Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: U.. F. W., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: K. XXXX/X, XXX XX I., zastúpená: Bobák, Bollová a spol., so sídlom: Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: W. M., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: K. X, XXX XX I., zastúpený: JUDr. Milan Hlušák, advokát, so sídlom: Na Križovatkách 37/E, 821 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.200,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. apríla 2017, č.k. -64, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. apríla 2017, č. k. -64 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 27.04.2017, č.k. -64 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.200,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. od 01.12.2015 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Ako rozhodujúce skutočnosti žalobkyňa uviedla, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1/2 spoluvlastníckeho podielu, nehnuteľnosti - garáže, súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. I. S. A.. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k 1 garáže, na základe darovacej zmluvy od svojej matky A.. J. M. v júni 2011. Žalobkyňa predmetnú garáž neužíva, nemá od nej ani kľúče, garáž užíva výlučne žalovaný. Medzi spoluvlastníkmi neexistuje žiadna zmluva, na základe, ktorej by bol žalovaný oprávnený užívať celú garáž aj nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa sa domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie december 2013 až november 2015, a to za každý mesiac vo výške 50,- € (t.j. vo výške 1 priemerného mesačného nájomného garáží v Bratislave v Starom Meste).

3. Žalovaný nárok žalobkyne neuznal a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Má za to, že garáž nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu neužíva, užíva ju veľmi obmedzene, chodí do nej zriedkavo, neparkuje v nej žiadne auto, má v nej iba zopár vecí ako napr. bicykle, ktoré ani zďaleka nezaberajú jej jednu polovicu. Veľkú časť garáže zaberajú hnuteľné veci z pozostalosti po rodičoch žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňou tvrdenú skutočnosť, že garáž má užívať nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nemožno vyvodiť len z faktu, že žalobkyňa do garáže nechodí, a že nemá od nej kľúče. Bol toho názoru, že žalobkyňa garáž užíva už len tým, že sú v nej veci, ktoré jej patria ako súčasť dedičstva po jej rodičoch. Podotkol, že v užívaní jej spoluvlastníckeho podielu na garáži žalobkyni nič nebráni, do garáže môže

kedykoľvek priniesť svoje vlastné veci, resp. ju inak užívať a to, že garáž neužíva, je len jej vlastnou voľbou, nakoľko žalovaný žalobkyni v užívaní nijako nebráni. V prípade, že žalobkyňa nemá od garáže kľúč je žalovaný pripravený jej svoj kľúč kedykoľvek požičať na vyhotovenie duplikátu.

4. Súd prvej inštancie žalobu zamietol na tom závere, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť ňou uplatneného nároku, keď nepreukázala, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor v dôsledku, že žalovaný v uvedenom období december 2013 až november 2015 užíval predmet spoluvlastníctva vo väčšom rozsahu ako zodpovedal jeho spoluvlastníckemu podielu. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať ako podielový spoluvlastník tým, že užíval garáž nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Súd mal za to, že právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, je dané zákonom a vyplýva z ustanovenia . Ak spoluvlastníkovi nie je zaistené užívanie veci v spoluvlastníctve v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady, vydania bezdôvodného obohatenia voči spoluvlastníkovi, ktorý vec užíva nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu a tým získava na úkor spoluvlastníka bezdôvodné obohatenie.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie nesporne preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, garáže súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálne územie I. S. A. a to každý v 1/2 spoluvlastníckeho podielu. Spornou bola v konaní tá skutočnosť, či žalovaný bránil žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke v užívaní predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, a či žalovaný užíval väčší rozsah predmetu spoluvlastníctva ako ten, ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovaný jej bránil v užívaní jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, a že užíval garáž nad rozsah zodpovedajúci jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že nemala k dispozícii kľúče od garáže, keď žalovaný jej ich odmietol vydať a to i napriek jej opakovaným žiadostiam, nepreukázala, že garáž žalobkyňa užívať nemohla. Žalobkyňa zároveň nepreukázala, že v relevantnom období od decembra 2013 až novembra 2015 žalovaný napriek jej výzvam kľúče odmietol vydať. Žalobkyňou predložená písomná výzva na vydanie kľúčov je zo dňa 07.05.2016, teda z obdobia až po podaní žaloby. Žalovaný tvrdenie žalobkyne rozporoval, keď uviedol, že žalobkyni oznámil, že jej bol pripravený kľúče od garáže poskytnúť na čas vyhotovenia si ich kópie, na čo však žalobkyňa nereflektovala. Nebol ochotný vyhotoviť pre žalobkyňu kópiu kľúčov na svoje náklady. Súd prvej inštancie ďalej doplnil, že v konaní bolo medzi stranami nesporné, že dohoda o užívaní nehnuteľnosti nebola uzavretá a na spôsobe jej užívania sa strany ako spoluvlastníci nedohodli.

6. Súd prvej inštancie uzavrel, že za stavu, keď žalobkyňa nepreukázala, že jej ako spoluvlastníčke nebolo umožnené užívanie nehnuteľnosti a túto nemohla užívať v dôsledku konania žalovaného, a zároveň nepreukázala, že žalovaný ako jeden zo spoluvlastníkov užíval predmetnú garáž nad rozsah zodpovedajúci jeho spoluvlastníckeho podielu, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie, z dôvodov podľa písmeno b), , a , ktorým sa domáhala zrušenia rozsudku a vrátenia veci príslušnému súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeny rozsudku. Poukázala na skutočnosť, že od roku 1986 je spoluvlastníčkou predmetnej garáže (spoluvlastnícky podiel nadobudla dedením, spolu so svojou sestrou, ktorá svoj podiel následne v roku 2011 darovala svojmu synovi - žalovanému), ktorú však vôbec neužíva, nakoľko od nej nemá kľúče. Tento neúnosný stav sa rozhodla riešiť žalobou o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá je na Okresnom súde Bratislava I vedená pod sp. zn. , avšak predmetné konanie je prerušené, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I, pod sp.zn. o vrátenie daru (garáže), v ktorom stranami sporu sú ako žalobkyňa - J. M. (sestra žalobkyne a matka žalovaného) a žalovaným je W. M.. Žalobkyňa žalovaného niekoľkokrát vyzývala na to, aby jej odovzdal kľúče od spoločnej garáže, pričom túto skutočnosť potvrdili svedkovia A.. J. M., W. M. a taktiež aj syn žalobkyne - Z. W.. Svedok Z. W. dokonca uviedol, že v garáži parkovalo ako auto matky žalovaného, tak aj auto samotného žalovaného,

teda žalovaný užíval spoločnú garáž nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa ho nikdy o kľúče od garáže nežiadala, sú podľa žalobkyne účelové, keďže na písomnú žiadosť žalobkyne o doručenie kľúčov zo dňa 07.05.2016, tieto reálne odovzdal až dňa 25.04.2017, a to susede žalobkyne, t.j. dva dni pred posledným pojednávaním. Na garáži sa nachádzajú dva zámky, žalovaný kľúče od druhého zámku žalobkyni neposkytol, dôvodiac, že tento sa nezamyká. Žalobkyňa má za to, že konaním žalovaného jej nebolo umožnené v rozhodnom období užívanie garáže v rozsahu určenom jej spoluvlastníckym podielom, resp. jej nebolo umožnené garáž užívať vôbec. Žalovaný nepreukázal žiadne uzavretie dohody so žalobkyňou ohľadom užívania garáže, pričom z výpovede svedka Z. W. vyplynulo, že žalovaný užíval garáž nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, keďže v nej parkoval auto. V súvislosti s opakovanými žiadosťami žalobkyne voči žalovanému na vydanie kľúčov žalobkyňa predložila dôkazy, a to vyjadrenia dvoch svedkov (J. M. a W. M.) a výsluch jedného svedka (Z. W.), súd prvej inštancie sa však s týmito dôkazmi v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal a neuviedol, prečo na tieto dôkazy neprihliadal. Odôvodnenie rozhodnutia je podľa názoru žalobkyne nelogické, keď na jednej strane je uvedené, že žalovaný nebol ochotný vyhotoviť pre žalobkyňu kópiu kľúčov na svoje náklady, čím vlastne potvrdil, že vedel o skutočnosti, že žalobkyňa nemá kľúče od predmetnej garáže a žiadala ich od žalovaného, a na druhej strane v odôvodnení súd uvádza, že žalobkyňa nepreukázala, že garáž užívať nemohla. Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie v zmysle tak, aby obsahovalo výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. V odvolaní žalobkyňa uvádza judikatúru v snahe podporiť svoju argumentáciu, že žalovaný užíval spoločnú vec v rozsahu presahujúcom jeho podiel.

9. Žalovaný na odvolanie žalobkyne uviedol, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa nemala od garáže kľúče, ešte neznamená, že garáž nemohla užívať. Žalobkyni nič nebránilo, aby sa ako spoluvlastníčka garáže obrátila na kľúčovú službu, ktorá by jej garáž otvorila a zámok vymenila. Žalobkyňa však takto nikdy nepostupovala, čo znamená, že o užívanie garáže nemala skutočný záujem. Svedčí o tom aj fakt, že kým žalovaný na jej žiadosť zo dňa 07.05.2016 zareagoval promptne dňa 24.05.2016 s ponukou na vyhotovenie duplikátu kľúča, ona na túto ponuku nikdy nijako neodpovedala. Skutočnosť, že žalobkyňa garáž neužívala, je preto dôsledkom jej vlastného nezáujmu. Okrem toho z pohľadu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je irelevantné, či žalobkyňa mohla alebo nemohla garáž užívať. I keby totiž žalovaný skutočne žalobkyni bránil v užívaní garáže (čo popiera), z tohto titulu by sa mohla domáhať len toho, aby sa nezasahovalo do jej spoluvlastníckeho práva ( ), prípadne aby sa jej nahradila vzniknutá škoda (jej vznik žalobkyňa v konaní netvrdila). Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by totiž do úvahy prichádzal len vtedy, ak by žalovaný garáž užíval nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, čo však nebolo v konaní preukázané, a to ani tvrdením svedka Z. W., že v garáži parkovalo auto, nakoľko nie je jasné, o koho auto v skutočnosti malo ísť (či žalobcove alebo jeho matky), v akom období sa tak dialo. Podľa žalovaného neobstoja ani výhrady žalobkyne voči odôvodneniu napadnutého rozsudku, keď žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýka, že sa nevysporiadal s tvrdením J. a W. M. a Z. W., že žalobkyňa o kľúče v rozhodnom období žiadala žalovaného. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa však s týmto tvrdením vysporiadal, a to jasne a výstižne, keď uviedol, že žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že nemala k dispozícii kľúče od garáže, keď žalovaný jej ich odmietol vydať, a to i napriek jej opakovaným žiadostiam, nepreukazuje, že garáž žalobkyňa užívať nemohla. Podľa súdu prvej inštancie teda žalobkyňa nepreukázala, že svoj podiel nemohla užívať „práve v dôsledku“ konania žalovaného. Jasne z uvedeného vyplýva záver, že tvrdenia J. a W. M. a Z. W. sú irelevantné, pretože i keby boli pravdivé, nepreukazujú, že by si žalobkyňa nemohla vstup do garáže zabezpečiť inak. K obsahu odvolania žalovaný na záver uviedol, že napriek tomu, že žalobkyňa odvolanie odôvodnila dôvodmi podľa , , a , z odvolania jednoznačne nevyplýva, v čom konkrétne naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov vidí a je preto otázne, či uvedená nejednoznačnosť odvolania nevyvoláva stav, že v odvolacom konaní nemožno pokračovať, a teda, že je potrebné odvolanie odmietnuť ( ). Pre prípad, že odvolanie nebude podľa odmietnuté, žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. -64, zo dňa 27.4.2017, v zmysle potvrdil.

10. V replike žalobkyňa uviedla, že rešpektuje právne predpisy, a preto má za to, že spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv majú prejednať a rozhodnúť nezávislé a nestranné súdy a svojvoľná výmena zámkov by bola z jej strany šikanóznym výkonom práva, resp. jeho zneužitím, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na to, že vzhľadom k tomu, že medzi žalobkyňou a žalovaným

ako spoluvlastníkmi neexistuje žiadna dohoda o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, užívanie nehnuteľnosti žalovaným ako jedným spoluvlastníkom je užívaním nehnuteľnosti nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa namietala pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že garáž užívať nemohla v dôsledku konania žalovaného. S uvedeným záverom žalobkyňa nesúhlasí, nakoľko žiadala o vydanie kľúčov od garáže, čo potvrdili svedkovia a až dňa 25.04.2017 žalovaný odovzdal žalobkyni kľúče. Žalobkyňa v konaní nepreukazovala negatívne tvrdenia, nakoľko tieto sa v civilnom procese zásadne nepreukazujú. Žalobkyňa je toho názoru, že nemala povinnosť dokazovať nemožnosť užívania nehnuteľnosti v rozsahu veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. K odvolaciemu doplnila, že súd prvej inštancie porušením pravidiel formálnej logiky a nesprávnym vyhodnotením dôkazov dospel s nesprávnym skutkovým zisteniam. Na jednej strane súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nebol ochotný vyhotoviť pre žalobkyňu kópiu kľúčov na svoje náklady, čím vlastne potvrdil, že žalobkyňa nemala kľúče od garáže a žiadala ich od žalovaného a na druhej strane mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že garáž užívať nemohla. Zároveň sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal so svedectvami p. J. M., p. W. M. a p. W..

11. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že aby výkon práva bol šikanózny, resp. zneužívajúci, jeho cieľom musí byť poškodenie druhej strany, čo však nie je tento prípad, nakoľko žalobkyňa mohla žalovaného kontaktovať vopred pred výmenou, prípadne odovzdať mu nový kľúč, čo by v oboch prípadoch vylučovalo rozpor s dobrými mravmi. Argumentácia žalobkyne sa tak javí ako účelová. Rovnako neobstojí ani argument žalobkyne, že medzi nimi neexistovala žiadna dohoda o užívaní garáže, nakoľko neexistencia takejto dohody bez ďalšieho ešte neznamená, že žalovaný využíval garáž nad rozsah svojho podielu. Žalovaný sa v ostatnom plne pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia.

12. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne a právne správny ( ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, žalovaný, právny zástupca žalovaného upovedomení zákonným spôsobom.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd v zamietajúcej časti potvrdil, pretože je vo výroku vecne správnym, a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (, ). Pre doplnenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade.

14. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa veta prvá predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

16. Podľa veta prvá musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

17. Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V ods. 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia (piata je obsiahnutá v ). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol

predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

18. Odvolací súd v predmetnej veci uvádza, že v rámci skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bolo zistené, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - garáže, súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X, každý v 1 - ici spoluvlastníckeho podielu, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. I. S. A.. V konaní zostala sporná tá skutočnosť, či žalovaný bránil žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke v užívaní predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, a či žalovaný užíval väčší rozsah predmetu spoluvlastníctva ako ten, ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Žalobkyňa v rámci svojho odvolania namietala, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s výsluchmi jednotlivých svedkov v konaní, a preto z uvedeného vyvodil aj nesprávne skutkové a následne aj právne závery. Odvolací súd udáva, že z výsluchu svedka Z. W. (syna žalobkyne) v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že podľa jeho tvrdenia v garáži parkovalo auto jeho tety (mamy žalovaného), alebo samotného žalovaného. Žalobkyňa sa do garáže nedostala. Žiadala tetu (mamu žalovaného) aj žalovaného, aby jej kľúče od garáže dali. Jeho teta však kľúče od garáže nemala, nakoľko kľúče mal žalovaný. Žalovaný kľúče odmietol vydať i napriek tomu, že opakovane o ne nežiadala. Svedok v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že ich rodinné vzťahy boli komplikovanejšie. Zároveň poukázal na to, že on sám bol svedkom toho, keď žalobkyňa od neho kľúče od garáže pýtala a on ich jej nechcel dať. Z písomného vyjadrenia A.. J. M., sestry žalobkyne (matky žalovaného) vyplýva, že predmetnú garáž resp. svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 darovala v júni 2011 darovacou zmluvou na žalovaného. Od júna 2011 túto garáž užíva výlučne jej syn W. M., pričom tak ona, ani jej sestra (žalobkyňa) túto garáž neužívajú a nemajú od nej kľúče a to od júna 2011. Rovnako tak z písomného prehlásenia sestry žalovaného W. M. vyplynulo, že jej brat W. M. túto garáž užíva sám od roku 2011 a nikto od nej nemá kľúče. Ona žije dlhodobo v J., často avšak chodí domov do I. navštíviť svoju matku. Zo všetkých týchto dôkazov (výsluch svedka a písomné prehlásenia) realizovaných v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa predmetnú garáž od roku 2011 neužívala, respektíve, že túto garáž od roku 2011 užíva výlučne žalovaný. Je pravdou, že medzi stranami zostalo sporné, či žalovaný užíva túto garáž so súhlasom žalobkyne, respektíve, či žalobkyňa riadne vyzvala žalovaného na odovzdanie kľúčov tak, aby nebol rozpor o tom, že s týmto jeho užívaním garáže takpovediac nesúhlasila. Zistenie tejto skutočnosti v rámci tohto konania však odvolací súd nepovažuje za relevantné, nakoľko bez ohľadu na to, či žalovaný užíval predmetnú garáž so súhlasom žalobkyne, respektíve bez jej súhlasu, alebo či jej odmietol vydať kľúče od garáže, respektíve neodmietol vydať kľúče, nepreukazujú skutočnosť, že žalovaný by užíval predmetnú garáž nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Skutočnosť, že sa podieloví spoluvlastníci nedohodli na užívaní predmetu spoluvlastníctva znamená iba toľko, že spoluvlastník v prípade nezhody o svojich právach a povinnostiach má právo v zmysle obrátiť sa na súd, ktorý rozhodne o spôsobe užívania predmetu spoluvlastníctva. Uvedené však automaticky neznamená, že podielový spoluvlastník užívajúci predmet podielového spoluvlastníctva užíva túto vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Z výsluchu svedka Z. W. (syna žalobkyne) síce vyplynulo, že v garáži parkovala auto teta t.j. mama žalovaného, a samotný žalovaný, avšak z tejto výpovede svedka nevyplýva, v akom čase tu parkovalo auto žalovaného, či sa to opakovalo každý deň, alebo to bolo len výnimočne. Inak povedané, z výsluchu tohto svedka nevyplynulo, že žalovaný by v rozhodnom období užíval túto garáž nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Práve naopak, z výsluchu svedkyne U.. A. I., priateľky žalovaného vyplynulo, že žalovaný v garáži auto neparkuje, že sú tam uložené veci z pozostalosti matky žalobkyne, pričom v garáži má žalovaný uskladnené dva bicykle a zopár vecí. Podľa jej názoru žalovaný reálne užíva asi 1/10 tejto garáže.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z ustanovenia vyplýva, že podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Inými slovami, podiel určuje rozsah, akým sa

spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, ktoré pre nich vyplývajú zo spoluvlastníctva spoločnej veci, akou mierou sa spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, prípadne na jej úžitkoch a prírastkoch, ako prispievajú na náklady vynaložené na vec, ako aj na náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním. Právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich jeho spoluvlastnícky podiel ( ). Okrem tejto rámcovej úpravy niet v osobitných ustanovení o tom, ako majú spoluvlastníci vec spoločne užívať.

20. Zo skutkového stavu v predmetnej veci bolo nepochybne zistené, že garáž v rozhodnom období užíval výlučne žalovaný. Samotná skutočnosť, či túto garáž užíval bez súhlasu žalobkyne, respektíve s jej súhlasom bola pre toto konanie t.j. pre konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia bezvýznamná. Významné pre posúdenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo v danej veci iba zistenie, či bola garáž zo strany žalovaného užívaná nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana sporu má preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Na týchto zásadách bol postavený , za účinnosti ktorého daný súdny spor začal, a je na nich postavený aj , ktorý je platným procesným predpisom pre súdne konanie od 1.7.2016. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti stranami sporu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.

21. Tak, ako už odvolací súd uviedol v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru a to konkrétne na uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27.10.2010, sp. zn. , podľa ktorého: „Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia . Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna...“. Z vyššie citovaného rozhodnutia NS SR vyplýva, že pre priznanie nároku žalobkyne titulom vydania bezdôvodného obohatenia bolo potrebné z jej strany unesenie dôkazného bremena v tom smere, že žalovaný užíva predmetnú garáž nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu 1- ica. Avšak z výsluchu svedka Z. W. (syna žalobkyne) síce vyplynulo, že v garáži parkovala auto teta t.j. mama žalovaného, a samotný žalovaný, avšak z tejto výpovede svedka nevyplýva, v akom čase tu parkovalo auto žalovaného, či sa to opakovalo každý deň, alebo to bolo len výnimočne. Inak povedané, z výsluchu tohto svedka nevyplynulo, že žalovaný by v rozhodnom období užíval túto garáž nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Práve naopak, z výsluchu svedkyne U.. A. I., priateľky žalovaného vyplynulo, že žalovaný v garáži auto neparkuje, že sú tam uložené veci patriace z pozostalosti matky žalobkyne, pričom v garáži má žalovaný uskladnené dva bicykle a zopár vecí. Podľa jej názoru žalovaný reálne užíva asi 1/10 tejto garáže. Inak povedané uvedená výpoveď svedka W. (syna žalobkyne) jednoznačne nepreukázala užívanie predmetnej garáže zo strany žalovaného nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Preto možno uzavrieť, že žalobkyňa ohľadom tvrdenej skutočnosti, ktorou je nadužívanie spoluvlastníckeho podielu zo strany žalovaného neuniesla

dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne, a preto správne žalobu žalobkyne zamietol. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (, ).

22. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

23. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a priznal nárok na náhradu trov konania úspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).