Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-97-2020.pdf
PDF · 103.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Csp/97/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Martin N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H. XXXX/XX, XXX XX W., občan SR, o zaplatenie 4.765,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 433,26 Eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka a. s. podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 4.765,52 eur s príslušenstvom. Podanú žalobu právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom dňa 09.04.2013 uzatvoril Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa zaviazal mu poskytnúť kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 0043500953 pričom žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.400 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80 eur. Následne v zmysle dohodnutých podmienok si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a to napriek viacerým výzvam právneho predchodcu žalobcu, pričom pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 09.10.2020 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.09.2020 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 4.765,52 eur. Konečný dlh žalovaného tak predstavoval sumu vo výške 4.765,52 eur. 2. Počas konania právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu, pričom žalobca požiadal písomným podaním zo dňa 18.02.2021 o pripustenie zmeny žalobcu z dôvodu, že došlo k postúpeniu takejto pohľadávky. Tunajší súd uznesením zo dňa 17.03.2021 pripustil zmenu žalobcu a namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, umožnil vstup novému žalobcovi, a to spoločnosti Intrum Slovakia, s. r. o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 05.06.2021. 3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil. 4. Na výzvu súdu, žalobca špecifikoval žalobu s tým, že žalovaný dňa 31.03.2013 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, ktorá bola schválená dňa 09.04.2013, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Karta je forma revolvingového úveru, tj. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.400 eur so
zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 80 eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 29.04.2013 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných trakcií. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom dňa 02.12.2017 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia Platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalovaný zaplatil v prospech kartového účtu sumu 4.080 eur. Žalovaná suma 4.765,52 eur, predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátene kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná suma 4.765,52 eur pozostáva z istiny 2.398,48 eur, poplatkov 51,51 eur, štandardného úroku 1.933,76 eur a sankčného úroku 381,75 eur. Žalobca zobral späť žalobu v časti 433,26 eur - poplatky a sankčný úrok a žiadal súd, aby v tejto časti konanie zastavil. 5. Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz, žalovaný prevzal žalobu dňa 20.05.2021, k žalobe sa písomne nevyjadril, súd vytýčil vo veci termín pojednávania. Žalobca elektronickým podaním ospravedlnil svoju neúčasť s tým, že súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, žalovaný sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Podľa § 180 CSP súd konal v neprítomnosti strán. 6. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, to: žalobu, žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 31.03.2013 (čl. 4), výpis z Pôžičkovej karty Quatro (čl.6-16), návrh na zmenu strany sporu (čl. 30-35), prílohu č. 3 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok (čl. 36), oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2020 ( čl. 37), žiadosť o postúpenie a prevod (čl. 38), Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.12.2017 ( čl. 82), obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet( čl. 84-85), cenníkom VÚB a.s. pre produkty vydávané s spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. ( čl. 86-89) a zistil nasledovný skutkový stav veci: 6.1. Žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu, spoločnosť VÚB a. s., Mlynské Nivy, Žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro dňa 31.03.2013 (číslo žiadosti 43500953), o úverový rámec vo výške 2.400 Eur, s mesačnou splátkou vo výške 80 eur, deň splatnosti štandardnej/povinnej mesačnej splátky 15. deň v kalendárnom mesiaci, štandardnou úrokovou sadzbou 1,9% p.m./22,80%p.a. a RPMN 26,07%, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom 1.297,21eur, celkovou čiastkou na zaplatenie 3.697,21eur, priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku 26,62 %. Dňa 09.04.2013 schválil právny predchodca žalobcu žiadosť. Súčasťou takéhoto zmluvného vzťahu mali byť aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s., ktoré bližším spôsobom upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. 6.2. Z výpisu Pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 30.04.2013 do 30.09.2020 súd zistil, že žalovaný vykonal debetné transakcie v rozsahu 8.845,52 eur ( z toho istina čerpaná do 23.06.2017, zvyšok poplatky, sankčné úroky, štandardné úroky, náklady vymáhania po vyhl. okamžitej splatnosti) a kreditné transakcie podľa vyjadrenia žalobcu vo výške 4.080 eur. Podľa prehľadu zrealizovaných transakcií bola uhradená splátka vo výške 80 eur dňa 19.06.2017 eur, následne splátky za obdobie 7-9/2017 splátky neboli uhradené a posledná splátka zaplatená 14.10.2017. Celkovo bolo žalovaným čerpané 3.727,57 eur a zaplatené do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru 02.12.2017 suma 4.080 eur. 1.05.2020 v celkovej sume 1.898 eur. 6.3. Žiadosťou o postúpenie a prevod, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a.s., VÚB Leasing a.s. Bratislava ako postupcami a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., ako postupníkom postúpil právny predchodca žalobcu na žalobcu pohľadávky, pričom v zmysle prílohy č. 3 rámcovej zmluvy pohľadávok, išlo o pohľadávku, ktorú mal právny predchodca žalobcu voči žalovanému z titulu zmluvy, VS 43500953 ktorá predstavovala sumu 4.765,52 eur. 6.4. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2020 právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky z titulu zmluvy č. 43500953 na žalobcu. 6.5. Z predžalobnej upomienky zo dňa 05.11.2017 vyplýva, že Consumer Finance Holding a.s., vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá bola vyčíslená na sumu 240 eur s upozornením, že ak do 12.11.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 9/2017, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Upomienka bola doručovaná žalovanému dňa 09.11.2017(čl. 83). 6.6. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 02.12.2017, ktoré vystavila spoločnosť Consumer Finance Holding vyplýva, že nakoľko žalovaný neuhradil dlžné splátky v stanovenej lehote v Predžalobnej upomienke riadne a včas, bolo mu oznámené, že dlh z kreditnej karty č.0043500953 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastka ku dňu oznámenia predstavovala sumu v celkovej výške 2.662,37 eur, pričom istina z dôvodu denného úročenia zákonným úrokom narastala. 7. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:
7.1. Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 20a až 20e, § 21 a 23, 25 až 27. ( § 1 ods. 1, 5 zák.č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch) 7.2. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) 7.3. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. (§ 39 Občianskeho zákonníka) 7.4. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. (§ 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu predčasnej splatnosti úveru)), 7.5. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. (§ 565 Občianskeho zákonníka), 7.6. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (§ 524 Občianskeho zákonníka) 7.7. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. (§525 ods. 2 Občianskeho zákonníka) 7.8. Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, ustanovenie § 151 ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom, alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť je možné len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. (§ 54a Občianskeho zákonníka) 7.9. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. (§ 101 Občianskeho zákonníka) 7.10. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa jeho zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. (§ 103 Občianskeho zákonníka) 7.11. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.) 8. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu, ako právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, a to spoločnosť VÚB banka a. s. uzavrela so žalovaným formulárovú zmluvu, predmetom ktorej bol poskytnutý úverový rámec, na základe ktorej žalovaný mohol čerpať finančné prostriedky, pričom ten sa zaviazal ich splácať. V konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by finančné prostriedky boli poskytované žalovanému v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, povolania, príp. zamestnania. Keďže išlo o formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený, pričom žalovaný nemohol ovplyvniť takýto obsah, a obsah tejto zmluvy pripravoval právny predchodca žalobcu, súd považoval žalovaného za spotrebiteľa a právneho predchodcu žalobcu za veriteľa, a to v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch, pretože vzhľadom na poskytnuté finančné prostriedky, ako aj dohodnuté zmluvné podmienky, je zrejmé, že išlo o spotrebiteľský úver. Tento spotrebiteľský úver bol uzavretý na dobu neurčitú (článok X. bod 60 obchodných podmienok). V konaní tiež bolo nesporné, že žalovaný takýto úver čerpal, pričom sa dostal do omeškania s jeho splácaním. 9. Súd prihliadal na ustanovenie §54a Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať ani ho platne zabezpečiť. Podľa dôvodovej správy (vo vzťahu k 54a Obč. Z.), pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „exlege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy
plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Dôvodová správa k schválenému zákonu považuje za vymáhanie premlčaného práva nielen exekučné konanie, ale aj (základné) súdne konanie. 10. Na rozdiel od protiústavného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., vychádza § 54a Obč. zákonníka z predpokladu, že súd prihliada (ex offo) na premlčanie nárokov nielen v neprospech veriteľa, ale aj v jeho prospech. 11. Súd posúdil vzťah medzi stranami konania ako vzťah spotrebiteľský, vyplývajúci zo Zmluvy o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro. Je nepochybné, že na jednej strane vystupoval veriteľ, právny predchodca žalobcu, VÚB a.s., ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytla úver a na druhej strane vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, fyzická osoba. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa 09.04.2013 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. 0043500953, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úverový rámec vo výške 2.400 eur a túto mal platiť v mesačných splátkach po 80 eur. Žalovaný neuhradil splátky v zmysle splátkového kalendára. Nakoľko porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, predchodca žalobcu listom - predžalobnou upomienkou dňa 05.11.2017 upozornil žalovaného, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 9/2017, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Oznámením zo dňa 02.12.2017 veriteľ úver zosplatnil. Z predžalobnej výzvy zo dňa 05.11.2017 vyplynulo, že žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením splátky, ktorá bola splatná v septembri 2017. Ako vyplynulo z platobnej histórie, nebola zaplatená už splátka za júl 2017 ako i nasledujúce ďalšie splátky do vystavenia predžalobnej upomienky a až 14.10.2017 bola zaplatená jedna splátka 80eur, ďalšie splátky neboli uhrádzané. Pri aplikácii § 103 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba začala plynúť od zročnosti prvej nesplatenej splátky a v danom prípade si určil právny predchodca žalobcu, ako to vyplýva z predžalobnej upomienky zo dňa 05.11.2017 dlh zročný pre nesplnenie splátky splatnej 15.09.2017, preto trojročná premlčacia lehota začala plynúť 16.09. 2017 a uplynula 16. 09. 2020. Žaloba bola podaná až 28.11.2020, teda po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty. 12. Súd zároveň konštatuje, že nebolo možné žalobcovi priznať ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré v dôsledku nesplatenia istiny dlhu narastali a plynuli v čase, nakoľko počiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby samotného peňažného dlhu, teda úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky zdieľajú právny osud samotnej (premlčanej) pohľadávky. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu nový vzťah (nové právo), ale dochádza len k zmene pôvodného vzťahu a to tak, že popri hlavnom záväzku (na zaplatenie istiny) je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj vedľajší záväzok (úroky z omeškania). Nie je preto možné prijať záver, že za každý deň omeškania vzniká veriteľovi nové a nové právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to až do splatenia istiny, pričom každé jednotlivé právo na úroky z omeškania by sa malo premlčovať osobitne v samostatnej 3-ročnej premlčacej dobe, nakoľko by sa tým poprela samotná podstata úrokov z omeškania ako príslušenstva hlavnej pohľadávky a tiež by sa tým popieral inštitút premlčania ako taký. Pre vznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 1Cdo/157/2009 z 29.06.2010 dospel k rovnakému záveru, keď uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudkoch sp. zn. 5Sžf/40/2015, sp.zn. 5Sžf/52/2014 a sp.zn.5Sžf/66/2014 a sp.zn.4Co/222/2005 (z 27.03.2008). Taktiež k rovnakým záverom dospel napr. aj Krajský súd v Košiciach v uznesení sp.zn. 17CoE/1/2017 z 07.06.2017, keď uviedol, že najneskôr sa všetky úroky z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou a iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku by bol dlžník prostredníctvom vedľajšieho záväzku na zaplatenie úrokov z omeškania po dobu časovo neobmedzenú donucovaný na plnenie
hlavného záväzku, čím by sa negovali právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a súčasne by sa nerešpektoval jeden zo základných princípov súkromného práva „bdelým patrí právo“. K podobným záverom dospel aj Krajský súd v Prešove v uznesení 23CoE/72/2012 z 21.03.2014, keď uviedol, že prijatie argumentácie, že nárok na úroky z omeškania prináleží veriteľovi 3 roky spätne pred podaním žaloby a to napriek premlčaniu istiny pohľadávky, by znamenalo, že vždy bude existovať „trojročný blok úrokov z omeškania“, ktorý by existoval izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa domáhal ich zaplatenia, pričom takáto „nadčasová“ povaha nie je právne udržateľná, nakoľko by znamenala nepostihnuteľnosť istej časti úrokov z omeškania inštitútom premlčania. 13. Pre premlčanie nároku nebolo potrebné a ani hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie a súdnu kontrolu ohľadom neprijateľných (neplatných zmluvných podmienok) v Zmluve o pôžičke a nebolo tiež potrebné zaoberať sa platnosťou postúpenia pohľadávky z VÚB banky a.s. na žalobcu, ako i postupcu právneho predchodcu žalobcu pri poskytovaní úveru žalovanej v súlade s ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. 14. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. ( § 145 ods. 2 CSP) 15. Súd konanie čiastočne zastavil, a to čo do sumy 433,26 eur s príslušenstvom v zmysle § 145 ods. 2 CSP, pretože právny zástupca žalobcu, ktorý je oprávnený disponovať s predmetom konania zobral svoju žalobu čiastočne späť a to do začiatku pojednávania, po doručený žaloby žalovanému. Z uvedených dôvodov tak aj prípadný nesúhlas zo strany žalovaného by bol neúčinný. 16. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konaniach, žalovaný mal v spore plný úspech a preto by mu v zmysle § 255 CSP mal prislúchať nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania (100%). Nakoľko však žalovanému preukázateľne v spore žiadne trovy nevznikli, súd mu v zmysle § 257 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok II.). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, podľa ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).