Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-145-2021.pdf
PDF · 91.74 KB
Case nature
Subarea
3Cob/145/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: AB&B, s. r. o., so sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava, IČO: 44 946 031, práv. zast.: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, Riečna 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenské elektrárne - energetické služby, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 47,821 09 Bratislava, IČO: 44 553 412, práv. zast.: BDO Legal s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 51 803 330, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/18/2021-39 zo dňa 1.6.2021, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/18/2021-39 zo dňa 1.6.2021 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 13.5.2021 žiadal žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť dodávať združenú elektrinu a zabezpečovať distribučné služby do špecifikovaných odberných miest žalobcu podľa zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 7.9.2020 uzatvorenej medzi sporovými stranami. Je tiež povinný zdržať sa prerušenia dodávky združenej elektriny a poskytovania služieb s nimi spojených v špecifikovaných odberných miestach žalobcu, ako aj zdržať sa akéhokoľvek úkonu smerujúceho k ukončeniu zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 7.9.2020 uzavretej medzi sporovými stranami z dôvodu omeškania žalobcu s úhradou pohľadávok z titulu neuhradených špecifikovaných faktúr.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na úhradu dlhu vo výške 134.749,46 Eur spolu s príslušenstvom, pričom žalobca tento dlh rozporoval. Dňa 12.5.2021 zaslal žalovaný opätovnú výzvu žalobcovi na uhradenie údajnej pohľadávky, pričom opakovane žalobcovi pri telefonických komunikáciách oznámil, že ho odpojí od elektrickej energie. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný vinní žalobcu z údajného vedomého porušenia zmluvných povinností voči žalovanému ako aj zákonných povinností voči OKTE a pokladá tieto obvinenia za neopodstatnené .Zároveň žalobca namieta vystavené faktúry žalovaným, nakoľko nekorešpondujú s údajmi, ktoré sú zaznamenané na meradlách odberných miest a taktiež sú tieto v rozpore s údajmi nahratými na OKTE (pričom tieto údaje sú podkladom pre fakturáciu žalovaného). Napriek uvedenému žalovaný vystavil žalobcovi faktúry, ktoré sú v rozpore so skutočným odberom a nameraným množstvom. Žalobca riadne a včas fakturácie rozporoval, avšak žalovaný naďalej trvá na úhrade neoprávnene vystavených faktúr a vyhráža sa žalobcovi odpojením od elektrickej energie, čím by privodil žalobcovi škodu veľkého rozsahu.
4. Súd prvej inštancie posúdil návrh v súlade s § 343 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2 CSP a konštatoval, že danom prípade žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Medzi subjektmi konania sú sporné faktúry, ktoré žalovaný vystavil žalobcovi (v celkovej sume 134.749,46 Eur), pričom žalobca tvrdí, že žalovaný sa mu v telefonických rozhovoroch vyhrážal, že ho odpojí od elektrickej energie, ak vystavené faktúry neuhradí. Uvedenú skutočnosť však nemal konajúci súd za osvedčenú, nakoľko z písomnej komunikácie medzi sporovými stranami, ani zo žiadneho iného dôkazu založeného do spisu nevyplýva, že by žalovaný mal v úmysle odpojiť žalobcu od elektrickej energie. Tieto tvrdenia žalobcu tak zostávajú len v rovine domnienok, ktoré samy o sebe nepredstavujú relevantný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade však skutkové okolnosti prípadu neodôvodňujú legitímnosť jeho nariadenia, nakoľko nebola osvedčená hrozba bezprostrednej ujmy na strane žalobcu v značnom rozsahu, a to v dôsledku konania žalovaného. Nebolo nijak osvedčené, že žalovaný vyvíja aktivitu, alebo ju zamýšľa, s cieľom privodiť žalobcovi ujmu v súvislosti s prípadným odpojením žalobcu od elektrickej energie. Preto by nariadením neodkladného opatrenia mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. S poukazom na citované ustanovenia zákona a skutočnosť, že žalobca neosvedčil, že práve konanie žalovaného neprimeraným spôsobom porušuje či ohrozuje práva žalobcu, a tým vyvoláva potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, resp. že je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi značnú ujmu, súd má za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Preto návrh zamietol . O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.
5. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím s tým, že súd prvej inštancie sa vecou dostatočne nezaoberal, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Žalobca v zmysle svojich zmluvných a zákonných povinností pravidelne pre potreby podkladov na fakturáciu žalovaného, po spracovaní podkladov z jednotlivých odberných miest, nahráva údaje spotreby na OKTE. Nad rámec svojich povinností, keďže údaje sú nahraté na OKTE, zasiela po vzájomnej dohode a pre dobré vzťahy stiahnuté údaje z OKTE ešte aj žalovanému. Jedná sa o hraničné odberové miesta na vstupe do miestnej distribučnej sústavy. Údaje spotreby na odmerných miestach uvedených sústav sú zverejnené na OKTE a boli aj zaslané na spracovanie aj samotnému žalovanému. Žalobca riadne a včas fakturácie rozporoval avšak žalovaný naďalej trvá na úhrade neoprávnene vystavených faktúr a vyhráža sa žalobcovi odpojením od elektrickej energie, čím by privodil žalobcovi škodu veľkého rozsahu. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu z dôvodu, že nebola osvedčená nevyhnutá potreba úpravy pomerov, nakoľko zo žiadneho dôkazu údajne nevyplynulo, že by mal žalovaný úmysel odpojiť žalobcu od elektrickej energie. Žalobca komunikuje so žalovaným pravidelne a pravidelne opakovane mu bolo v telefonickom kontakte oznamované, že v prípade neuhradenia neoprávnených faktúr bude odpojený. Žalobca má za to, že v tomto prípade je účelnejšie predísť možnému riziku vzniku poškodenia práv žalobcu tak, že súd nariadi neodkladné opatrenie, nakoľko nariadením neodkladným opatrením žalovanému nevznikne žiadna škoda a pre žalobcu bude zabezpečená právna istota, že nepríde k odpojeniu. Žalobca zdôraznil, že po podaní návrhu došlo zo strany žalovaného i k písomnému vyjadreniu svojho úmyslu odpojiť žalobcu od elektrickej energie a to konkrétne zaslaním upovedomenia o odpojení na rôzne odberové miesta, o čom doložil do spisu listinný dôkaz /oznámenia o prerušení združenej dodávky a distribúcie elektriny zo dňa 1.6.2021/. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Na výzvu odvolacieho súdu sa k odvolaniu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v danom prípade súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu neodkladným opatrením v znení akom navrhoval. Medzi žalobcom a žalovaným je uzavretá zmluva o združenej dodávke elektriny ZDR-2020-A- 05281-000 zo dňa 7.9.2020, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal:
(i) dodávať žalobcovi ako odberateľovi elektrinu v dohodnutom množstve, (ii) zabezpečiť pre žalobcu distribúciu elektriny vrátane súvisiacich služieb, a (iii) prevziať za žalobcu zodpovednosť za odchýlku voči zúčtovateľovi odchýlok (OKTE).
7. Žalobca sa ako odberateľ zaviazal uhradiť žalovanému dohodnutú cenu, ako aj plniť ďalšie súvisiace povinnosti v zmysle Zmluvy a príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov a predpisov ostatných účastníkov trhu s elektrinou, ktoré sú pre žalovaného a žalobcu záväzné. Žalobca ako odberateľ elektriny, ktorý je zároveň prevádzkovateľom miestnych distribučných sústav (ďalej len „MDS“) a elektrinu dodanú od žalovaného ďalej využíva na distribúciu prostredníctvom svojich elektroenergetických zariadení do odberných miest koncových odberateľov k týmto MDS pripojeným, má žalobca v zmysle Zmluvy a príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov povinnosť zabezpečovať riadne meranie spotreby elektriny na dotknutých odberných miestach, a poskytovať tieto namerané údaje tak žalovanému, ako aj organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (ďalej len „OKTE“), a to v rozsahu, kvalite a čase podľa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov a Prevádzkového poriadku OKTE.
8. Žalobca za dohodnuté obdobie nahrá údaje do systému organizátora krátkodobého trhu s elektrinou / OKTE/. Po skončení dojednaného obdobia žalovaný má vystaviť faktúru žalobcovi za dodané množstvo elektriny s tým, že údaj o dodanom množstve elektriny žalovaný získava od prevádzkovateľa distirbučnej sústavy na hraničnom odbernom mieste a z OKTE na odberných miestach za hraničným odberným miestom. Žalovaný uviedol, že tento spôsob fakturácie prebieha štandardne pri každom prevádzkovateľovi miestnej distribučnej sústavy, a u všetkých prevádzkovateľoch miestnej distribučnej sústavy na území SR. Reálne (pokiaľ nedôjde k poruche meradla) žalobca nemá žiaden priestor na rozporovanie spotreby elektriny podľa faktúry, nakoľko sám nahlasuje údaje o spotrebe a pokiaľ ide o meradlá s priebehovým meraním - tzv. inteligentné meracie systémy, tieto môžu namerané údaje poskytovať aj automatizovane. Pokiaľ ide o faktúry, ktoré žalobca označil za sporné, žalovaný zdôraznil, že podklady k fakturácii má zabezpečovať žalobca prostredníctvom oznamovania údajov o spotrebe elektriny OKTE. Žalobca nielenže faktúry neuhrádza včas, ale ani si neplní svoje zmluvné povinnosti vo vzťahu k oznamovaniu údajov o spotrebe elektriny, a tieto nahlasuje oneskorene. Žalovaný je toho názoru, že je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, aby mu súd uložil povinnosť dodávať do odberných miest žalobcu elektrinu a zabezpečovať distribučné služby, keď žalobca za tieto služby žalovanému neuhrádza svoje záväzky včas, a ktoré ku dňu 12.7.2021 dosahujú sumu vo výške 172.513,62 EUR. Je to práve konanie žalobcu, ktoré hrubo porušuje práva a právom chránené záujmy žalovaného. Pokiaľ ide o popretie záväzkov zo strany žalobcu, žalovaný uviedol, že tento „úkon“ vykonal žalobca iba formálne nakoľko si je dobre vedomý svojich záväzkov a vo vzťahu k ich spochybneniu neuviedol ani žiadne relevantné skutočnosti, teda prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku, ku ktorým by sa žalovaný mohol vyjadriť. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že údaje vo faktúrach žalovaného by nemali zodpovedať údajom poskytnutým OKTE. Žalovaný ďalej pripomenul, že žalobca sám disponuje údajmi nahlásenými na OKTE a preto preukázanie nesprávnosti fakturácie je plne v jeho /žalobcovej/ dispozícii. Pokiaľ by aj žalovaný prerušil dodávku elektriny do odberných miest ,žalobca má stále možnosť uzavrieť zmluvu, predmetom ktorej bude dodávka elektriny s iným dodávateľom.
9. Žalovaný považuje návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež podanie odvolania za zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva ochranu v súlade s článkom 5 zák. č. 160/2015 Z.z. ,keď sa žalobca domáha ochrany napriek tomu, že má voči žalovanému ku dňu 12.7.2021 záväzky v celkovej výške 172.513,62 EUR. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nielen že neosvedčil potrebu bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu neodkladným opatrením, ale navyše by takáto úprava pomerov bola v rozpore s dobrými mravmi a tiež princípmi, na ktorých sú vybudované predpisy civilného procesného práva. Žalovaný dlhodobo komunikoval so žalobcom avšak tento svoje záväzky neplní a žalovaný sa obáva, či vôbec dôjde k úhrade jeho pohľadávok voči žalobcovi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné.
11. Podľa § 387 ods. 1, CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2, CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
17. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovania nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.
18. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
19. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca v posudzovanej veci dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanej veci nie je daný dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov ,nakoľko žalobca v konaní nepreukázal že protiprávnym konaním žalovaného /odpojenie od elektrickej energie/ by vznikla žalobcovi nenapraviteľná
ujma. Žalobca v rámci odvolania síce predložil súdu doklady, ktorými preukazuje hrozbu odpojenia od elektrickej energie zo strany žalovaného, avšak odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ tak žalovaný postupuje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi sporovými stranami a naopak žalobca si neplní svoje zmluvné povinnosti uhrádzať faktúry riadne a včas, nie je daný dôvod na poskytnutie ochrany žalobcovi navrhovaným neodkladným opatrením. Pokiaľ by súd žalobcovi vyhovel a nariadil navrhované neodkladné opatrenie, toto by bolo v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, nakoľko žalobca nemá uhradené svoje záväzky voči žalovanému. Žalobca síce uviedol, že riadne a včas rozporoval vystavené faktúry, táto skutočnosť ho však nezbavuje plniť si svoje zmluvné záväzky v zmysle uzatvorenej zmluvy riadne a včas.
20. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.
21. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol vecne správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu
23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).