Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoPr/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, Poprad, IČO: 00 326 470, právne zastúpený Mgr. Maroš Ježík, advokát, Murgašova 86/1, Poprad, IČO: 37 877 291, proti žalovanému C.. W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, G., právne zastúpený Hudzík & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 42.170,69 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -156 zo dňa 10.12.2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo výške 42.170,69 eur s 5 % úrokom z omeškania od 13.2.2020 do zaplatenia. Žalobca skutkovo svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol v čase od 10.12.2014 do 31.12.2018 zástupcom primátora C. a zároveň bol poslancom mestského zastupiteľstva. Výkonom funkcie zástupcu primátora Mesta G. bol poverený s účinnosťou od 10.12.2014. Z funkcie bol odvolaný ku dňu 31.7.2018. V čase výkonu tejto funkcie bol žalovaný zamestnaný v pracovnom pomere u zamestnávateľa S.. Podľa žalobcu mal žalovaný u daného zamestnávateľa prerušené poistenie, ako aj trvanie pracovného pomeru od 9.12.2014 do 28.2.2015. Dňom 28.2.2015 žalovaný stratil nárok na plat od žalobcu z dôvodu, že prestal byť dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie zo svojho pracovného pomeru. Preto, vzhľadom na to, že časť nároku podľa žalobcu mala byť premlčaná, si od žalovaného uplatnil nepremlčanú časť nároku na vrátenie vyplateného platu z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.3.2017 do 31.7.2018. Prvoinštančný súd zistil, že žalovaný dňa 11.4.2014 uzavrel s S., pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas na výkon funkcie riaditeľ, manažér vzdelávania, počnúc dňom 11.4.2014. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Pracovný čas bol rozvrhnutý na jeden pracovný deň v týždni. Dňa 10.12.2014 Mesto G., v zastúpení primátorom mesta, podľa Zákona o obecnom zriadení (§ 13b ods. 1, 3) dňom 10.12.2014 poveril žalovaného zastupovaním primátora mesta v rozsahu právomocí v oblasti školstva, mládeže, športu, kultúry, cestovného ruchu, vo veciach mestskej polície pri konkrétne

stanovovaných úkonoch. V čase neprítomnosti primátora mesta, v rozsahu právomocí vyplývajúcich z § 13 Zákona o obecnom zriadení. V ten istý deň Mesto G. oznámilo žalovanému výšku mesačného platu podľa § 25 ods. 8 Zákona o obecnom zriadení vo výške 2.600 eur. Neskôr listom zo dňa 29.1.2016 mesačný plat sa zvýšil na 2.900 eur, listom zo dňa 29.12.2016 mesto oznámilo zvýšenie mesačného platu vo výške 3.300 eur a listom zo dňa 24.4.2018 sa zvýšil plat na 3.348 eur od 24.4.2018 na základe uznesenia č. 100/2018 z 24.4.2018, a to čl. V bod 1. Žalovaný bol evidovaný ako poistenec zdravotnej poisťovni Dôvera od 11.4.2014 do 28.2.2015. V čase od 1.1.2015 do 31.3.2015 spoločnosť S. E. evidovala celkom 27 zamestnancov. Dňa 28.2.2015 S. E. vyhotovila zostavu týkajúcu sa zamestnancov a sociálneho poistenia, pričom tento deň boli odoslané údaje celkom 13 zamestnancov, okrem iného aj W. F.. Podľa potvrdenia Obce I. zo dňa 11.2.2016 žalovaný mal za predchádzajúci rok zdaniteľný príjem zo závislej činnosti vo výške 1.244 eur. Dňa 8.2.2016 vyhotovila S. potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby, kde žalovaný mal za predchádzajúci rok príjem vo výške 24 eur. Žalovaný dňa 27.4.2018 vyhotovil čestné prehlásenie, podľa ktorého od 9.12.2014 ako zamestnanec zamestnávateľa S., bol dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na plný výkon funkcie zástupcu primátora Mesta G., W.. I. E.. Prvoinštančný súd mal k dispozícii odpisy mzdových listov žalovaného za rok 2017, 2018, z ktorých vyplývajú odpracované dní, funkčný plat, mzda a zákonné zrážky z tohto platu. Žalovaný ukončil s S. pracovný pomer dňom 31.12.2018. Podľa správy tohto zamestnávateľa došlo k odhláseniu žalovaného zo sociálnej poisťovne k 28.2.2015, avšak, ako to vyplýva z potvrdenia sociálnej poisťovne, daný mesiac bol zablokovaný pre výkon rozhodnutia sociálnej poisťovne, a preto nebolo možné vykonať nápravu pri zamestnávaní žalovaného v S.. Sociálna poisťovňa podľa potvrdenia zo dňa 27.5.2019 eviduje žalovaného ako zamestnanca s prerušeným poistením z dôvodu dlhodobého uvoľnenia z pracovnoprávneho pomeru na výkon verejnej funkcie, na čas od 9.12.2014 do 28.2.2015. Z výsluchu svedka W.. E. vyplýva, že žalovaný po tom, čo bol menovaný do funkcie viceprimátora Mesta G., bol aj naďalej zamestnancom S. až do ukončenia pracovného pomeru písomnou dohodou ku dňu 31.12.2018. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa čl. 2 ods. 2, podľa SR. Vychádzal z ust. v znení do 31.3.2018, ako aj z ust. , tohto zákona. Následne vychádzal z ust. - 8 v znení do 31.12.2018 a z - 8 zákona č. 369/90 Zb. v platnom znení. Vychádzal z ust. , z - 3 a z ust. , a a . Prvoinštančný súd po právnom posúdení veci dospel k právnemu záveru, podľa ktorého nesporná okolnosť, že žalovaný vo volebnom období 2014 - 2018 bol zvolený za poslanca Mestského zastupiteľstva a následne dňa 10.12.2014 poverený primátorom mesta zastupovaním primátora mesta, teda na výkon funkcie prvého zástupcu primátora mesta v stanovenom rozsahu, ktorú prácu vykonával „na plný úväzok“, teda v rozsahu stanoveného počtu pracovných dní v mesiaci. Zároveň bolo nesporné, že žalovaný mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou S., na kratší pracovný čas. Pracovný pomer bol skončený dohodou dňa 21.12.2018 k 31.12.2018. Uvedenú okolnosť trvania pracovného pomeru v spoločnosti S., potvrdil aj svedok W.. O. E.. Vysvetlil zároveň, za akých okolností mohlo dôjsť k zaslaniu odhlášky žalobcu zo sociálneho poistenia ku dňu 28.2.2015, keď žalobca považoval doklad zo sociálnej poisťovne ako doklad o ukončení pracovného pomeru. Žalovaný poprel, aby k 28.2.2015 ukončil pracovnoprávny vzťah s organizáciou S.. Písomný dôkaz o ukončení pracovnoprávneho vzťahu k 28.2.2015 predložený súdu nebol. Z potvrdenia sociálnej poisťovne taktiež takáto informácia nevyplýva. Sociálna poisťovňa informovala len o tom, že na strane žalovaného malo dôjsť k prihláške do sociálnej poisťovne dňa 10.4.2014 a k odhláške dňa 28.2.2015. Zároveň sociálna poisťovňa mala informáciu, že na strane žalovaného dochádza k prerušeniu poistenia z dôvodu dlhodobého uvoľnenia žalovaného z pracovného pomeru na výkon funkcie, avšak vznik aj zánik dňa 27.5.2019 bol po lehote. Nesprávne oznámenie údajov týkajúcich sa poistenia žalovaného nie je možné pričítať na ťarchu žalovaného ako zamestnanca a môže byť spojené s prípadnými uplatneniami sankcie zo strany poisťovne. Povinnosť uvoľniť pracovníka na výkon verejnej funkcie vyplýva priamo zo zákona a tento nestanovuje osobitnú formu, ako sa má dlhodobé uvoľnenie realizovať. Dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie žalovaný deklaroval čestným prehlásením, ktoré nebolo v rozpore so skutočným stavom. Žalovaný teda preukázateľne vykonával funkciu zástupcu v dobe, kedy mal trvalý pracovnoprávny vzťah k inej organizácii. Za výkon funkcie mu pritom prináležal podľa Zákona o obecnom zriadení primeraný plat

od mesta, ktorý mu žalobca oznámil písomným dekrétom primátora. Vyplatený plat preto nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie. Prvoinštančný súd sa vysporiadal aj s ďalšími námietkami žalobcu, keď uviedol, že aj v prípade, pokiaľ by táto podmienka splnená nebola a žalovaný by nebol dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, napr. z dôvodu zániku pracovného pomeru v priebehu výkonu funkcie, javilo by sa zjavne nespravodlivým, aby žalovanému týmto v nasledujúcom období zaniklo právo na vyplatenie odmeny primeranej vecnej a časovej náročnosti výkonu funkcie, stanovenej primátorom mesta, hoci si aj naďalej plnil stanovené úlohy. Odmena by nenaplnila pojem inštitútu bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. . Prvoinštančný súd pritom poukázal na to, že v znení platnom do 31.1.2019 explicitne sa nezmieňoval o možnosti vyplácať plat poslancovi vo funkcii zástupcu starostu, ktorý nebol na výkon funkcie uvoľnený zo zamestnania. K takejto zmene došlo až prijatím , účinného od 1.2.2019. Touto novelou došlo k zrovnoprávneniu postavenia zástupcov starostov alebo primátorov, ktorí majú rozličný pracovnoprávny štatút. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalobca si uplatnil nárok na vyplatenie platu brutto čiastky po odpočítaní zdravotného a sociálneho poistenia. Z odpisov mzdových listov žalovaného prvoinštančný súd zistil, že z hrubého platu žalovaného boli vykonané aj ďalšie zákonné zrážky, a to preddavok na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti. Fakticky preto žalovanému bola vyplatená nižšia suma, akú požaduje vrátiť žalobca. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že v ust. upravuje otázku bezdôvodného obohatenia iba vo vzťahu zamestnanec - zamestnávateľ. Pretože v tejto časti zákon neuplatňuje delegovanú pôsobnosť vo vzťahu k žalovanému vo verejnej funkcii, nie je možné tento vzťah aplikovať. Nie je preto dôvodná obrana žalovaného, ktorá spočíva v tvrdení, že žalovaný nevedel, resp. z okolností prípadu nemohol predpokladať, že čiastky vyplatené mu počas obdobia výkonu funkcie zástupcu primátora mesta boli nesprávne určené, resp. omylom vyplatené. Súd taktiež neuznal obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že pojem plat, obsiahnutý v zákona o obecnom zriadení výkladovo podriadil pod pojem plat, mzda, obsiahnutý v ustanoveniach , čím odôvodňoval možnú aplikáciu na daný právny vzťah. Úmyslom zákonodarcu bolo s použitím slova plat zvýrazniť pravidelné mesačné odmeňovanie poslanca dlhodobo a plne uvoľneného z doterajšieho zamestnania. Súčasne právnou formuláciou „patrí mu primeraný plat“ chcel odlíšiť túto situáciu zakotvením obligatórneho nároku na plat na rozdiel od fakultatívnej odmeny poslanca vo všeobecnosti. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa a . Žalovanému ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorom bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol odvolacie dôvody podľa , a . V prvej časti odvolania žalobca popísal skutkové okolnosti podľa žaloby, na základe ktorej si uplatňoval nárok. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaný v období od roku 2014 do roku 2018 vykonával funkciu prvého zástupcu primátora Mesta G.. Od mesiaca marec 2015 do 31.3.2018 mu bola vyplácaná odmena aj napriek tomu, že nebol dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie zo zamestnania, pretože podľa žalobcu jeho pracovnoprávny vzťah v organizácii S. podľa potvrdenia sociálnej poisťovne zanikol dňa 28.2.2015. Neexistoval preto právny dôvod na vyplácanie odmeny žalovanému podľa Zákona o obecnom zriadení. Dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie podľa prvoinštančného súdu žalovaný deklaroval čestným prehlásením, ktoré nebolo v rozpore so skutkovým stavom, pretože prvoinštančný súd mal preukázané, že žalovaný vykonával funkciu zástupcu starostu v dobe, kedy mu trval pracovnoprávny vzťah v inej organizácii. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím nerešpektoval ust. a dostatočne nevysvetlil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal a ako právne vec posúdil. Boli tak porušené práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca namietal, že v čase do 31.3.2018 existovala právna úprava, na základe ktorej by poslanec mestského zastupiteľstva, ktorý bol poverený výkonom funkcie zástupcu starostu a nemal súbežne pracovný pomer u iného zamestnávateľa, z ktorého by bol dlhodobo uvoľnený, mal nárok na plat od obce. Keďže žalobca v období, za ktoré požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. od 1.3.2017 do 31.3.2018 zásady odmeňovania poslancov nemal prijaté, ktoré by riešili aj plat zástupcu starostu, žalobcovi, keďže nevznikol pracovnoprávny vzťah s mestom a nebol dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania, plat zástupcu starostu nepatrí. Poukázal na zásady odmeňovania poslancov Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, ktoré súdu predložil.

Prvoinštančný súd sa nedostatočne zaoberal dôkazmi, ktoré predkladal žalobca a riadne ich nevyhodnotil a tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca namietal, že prvoinštančný súd pri hodnotení ním predložených dôkazov, a to potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za zdaňovacie obdobie 2015, ktoré sa týkajú žalovaného a ktoré podali jeho zamestnávatelia - S.. a Obec I. nepostupoval správne. Z obsahu listín vyplýva, že počas celého roka 2015 bol žalovaný v pracovnom pomere výlučne len v mesiacoch január a február 2015. Súd vychádzal len z čestného prehlásenia žalovaného, že bol dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal s otázkou, že dohoda o skončení pracovného pomeru nemá písomnú formu a nie je pri nedodržaní písomnej formy sankcionovaná neplatnosťou. Namietal vyhodnotenie listín predložených žalovaným a výpoveď svedka E., ktorý sa stal po žalovanom novým konateľom jeho zamestnávateľa. Žiadal preto, aby rozsudok bol zrušený a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo aby rozsudok bol zmenený a žalobe v celom rozsahu vyhovené.

4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný. Žiadal, aby rozsudok prvoinštančného súdu bol potvrdený ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný k odvolaniu uviedol, že preukázal, že počas výkonu funkcie zástupcu primátora mesta bol dlhodobo uvoľnený, čo vyplýva aj z výsluchu svedka W.. O. E., ako aj z listinných dôkazov, a to čestného prehlásenia a dohody o skončení pracovného pomeru. Nebolo preukázané, že by došlo k dohode o skončení pracovného pomeru tak, ako to uviedol, žalobca v odvolaní, a to konkludentne. Žalovaný tvrdil, že pracovný pomer trval až do 31.12.2018. To, že žalobca argumentoval zásadami odmeňovania Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, listina pre prejednávanú vec nemá žiadny zásadný význam, nepreukazuje, aby žalovaný nebol dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie zástupca primátora. Pokiaľ sa týka náležitostí rozsudku, ktoré namietal žalobca, rozsudok má všetky náležitosti vyplývajúce z ust. , prvoinštančný súd sa vysporiadal so všetkými podstatným otázkami, ktoré v konaní boli nastolené. Rozsudkom prvoinštančného súdu nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prvoinštančný rozsudok dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

6. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že prvoinštančný súd podľa porušil jeho práva na spravodlivý súdny proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a predstavuje predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, ako aj na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Žalobca tvrdil, že v prejednávanej veci bolo porušené jeho čiastkové právo na spravodlivý súdny proces zo strany prvoinštančného súdu, keď prvoinštančný súd náležitým spôsobom vyplývajúcim z ust. nezdôvodnil svoje rozhodnutie a nedal odpovede na všetky, pre žalobcu zásadné otázky v prejednávanej veci. Porušenie akékoľvek, ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, avšak na to, aby toto pochybenie súdu malo charakter dôvodnej odvolacej námietky pôjde vtedy, ak tento nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, teda žalobcu, dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu je potrebné vyhodnocovať v kontexte celého konania, je potrebné vyhodnotiť vplyv pochybenia na možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, na následky, ktoré nesprávny postup vyvoláva a na okolnosti, či je možné toto pochybenie bez ujmy na právach strany sporu odstrániť v prípadnom odvolacom konaní. Odvolací súd pri podrobnom preskúmaní rozhodnutia prvoinštančného súdu, vychádzajúc zo základnej koncepcie stavby súdneho rozhodnutia podľa dospel k záveru, že prvoinštančný súd rozsudok vypracoval v požadovanej kvalite v súlade s ust. a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom v dôvodoch rozsudku a jeho písomnom znení vyjadril. Rozhodnutie je jasné, dáva odpovede na základné otázky dôležité pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu je zákonné, spravodlivé. Rozhodnutie nemá arbitrárny charakter a je plne v súlade

s SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je racionálne, konzistentné v skutkových aj právnych argumentoch, dáva odpoveď na podstatné otázky, ktoré boli dôležité pre rozhodnutie o veci. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (, ). V prejednávanej veci súd dal odpoveď na zásadnú otázku, od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok, a to, či žalobca bol v pracovnoprávnom vzťahu počas celého obdobia výkonu funkcie zástupcu primátora, a teda či bol počas celého obdobia výkonu funkcie dlhodobo pre výkon zo zamestnania uvoľnený. Na tomto argumente spočívala žalobca. Prvoinštančný súd správne vystihol základ sporu a po vykonanom dokazovaní dal žalobcovi jasnú odpoveď na argument, od ktorého odvodzoval svoj nárok.

7. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa , podľa ktorého prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže vzniknúť preto, že prvoinštančný súd chybne vyhodnotil návrhy na vykonanie dôkazov alebo nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, alebo je tu predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku. Odvolací súd túto odvolaciu námietku skúmal a nezistil také pochybenie prvoinštančného súdu, ktoré by odôvodňovalo uvedený odvolací dôvod. Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd nevykonal niektoré dôkazy alebo tieto dôkazy nesprávne vyhodnotil, prípadne že by nesprávnym postupom umožnil ešte v tomto štádiu konania dotvárať skutkové okolnosti prípadu. Všetky dôkazy boli vykonané pred prvoinštančným súdom, zo strany žalobcu bola uplatnená koncentrácia konania do rozhodnutia prvoinštančného súdu o ukončení dokazovania, prvoinštančný súd mal dostatok dôkazov na to, aby posúdil všetky podstatné a relevantné okolnosti v prejednávanej veci, ktoré mali zásadný vplyv na právne posúdenie veci.

8. Žalobca totiž namietal aj právne posúdenie veci ako odvolací dôvod podľa . Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, ktorá je naplnená v prípade, pokiaľ na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Odvolací súd nezistil okolnosti nesprávneho právneho posúdenia veci a nezistil ani z odvolania žalobcu, v akom rozsahu a pri aplikácii ktorej právnej normy alebo ktorej skutočnosti vyplývajúcej z právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom došlo k právnej vade rozhodnutia.

9. Odvolací súd považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu za správne a len pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia naviac k veci udáva: Žalobca žiadal uhradiť od žalovaného sumu 42.170,69 eura s 5 % úrokom z omeškania od 13.2.2020 do zaplatenia ako bezdôvodné obohatenie, pretože uvedená suma bola žalovanému vyplatená bez právneho dôvodu. Žalobca tvrdil, že v čase od 1.3.2017 do 31.7.2018, na ktoré obdobie si uplatňuje nárok, žalovaný ako zástupca primátora Mesta G., ako zvolený poslanec, nebol na výkon funkcie zástupcu starostu dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania a nepatril mu primeraný plat od obce, pretože z potvrdenia Sociálnej poisťovne žalovaný bol zamestnanec v pracovnom pomere od 11.4.2014 do 28.2.2015 u S. a dlhodobo bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie v období od 9.12.2014 do 28.2.2015. Žalobca tvrdil, že v žalovanom období žalovaný nebol dlhodobo uvoľnený zo zamestnania. Ako dôkaz predložil aj potvrdenie o zdaniteľných príjmoch žalovaného od Obce I. a od S. o tom, že u oboch subjektov poberal mzdu v roku 2015 len v mesiaci január a február. Týmto úkonom žalobca skutkovo vymedzil dôvody svojej žaloby a svoje bremeno tvrdenia v žalobe podporil aj dôkazmi (dôkazné bremeno). Žalovaný v priebehu konania nepoprel, že v rozhodnom období zastával ako poslanec mestského zastupiteľstva pozíciu zástupcu primátora Mesta G., že mu bol od mesta vyplácaný primeraný plat, že na výkon funkcie bol plne uvoľnený zo zamestnania, ale nielen v čase od 9.12.2014 do 28.2.2015, ale až do konca obdobia výkonu tejto funkcie, t.j. do 31.7.2018. Poprel, že by v S. skončil pracovný pomer k 28.2.2015. Predložil pracovnú zmluvu, kde pracovný pomer mu vznikol 11.4.2014 a bol uzavretý na dobu neurčitú, ďalej písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru z 21.12.2018 s ukončením pracovného pomeru k 31.12.2018. Pre účely Mesta G. žalovaný dňa 27.4.2018 vypracoval čestné vyhlásenie, že dňa 9.12.2014 ako zamestnanec dlhodobo bol uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu primátora Mesta G.. Navrhol výsluch W., ktorý trvanie pracovného pomeru žalovaného v S., ako riaditeľ potvrdil. Svedok vysvetlil pochybenie, podľa ktorého bol nesprávnym spôsobom žalovaný odhlásený

zo Sociálnej poisťovne už k 28.2.2015, pričom k náprave pochybenia nebolo možné zamestnávateľom pristúpiť pre plombu zo strany Sociálnej poisťovne. Spornou teda ostala otázka, či žalovaný v čase od 1.3.2017 do 31.7.2018 vykonával funkciu zástupcu primátora ako dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania alebo ako nie dlhodobo uvoľnený zo zamestnania. Od posúdenia tejto otázky potom záviselo rozhodnutie súdu, či príjem žalovaného mal charakter platu od mesta alebo či išlo o odmenu. Až následne bolo možné posudzovať výšku uplatneného nároku. Pokiaľ základ žaloby nie je preukázaný, preukazovať výšku nároku je nehospodárne. Žalobca rozporoval ukončenie pracovného pomeru žalovaného až k 31.12.2018, tvrdil, že k ukončeniu pracovného pomeru mohlo dôjsť aj inak ako písomne, a to už k 28.2.2015 a stále poukazoval na informácie od Sociálnej poisťovne, aj keď žalovaný navrhol vypočuť svedka W.. E., ktorý vysvetlil informácie zo Sociálnej poisťovne a S., predložila písomnú dohodu o ukončení pracovného pomeru žalovaného až k 31.12.2018. Prvoinštančný súd na poslednom pojednávaní dňa 10.12.2020 umožnil žalobcovi k vykonaným dôkazom zo strany žalovaného navrhnúť ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení a umožnil v rámci koncentrácie konania uplatniť obom procesným stranám prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Do tohto momentu žalobca na posilnenie spochybnených dôkazov (potvrdenie sociálnej poisťovne) žalovaným (písomná dohoda o ukončení pracovného pomeru, výsluch svedka W.. E.) nepredložil žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku (žalobca nepožíva ochranu slabšej strany podľa ). Preto skutkový stav tak, ako bol z dôkazov ustálený ku dňu ukončenia dokazovania bol pre rozsudok prvoinštančného súdu rozhodujúci ( ). Je záväzný aj pre odvolací súd ( ). Zo skutkového stavu vyplýva, že žalovaný v rozhodnom čase, t.j. v čase od 1.3.2017 do 31.7.2018 bol podľa v znení do 31.12.2018 ( - 8) dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu primátora Mesta G. a preto mu patrí plat od mesta. Preto nie je dôvod, aby vyplatené prostriedky, ktoré žalovanému boli vyplatené na základe žalobcom predložených mzdových listov vrátil žalobcovi. Odvolací súd dodáva, že v rámci ustáleného skutkového stavu bolo nad rámec rýchlosti a hospodárnosti zaoberať sa prípadnou výškou odmeny žalovaného, ak by nebol dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupca primátora mesta porovnávaním zásad odmeňovania poslancov v inom meste (Trenčín), a odmeny za vykonávanú funkciu poslanca v G.. V štádiu konania, kedy základ nároku žalobcom nebol preukázaný je takéto dokazovanie neefektívne. V odvolaní žalobca tvrdil, že dohoda o ukončení pracovného pomeru žalovaného s S. mohla byť antidatovaná, žalovanému nebola vyplatená mzda od 28.2.2015 do 31.12.2018, aj keď ju mal dohodnutú, čo by mohlo dokazovať účelovosť predloženej dohody. Žalobca uvedené okolnosti namietal v odvolacom konaní. Námietky len hypoteticky spochybňujú dôkazy žalovaného predložené v čase koncentrácie konania pred prvoinštančným súdom. Na takéto námietky v odvolacom konaní nie je možné prihliadať, pokiaľ neboli riadne tvrdené a preskúmané v základnom konaní.

10. Preto odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ku ktorým tento súd dospel riadnym zákonným postupom bez porušenia práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a rozsudok prvoinštančného súdu podľa , ako správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa s použitím a , . V odvolacom konaní úspešnou stranou sporu je žalovaný, preto mu voči žalobcovi patrí plný nárok na náhradu trov konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.