Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/63/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne: Sociálna poisťovňa so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanej: JUDr. Eva Šteinerová, súdny exekútor so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, IČO: 31 115 969, právne zastúpenej: JUDr. Zuzana Ondrejovičová, advokátka so sídlom Komenského 7, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 273 854, o zaplatenie 1.233,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. júla 2020, č.k. -72, vydaného v spojení s opravným uznesením zo dňa 27. mája 2021 č.k. -97 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07.12.2018 č.k. -23, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.233,64 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania od 24. júla 2016 do zaplatenia s odôvodnením, že má so žalovanou uzatvorenú Zmluvu o spolupráci pri vykonávaní exekúcií zo dňa 7. apríla 2009 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12. mája 2013. Podľa ČI. II bod 7 zmluvy je exekútor povinný vymáhať finančné prostriedky v rozsahu vymáhaného nároku oprávneného (vrátane čiastkových úhrad) na účet oprávneného uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie, vedený v Štátnej pokladnici, okrem prípadov uvedených v Exekučnom poriadku. V prípade nesplnenia tejto povinnosti exekútorom, má oprávnený právo požadovať od exekútora zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 0,1% zo sumy, ktorá bola v rozpore s touto zmluvou odvedená na iný účet ako účet oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bola povinná vymáhať pohľadávku žalobkyne voči povinnému Ing. Y. J. (EX 605/2004) na účet žalobkyne, čo však žalovaná nedodržala a prostriedky vymáhala na svoj účet. Povinný Ing. Y. J. uhradil sumu 514,64 Eur (t.j. pohľadávka žalobkyne) žalovanej v splátkach postupne od 05.11.2007 až do 07.04.2011, pričom žalovaná poukázala sumu v hodnote vymáhanej pohľadávky na účet žalobkyne až dňa 11.02.2016. Nakoľko žalovaná vymáhala predmetnú pohľadávku v rozpore so zmluvou a vymoženú pohľadávku

zadržiavala od roku 2007 až do roku 2016, teda bola v omeškaní s úhradou vymožených splátok pohľadávky, si žalobkyňa v súlade so zmluvou uplatnila nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.233,64 Eur.

1.3. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom žalobkyni v plnom rozsahu vyhovel a dňa 07.12.2018 vydal platobný rozkaz č.k. -23, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 1.233,64 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.233,64 Eur od 24.07.2016 do zaplatenia. Žalovaná proti predmetnému platobnému rozkazu podala vecne odôvodnený odpor, ktorý odôvodnila tým, že žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému Ing. Y. J. dňa 10.11.2004, na základe ktorého bola začatá exekúcia vedená pod sp.zn. EX 605/2004, pričom žalobkyňa sa domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty na základe Zmluvy o spolupráci, ktorá bola podpísaná až dňa 07.04.2009. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie vo veci proti povinnému Ing. Y. J. neexistovala žiadna zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou a akúkoľvek aplikáciu ustanovení tejto Zmluvy o spolupráci na exekúcie podané pred podpisom tejto zmluvy považovala žalovaná za retroaktívne a teda neprijateľné. Nakoľko exekučný spis bol omylom založený do archivovaných zložiek, k poukázaniu finančných prostriedkov došlo bez zbytočného odkladu po tom, ako sa žalovaná o tom dozvedela, teda dňa 12.02.2016. Žalovaná poukázala i na skutočnosť, že v čase začatia exekučného konania proti povinnému zákonná úprava Exekučného poriadku neupravovala lehotu, v ktorej je exekútor povinný poukázať vymožené finančné prostriedky na účet oprávneného. Keďže Zmluva o spolupráci neexistovala a zákonná úprava neukladala súdnemu exekútorovi povinnosť poukázať vymožené finančné prostriedky v určitej lehote, nedošlo k omeškaniu sa žalovanej s poukázaním finančných prostriedkov ani k akejkoľvek škode voči žalobkyni. Žalovaná ďalej uviedla, že nie je daná jej pasívna vecná legitimácia v zmysle § 2 ods. 1 Exekučného poriadku a tiež poukázala na § 3 Exekučného poriadku. Mala za to, že bolo potrebné podať návrh na zaplatenie proti Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR, a nie priamo proti súdnemu exekútorovi. Žalovaná bola toho názoru, že v žiadnom prípade nemôže byť zodpovednosť za škodu posudzovaná podľa občianskoprávnych predpisov, nakoľko vzťahy súdneho exekútora a ďalších subjektov pri jeho činnosti sú verejnoprávnymi vzťahmi. V zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej súdnym exekútorom si poškodený uplatňuje na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na ministerstve, ktoré predchádza žalobe na súd, avšak žalobkyňa do dnešného dňa takúto žiadosť nepodala, pričom už došlo k premlčaniu tohto práva žalobkyne.

1.4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , Exekučného poriadku a , . Uviedol, že zo Zmluvy o spolupráci pri vykonávaní exekúcií zo dňa 18.04.2009 a Dodatku č. 1 k Zmluve zo dňa 01.04.2011 vyplynulo, že túto uzatvorila žalobkyňa ako oprávnený a žalovaná ako súdny exekútor podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, pričom strany si v zmluve dohodli určité podmienky, ktoré sa súdu prvej inštancie javili ako dohodnuté za účelom zefektívnenia exekúcie na strane oprávneného, teda žalobkyne. Súd prvej inštancie uviedol, že pre vyriešenie otázky, či ten - ktorý právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania). Nakoľko žalobkyňa svoj nárok uplatňovaný v tomto konaní odvodzuje od Zmluvy o spolupráci uzatvorenej podľa , ktorá je predmetom súkromného práva, súd prvej inštancie vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou posúdil ako súkromnoprávny. Poukázal tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR (, , , ), ktoré riešia postavenie súdneho exekútora ako osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci dotknuté s tým, že súdny exekútor vykonáva podnikateľskú činnosť za účelom tvorby zisku. Z uvedeného dôvodu zrejme exekútorka predmetnú zmluvu i uzatvorila. Napriek súkromnoprávnemu charakteru uzatvorenej zmluvy nemal súd prvej inštancie preukázané, že by Zmluva o spolupráci alebo Dodatok č. 1 zmluvy obsahoval ustanovenie, ktoré upravuje povinnosti žalovanej z exekúcií začatých pred podpisom zmluvy. Na rozdiel od úpravy v Čl. VI bod 2. zmluvy, ktorý upravuje vzťah žalobkyne s exekútormi, ktorí s ňou už pred podpisom predmetnej zmluvy mali uzatvorené Zmluvy o spolupráci, takáto úprava voči žalovanej absentuje, a teda nie je možné sa voči žalovanej domáhať povinností, ktoré v zmluve neboli jednoznačne upravené. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel

k záveru, že nie je možné aplikovať ustanovenia Zmluvy zo dňa 24.02.2004 (správne má byť zo dňa 07.04.2009) na exekučné konanie žalobkyne ako oprávneného, začaté pred podpisom tejto zmluvy.

1.5. O trovách konania (výrok III.) rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2.1. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa a . Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp. napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

2.2. Žalobkyňa svoje odvolanie odôvodnila tým, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie v predmetnej veci postavil výlučne na posúdení skutočnosti, že Zmluva o spolupráci sa nevzťahuje na porušenie povinnosti zo strany žalovanej, z titulu ktorej si žalobkyňa uplatňuje nárok na úhradu zmluvnej pokuty. Žalobkyňa je toho názoru, že z ustanovenia Čl. VI bod 2. Zmluvy o spolupráci jasne vyplýva skutočnosť, že táto zmluva sa vzťahuje na všetky exekučné konania, v ktorých ako oprávnený a exekútor vystupujú strany podľa zmluvy. Podľa žalobkyne je toto ustanovenie všeobecné a týka sa všetkých exekútorov (teda aj žalovanej), pričom prvá časť je podmienená predošlým uzatvorením zmluvy o spolupráci (týka sa len exekútorov, s ktorými žalobkyňa už mala uzatvorenú zmluvu), no druhá časť ustanovenia sa týka všeobecne všetkých exekútorov, ktorí tieto zmluvy podpísali (teda aj žalovanej) a slúži práve na úpravu vzťahu žalobkyne a exekútorov v prípade exekúcií, ktoré začali pred uzatvorením Zmluvy o spolupráci. Z uvedeného je teda jednoznačne zrejmé, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou sa vzťahovala na všetky exekučné konania, v ktorých žalovaná vystupovala na strane exekútora a žalobkyňa na strane oprávneného, teda aj na exekúciu, v ktorej sa žalovaná dopustila porušenia ustanovenia Čl. II bod 7. zmluvy. Žalobkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, že predmetná exekúcia síce začala podaním návrhu na vykonanie exekúcie už dňa 10.11.2014, no prebiehala až do 11.02.2016, kedy bola vymožená suma poukázaná žalobkyni v rozpore s podmienkami dohodnutými v zmluve, ktorá bola podpísaná už 07.04.2009. Nakoľko povinný splácal svoj záväzok aj počas platnosti Zmluvy o spolupráci, povinnosti žalovanej podľa zmluvy sa vzťahovali aj na túto exekúciu. Čo sa týka postavenia žalovanej, žalobkyňa je toho názoru, že žalovaná podpísala zmluvu za účelom výkonu svojho slobodného povolania, ktorým je na tieto účely aj výkon exekučnej činnosti. Zmluva (uzatvorená podľa ) totiž dáva právo žalovanej vymáhať aj pohľadávky žalobkyne, teda pokiaľ by táto zmluva nebola podpísaná, žalovaná by nedostávala na vymáhanie pohľadávky žalobkyne, ktorá ich dávala vymáhať výlučne exekútorom, s ktorými mala uzatvorenú Zmluva o spolupráci. Uzatvorením tejto zmluvy žalovaná sledovala výlučne svoj ekonomický záujem. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom prípade ide o súkromnoprávny vzťah s čím v zásade súhlasil aj súd prvej inštancie v bode 21. odôvodnenia rozsudku, kde sú uvedené aj rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré uvedený názor podporujú.

3.1. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zotrvala na tvrdení, že nie je daná jej pasívna vecná legitimácia s poukazom na § 2 ods. 1 a § 3 Exekučného poriadku, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.03.2010 sp. zn. , ktoré rieši postavenie súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti ako aj charakter vzťahu medzi súdnym exekútorom a účastníkom exekučného konania. Zastávala názor, že Zmluva o spolupráci pri vykonávaní exekúcií sa nevzťahuje na exekučné konania, ktoré boli začaté pred jej uzatvorením, pričom táto skutočnosť ani zo zmluvy nevyplýva, resp. absentuje prechodné ustanovenie, ktoré by upravilo skutočnosť, že zmluva platí aj pre exekučné konania začaté pred uzatvorením tejto zmluvy. Ak by sa zmluva vzťahovala na všetky exekučné konania tak ako to uvádza žalobkyňa, išlo by o retroaktivitu a dohoda medzi stranami by bola v rozpore so zákonnou úpravou v tom- ktorom čase. Zmluvu v tejto časti považovala za neurčitú a nezrozumiteľnú čo môže mať za následok jej neplatnosť, resp. neplatnosť jej jednotlivých ustanovení. Podotkla, že zmluva je uzatvorená podľa ustanovení , ktorý sa na výkon exekučnej činnosti exekútorov nemôže uplatňovať.

4.1. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že žalovaná neuvádza žiadne nové argumenty, ktoré by neuvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie. Mala za to, že súd prvej inštancie sa v rozsudku dostatočne vysporiadal s právnym postavením žalovanej ako súdneho exekútora v predmetnej veci, čím bola zodpovedaná otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Z ustanovení

zmluvy je zrejmé, akým spôsobom sú upravené vzájomné vzťahy žalobkyne a žalovanej pri vykonávaní exekúcií, kde čl. VI bod 2. zmluvy jednoznačne a výslovne uvádza, že ustanovenia zmluvy platia na všetky exekučné konania, v ktorých ako oprávnený a exekútor vystupujú strany podľa tejto zmluvy. Nie je priestor pre iný výklad ako ten, ktorý priamo vyjadruje. Nakoľko exekúcia prebiehala v čase platnosti a účinnosti predmetnej zmluvy, pričom žalovaná nevymáhala pohľadávky na účet žalobkyne, došlo k porušeniu ustanovení zmluvy žalovanou v dôsledku čoho má žalobkyňa nárok na zmluvnú pokutu.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. potvrdil podľa , ako vecne správny.

6. Odvolanie voči výroku I., ktorým bol zrušený platobný rozkaz vydaný v tomto konaní, podané nebolo, v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

7. Obligatórne ( ) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v ust. . Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Porušenie týchto ustanovení odvolací súd v konaní nezistil.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci, odôvodnenia rozsudku v napadnutej časti vo výroku II. súdu prvej inštancie ako aj dôvodov odvolania konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, pretože súd prvej inštancie dostatočne, argumentačne i právne rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že práve z dôvodu presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku nepovažuje za potrebné opakovane uvádzať totožné skutočnosti a právne argumenty, ktoré už vo svojom rozhodnutí obsiahol súd prvej inštancie. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom rozsudku sú vecne správne, dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a vyhodnotené.

9. Z titulu aplikácie ust. nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd vychádza aj zo záverov Najvyššieho súdu SR uvedených v rozsudku sp. zn. , v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

10. Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávny právny záver súdu prvej inštancie a tvrdila, že v čl. VI bode 2 v poslednej časti vety bolo dohodnuté, že sa uzatvorená zmluva vzťahuje na všetky exekučné konania. Túto odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú a žalobkyňou uvádzaný výklad tohto ustanovenia za účelový a vytrhnutý z kontextu.

11. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že ust. čl. VI bod 2 medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy sa týka len tých súdnych exekútorov a uzatvorených zmlúv o spolupráci, ktorí mali už v predchádzajúcom období so žalobkyňou uzatvorené zmluvy a pre tento prípad zdôrazňuje, že ustanovenia tejto uzatvorenej zmluvy platia na všetky exekučné konania. Tento výklad vyplýva, tak z vetnej konštrukcie tohto ustanovenia ako aj z jej logického a gramatického výkladu. Preto sú závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 22. napadnutého rozsudku správne. Výlučne na zdôraznenie a podporu správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v bode II. bod 7 uzatvorenej zmluvy sa strany dohodli, že exekútor je povinný vymáhať finančné prostriedky v rozsahu vymáhaného nároku oprávneného na účet uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie, vedený v Štátnej pokladnici, okrem prípadov uvedených v exekučnom poriadku. Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 10.11.2004 č. 700-702/2004-4-Ks ( č.l. 4 spisu), z bodu III. však vyplýva, že žalobkyňa žiada po vykonaní exekúcie výťažok z exekúcie poukázať na účet vedený vo VÚB, a.s. Aj zo skutočnosti, že uzatvorená zmluva prípady pred uzatvorením zmluvy podaných návrhov na vykonanie exekúcie neriešila, naopak odvolávala sa na podaný návrh na vykonanie exekúcie a v ňom uvedené č.ú. v Štátnej pokladnici, možno podporne dovodiť, že uzatvorená zmluva medzi stranami sporu sa týkala exekučných vecí začatých až po jej uzatvorení. Pri akceptácii výkladu žalobcu by sa totiž žalovaná už v momente uzatvorenia predmetnej zmluvy dostala do omeškania s plnením vymožených splátok v danej exekučnej veci žalobcovi. Tieto totiž vymáhala v zmysle návrhu na výkon exekúcie zo dňa 10.11.2004, podľa ktorého mala výťažok z nej zaslať žalobcovi na jeho účet až po vykonaní exekúcie. Podľa špecifikácie nároku žalobcu na čl. 10 spisu, si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu podľa jednotlivých mesačne uhradených splátok povinným a to už od prvej splátky povinného vykonanej dňa 5.11.2007 na účet exekútora ( žalovanej) do dňa úhrady vymožených splátok exekútorkou na účet žalobcu dňa 11.2.2016, teda aj za obdobie pred uzatvorením zmluvy (dňa 24.2.2009), v ktorej bola dohodnutá zmluvná pokuta. Nemožno rozumne predpokladať, že účelom a zámerom uzatvorenej zmluvy bol vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v takomto prípade, ani to, že by sa žalovaná k takejto povinnosti vedome a dobrovoľne zaviazala. Záverom preto odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že hoci finančné prostriedky odviedla žalovaná na účet žalobcu v značnom časovom oneskorení od ich vymoženia, čo žalovaná ani nepopiera, nie je žalobou uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy tou sankciou, ktorú by si žalobca mohol voči žalovanej uplatniť.

12. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie .

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalobkyňou uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia , .

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).