Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-38-2021.pdf
PDF · 93.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/38/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. G. U. XXX, o vymoženie 325 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 25. 01. 2021, č. k. 8Er/1275/2012-46, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora B.. P. C., O.. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 06385/11 zo dňa 21. 07. 2011. Opierajúc sa o ust. § 44 ods. 2, § 243b zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj Exekučný poriadok, EP) účinného do 31. 10. 2013 a dôvodil, že oprávnený predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, preto bol oprávnený preskúmať, či strany uzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu. Keďže súd touto rozhodcovskou zmluvou nedisponoval, v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Nitre vyjadreným v uznesení sp. zn. 25CoE/122/2013 z 23. 08. 2013 považoval za potrebné vyzvať oprávneného na jej predloženie. Prípisom zo dňa 02. 10. 2013, doručeným dňa 15. 10. 2013, oprávneného vyzval, aby predložil rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej konal a rozhodol Stály rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR SR 06385/11 zo dňa 21. 07. 2011. Oprávnený na danú výzvu súdu nereagoval a listinu preukazujúcu právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať nepreukázal. Rezultoval preto, že z listín, ktoré oprávnený v konaní predložil, nemal preukázané, že oprávnený a povinná uzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, ktorou by bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodovať v prípade sporov vyplývajúcich z účastníkmi uzavretej zmluvy. S ohľadom na uvedené predložený rozhodcovský rozsudok, pre absenciu právomoci Stáleho rozhodcovského súdu v danej veci konať, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Vydaný rozsudok nebol vykonateľný a nemohol byť ani exekučným titulom, pretože nebol je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s § 44 ods. 2 EP zamietol z dôvodu, že rozhodnutie predložené v konaní ako exekučný titul nespĺňalo náležitosti vykonateľného rozhodnutia a exekúcia vyhodnotil ako neprípustnú.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Dôvodil, že prvoinštančný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie,
keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 5/2000. Zdôraznil, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v intenciách ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Uviedol, že s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Uzavrel, že v zmysle článku 2 ods. 2 veta druhá sa účastníci zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, pričom povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.
3. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj ako CSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. P. C., so sídlom Exekútorského úradu v K., J. XX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 27. 08. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 325 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 325 eur od 20. 01. 2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 325 eur od 05. 04. 2011 do zaplatenia, trov konania vo výške 148,18 eura, trov exekúcie vo výške 103,19 eura a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 21. 07. 2011 sp. zn. SR 06385/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa 11. 08. 2011. Prílohu tvorí i zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorená účastníkmi konania dňa 25. 08. 2010 a všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania dňa 25. 08. 2010 uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej ako dlžníčke úver v sume 200 eur, pričom povinná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 144 eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 344 eur v 8-ich mesačných splátkach po 43 eur, počnúc dňom 15. 09. 2010. Uvedená zmluva založila medzi účastníkmi konania spotrebiteľský právny vzťah, ktorá skutočnosť nebola v konaní namietaná. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol dňa 14. 01. 2013 uznesením č. k. 8Er/1275/2012-12, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené uznesenie súdu napadol oprávnený odvolaním, ktorému Krajský súd v Nitre vyhovel, uznesenie prvoinštančného súdu uznesením č. k. 25CoE/122/2013 zo dňa 23. 08. 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zvýraznil, že z obsahu predmetnej zmluvy o úvere nevyplývalo, že by v rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, bola upravená rozhodcovská doložka a oprávnený nepredložil ani rozhodcovskú zmluvu. Potom záver súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka v úverových zmluvných podmienkach oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Dodal, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom vyplýva, že medzi účastníkmi mala byť uzatvorená rozhodcovská zmluva, ktorá nie je súčasťou všeobecných obchodných podmienok. V nadväznosti na toto rozhodnutie odvolacieho súdu súd prvej inštancie v ďalšom konaní vyzval oprávneného prípisom zo dňa 02. 10. 2013, doručeným oprávnenému dňa 15. 10. 2013, na predloženie rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej konal a rozhodol Stály rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 06385/11 zo dňa 21. 07. 2011. Oprávnený na danú výzvu súdu prvej inštancie nereagoval a listinu preukazujúcu právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať nepreukázal. V súvislosti s námietkou posúdenia rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, ako neplatnej, zrejme ušlo pozornosti odvolateľa, že súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi z dôvodu
nepredloženia rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a vydať exekučný titul, ktorým skutočnostiam odvolateľ absolútne nevenoval pozornosť.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
8. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku). 9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014, ak je spor podľa § 1 ods. 1 už predmetom konania na súde, môžu sa účastníci konania dohodnúť pred súdom alebo mimosúdne, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Táto dohoda musí obsahovať rozhodcovskú zmluvu podľa § 3. Dohoda doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu odporcu s takým späťvzatím podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
13. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
14. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
15. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
16. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).
17. V tomto smere len zdôrazňuje, že Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť, pričom Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej strany. Vo svojom rozhodnutím vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný súd vyplýva aj z ust. § 44 EP a v rámci tohto prieskumu okrem iného zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom oprávneným posudzuje exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.
18. Odvolací súd tiež osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/5/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011). Taktiež odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo/179/2011, podľa ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.
19. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 25. 08. 2010 uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 21. 07. 2011 sp.
zn. SR 06385/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa 11. 08. 2011. Obsah spisu tvorí zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorená účastníkmi konania dňa 25. 08. 2010 a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva, že by v rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, bola upravená rozhodcovská doložka. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom vyplýva, že medzi účastníkmi mala byť uzatvorená rozhodcovská zmluva, ktorá nie je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, a nie je súčasťou spisu.
20. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská doložka, resp. zmluva, musí mať vždy písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma zostane zachovaná aj vtedy ak je obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácií strán, alebo bola uzatvorená elektronickými prostriedkami. Okrem toho nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. V prejednávanej veci právnu úpravu tvoria ustanovenia § 3 až 5 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
21. Keďže v prejednávanej veci z listín predložených oprávneným vyplýva, že napriek výzve súdu prvej inštancie v konaní nepreukázal existenciu rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, od ktorej odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd, ktorý vydal oprávneným predložený exekučný titul. Preto súd prvej inštancie správne pre absenciu právomoci Stáleho rozhodcovského súdu v danej veci konať nepovažoval oprávneným predložený exekučný titul za spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia a konštatoval jeho nevykonateľnosť, v nadväznosti na ktoré zistenia správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s § 44 ods. 2 EP zamietol.
22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).