Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/5/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ Republiky

Najvyšší súd Slovenskej Republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v exekučnej veci

oprávneného V., R., Č. R. proti povinnému T.. so sídlom v M., Továrenská č. 13,

pre vymoženie 546 700,51 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV

pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

R. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV – pracovisko M. z 2. apríla 2007 č.k. 37 Er

13274/06 – 27, Ex 1180/06, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej Republiky uznesenie Okresného súdu Bratislava IV –

pracovisko M. z 2. apríla 2007 č.k. – 27, Ex 1180/06 z r u š u j e a vec

vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV poverením z 1. marca 2007 poveril súdneho exekútora

JUDr. V. vykonaním exekúcie na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21.

novembra 2005 sp. zn. Z – 2 – v spojení s opravným uznesením z 3. januára

2006 sp. zn. Z – 2 – a doplňujúcim rozsudkom zo 4. januára 2006 sp. zn. Z – 2

– , rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo . februára 2006 sp. zn. Z – 2 – 36

Cb 217/96 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. marca 2006 sp. zn. Z – 2 – 34 Cb

1034/94.

Podaním doručeným súdnemu exekútorovi 19. marca 2007 povinný vzniesol proti

exekúcii námietky, v ktorých argumentoval s poukazom na ust. § 408 ods. 1, 2 zákona č.

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tým, že

všetky pohľadávky, ktoré sú predmetom exekúcie, sú premlčané, z tohto dôvodu namietal

neprípustnosť exekúcie a navrhol jej zastavenie.

Exekučný súd Okresný súd Bratislava IV, pracovisko M. uznesením z 2. apríla 2007

č.k. – 27, Ex 1180/06 námietky povinného zamietol. Na odôvodnenie svojho

rozhodnutia uviedol, že námietky sú irelevantné, lebo povinný ich mohol uplatniť ešte v čase,

keď exekučné tituly neboli právoplatne a vykonateľné. Zároveň konštatoval, že povinný (

vtedy odporca) využil odvolacie prostriedky proti rozhodnutiam krajského súdu, avšak vo

veci odvolania nebol úspešný.

Uznesenie exekučného súdu na podnet povinného napadol generálny prokurátor

Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že konanie pred okresným súdom je postihnuté

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie okresného súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vážnou procesnou vadou je, že okresný súd

sa nezaoberal tým, kedy nastala splatnosť vymáhaných pohľadávok, t.j. okamihom, kedy

oprávnený mohol vykonať svoje právo po prvý raz a až po zistení tejto skutočnosti mohol

okresný súd vec správne právne posúdiť. Aj keď z ustanovenia výslovne

nevyplýva, že rozhodnutie vydané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, priznávajúce

určité právo, možno vykonať, ak bolo exekučné konanie začaté v desaťročnej lehote podľa

, táto lehota vyplýva z a je dokonca predlžená o tri

mesiace odo dňa, kedy sa vykonávacie konanie mohlo začať prvý raz. Tvrdeniami povinného

v námietkach proti exekúcii, že u všetkých vymáhaných pohľadávok v čase podania návrhu

na vykonanie exekúcie uplynula premlčacia desaťročná lehota podľa aj

lehota troch mesiacov podľa , sa okresný súd vôbec nezaoberal, v dôsledku

čoho vec nesprávne právne posúdil. Okresný súd navyše pri rozhodovaní o námietkach proti

exekúcii dôvody svojho rozhodnutia v odôvodnení uznesenia neuviedol, jeho rozhodnutie je

preto nepreskúmateľné.

Účastníci sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§

10a ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu povinného ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu podľa v spojení s

ods. 1 a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že, a/ v konaní došlo k vadám uvedených v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale je v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s

) sa zaoberá vadami uvedenými v a tzv. inými vadami, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vady konania uvedené v ustanovení (prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným) neboli generálnym

prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky okrem iného vytýka, že napadnuté

uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ako ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného

predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), exekučné

konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 EP, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi

doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až po

udelení poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním

exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak

po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku

alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia

neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi

nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na

dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od

vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/, EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 233 EP, tam, kde sa v osobitných právnych predpisoch hovorí o súdnom

výkone rozhodnutia, rozumie sa tým vykonávanie exekúcie aj podľa tohto zákona.

Podľa , bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí

premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov od dňa, keď začala po prvý raz plynúť.

Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré

sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

Podľa , , ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo

rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej

uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch

mesiacov odo dňa keď sa mohlo začať.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že podľa okresného súdu

povinný mohol vo vzťahu k exekučným titulom (pohľadávkam v nich priznaných) námietku

premlčania uplatniť iba ako odporca v čase, keď exekučné tituly neboli právoplatné

a vykonateľné, t. j. iba v základnom konaní. Z tohto zdôvodnenia by bolo možno vyvodiť, že

okresný súd zaujal právny názor, že povinný v exekučnom konaní v rámci námietok proti

exekúcii nemôže účinne vzniesť námietku premlčania vymáhanej pohľadávky (pohľadávok)

a preto okresný súd pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii neskúmal, či

v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným (6. novembra 2006)

u vymáhaných pohľadávok neuplynula trojmesačná lehota uvedená v .

nevyporiadal sa teda s tvrdeniami povinného, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave z

21. novembra 2005 sp. zn. Z – 2 – v znení doplňujúceho a opravného

rozhodnutia nadobudol právoplatnosť 1. februára 2006, desaťročná premlčacia lehota podľa

začala plynúť v deň splatnosti faktúry č. 539038, t.j. 15. februára 1993

a uplynula v pondelok 17. februára 2003, trojmesačná lehota stanovená

uplynula 2. mája 2006; že rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. marca 2006 sp. zn. Z –

2 – 34 Cb 1034/94 nadobudol právoplatnosť 20. apríla 2006, desaťročná premlčacia lehota

stanovená v začala plynúť v deň splatnosti faktúry č. 464892, t.j. 11.

decembra 1992 a uplynula 11. decembra 2002, trojmesačná lehota stanovená v § 408 ods. 2

uplynula 20. júla 2006; že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. februára 2006

sp. zn. Z – 2 – nadobudol právoplatnosť 3. apríla 2006, desaťročná premlčacia

lehota podľa začala plynúť v deň splatnosti faktúry č. 539194, t.j. 12. apríla

1993 a uplynula v pondelok 14. apríla 2003, trojmesačná lehota stanovená v

uplynula 3. júla 2006.

Okresný súd nesprávne aplikoval § 50 EP, keď zaujal názor, že v námietkach proti

exekúcii povinný nemôže namietať premlčanie judikovaného práva. Povinný môže účinne

vzniesť v exekučnom konaní námietku premlčania vymáhanej pohľadávky a uplatniť túto

námietku v námietkach proti exekúcii ako okolnosť brániacu vymáhateľnosti vymáhaného

nároku. Okresný súd navyše nepravdivo v odôvodnení uznesenia uviedol, že povinný ako

odporca podal proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave odvolanie a nebol úspešný (z

pripojených exekučných titulov a ani z ostatného obsahu spisu nevyplýva, že by tieto

rozhodnutia boli napadnuté odvolaním).

V prípade vymáhaných pohľadávok oprávneného nie je sporným, že ide o peňažné

pohľadávky z obchodných záväzkových vzťahov (obchodov), na ktorých sa účastníci

zúčastnili ako podnikatelia.

V záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov ustanovenie

upravuje všeobecné obmedzenie premlčacej doby zakotvením tzv. absolútnej premlčacej

doby, ktorá časovo limituje, dokedy najneskôr sa právo plynúce z obchodného záväzkového

vzťahu nepremlčí.

Ustanovenie určuje maximálnu dĺžku premlčacej doby na desať

rokov, pričom začiatok tejto doby sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po

prvý raz. Na priebeh (plynutie) tejto premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie a túto dobu

nemôžu účastníci obchodného vzťahu meniť ani ju vylúčiť, predĺžiť ju nemôžu ani iné

ustanovenia tohto zákona.

Ustanovenie upravuje premlčanie vo vzťahu k výkonu rozhodnutiu

(v zmysle § 233 EP k exekúcii) a to tak, že ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom

alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej

doby podľa alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa

konanie o jeho výkone (v zmysle § 233 EP exekúcii) začalo do troch mesiacov odo dňa, keď

sa mohlo začať. Z tohto ustanovenia výkladom a contrario treba vyvodiť, že ak bolo právo

právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní skôr ako tri mesiace pred

uplynutím desaťročnej premlčacej doby podľa , rozhodnutie možno súdne

vykonať, ak sa konanie o jeho výkone (v zmysle § 233 EP exkúcii) začalo pred skončením

(uplynutím) premlčacej doby podľa .

Ustanovenie ráta teda s dvomi možnosťami. V prípade prvej (ak bolo právo

právoplatne priznané v priebehu desaťročnej premlčacej doby uvedenej v

a zároveň skôr než v posledných troch mesiacov pred uplynutím tejto doby) výkon

rozhodnutia (exekučné konanie) musí byť začatý do uplynutia desaťročnej doby počítanej odo

dňa, keď začala táto doba plynúť po prvý raz, inak nastane premlčanie rozhodnutím

priznaného práva. V prípade druhej možnosti ide o situáciu, keď právo bolo právoplatne

priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím

premlčacej doby uvedenej v alebo po jej uplynutí; vtedy musí oprávnený

podať návrh na exekúciu najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa mohla exekúcia

začať, čomu treba rozumieť tak, že najneskôr do troch mesiacov od vykonateľnosti vydaného

exekučného titulu, inak sa jeho právo priznané rozhodnutím premlčí.

Ustanovenie , ktoré platí v obchodných záväzkových vzťahoch, vylučuje

uplatnenie (aplikáciu) § 110 ods. 1 prvá veta Obč. zák., podľa ktorého, ak bolo právo

priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov

odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania povinným si vyžadovalo zistiť

tento časový sled: kedy nastala splatnosť tej ktorej pohľadávky oprávneného, právoplatnosť

rozsudkov tvoriacich exekučný titul, ich vykonateľnosť a čas začatia exekučného konania. Za

predpokladu, že by exekučný súd zistil, že desaťročná premlčacia doba v zmysle § 408 ods. 1

v čase vydania exekučných titulov už uplynula, musel by ustáliť, či v čase začatia

exekučného konania neuplynula lehota troch mesiacov stanovená v . Ak táto

lehota uplynula, nemohol nepriznať účinnosť námietke premlčania vznesenej povinným

v exekučnom konaní. Okresný súd Bratislava IV ako exekučný súd však vychádzal

z nesprávneho právneho názoru o nemožnosti uplatnenia námietky premlčania v exekučnom

konaní a preto neskúmal dôvodnosť námietky premlčania vznesenej v exekučnom konaní

povinným, nezisťoval rozhodujúce skutočností v zmysle .

Vzhľadom na potrebu skúmania námietky premlčania vznesenej povinným v rámci

námietok proti exekúcii (§ 50 ods. 1 EP), t.j. opodstatnenosť námietky generálneho

prokurátora založenej na ustanovení ods. l písm. c/ , okolnosť, že okresný súd sa

nezaoberal uvedenými rozhodujúcimi skutočnosťami dôležitými pre posúdenie premlčania

vymáhaných pohľadávok a príslušné zistenia v rámci dokazovania (porovnaj najmä § 132,

) nevykonal (ktorý chybný postup v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

v rozpore s v spojení s ani náležite nevysvetlil), je treba

považovať za inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa

Z uvedeného vyplýva, že generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal

mimoriadne dovolanie podľa v spojení s ods. l písm. b/, c/ , keďže to

vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania (povinného)

a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd preto v zmysle § 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou a § 243b ods. 2

v spojení s zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie a vec

vrátil Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie s tým, že právny záver vyslovený

v tomto rozsudku je preň záväzným. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách

pôvodného ako i dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :