Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_49Ek-247-2019.pdf
PDF · 92 KB
Case nature
Subarea
49Ek/247/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JOOPS s.r.o., so sídlom Židovská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 748 978, zast. Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Digital Park III, so sídlom Einsteinova 19, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 257 211, proti povinnému: KK KUBANKA, spol. s r.o., so sídlom Sedmokrásková 16100/5, 821 01 Bratislava, IČO: 35 826 975, zast.: JUDr. Janka Hazlingerová, advokát so sídlom Nobelova 9, 831 02 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 160 634,88 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Jana Virličová, so sídlom exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava, IČO: 42 256 372, pod sp. zn. 368EX 160/19, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/247/2019 zo dňa 06. 10. 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/247/2019 zo dňa 06. 10. 2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08. 02. 2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 160 634,88 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1Rci 5002/2008 zo dňa 02. 02. 2009, ktorý vydal Bratislavský rozhodcovský súd zriadený pri Capitol Legal Arbitration s.r.o., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 02. 2009 a vykonateľnosť dňa 12. 02. 2009. Okresný súd Banská Bystrica dňa 05. 06. 2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 49Ek/247/2019 zo dňa 06. 10. 2020 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1-5, § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a vecne tým, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil súdu nové skutočnosti o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a preto súd považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinný môže podať aj opätovne návrh na zastavenie exekúcie, pričom zákon limituje povinného v tom rozsahu, že povinný v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Ako to z dikcie ust. § 61 ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva, tieto návrhy povinného na zastavenie exekúcie odkladný účinok nemajú. Exekučný poriadok na základe uvedeného obmedzil povinného na podávanie opätovných návrhov na zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov, a preto ak by ďalší v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie mal byť právne relevantný, musí v ňom povinný uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali po predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom súd už rozhodol. Jedinou výnimkou zákonného obmedzenia podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, predstavujú tie skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr
uplatniť. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 17. 06. 2019. V poradí prvý návrh na zastavenie exekúcie povinný podal na poštovú prepravu dňa 19. 06. 2019, o uvedenom návrhu na zastavenie exekúcie súd rozhodol uznesením sp. zn. 49Ek/247/2019 zo dňa 17. 04. 2020 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 05. 2020. Opätovný návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zaslaný na poštovú prepravu dňa 22. 07. 2020. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný nenamietal skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie a nejednalo sa ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že nárok vyplývajúci z rozhodcovského rozhodnutia Bratislavského rozhodcovského súdu sp. zn. 1 Rci 5002/2008 zo dňa 02. 02. 2009 je premlčaný, čo bráni jeho vykonateľnosti. Z tvrdení, ktoré uviedol povinný nevyplývali skutočnosti, ktoré by nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie a tak by spôsobili zánik vymáhaného nároku, prípadne iné okolnosti pre ktoré by exekučný titul zanikol. Súd nad rámec rozhodnutia uviedol, že skutočnosti uvedené v opätovnom návrhu na zastavenie exekúcie mal právny zástupca uviesť v poradí prvom návrhu na zastavenie exekúcie, ak mal záujem na ich uplatnení s právnymi účinkami. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil súdu nové skutočnosti o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistoval ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a preto súd považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný. Povinný v návrhu nenamietal skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie a nejednalo sa ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že súd pri rozhodovaní o námietke premlčania a návrhu na zastavenie exekúcie povinného zo dňa 22. 07. 2020 dospel k nesprávnemu záveru, pretože námietku premlčania povinný v prvom podaní neuviedol, a to nie z vlastnej viny a okrem toho konajúci súd sa musí s uplatnenou námietkou premlčania zaoberať v každom štádiu exekučného konania, na základe každého návrhu povinného. Povinný považoval napadádané uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49 Ek/247/2019 zo dňa 06. 10. 2020 v plnom rozsahu za nesprávne a aj nezákonné, pretože toto rozhodnutie súdu bolo vydané na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a v rozpore s platnými predpismi. Povinnému nebol nikdy doručený návrh oprávneného na začatie exekúcie zo dňa 08. 02. 2019 a ani rozhodnutie Rozhodcovského súdu zo dňa 02. 02. 2009 č. 1Rci 5002/2008, ktoré je exekučným titulom v exekučnom konaní 368 EX 160/19. Rozhodnutie č. 1Rci 5002/2008, ktoré je exekučným titulom v exekučnom konaní 368 EX 160/19, nebolo povinnému doručené ani v pôvodnom exekučnom konaní EX13/09, v ktorom vymáhal pohľadávku pôvodný oprávnený, spoločnosť MAXIN, spol. s r.o., pričom toto konanie bolo podľa názoru Okresného súdu Banská Bystrica zo zákona zastavené. V upovedomení o začatí exekúcie č. 368/160/19 zo dňa 12. 06. 2019, ktoré bolo doručené povinnému, nebolo uvedené, kedy exekučný titul -Rozhodnutie č. 1 Rci 5002/2008 zo dňa 02. 02. 2009 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom toto rozhodnutie mohlo byť exekučným titulom iba pod podmienkou, že nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonateľné. S takýmto rozhodnutím disponoval iba oprávnený a súdny exekútor, pretože rozhodcovský súd povinnému svoje rozhodnutie nikdy nedoručil, pretože celé konanie na rozhodcovskom súde bolo vedené bez účasti a bez vedomia povinného. Napriek tomu súdny exekútor uviedol v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 12. 06. 2019 iba dátum vydania exekučného titulu, ale dátum právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia 1Rci 5002/2008 neuviedol. Z tohto dôvodu povinný pri podaní prvého návrhu na zastavenie exekúcie nemal vedomosť o tom, kedy rozhodnutie rozhodcovského súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a preto nebol bez vlastnej viny schopný riadne uplatniť námietku premlčania. Túto skutočnosť však zavinil samotný súdny exekútor, ktorý vydal a povinnému doručil upovedomenie o začatí exekúcie bez podstatnej náležitosti, ktorým je exekučný titul jeho presne a správne označenie s uvedením dátumu vydania s dátumom právoplatnosti a vykonateľnosti. Povinný sa preto vierohodným spôsobom dozvedel, kedy rozhodnutie 1Rci 5002/2008, ktoré je exekučným titulom, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, až dňa 21. 04. 2020 (až po doručení uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 49 Ek/247/2019 zo dňa 17. 04. 2020, ktorým bol zamietnutí prvý návrh povinného na zastavenie exekúcie). Z tohto dôvodu preto povinný mohol uplatniť námietku premlčania až v druhom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 22. 07. 2020. Podľa názoru povinného bolo konaním samotného súdneho exekútora popreté právo povinného na vznesenie námietky premlčania už v prvom návrhu na zastavenie exekúcie a povinný mohol tak účinne urobiť až v druhom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 22. 07. 2020, túto skutočnosť však v žiadnom prípade
nespôsobil povinný. Povinný mohol námietku premlčania uplatniť až dňa 22. 07. 2020, a to bez vlastného zavinenia. Z tohto dôvodu bol preto súd povinný zaoberať sa námietkou premlčania uvedenou v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 22. 07. 2020, a to napriek tomu, že tento návrh bol poradí druhým návrhom na zastavenie exekúcie. Povinný ďalej uviedol, že v jeho prípade boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie aj z toho dôvodu, že v zmysle platných právnych predpisov môže povinný požadovať zastavenie exekúcie vždy, ak sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v dôsledku premlčania. Súd nemôže takýto návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu premlčania, aj keď podaný opakovane nikdy zamietnuť, bez toho aby skúmal, či je nárok premlčaný. V predmetnej veci podľa § 408 Obchodného zákonníka bol po uplynutí 10 ročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia Bratislavského rozhodcovského súdu č. 1Rci 5002/2008 zo dňa 02. 02. 2009, právoplatného 09. 02. 2009 a vykonateľného 12. 02. 2009, vymáhaný nárok premlčaný, exekúcia je premlčaná, a to dňom 12. 02. 2019. V predmetnej exekučnej veci uplynula premlčacia lehota dňa 12. 02. 2019, z tohto dôvodu je preto právo vymáhané v exekučnom konaní 368 EX 160/19 a aj exekučný titul premlčaný, čo bráni vykonateľnosti exekučného titulu a exekučné konanie musí byt' na návrh povinného v dôsledku námietky premlčania zastavené. Povinný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Cdo 5/2008 zo dňa 28. júla 2008 a uznesenie sp. zn. 5 Cdo 149/2010 zo dňa 11. apríla 2011 a uviedol, že povinný môže účinne kedykoľvek vzniesť v exekučnom konaní námietku premlčania voči vymáhanej pohľadávke a kedykoľvek uplatniť námietku premlčania ako okolnosť brániacu vymáhateľnosti vymáhaného nároku.
4. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného žiadal túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že povinný odôvodnil svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 22. 07. 2020 premlčaním nároku oprávneného vymáhaného v konaní. Jednalo sa pritom už o druhý návrh na zastavenie exekúcie, ktorý súd zamietol, nakoľko podľa neho neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie a povinný mohol vzniesť námietku premlčania už v prvom návrhu. Povinný však vo svojej sťažnosti voči uzneseniu uviedol, že námietku premlčania nemohol uplatniť v prvom návrhu na zastavenie, pretože sa o premlčaní exekučného titulu - rozhodnutia č. 1Rci 5002/08 zo dňa 02. 02. 2009 údajne dozvedel až 21. 04. 2020, teda po doručení uznesenia súdu, ktorý zamietol prvý povinného návrh na zastavenie exekúcie. Oprávnený uviedol, že tvrdenie povinného o nadobudnutí vedomosti o právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu až 21. 04. 2020 sa nezakladá na pravde. Exekučné konanie na vymoženie tej istej dlžnej sumy a na základe toho istého exekučného titulu, ktorým je Rozsudok rozhodcovského súdu pod č. 1Rci 5002/08 zo dňa 02. 02. 2009, už raz bolo voči povinnému vedené a to v konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jánom Makitom pod č. EX 13/09, ktoré bolo medzičasom zastavené. Je tak nepochybné, že povinný mal vedomosť o právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu prakticky už pred doručením návrhu na vykonanie exekúcie v tomto konaní. Ak sa teda domnieval, že sa jedná o premlčaný nárok, v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku mohol túto skutočnosť uviesť vo svojom prvom návrhu na zastavenie exekúcie. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak druhý povinného návrh na zastavenie zamietol. Ak by aj povinný namietol premlčanie včas, nárok oprávneného nebol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie premlčaný. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 09. 02. 2009 a vykonateľnosť dňa 12. 02. 2019. Oprávnený podal návrh dňa 08. 02. 2019, teda v 10-ročnej premlčacej dobe.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napádané uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napádaného uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napádaného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
14. Povinný môže v priebehu exekučného konania podať viacero návrhov na zastavenie exekúcie, dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku však musí uplatniť včas, nakoľko pri návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada, ktorej podstatou je, že určité (spravidla procesné) úkony sa musia všetky skoncentrovať v určitom štádiu konania. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty okrem prípadu, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu nemôže prihliadnuť, t.j. návrh povinného na zastavenie exekúcie je teda v tejto časti právne neúčinný. Ak teda povinný uvedie relevantné tvrdenia alebo dôkazné návrhy oneskorene, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Povinný v podanej sťažnosti argumentoval v podstate tým, že námietku premlčania vzniesol bez svojej viny až v druhom ním podanom návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu, že sa o dátume vykonateľnosti exekučného titulu dozvedel až z doručeného uznesenia sp. zn. 49Ek/247/2019 zo dňa 17. 04. 2020 (doručené povinnému dňa 21. 04. 2020), keďže o dátume vykonateľnosti exekučného titulu nemal vedomosť a tento sa nenachádzal ani v upovedomení o začatí exekúcie. Súd k tvrdeniam povinného o tom, že nemal vedomosť o vykonateľnosti exekučného titulu uvádza, že tieto sa súdu javia ako účelové, v snahe vyhnúť sa ďalšiemu vedeniu exekúcie. Súd sa pritom stotožnil s tvrdením oprávneného a okrem iného (v tejto svojej úvahe) vychádzal z toho, že exekučné konanie na vymoženie tej istej dlžnej sumy a na základe toho istého exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu č. 1Rci 5002/08 zo dňa 02. 02. 2009, už raz bolo voči povinnému vedené, a to v konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jánom Makitom pod č. EX 13/09, ktoré bolo medzičasom zastavené. Je tak nepochybné, že povinný mal vedomosť o uvedenom exekučnom titule už pred doručením samotného návrhu na vykonanie exekúcie v tomto konaní. Zároveň zo spisu (priložený rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č. k. 35Cb/28/2009 zo dňa 20. 07. 2015 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob/380/2016 zo dňa 20. 03. 2018) mal súd za preukázané, že na Okresnom súde Bratislava I. bolo na základe žaloby spoločnosti KK KUBANKA, spol. s r.o., t. j. povinného v tomto konaní, vedené pod sp. zn. 35Cb/28/2009 konanie o zrušenie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Bratislavského rozhodcovského súdu č. 1Rci 5002/08 zo dňa 02. 02. 2009, čo jednoznačne preukazuje, že povinný mal vedomosť o exekučnom titule. Súd vzhľadom na uvedené nemal preukázané, že by sa povinný dozvedel o vykonateľnosti exekučného titulu až z doručeného uznesenia sp. zn. 49 Ek/247/2019 zo dňa 17. 04. 2020, a teda až po podaní prvého návrhu na zastavenie exekúcie.
15. K námietke povinného o tom, že v upovedomení o začatí exekúcie exekútor neuviedol dátum vykonateľnosti exekučného titulu súd uvádza, že podľa § 61a ods. 1 Exekučného poriadku dátum vykonateľnosti exekučného titulu nie je obligatórnou náležitosťou upovedomenia o začatí exekúcie.
16. K tvrdeniu povinného o tom, že na námietku premlčania súd prihliadne v akomkoľvek štádiu exekučného konania súd uvádza, že od 01. 04. 2017 došlo k niektorým zásadným zmenám v exekučných konaniach, a to v nadväznosti na zákon č. 2/2017 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil Exekučný poriadok. Uvedeným zákonom došlo pri návrhu na zastavenie exekúcie k zavedeniu koncentračnej zásady do exekučného konania. Vzhľadom na uvedené námietku premlčania musí povinný vzniesť v návrhu na zastavenie exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku) a súd nemôže prihliadnuť na námietku premlčania, pokiaľ je podaná v neskôr podanom návrhu (po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie). Pritom na premlčanie prihliada súd iba na námietku povinného. K odkazu povinného na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd uvádza, že ide o rozhodnutia záväzné len v tých konkrétnych konaniach, v ktorých sa rozhodovalo. Žiaden právny predpis explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným v inej veci. Súdne rozhodnutie (judikát) nie je prameňom práva, je len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem. Zároveň súd k povinným uvedeným rozhodnutiam uvádza, že tieto nie je možné priamo aplikovať pre rozhodnutie o sťažnosti povinného v tomto konaní (prebiehajúcom za účinnosti Exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017), keďže pri rozhodovaní v predmetných konaniach súd aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 týkajúce sa námietok proti exekúcii (§ 50 - § 51). Za súčasnej právnej úpravy (Exekučný poriadok účinný od 01. 04. 2017) pritom zákon jednoznačne uvádza, čo môže povinný namietať v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie.
17. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).
18. Keďže povinný v sťažnosti neuviedol žiadne dôvody odôvodňujúce zrušenie napadnutého uznesenia, súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/247/2019 zo dňa 06. 10. 2020, vydaného vyšším súdnym úradníkom, rozhodol tak, že túto v celom rozsahu podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).