďalším tvrdeniam povinného a v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

21. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

22. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

23. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do

začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

26. Oprávnený si uplatnil trovy právneho zastúpenia v návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Súd konštatuje, že oprávnený má, v tomto konaní o sťažnosti povinného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s , , a ods. 2 písm. c), a , vyhl. MS SR č. v platnom znení, za úkony právnej služby, ktoré si uplatnil, a to za písomné vyjadrenie k sťažnosti povinného. Súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 25,99 EUR (1 x 1/2 z výpočtového základu - zo 242,95EUR) za jeden úkon právnej služby - za vyjadrenie k sťažnosti povinného t.j. 10,79 EUR, spolu s režijným paušálom pre rok 2021 vo výške 10,87 EUR + 20% DPH).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).