Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/32/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. 9, o vymoženie 2.636 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. - 24 zo dňa 22.10.2020, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„I. Exekúciu zastavuje.

II. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 28.02.2011. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. -10 zo dňa 27.09.2011 bolo zastavené exekučné konanie v časti vymoženia trov mediačného konania vo výške 351,53 eur, v časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.987,53 eur od 01.08.2010 do zaplatenia a v časti vymoženia zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 351,53 eur od 14.10.2010 do zaplatenia, zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2011. Podaním doručeným dňa 4.2.2016 súdny exekútor predložil doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods.1 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, sú od začiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia. Tieto sa stali predmetom dokazovania a strany sporu mali možnosť sa k ním vyjadriť. Následne bol vydaný exekučný titul a to s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky ako aj na rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti uvedené v §39 ods. 4 Exekučného poriadku sú podľa názoru oprávneného od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného spisu preskúmané, pričom nedošlo k zmene skutkového stavu. Exekučný súd mal z exekučného spisu za preukázané, že dňa 12.02.2010 uzavrel oprávnený ako veriteľ s

povinným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX., kde v článku 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola upravená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa . Exekučný súd vyhodnotil zmluvu o úvere uzatvorenú medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže oprávnený vystupoval v pozícií dodávateľa, ktorého predmetom obchodnej činnosti je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a povinný vystupoval ako spotrebiteľ. Na základe uvedeného na vec aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Exekučný súd právne uzavrel, že dojednaná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde a tým bráni voľbe spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnemu súdu. Poukázal na to, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol ju len ako celok so zmluvou o úvere prijať alebo odmietnuť. Vzhľadom na uvedené mal za to, že táto doložka nebola individuálne dojednaná. Na základe uvedených záverov exekučný súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne vyjednaná, keďže neobsahovala informácie o možnostiach voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, taktiež bola súčasťou zmluvných podmienok a nebolo možné s ňou vyjadriť nesúhlas, pričom z jej obsahu je jednoznačne zrejmé, že nútila spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Keďže dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je ex offo neplatná, posúdil exekučný titul ako materiálne nevykonateľný, v dôsledku čoho zastavil exekúciu podľa Exekučného poriadku. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol v zmysle Exekučného poriadku a a priznal náhradu trov exekúcie súd exekútorovi voči oprávnenému, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že si predložil súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práve v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že nesúhlasí s postavením povinného ako spotrebiteľa, keďže finančné prostriedky boli podľa vyhlásenia povinného v zmluve o úvere použité na účely podnikania povinného. Uviedol, že veriteľ nemá možnosť zisťovať, na aký účel boli prostriedky použité, preto je relevantné uvedenie účelu na ktorý boli prostriedky poskytnuté. Oprávnený je názoru, že zo zákona mu nevyplýva povinnosť, aby musel zisťovať na aký účel boli prostriedky skutočne použité. Na základe uvedeného mal za to, že vzhľadom na účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie charakteru zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPU) k týmto uviedol, že na prednej strane zmluvy o úvere povinný vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s VPPU, ktoré sú na zadnej strane zmluvy a nemá k ním výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že dlžník podpisom zmluvy o úvere, prejavil vôľu byť viazaný aj VPPU. Oprávnený mal za to, že rozhodcovskú doložku nemožno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je dojednaná v neprospech spotrebiteľa a od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Poukázal na to, že časová verzia nevylučovala možnosť použitia rozhodcovskej doložky, pričom dojednaná doložka medzi účastníkmi konania je nevýhradnou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, teda nevyžaduje od povinného, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Čo sa týka prípustnosti použitia rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch poukázal oprávnený na rozhodnutia českých súdov. Vzhľadom na uvedené mal za to, že dojednaná rozhodcovská doložka bola v súlade s platnými právnymi predpismi, účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu, a teda nemožno mať pochybnosti o jej legitímnosti. Oprávnený taktiež vyslovil, že má za to, že exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania a bol vydaný s prihliadnutím na dobré mravy. Na základe uvedeného má za to, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.

7. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka charakteru vzťahu medzi oprávneným a povinným, teda či sa jednalo o spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vzťah oprávneného a povinného, založený zmluvou o úvere je potrebné posúdiť ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko oprávnený vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný vystupoval ako fyzická osoba. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie ustanovenia , účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, v zmysle ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V predmetnom prípade je nevyhnutné konštatovať, že povinný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti, takto nebol označený ani v zmluve ani nebolo preukázané, že by povinný akúkoľvek podnikateľskú činnosť vykonával. Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať, že by povinný nebol spotrebiteľom podľa , a teda nemožno vylúčiť ochranu, ktorú mu poskytujú ustanovenia, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, upravené v a nasl. . Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd mal za preukázaný charakter vzťahu medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah.

8. K právomoci exekučného súdu skúmať exekučný titul už Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

9. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská doložka bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Exekúcia vedená na podklade ničotného rozhodcovského rozsudku musí byť zastavená. (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ ... „Ak v preskúmavanej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou

podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná“.(opäť ) Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci , , uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.55/2011, a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1. novembra 2011.

10. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, čo potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu SR z 9.12.2010, sp. zn. -15 ako aj vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie a to na návrh ako aj bez návrhu účastníka konania. V prípade, ak exekučný súd dospeje k záberu, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať, a teda nariadenú exekúciu zastaviť. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.

11. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve.

12. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predložená spotrebiteľská rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný titul. Samotná rozhodcovská doložka, ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať súčasne úpravu , týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv.

13. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú doložku je zväčša forma jej uzavretia, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy o úvere vo formulárovej podobe, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Aj v predmetnom prípade preskúmavaná rozhodcovská doložka bola súčasťou čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Na základe uvedeného bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a opak nepreukázal ani oprávnený.

14. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

15. Čo sa týka neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, odvolací súd vo vzťahu k tejto individuálne nedojednanej zmluvnej podmienke poukazuje rovnako ako exekučný súd na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

16. V prejednávanom prípade bola v čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru naformulovaná rozhodcovská doložka v znení, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o

jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

17. Z uvedeného znenia rozhodcovskej doložky jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ síce má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním v prípade podania žaloby na rozhodcovskom súde. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že práve oprávnený je obdobných prípadoch takmer zakaždým žalujúcou zmluvnou stranou, pričom práve tento vopred naformuloval konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodnúť všetky spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere, bez toho, aby povinný mohol tento výber ovplyvniť.

18. Z predmetnej doložky taktiež nie je zrejmé, že by oprávnený uviedol povinnému rozdiely medzi konaním pred rozhodcovským súdom a konaním pred všeobecným súdom. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že stanovenie rozhodcovského súdu a prioritné určenie rozhodcovského konania v prípadných sporoch medzi účastníkmi tak, ako je to naformulované v predmetnom prípade, teda v typizovanom tlačive pochádzajúcom od oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinného a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie vzdania sa vopred práv, ktoré mu priznáva zákon, jednoznačne bez uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného stavu do tej miery, aby venoval rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Aj z uvedených dôvodov je nevyhnutné posúdiť predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku podľa , a teda neplatnú podľa .

19. Pre vedenie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania, a teda za predpokladu, že bolo vydané poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd postupoval vecne správne, ak exekúciu zastavil, nakoľko rozhodnutie na podklade ktorého exekúcia začala, sa nestalo vykonateľným.

20. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd postupom podľa napadnuté rozhodnutie potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).