Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/65/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: D. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, C. L. E., zastúpeného AK: JUDr. Vladimír Gembický, so sídlom Piešťany, E. Belluša 6752/8, proti žalovanému: Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Drahovce, IČO: 00 227 366, so sídlom Drahovce, zastúpenému splnomocnencom: CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., IČO: 47 255 633, so sídlom Piešťany, Royova 9, o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -112 zo dňa 23. januára 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou , , , , , , , , , o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.1.2019 (ďalej len „zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov), s poukazom aj na procesné ustanovenia , , , , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca je vlastníkom pozemkov evidovaných ako parcely registra „C“ č. 1775/9, 1775/76, 1775/77, 1775/78, 1775/79 a 1775/80 o celkovej výmere 5.912 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie K.. Podľa písomnej ponuky realitnej kancelárie VAŠE REALITY s.r.o. zo dňa 2.1.2019 vyplýva ponúka na predaj pozemku v obci K. o výmere 1.764 m2 za cenu 68,- Eur/m2, druh pozemku: pozemok na výstavbu rodinných domov. Z písomnej ponuky realitnej kancelárie Realfin Markt s.r.o. zo dňa 11.1.2019 vyplýva, ponúka na predaj pozemku v obci K. o výmere 763 m2 za cenu 30.520,- Eur (po prepočte 40,- Eur/m2), druh pozemku: pozemok na výstavbu rodinných domov. Z písomnej ponuky realitnej kancelárie R1 reality zo dňa 8.10.2018 vyplýva, že ponúka na predaj pozemok v obci K. o výmere 550 m2 za cenu 46.750,- Eur (po prepočte 85,- Eur/m2), druh pozemku: pozemok na výstavbu rodinných domov. Výzvou zo dňa 14.1.2019 zástupca žalobcu vyzval žalovaného na vypratanie pozemkov parc. č. 1775/9, 1775/76, 1775/77, 1775/78, 1775/79 a 1775/80 a zároveň na zaplatenie 10.000,- Eur ako náhrady za bezdôvodné užívanie 2 roky spätne. Predmetom činnosti žalovaného podľa výpisu z Obchodného registra sú okrem poľnohospodárskej výroby vrátane predaja poľnohospodárskych výrobkov aj iné činnosti (bez priameho vzťahu k poľnohospodárskej činnosti). Z fotokópie Dohody o dočasnom užívaní pozemku vyplýva, že táto mala byť uzatvorená medzi žalobcom

(označeným dátumom narodenia, bydliskom a rodným číslom) a žalovaným, s tým, že žalobca je vlastníkom pozemkov podľa priloženého výpisu pôdy (Čl. I.), pozemky identifikované SG v Trnave ako pozemky v užívaní družstva. Predmetom bolo prenechanie do užívania žalovanému pre účely poľnohospodárskej výrobky pozemky podľa Čl. I. tejto dohody na dobu neurčitú, najmenej 5 rokov. Užívanie pozemkov bolo dojednané ako odplatné v sume 1.095,- Kčs ročne. Užívanie pozemkov končí buď dohodou alebo výpoveďou podľa z. č. Dátum uzatvorenia bol uvedený 1.4.1996, listina obsahovala aj podpisy pri každej zmluvnej strane, t.j. žalobcu aj žalovaného. Výpis pôdy obsahoval označenie parcely: 1302/005, 2119/001, 1775/001, pričom súčet plochy pri parcele 1775/007 bol 6.248 m2 (0,6248 ha).

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba nie je dôvodná. Za nesporné považoval faktické užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu (špecifikovaných žalobcom v žalobe) žalovaným, nakoľko žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, jeho obrana spočívala v tom, že predmetné pozemky užíva oprávnene, a to titulom uzatvorenej Dohody o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 1.4.1996, ktorú mali strany sporu uzatvoriť. Nesporným taktiež bolo vykonanie úhrad zo strany žalovaného v prospech žalobcu tak ako ich žalovaný označil v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.4.2019. V prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho dôvodu (tak ako to tvrdil žalobca) sa v skutočnosti jedná o plnenie bez právneho dôvodu, čo je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ( ). Bezdôvodné obohatenie v danom prípade spočíva v tom, že ten, kto užíva vec bezodplatne, nemusí vynaložiť prostriedky, ktoré by za iných okolností vynaložiť musel. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom z tohto dôvodu voči žalovanému však bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. aby preukázal, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal, v akej konkrétnej výške ho získal a že mu (žalobcovi) v práve takejto výške vznikla majetkové ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom ujmy. To však žalobca podľa okresného súdu nesplnil, neuniesol preto svoju povinnosť ustanovenú . Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. . Žalobca tvrdil v žalobe, že žalovaný na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie v konkrétnej výške, no vychádzal pri výpočte z ponuky realitných kancelárií, z ktorých vyplýva len, za akú cenu sa pozemky v danej lokalite predávali (nie užívali), a to na účely výstavby rodinných domov, čo je odlišná situácia než je daný spor (vydanie bezdôvodného obohatenia). Navyše pri výpočte žalobca stanovil hodnotu (rozsah) bezdôvodného obohatenia sa žalovaného vo výške 1,56 % priemernej predajnej ceny pozemkov uvedených v ponuke realitných kancelárii. Takýto postup (výpočet) zástupca žalobcu na pojednávaní odôvodnil tým, že takáto suma zohľadňuje mieru a spôsob využívania pozemkov. Žalobca v tomto smere nesplnil to, čo vyplýva zo skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť jeho úspech v spore) obsiahnutej v (pri bezdôvodnom obohatení), t.j. nestanovil kvalifikovaným spôsobom preskúmateľnú výšku majetkového prospechu, ktorý mal žalovaný získať užívaním sporných pozemkov bez právneho titulu. Navyše, keď podľa sa musí vydať (v tomto prípade žalovaný) všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Z uvedeného vyplýva, že rozsah bezdôvodného obohatenia musí byť spoľahlivo, preskúmateľne a jednoznačne určený. Výpočet žalobcu je nepreskúmateľným, nie je možné určiť ani či je primeraný, navyše keď žalobca sa žiadnym spôsobom v toto smere nevysporiadal s platbami prijatými od žalovaného v predmetnom období. Súvislosť medzi predajnou cenou za pozemky (určených na výstavbu rodinných domov) a bezdôvodným obohatením získaným užívaním pozemkov (v areáli družstva) nebola zo strany žalobcu žiadnym spôsobom vecne odôvodnená. Navyše žalobca výšku bezdôvodného obohatenia stanovil ako hodnotu 1,56 % z priemernej predajnej ceny tejto pôdy. Prečo práve v takejto sadzbe, prečo z predajnej ceny, zrejmé nie je, navyše tu absentuje vecná, logická súvislosť s bezdôvodným obohatením spočívajúcom v užívaní pozemku. Na základe tohto výpočtu podľa okresného súdu nie je možné zodpovedne (súdnym rozhodnutím) a preskúmateľne určiť, čo má žalovaný v zmysle vydať žalobcovi. Žalobca netvrdil (následne teda ani dôkazne nepodporil), že by ním uplatňovaná výška bezdôvodného obohatenia zodpovedala výške odplaty za užívanie nehnuteľnosti obvyklej v danom mieste, pričom bremeno tvrdenia (aj dôkazné) bolo v tomto smere výlučne na žalobcovi ako iniciátorovi tohto sporu. Nebolo povinnosťou okresného súdu takéto tvrdenia za žalobcu učiniť, nakoľko by tým súd konal v rozpore so zásadou kontradiktórnosti (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 17.07.2019). Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vychádzať z výšky odplaty za užívanie rovnakých, príp. porovnateľných pozemkov v danej lokalite, na tento účel mohli poslúžiť aj ponuky realitných kancelárii, no s požadovanými (relevantnými) údajmi, resp. odborný posudok, znalecký posudok a pod. Vo vzťahu k rozsahu bezdôvodného obohatenia, resp. výške nájmu nebolo

možné v danom spore vychádzať z § 10 ods. 2, § 12 ods. 4 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov tak, ako to (namiesto žalobcu) uvádzal žalovaný, nakoľko uvedené ustanovenia obsahujú podmienky, až za splnenia ktorých je možné postupovať daným spôsobom. Splnenie týchto podmienok však v konaní preukázané nebolo. Za nadbytočné považoval okresný súd skúmať a vyjadrovať sa k platnosti Dohody o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 1.4.1996, ktorej platnosť bola žalobcom spochybnená. Aj keby bola táto dohoda súdom posúdená ako platná zmluva, výsledok konania by bol ten istý, t.j. žaloba by bola zamietnutá, no z iného dôvodu, nakoľko by bolo preukázané, že žalovaný užíval predmetné pozemky na základe (tohto) právneho titulu. Za situácie, že by bola táto dohoda súdom posúdená ako neplatná, taktiež by to na výsledok právneho posúdenia nemalo žiadny význam, nakoľko podstata zamietnutia žaloby by bola totožná tak ako ju okresný súd ustálil, t.j. že žalobca bol tou stranou sporu, ktorá mala apriori povinnosť uniesť svoju povinnosť tvrdenia a na ňu nadväzujúce dôkazné bremeno, čo však nevykonala, čo viedlo k negatívnemu rozhodnutiu súdu o jeho nároku uplatneného žalobou.

5. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanému (výrok II.) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný mal plný úspech vo veci ( ), keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne zmeniť a žalobe vyhovieť, priznať mu nárok na náhradu trov konania, s poukazom na , , . Argumentoval tým, že žalovaný užíva predmetné pozemky bez právneho dôvodu, keď počas konania nebola preukázaná existencia žiadnej platne uzavretej nájomnej zmluvy. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení ohľadom údajne uzavretej nájomnej zmluvy z 1.4.1996, ktorej pravosť žalobca kategoricky odmieta. Táto listina nebola predložená v origináli a jej vyhotovenie vyvoláva dôvodné pochybnosti o jej pravosti. Na hornom okraji poslednej strany vyzerá, že pozostáva z 4 listov, pričom samotná zmluva má listy 2, na jednej strane je zopnutá kancelárskou sponou, ktorá nie je inde vidieť, najčitateľnejší je len údajný podpis žalobcu, posledná strana „Výpis pody pre vlastnika“ je vyhotovený odlišným spôsobom ako ostatná časť tejto listiny a obsahuje mnohé formálne vady ako napríklad označenie vlastníka/nájomcu/žalobcu. Tieto skutočnosti boli predmetom dokazovania, okresný súd sa s nimi však nijakým spôsobom nevysporiadal. Nebola zohľadnená argumentácia žalobcu, že pokiaľ údajne existovala platne uzavretá nájomná zmluva na uvedené pozemky, prečo po 16.5.2005 žalovaný navrhol uzavretie nájomnej zmluvy na predmetné pozemky, tj. pôvodnú údajnú zmluvy nevypovedal, zmluvný vzťah (aj keď na dobu neurčitú) nijakým spôsobom neukončil. Popiera, že od žalovaného prijímal v predmetnom období drobné platby. Na pojednávaní vyhlásil, že nevie presne za čo mu žalovaný posielal tieto platby, ale predpokladal, nakoľko je podielovým spoluvlastníkom väčšieho počtu pozemkov v katastrálnom území, na ktorom hospodári žalovaný, tieto platby predstavujú platbu za tieto pozemky skutočne využívané na poľnohospodárske účely. Uvedené vyjadrenie žalobcu ďalej okresný súd neskúmal a v podstate táto otázka nebola nijakým spôsobom jednoznačne vyriešená. Bezdôvodné obohatenie si uplatnil už v podaní zo dňa 12.2.2019 (žaloba pozn. odvolacieho súdu) vo výške obvyklého nájmu, ktorý vypočítal pri zohľadnení priemernej ceny za m2 v danej lokalite s prihliadnutím na okolnosti a rozsah užívania. Výška nebola žalovaným počas doby konania nespochybniteľne popretá. Počas konania žalovaný namietal bezvýhradne neexistenciu právneho dôvodu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Až na pojednávaní 23.1.2020 (zápisnica o pojednávaní č.l. 110), na opätovnú sugestívnu otázku okresného súdu či nespochybňujú prípadne aj výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia žalovaný uviedol: „My sme spočiatku spochybnili samotný základ nároku uplatneného žalobou argumentujúc s tým, že bola uzatvorená dohoda o dočasnom pozemku, na čom zotrvávame. K samotnej výške, resp. rozsahu bezdôvodného obohatenia sme sa nevyjadrovali, nepovažovali sme to za potrebné za danej situácie. Poukazovali sme aj na znenie za určitých situácií. Máme za to, že ani výška bezdôvodného obohatenia nie je správna, túto spochybňujeme. Poukazujem na ust. , ktorá stanovuje určenie výšky odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy“. Z tohto vyjadrenia je nepochybné, že výšku bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájmu žalovaný počas konania nenamietal, žalobca preto nebol povinný toto nenamietnuté tvrdenie (tj. považované za zhodné) dokladať ďalšími dôkazmi. Má za to, že žalovaný namietol (opätovne) právny dôvod, teda existenciu zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy. Okresný súd v predbežnom právnom posúdení veci uviedol skutočnosti, ktoré považuje za zhodné a ktoré považuje za potrebné skúmať a podložiť dôkazmi. Výška bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájmu nebola predmetom tohto právneho posúdenia (je to pravda nebola). Žalobca nepovažoval za

potrebné počas trvania konania predkladať dôkazy o jeho výpočte bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájmu, nakoľko sa jednalo o tvrdenie nespochybnené. Okresný súd mal považovať výpočet za zhodné tvrdenie a skúmať len žalovaným navrhnuté namietnuté skutočnosti. V rozsudku neustálil, či existuje resp. neexistuje zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, či predmetné parcely sú resp. nie sú využívané na poľnohospodársky účel, teda skutočnosti, ktoré žalovaný skutočne namietol. Na základe preukázaných alebo vyvrátených skutočností mohol byť posúdený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájmu, výšku ktorého by okresný súd posúdil na základe zásady koncentrácie konania v zmysle nenamietnutého výpočtu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájmu stanoveného žalobcom, prípadne na základe vlastného posúdenia veci. Výšku nájmu odvodil podobne ako pri výpočte odplaty za poľnohospodársku pôdu percentuálnym podielom k hodnote pôdy v danej oblasti. Zohľadnil pri tom, že na časti predmetných parciel stojí skutočne budova určená na poľnohospodárske účely. Výpočet nebol relevantné v konaní spochybnený, preto v zmysle ťažkej finančnej situácie žalobcu a hospodárnosti konania žalobca necítil potrebu preukazovať obvyklý nájom napríklad znaleckým posudkom.

7. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca opomína, že otázku existencie právneho vzťahu, v konkrétnosti Dohody o dočasnom užívaní pozemku zo dňa 1.4.1996 okresný súd nepovažoval za potrebné skúmať (odsek 29 odôvodnenia rozsudku). Žalobca odmietal existenciu dohody, avšak svoje tvrdenie nepodporil žiadnym návrhom na vykonanie dôkazu ani dôkazom samotným. Žalobca uvádza v odvolaní skutočnosti ako v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa tento vysporiadal. V konaní žalobca nepoprel a na pojednávaní dňa 3.12.2019 potvrdil prijímanie platieb od žalovaného, čím bol potvrdený súvis medzi riadne uzavretou a dlhodobo oboma stranami plnenou Dohodou z dňa 1.4.1996 a platbami, ktorých prijatie žalobca potvrdil. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku (odseky 28. a 29.) v otázke existencie právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že okresný súd nezamietol žalobu len z dôvodu, že žalobca nesprávne alebo neurčito stanovil výšku bezdôvodného obohatenia tak ako to žalobca (iba) dôvodí v odvolaní, ale najmä preto, že zo strany žalobcu nebola preukázaná existencia resp. vznik iných predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia a s poukazom na procesnoprávne implikácie tejto skutočnosti, k čomu sa však žalobca v odvolaní nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( písm. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto postupom podľa , napadnutý rozsudok zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (vrátane II. závislého výroku o náhrade trov konania).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol (povinnosť zaplatiť sumu 10.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 12.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- Eur od 12.2.2019 do zaplatenia.

10. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

11. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pri

úvahe o povahe konkrétneho právneho vzťahu medzi stranami je potrebné vychádzať z obsahu tohto vzťahu a zo vzájomného postavenia jeho strán. Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech (ktorý sa musí vydať) nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia sa, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, teda bez právom uznaného dôvodu, bez ohľadu na to, či obohatený o získaní bezdôvodného obohatenia vedel alebo nevedel.

13. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je plnenie bez právneho dôvodu spočívajúce v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok a predmetné plnenie; o obohatenie ide vtedy, ak sa dostalo takýmto plnením majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď ku zvýšeniu aktív, alebo k zníženiu pasív, poprípade sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolnosti stalo. Nedostatok právneho dôvodu môže spočívať predovšetkým v tom, že tu od samého počiatku vôbec nebol právny dôvod.

14. Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom proti žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný ( ). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

15. V súdnej praxi boli riešené viaceré prípady vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie veci i s prihliadnutím na druh dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak sa vychádza zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, je treba z hľadiska pasívnej legitimácie posúdiť, kto bezdôvodné obohatenie získal. V prejednávanej veci nebolo sporné, že sporné pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu užíva žalovaný bolo prijímanie platieb žalobcovi od žalovaného. Spornou bola existencia na strane žalovaného právneho titulu na užívanie predmetných pozemkov (žalovaný označil Dohodu o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 1.4.1996).

16. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 14.2.2019 domáha zaplatenia sumy 10.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 12.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- Eur od 12.2.2019 do zaplatenia. Pričom žalovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov žalovaným vo vlastníctve žalobcu za obdobie od 12.2.2017 do 12.2.2019 (t. j. 2 x á 5.000,- Eur ročne). Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.4.2019 žalovaný žiadal zamietnuť s tým, že označil Dohodu o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 1.4.1996 (ktorej kópiu založil do spisu 43-44) ako právny titul na užívanie predmetných pozemkov, za užívanie ktorých uhrádza nájomné za roky 2009, 2010 vo výške á 87,70 Eur ročne, za roky 2011 až 2018 vo výške á 133,47 Eur ročne. V Dohode o dočasnom užívaní pozemku zo dňa 1.4.1996 je ako vlastník pozemku označený a podpísaný žalobca a ako družstvo označený a podpísaný žalovaný. Podaním zo dňa 3.6.2019 (na čl. 66) nepoprel prijatie platieb od žalovaného, nesúhlasil s existenciou zmluvy (o ktorej nemá vedomosť). Na pojednávaní dňa 8.10.2019 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 92) okresný súd postupom podľa za nesporné považoval užívanie pozemkov žalovaným, sporným je užívanie pozemkov bez právneho dôvodu, že žalovaný za užívanie pozemkov žalobcovi neplatí, užívanie len časti parcely č. 1775/76. Zároveň okresný súd v rámci svojho predbežného posúdenia veci konštatoval, že podstata sporu sa zúžila na existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným

titulom dohody o dočasnom užívaní pozemku, vo vzťahu ku ktorej vykoná dokazovanie. Na pojednávaní dňa 23.1.2020 okresný súd doplnil predbežné právne posúdenie, konštatovaním, že pri bezdôvodnom obohatení je potrebné preukázať vznik právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia, t.j. v akej výške bolo bezdôvodné obohatenie získané, čomu zodpovedá aj výška spôsobenej majetkovej ujmy na strane druhej osoby a príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.

17. Prioritne bolo potrebné zaoberať sa námietkou odvolateľa, či súd prvej inštancie v spore dodržal postup v zmysle ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia.

18. Podľa , po úkonoch podľa ods. 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

19. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd pred ďalším postupom vo veci je povinný určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné. Rovnako sudca na prvom pojednávaní oznámi, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Náležité splnenie uvedených povinností je podmienené dôsledným oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, celkovým skutkovým stavom veci, procesnými podaniami strán a musí v neposlednom rade vychádzať z predbežného právneho posúdenia veci. Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný. Súd je zároveň povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Taktiež je sudca povinný na prvom pojednávaní stranám a ich zástupcom oznámiť predbežné právne posúdenie veci, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých rozhodnutí.

20. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že nebol dodržaný postup upravený v , nakoľko súd prvej inštancie, tak je už konštatované v odseku 16 uviedol na prvom pojednávaní dňa 8.10.2019, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné a ktoré za sporné, ktoré dôkazy vykoná, taktiež oznámil predbežné právne posúdenie veci v znení „Podstata sporu vzhľadom na skutkové tvrdenia sa zúžila na existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným titulom dohody o dočasnom užívaní pozemku, čo je významovou skutočnosťou pre výsledok tohto sporu. Súd vykoná dokazovanie vo vzťahu k okolnostiam uzatvorenia tejto dohody, výsluchom žalobcu, oboznámením tejto listiny ako i výsluchom p. C., po vykonaní ktorých bude možné zaujať stanovisko k otázke platnosti, resp. existencie tejto dohody“. Na pojednávaní dňa 23.1.2020 (č.l. 110) súd prvej inštancie (iba) doplnil predbežné právne posúdenie „Všeobecným konštatovaním, že pri bezdôvodnom obohatení je potrebné preukázať vznik právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia, t.j. v akej výške bolo bezdôvodné obohatenie zistené, čomu zodpovedá aj výška spôsobenej majetkovej ujmy na strane druhej osoby a príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Takéto posúdenie v kontexte sporných skutkových tvrdení nemožno vyhodnotiť ako explicitné vyjadrenie právneho posúdenia tým skôr, že hoci žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe, túto žiadal zamietnuť ako nedôvodnú, okresný súd neuviedol ako spornú skutočnosť (aj) výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia, čo logicky vyplýva z vyjadrenia žalovaného, ktorý spochybnil už samotný základ nároku žalobcu.

21. Odvolací súd uvádza, že nutné prisvedčiť odvolateľovi v tom, že v napadnutom rozsudku okresný súd neustálil, či existuje resp. neexistuje zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, teda v tejto časti nie je rozsudok dostatočne odôvodnený a preskúmateľný, nakoľko sú prvej inštancie nedal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď k platnosti Dohody o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 1.4.1996, ktorej tvrdenie o jej existencii ako právneho titulu užívania predmetným pozemkov žalobcu bolo podstatou obrany žalovaného. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že okresný súd síce v odôvodnení uviedol, že skúmať a vyjadrovať sa k platnosti Dohody považuje za nadbytočné, napriek tomu, že v rámci predbežného právneho posúdenia veci už na pojednávaní dňa 8.10.2019 konštatoval, že podstata sporu sa zúžila na existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným titulom dohody o dočasnom užívaní pozemku, vo vzťahu ku ktorej vykoná dokazovanie, avšak uvedeným sa v konaní neriadil. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Podľa čl. 46 ods. 1 z.č. (ďalej len „“), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 z.č. o o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „ “), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

24. Odvolací súd v súlade s ustálenou judikatúrou uvádza, že obsah práva na súdnu ochranu v SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v SR inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

25. Porušením práva na súdnu ochranu, porušením práva na spravodlivý proces je taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.

26. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred dovolacím súdom.

27. Odvolaciemu súdu v dôsledku porušenia zákonného ustanovenia súdom prvej inštancie neostávalo nič iné, než rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, riadiac sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný, postupovať v súlade s , opätovne posúdi predložené listinné dôkazy (vrátane Dohody o dočasnom užívaní pozemkov z 1.4.1996) a vyhodnotí dokazovanie tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri vykonávaní dokazovania súd prvej inštancie bude postupovať v súlade s pravidlami procesného kódexu (CSP účinného od 1. júla 2016). Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodne. Bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strany v konaní.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobcom v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

30. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).