Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-559-2021.pdf
PDF · 95.3 KB
Case nature
Subarea
39Ek/559/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti povinnému: M. X., N..: XX.XX.XXXX, A. A. XXXX/X, XXX XX N., o vymoženie pohľadávky vo výške 3.297,- eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vojtechom Markovičom, PhD., so sídlom exekútorského úradu Bratislavská cesta 4303, 945 01 Komárno, pod sp. zn. 381EX 190/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhom na zastavenie exekúcie, vo výške 85,75 eur, ktoré budú vymáhané v prospech oprávneného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručený súdu dňa 16.02.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3297,- eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, na základe exekučného titul - rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k.: XXC/XXX/XXXX- XX vydaného dňa 11.02.2014 (ďalej len ako „exekučný titul“) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.: XCo/XXX/XXXX- XXX vydaného dňa 02.04.2015.
Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 02.03.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Vojtechovi Markovičovi, PhD., so sídlom exekútorského úradu Bratislavská cesta 4303, 945 01 Komárno (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý ju vedie po sp. zn. XXXEX XXX/XX.
Poverený súdny exekútor vydal dňa 19.05.2021 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 01.06.2021. Dňa 16.06.2021 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný podal na poštovú prepravu dňa 15.06.2021. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor následne, v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, vyzval oprávneného aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu, dňa 20.07.2021, návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s prílohami (dokladom o doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, dokladom o podaní návrhu na zastavenie exekúcie na pošte) a vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
Povinný vo svojom podaní, zo dňa 14.06.2021, predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie až v roku 2021, pričom exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 30.08.2015, tzn. že exekučné konanie bolo iniciované až takmer šesť rokov od okamihu kedy tak oprávnený mohol učiniť. Takéto konanie považuje povinný za konanie v rozpore s dobrými mravmi a odvoláva sa na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn.: IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, II. ÚS 310/09- 19 zo dňa 23.09.2009) i judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.: 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012, 3Cdo/191/1996). Oprávnený oneskoreným podaním návrhu na vykonanie exekúcie konal v rozpore s dobrými mravmi, keď s povinným ako dlžníkom nekomunikoval, nevyzval k plneniu, neoznámil mu miesto plnenia dlhu, úročil exekučný titul a s veľkým časovým odstupom podal návrh na vykonanie exekúcie. Povinný uvádza, že zo strany oprávnenému mu bolo oznámené miesto plnenie, t. j. bankový účet, až výzvou na splnenie dlhu, ktorá bola doručovaná viac ako päť rokov po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný ďalej namieta, že exekučným titulom bola priznaná pohľadávka vyplývajúca z neprijateľných zmluvných podmienok a z opatrnosti namieta i premlčanie pohľadávky. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby súd exekúciu zastavil.
Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného dňa 24.06.2021, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Povinný poukazuje na skutočnosť, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 30.08.2015, avšak exekúcia bola začatá v roku 2021. Oprávnený sa odvoláva na ustanovenia Občianskeho zákonníka § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 112 a uvádza, že v danom prípade sa exekúcia vykonáva na základe exekučného titulu , ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 30.08.2015. Predmetný rozsudok bol napadnutý opravným prostriedkom- odvolaním, v ktorom Krajský súd Nitra rozsudok prvého stupňa potvrdil. Konajúci súd, tým že vydal rozsudok aplikoval právo, ktoré poznal a bol si vedomý účinkov vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, je procesným prostriedkom, ktorým možno začať konanie o prípustnosť exekúcie. V exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného. Oprávnený je názoru, že povinný nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce nevykonateľnosť exekučného titulu. Domáhať sa nápravy v prípade porušenia práv účastníka konania, nesprávne zisteného skutkového stavu či právneho posúdenia možno využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v pôvodnom konaní, nie v exekučnom konaní. Povinný využil možnosť podať opravný prostriedok v súdnom konaní, avšak odvolací súd potvrdil správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto sa stal rozsudok právoplatným a vykonateľným, a teda
je vecou rozhodnutou (res iudicata). Oprávnený sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorých by mohlo byť jeho návrhu vyhovené. Z vyššie uvedených dôvodov oprávnený žiada súd, aby návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a priznal oprávnenému náhradu trovy exekučného konania za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 24.06.2021 vo výške 85,75 eur.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, dobrovoľne nesplnení. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako i zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti rozhodnutia spôsobuje, že exekúcia je neprípustná a je potrebné jej výkon zastaviť, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju pohľadávku neplnil, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.08.2015 a vykonateľnosť dňa 30.08.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.: XCo/XXX/XXXX, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný oprávnenému zaplatiť sumu 3.297,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 06.12.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. K skutočnosti uvádzanej povinným, že súd prvej inštancie nebral do úvahy neprijateľné zmluvné podmienky existencia ktorých má vplyv na vymáhaný nárok a boli porušené jeho ústavné práva, exekučný súd konštatuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú (KS Trenčín sp. zn.: 17CoE/52/2018, zo dňa 30.05.2018). To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
Exekučný súd, ako už bolo spomenuté, nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Úlohou súdu v exekučnom konaní nie je posudzovať či spotrebiteľská zmluva, na podklade ktorej súd v základnom konaní vydal rozsudok a následné uznesenia, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a teda je absolútne neplatná. Tieto otázky rieši súd v základnom konaní. Pokiaľ súd v základnom konaní vydal rozsudok, mohol povinný v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia napadnúť toto rozhodnutie a podať odvolanie s vecným odôvodnením, o čom bol povinný vo vydanom rozhodnutí poučený. Povinný proti rozhodnutiu súdu podal odvolanie, avšak odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, a tak nadobudlo účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a súd v exekučnom konaní je ním, resp. jeho výrokom viazaný. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Exekučný súd je tohto názoru, že povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Rovnako tak súdu nepredložil dôkazy, že by využil možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku. Súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul, čím bola splnená náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak.
Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 110 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Povinný sa v podaní odvoláva na premlčanie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. Vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká, ak je premlčaná a ak sa povinný premlčania dovolá. Pohľadávka sa premlčí uplynutím premlčacej doby. Na premlčanie prihliada exekučný súd iba na námietku povinného. Tento hmotnoprávny úkon (prejav vôle) môže byť obsahom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, to znamená, že môže byť urobený voči oprávnenému cestou súdu. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu mal súd preukázané, že exekúcia sa začala na základe exekučného titulu vydaného dňa 11.02.2014, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2015 a vykonateľnosť dňa 30.08.2015. Námietka premlčania povinného rovnako nie je dôvodná, pretože
pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím súdu - exekučným titulom, sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Pohľadávka ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nebola premlčaná, pretože desaťročná premlčania doba by uplynula dňom 30.08.2025 (premlčacia doba začala plynúť dňa 30.08.2015). Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie ako prílohu predložil Výzvu k úhrade dlžnej sumy zo dňa 26.11.2020 spolu s dokladom o dátume jej odoslania povinnému (podací lístok zo dňa 26.11.2020), ktorá bola povinnému doručovaná na adresu: A. XXXX/X, XXX XX N. 1. Oprávnený si teda splnil svoju povinnosť v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku a preukázal existenciu výzvy adresovanej povinnému v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že povinný neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Oprávnený si vo svojom stanovisku k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie ako výdavky na zastupovanie. Na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky má oprávnený, resp. jeho právny zástupca voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 85,75 eur (1 polovičný úkonom vo výške 60,59 eur + režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 eur + 20% DPH) ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné účelné.